Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, za účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 o zaplatenie sumy 3.698,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému a intervientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu v sume 580,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 3.698,24 eur a trovy konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 20.4.2020 pri prejazde nárazom nákladného vozidla poškodil v obci E. NN vzdušné vedenie a podperný bod vo vlastníctve žalobcu. Na mieste bola so žalovaným spísaná dohoda o úhrade škody, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že škodu uhradí po presnom vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia. Dňa 9.6.2020 bola žalobcom vystavená faktúra č. 22012620 na sumu 3.698,24 eur so splatnosťou dňa 23.6.2020. Žalovaný doposiaľ faktúru neuhradil.

2. Žalobca pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu dohodu o úhrade spôsobilej škody, objednávku, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, záznam o preverení oznámenia – škodovej udalosti + fotodokumentáciu, faktúru č. 200142, kalkulačný list, faktúru, oznámenie o výsledku šetrenia škodovej udalosti.

3. Okresný súd Prievidza na návrh žalobcu vydal dňa 31.augusta 2021 platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla Tatra, EVČ: D., VIN:XXXXXXXX a potvrdil, že dňa 20.4.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej poškodil elektrický stĺp v obci E.. Dychovou skúškou na zistenie požitia alkoholu bolo zistené, že alkohol žalovaný nepožil. Dňa 2.11.2020 bola žalovanému zaslaná správa o škodovej udalosti a to oznámením o výsledku šetrenia, s ktorou však žalovaný nesúhlasí. V zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti zo dňa 20.4.2020 sa vôbec nenachádza údaj,

či jeho motorové vozidlo bolo poistené alebo nie. Ďalej v odpore uviedol, že ako vlastník motorového vozidla uzavrel s poisťovňou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Banská Bystrica poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistka č. , uzavretá dňa 2.9.2019. Vozidlo žalovaného bolo poistené od 2.9.2019 do 28.8.2021. Žalovaný kontaktoval KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s., oboznámil Mgr. F. G. o škodovej udalosti, tiež písomne listom zo dňa 11.6.2020 požiadal KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. o preplatenie faktúry od Stredoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa 9.6.2020, ktorú žiadosť prevzal dňa 11.6.2020, tiež listom zo dňa 20.9.2021 požiadal KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. o preplatenie platobného rozkazu, ktorý tiež prevzal Mgr. F. G.. Zároveň v tomto podaní navrhol, aby vstúpila do konania ako ďalší účastník KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, regionálne centrum prevádzky neživotného poistenia, Horná 82/25, Banská Bystrica.

4. Žalobca k odporu uviedol, že bolo preukázané, že škoda vznikla v dôsledku porušenia právnych predpisov zo strany žalovaného a je preto povinný vzniknutú škodu žalobcovi uhradiť v plnom rozsahu, pretože toto je skonštatované aj príslušným štátnym orgánom, pričom žalovaný potvrdil svojím podpisom škodu spôsobenú žalobcovi. Žalobca si na základe oznámenia od žalovaného uvedenú škodu uplatnil aj u KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, v ktorej bolo vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti poistené, ale KOMUALNA poisťovňa, a.s. bezdôvodne a bez právneho dôvodu odmietla žalobcovi škodu uhradiť, hoci bolo konštatované v správe o šetrení dopravnej nehody, že nehodu spôsobil žalovaný. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. odmietla plniť s tým, že údajne ich šetrením bolo zistené, že káble neboli nad vozovkou v určenej výške a zodpovedný za previsnuté vedenie je ich vlastník. Táto skutočnosť nebola zo strany KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. preukázaná. Keďže ide o prevádzkovú zodpovednosť, liberačný dôvod nebol preukázaný zo strany žalovaného a ani jeho poisťovne. Zdôraznil, že v správe z policajného vyšetrovania bolo uvedené, že ku škodovej udalosti došlo porušením právnych predpisov zo strany žalovaného a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. tak nemala žiadny dôvod poistné plnenie neposkytnúť. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené, preto žalobca nemal námietky k tomu, aby do konania vstúpil žalovaný – KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava. Navrhol vydať rozsudok, ktorým súd určí povinnosť žalovanému v 1. aj v 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.698,24 eur a trovy konania.

5. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 4.októbra 2021 oznámil súdu, že žiada, aby do konania vstúpil ako druhý žalovaný KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, regionálne centrum prevádzky neživotného poistenia, Horná 82/25, Banská Bystrica 1. Žalovaný bol poistený v KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group Banská Bystrica v čase od 2.9.2019 do 28.8.2021, o čom svedčí Poistná zmluva – poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistka číslo: 6 824 774 911.

6. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group reagovala na návrh žalovaného, aby vstúpila do konania ako ďalší účastník na jeho stranu v písomnom podaní zo dňa 24.novembra 2021 a oznámila súdu, že v súlade s ustanovením z vlastného podnetu vstupuje do konania ako intervenient na stranu žalovaného.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov H. I., D. J., H. K., znalca Ing. Patrika Vlčeka, oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l.1, dohoda o úhrade č.l.4, objednávka č.l.5, záznamy o prevádzke vozidla č.l.6 – 9, 10, záznam o škodovej udalosti č.l.11 + fotodokumentácia č.l.12, faktúra č.l. 13, kalkulačný list č.l. 14, faktúra č.l. 15, oznámenie ORPZ SR Martin č.l. 16, platobný rozkaz č.l.24, odpor č.l.30, poistná zmluva č.l. 32, záznam o škodovej udalosti č.l.33, dotaz žalovaného č.l.34, oznámenie ORPZ SR Martin č.l. 35, doklad o škodovej udalosti č.l.36, doklad žalovaného č.l. 37, vyjadrenie k odporu žalobcu č.l. 49, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l.50, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l. 58-60, 61-62, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l.74-76, 77, 78, zásady budovania a prevádzkovania vedení vysokého napätia č.l.79 – 102, záznam o dopravnej nehode č.l. 103, vyjadrenie žalobcu č.l. 107-108 + pripojené listiny č.l. 109, originálny záznam o škodovej udalosti č.l. 130, vyjadrenie žalobcu č.l. 131-132, + pripojené listiny č.l. 133 a fotodokumentácia až č.l. 138, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l. 142-144, fotodokumentácia č.l. 150-151, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l. 165 – 175 + dokumentácia, znalecký posudok č.l. 189 - 218 + prílohy č.l. 219-249, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l. 253, vyjadrenie k znaleckému posudku žalobcu č.l. 256-257 + listiny - protokol o výpočte mechaniky

stořáru č.l. 258-265, vyjadrenie komunálnej poisťovne č.l. 297 a predložená listina na pojednávaní žalovaným č.l. 302 – fotka nákladného motorového vozidla zn. Tatra a zistil tento skutkový stav:

8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Zo záznamu o dopravnej nehode spísanej dňa 20.4.2020 vyplynulo, že v čase o 18.00 hod. na mieste obce E., okres H. došlo k udalosti, pri ktorej A. B., bytom C. XXX/X, D. vozidlom Tatra, typ 815, ŠPZ/EČV D. ako poistiteľ zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla, ktorého bol vodič strhol kábel, ktorý bol ovisnutý, prevážal drevo, výška vozidla s nákladom bola do 3 m. Tieto skutočnosti uviedol vodič uvedeného vozidla.

9. Dohodu o úhrade spôsobenej škody uzatvorili dňa 20.4.2020 škodca – vinník B. A. (žalovaný) a poškodená Stredoslovenská distribučná, a.s. (žalobkyňa). Z obsahu tejto dohody vyplýva, že svedkom udalosti bol D. J.. Z popisu vzniknutej škody zo dňa 20.4.2020 cca o 19.30 hod. vyplynulo, že miesto vzniku škody bola obec E. – A. – otoč autobusu. Z priebehu vzniknutej škody z popisu v tejto dohode je zrejmé, že boli zachytené káblové prípojky. Škodca/vinník svojím podpisom potvrdil pravdivosť poskytnutých osobných údajov a uzatvoril dohodu o náhrade spôsobenej škody v zmysle Občianskeho zákona, že vinník, ktorý spôsobil škodu na majetku Stredoslovenskej distribučnej, a.s. sa zaväzuje zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodenej elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia, prípadne iného majetku. Táto dohoda je opatrená podpismi poškodenej strany, ale aj škodcu, vinníka.

10. Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Žilina si objednala v obchodnej spoločnosti MECHANIZMUS ŠEVČÍK s.r.o. so sídlom Žilina materiál na opravu elektrického zariadenia opísaný v tejto objednávke s tým, že bez DPH materiál na opravu predstavoval sumu 1.382 eur bez DPH.

11. Na (č.l.6 až č.l. 9) sú záznamy zo dňa 21.4.2020 u obchodnej spoločnosti MECHANIZMUS ŠEVĆÍK s.r.o. so sídlom Žilina o realizácii tejto objednávky.

12. Zo záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti zo dňa 20.4.2020 z ORPZ, Okresného dopravného inšpektorátu Martin vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.4.2020 v čase o 20.50 hod. v obci E. vozidlom značka Tatra, EVČ: D., VIN:XXXXXXXX vodičom A. B., bytom C. XXX/X, D. za účasti svedka H. I.. Z popisu tejto škodovej udalosti vyplýva, že bol poškodený elektrický stĺp v obci E. XXX, vodič vozidla bol A. B. a svedok H. I.. Účastníkovi škodovej udalosti A. B. za priestupok podľa z. č. , spáchaný porušením /1c z. č. bolo uložené napomenutie. V spodnej časti tohto záznamu je uvedené, že A. B. si je vedomý zavinenia tejto udalosti. Záznam podpísal A. B., H. I. a zástupcovia ORPZ SR Martin. K tomuto záznamu o škodovej udalosti je pripojený aj zápis o dychovej skúške zo dňa 20.4.2020, ktorá je negatívna.

13. Dodávateľ MECHANIZMUS ŠEVČÍK s.r.o. vystavil faktúru č. 200142 pre Stredoslovenskú distribučnú, a.s. so sídlom Žilina dňa 21.4.2020, splatnú dňa 21.5.2020 na sumu 1.382 eur s DPH. Z obsahu tejto faktúry je zrejmé, že dodávateľ fakturoval pre odberateľa prepravu nadrozmerného PB a stroja, výkopové práce, úpravu terénu a výmenu poškodeného VN podporného bodu po škodovej udalosti na trase L. K. NTZ – E., skládka L. – sklad NTZ za deň 21.4.2020.

14. K faktúre je pripojený aj kalkulačný list na sumu 3.698,24 eur, ktorý vystavil dodávateľ Stredoslovenská distribučná, a.s. pre A. B. z titulu škodovej udalosti dňa 20.4.2020. Podľa kalkulácie ceny, v kalkulačnom liste je zahrnutý materiál, zásobovacia prirážka, práce, doprava, dovoz betónu, sanácia a zneškodnenie odpadu.

15. Faktúrou dodávateľ Stredoslovenská distribučná, a.s. fakturovala pre Lukáša Kmeťa (žalovaného) sumu 3.698,24 eur z titulu poškodenia elektrického zariadenia dňa 20.4.2020 a opravu poškodeného NN vedenia... spôsobené nákladným vozidlom v obci Bystrička 378.

16. Podľa oznámenia o výsledku šetrenia ORPZ SR Martin oznámilo Stredoslovenskej distribučnej, a. s. so sídlom Žilina dňa 20.11.2020, že došlo k poškodeniu elektrického stĺpu v obci Bystrička, ktoré zavinil vodič A. B. vozidlom Tatra, EVČ: D., VIN: XXXXXXXX porušením z. č. , spáchaný porušením /1c z. č. Z oznámenia vyplýva, že vodič si bol vedomý zavinenia

škodovej udalosti, dychová skúška na zistenie požitia alkoholu bola negatívna, vec bola právoplatne ukončená dňa 20.4.2020 záznamom o preverení oznámenia škodovej udalosti, v ktorom sa neuvádzajú údaje o povinnom zmluvnom poistení, ani majiteľa, držiteľa vozidla, ktorým bola spôsobená škodová udalosť.

17. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Banská Bystrica potvrdila uzatvorenie Poistnej zmluvy podľa návrhu poistnej zmluvy č. 1048077340 uzavretej dňa 2.9.2019 pre poistné obdobie od 2.9.2019 do 1.9.2020. Poistníkom je A. B., začiatok poistenia 2.9.2019 a koniec poistenia neurčito.

18. Žalovaný požiadal KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. listom zo dňa 11.6.2020 o preplatenie faktúry č. 22012620 zo dňa 9.6.2020 vystavenej Stredoslovenská distribučná, a.s. V uvedenej žiadosti uviedol, že poistná udalosť bola spôsobená jeho motorovým vozidlom dňa 20.4.2020, vedená v ich poisťovni pod číslom škody: 8006578571 a 8014276864. Túto žiadosť prevzal zamestnanec KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. dňa 11.6.2020 Mgr. F. G..

19. ORPZ SR Martin, Okresný dopravný inšpektorát oznámilo Stredoslovenskej distribučnej, a.s. listom zo dňa 2.11.2020, že dňa 20.4.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu elektrického stĺpu v obci E. zavinením vodiča A. B. s vozidlom zn. Tatra EVČ: D., VIN: XXXXXXXX porušením z. č. spáchaný porušením /1c z. č. Dychová skúška na zistenie požitia alkoholu bola negatívna, vodič si bol vedomý zavinenia škodovej udalosti, vec bola ukončená právoplatne dňa 20.4.2020 záznamom o preverení oznámenia škodovej udalosti, v ktorom sa neuvádzajú údaje o povinnom zmluvnom poistení.

20. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. vydala doklad o škodovom priebehu z poistného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vydala takéto potvrdenie, resp. doklad o škodovom priebehu poistenia na vozidle presne popísanom v tomto liste, ktorého držiteľom bol A. B., bytom D., ktorý bol poistník. Poistné obdobie bolo od 2.9.2019 do 25.8.2021. Dôvodom zániku poistenia bolo vyradenie tuzemského vozidla z evidencie. Z popisu celkového priebehu poistenia vyplynulo, že žalovaný bol poistený od 2.9.2019 do 25.8.2021, teda 23 mesiacov.

21. Žalovaný požiadal KOMUNÁLNU poisťovňu, a.s. so sídlom Bratislava listom zo dňa 20.9.2021 o preplatenie platobného rozkazu okresného súdu na sumu 3.698,24 eur a trovy konania v sume 221,50 eur. V tejto žiadosti okrem iného požiadal zaslať mu na účet sumu 3.698,24 eur, ktorá korešponduje so sumou uvedenou v platobnom rozkaze Okresného súdu Prievidza.

22. Žalobca k vyjadreniu intervenienta v písomnom stanovisku zo dňa 19.januára 2022 uviedol, že intervenient vo svojom vyjadrení sa vyjadril, že nárok žalobcu neuznáva, lebo dôvodom škodovej udalosti bolo prevísajúce elektrické vedenie, pričom podľa intervenienta by malo byť vedenie vo výške 6,6 m. Žalobca uvádza, že zásady budovania a prevádzkovania vedenia spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. sa nevzťahujú na prejednávaný prípad, lebo ide o zásady budovania a prevádzkovanie VN vedení a v tomto prípade došlo k poškodeniu NN vedenia. V zmysle platnej technickej normy STN 50341-1u NN vedenia je povolený previs vedenia stanovený na výšku 6 m. Ďalej uviedol, že nie je možné, aby elektrické vedenie sa nachádzalo vo výške najnižšej ako 3 m, lebo, keby to tak bolo, tak by cez uvedenú komunikáciu nemohol prejsť ani autobus, ktorého priemerná výška je 4 m bez toho, aby elektrické vedenie nezasiahlo. Doposiaľ nedošlo na uvedenom mieste k vzniku akejkoľvek škodovej udalosti súvisiacej s pretrhnutím elektrického vedenia. Žalobca má za to, že elektrické vedenie sa nachádzalo v povolenej výške. Žalobca uviedol, že žalovaný si je vedomý svojho zavinenia, čo skonštatoval aj samotný policajný orgán porušením z. č. – o cestnej premávke. Za uvedené porušenie bolo žalovanému uložené opatrenie a to napomenutie. Žalovaný potvrdil a podpísal dohodu o úhrade škody, čím sa zaviazal vzniknutú škodu žalobcovi uhradiť. Nie je možné, aby elektrické vedenie bolo vo výške nižšej ako 3 m a pred vznikom škodovej udalosti by to nezasiahlo žiadne iné nákladné vozidlo, prípadne autobus. Navrhol zaviazať žalovaného v 1. a 2.rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.698,24 eur a trovy konania. K uvedenému vyjadreniu pripojil aj listinu označenú ako Vzdialenosti vodičov od dopravných ciest iných vedení a rekreačných plôch.

23. V ďalšom písomnom stanovisku žalobcu zo dňa 16.mája 2022 predložil listinné dôkazy a uviedol, že z predloženého výpisu z elektromeru je zrejmé, že bol napojený z poškodeného kábla v čase dopravnej nehody, prerušenie distribúcie elektrickej energie sa stalo medzi 18.00 hod. až 19.15 hod. Porucha bola nahlásená na dispečing až 19.30 hod., t. j. minimálne 15 minút po tom, čo sa porucha stala. Žalovaný mal teda dostatočný priestor na to, aby mohol manipulovať s motorovým vozidlom, napr. stiahnuť hydraulickú ruku, lebo nie je fyzicky možné, aby sa poškodený kábel nachádzal pred vznikom dopravnej nehody vo výške nižšej ako 5,37 m. Z predloženého dôkazu tiež vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že kábel bol v čase jeho pretrhnutia vo výške 3 m nad zemou, nie sú pravdivé. Zo systému GIS (geografický informačný systém žalobcu) vyplýva umiestnenie podperných bodov v danej lokalite, pričom podporné body, na ktorých bol zavesený poškodený kábel sú od seba vzdialené 28 m. Z ďalšieho predloženého dôkazu tiež vyplýva, že sa jedná o technický nákres – záznam z programu SPIDER, ktorý je programom určený na projektovanie VN a NN. Z tohto nákresu vyplýva, že pri vzdialenosti podperných bodov vo veľkosti 28 m a pri simulácii najhorších možných klimatických a meteorologických podmienok mohol byť maximálny možný previs kábla vo výške 5,37 m nad zemou. Poškodené podperné body boli vysoké 9 m, pričom 1,6 m boli ukotvené v zemi a 7,4 m boli nad zemou. Z priloženej fotodokumentácie poškodeného stĺpu je zrejmé, že kábel bol upevnený na samotnom vrchu podperného bodu. Z ďalšej predloženej listiny je jednoznačné, že v čase poruchy mohol byť previs kábla maximálne 5,37 m nad vozovkou. Nižší previs kábla nie je z fyzikálneho hľadiska vôbec možný. Žalobca spresnil normu vzťahujúcu sa na umiestnenie elektrických káblov, nakoľko žalobca uviedol, že ide o normu STN 50341-1. Táto norma upravuje umiestnenie nezaizolovaných káblov vedení. Nakoľko poškodené káblové vedenie bolo zaizolované, tak sa na jeho umiestnenie vzťahuje norma STN č. 33 3300 Stavba venkovních silových vedení. Z tejto normy z bodu 4.12 vyplýva, že nad cestami 3. triedy bola minimálna výška nad zemou stanovená na 5 m. Vedenie bolo v čase vzniku dopravnej nehody zákonom dovolenej výške. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že hydraulická ruka prevyšuje výšku kabíny, ako aj výšku klaníc, či nákladu. Podľa žalovaného káblové vedenie bolo strhnuté až za kabínou, je zrejmé, že za kabínou sa nachádzal predmet (zdvihnutá, resp. nestiahnutá hydraulická ruka, trčiaci náklad), ktorý spôsobil roztrhnutie káblového vedenia, ktoré bolo na základe predložených dôkazov vo výške minimálne 5,37 m. Hoci žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo nemôže ísť so zdvihnutou hydraulickou rukou, lebo by takéto motorové vozidlo malo nejaké zabezpečovacie zariadenie, ktoré by motorovému vozidlu zabraňovalo v jazde, pokiaľ je hydraulická ruka nestiahnutá. K uvedenému písomnému vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu (č.l.133-138).

24. Intervenient KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. oznámila Stredoslovenskej energetike – distribúcia so sídlom Žilina dňa 12.6.2020, že ku škodovej udalosti došlo dňa 20.4.2020, pri ktorej malo dôjsť k strhnutiu káblov a NN stĺpa nákladným motorovým vozidlom zn. Tatra 815 EČV: D. v obci E. XXX na otočke autobusu. Pri prešetrení škodovej udalosti bolo žalobcovi oznámené, že táto škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa poistenia uzavretého v poistnej zmluve č. 6824774911/104807340. Z tohto stanoviska KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. vyplýva, že poisťovateľ nehradí za poistenie škodu, ak ide o škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla, s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Jazdou motorového vozidla po komunikácii nemôže dôjsť k pretrhnutie vzdušného vedenia, pokiaľ toto nie je v takej výške, aby k jeho poškodeniu nedošlo. V správe polície Martin bolo uvedené, že k zavineniu došlo vodičom A. B. odvolávajúc sa na porušenie z. č. a spáchaním porušenia /1 písm. c/ , v zmysle ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič si mal všimnúť, že vedenie nad vozovkou nie je v dostatočnej výške tak, aby bezpečne prešiel. Neuloženie blokovej pokuty potvrdzuje, že rozvody – káble nad vozovkou boli nižšie, ako je zákonom stanovené, t. j. 4,5 m nad vozovkou. Na základe šetrenia poisťovne bolo preukázané, že káble nad vozovkou neboli v určenej výške nad terénom a žiadne dopravné značenie na mieste jeho umiestnenia sa nenachádzalo, ktoré by upozorňovalo na jeho nedostatočnú výšku. Zodpovedný za previsnuté vedenie je ich vlastník. Preto škodová udalosť nie je likvidná.

25. Intervenient KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. v ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 29.12.2021 uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu popiera z dôvodov, že intervenient nepopiera, že žalovaný zachytil elektrické vedenie svojím motorovým vozidlom, ktorý mal v čase poistnej udalosti poistené u neho, ale dôvodom, pre ktorý došlo k škodovej udalosti bolo prevísajúce elektrické vedenie, za ktoré v plnom rozsahu zodpovedá žalobca. Pokiaľ by elektrické vedenie bolo v predpísanej výške, čo je podľa informácii intervenienta 6,6 m nad miestnou komunikáciou, k zachyteniu vedenia by nikdy nedošlo. Uvedená informácia vyplýva zo zásad budovania a prevádzkovania vedenia vysokého napätia, ktoré

intervenient prikladá k svojmu vyjadreniu. Vozidlo žalovaného spĺňalo maximálnu zákonom stanovenú výšku vozidla podľa z. č. – o pozemných komunikáciách, čo je 4,5 m. Pokiaľ by tomu tak nebolo, vozidlo žalovaného by nebolo spôsobilé pokračovať v jazde a vyžadovalo by sa osobitné povolenie na zvláštne užívanie vozidla. Zo správy ORPZ SR Martin nevyplýva, že by vozidlo žalobcu nespĺňalo vyššie uvedené zákonom stanovené kritéria, pre ktoré by nemohlo pokračovať v jazde, resp., že by žalobca bol pokutovaný za porušenie akýchkoľvek právnych predpisov. Podľa tvrdenia žalovaného bolo vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti naložené drevom, pričom žalovaný odhadol výšku vozidla aj s nákladom na 3 m. Preto elektrické vedenie v obci E. sa nachádzalo vo výške nižšej ako 3 m, za čo nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. poukázala na Občianskeho zákona, v zmysle ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie má intervenient za to, že žalobca ako poškodený by mal znášať vzniknutú škodu sám, pretože výlučne jeho konaním, resp. nekonaním (nezabezpečenie dostatočnej vzdialenosti elektrického vedenia od vozovky), škoda v podstate vznikla. Ak žalobca uvádza vo svojom podaním prevádzkovú zodpovednosť upravenú v a nasl. Občianskeho zákona a uvádza, že žalovaný nepreukázal liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti za škodu, tak intervenient k tejto argumentácii uvádza, že ustanovenie Občianskeho zákona, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí vzhľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v prípade prevádzkovej zodpovednosti. Toto zákonné ustanovenie je možné použiť, tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia ( ), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými priestupkami ( ) a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúci alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Aj v dôvodnej správe k sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil ( ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia ( a ). To, že ORPZ SR v Martine označilo za vinníka škodovej udalosti žalovaného, automaticky neznamená, že žalovaný musí znášať vzniknutú škodu sám. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zavinenie žalovaného je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi, ani prípadne chybné alebo absentujúce dopravné značenie. Intervenient popiera, že by v úseku, na ktorom došlo k škodovej udalosti bolo dopravné značenie upozorňujúce na zníženú výšku elektrické vedenia, z ktorého dôvodu žalovaný nemal možnosť vedieť, že svojím motorovým vozidlom, ktorého výška obsahovala cca 3 m, popod elektrické vedenie neprejde. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.K svojmu písomnému vyjadreniu pripojil listinu - Postup č. D6.ROZV.03 (č.l.79-102).

26. Intervenient v písomnom vyjadrení zo dňa 14.júla 2022 uviedol, že namieta predložený dôkaz žalobcom – Výpis z IMS (inteligentný merací systém), z ktorého má podľa tvrdení žalobcu vyplývať, že k prerušeniu distribúcie elektrickej energie došlo medzi 19.00 hod. a 19.15 hod. z dôvodu, že z tejto listiny nie je zrejmé, že by išlo o výpis z inteligentného meracieho systému tak, ako to tvrdí žalobca. Tiež nie je zrejmé, z akých konkrétnych údajov na tejto listine má vyplývať, že k prerušeniu elektrickej energie došlo medzi 19.00 hod. a 19.15 hod. a tiež k prerušeniu elektrickej energie došlo práve v obci E. a to v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 20.4.2020. Túto listinu považuje intervenient za nepreskúmateľnú. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť listinného dôkazu, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby mohol manipulovať s motorovým vozidlom, napr. stiahnuť hydraulickú ruku alebo vyložiť naložené drevo, keď nahlásená porucha bola až o 19.30 hod., lebo z tejto listiny nie je zrejmé, čoho sa týka, ani kto ju vyhotovil. Intervenient popiera, že by z tejto listiny uvedené skutočnosti vyplynuli, pričom na listine úplne absentuje údaj o tom, kde porucha nastala, kto ju nahlásil, kto prijal hlásenie, z ktorého dôvodu, nie je možné jednoznačne určiť, že listinný dôkaz sa týka škodovej udalosti zo dňa 20.4.2020. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný po vzniku škodovej udalosti manipuloval s motorovým vozidlom, intervenient označuje za ničím nepodloženú fabuláciu, prostredníctvom ktorej sa žalobca snaží preniesť dôkazné bremeno na žalovaného a intervenienta. Tieto tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom. Intervenient tiež opätovne namieta nepreskúmateľnosť dôkazu, ktorý žalobca predloží a tvrdí, že zo záznamu zo systému GIS má vyplývať umiestnenie podporných bodov v danej lokalite, pričom podperné body, na ktorých bol zavesený poškodený kábel, majú byť od seba vzdialené 28 m. Z tejto listiny nevyplýva, o aké katastrálne územie ide, čo na listine znázorňujú jednotlivé body (napr. červené kruhy a zelené čiary) a či vôbec ide o miesto, na ktorom dňa 20.4.2020 došlo k škodovej udalosti. Intervenientovi nie je zrejmé, čo znamená sústava pospájaných

bodov a čo majú tieto body preukazovať. K dôkazu označený ako záznam zo systému SPIDER má podľa žalobcu preukazovať, že pri vzdialenosti podperných bodov vo veľkosti 28 m a pri simulácii najhorších možných klimatických a meteorologických podmienok, mohol byť maximálny možný previs kábla vo výške 5,37 m nad zemou uvádza, že listina, ktorú predložil žalobca je nepreskúmateľná, označil ju ako dôkaz č. 4. Z listiny nie je zrejmé, kto túto listinu vyhotovil, čo konkrétne táto listina znázorňuje a už vôbec z nej nie je možné vyčítať simuláciu najhorších možných klimatických a meteorologických podmienok, ako sa to snaží navodiť žalobca. K dôkazu č. 6 uvádza, že súčasný stav – fotodokumentácia vedenia nemá preto toto konanie žiaden relevantný význam, z ktorého dôvodu nepovažuje za potrebné sa k fotodokumentácii vôbec vyjadrovať. K dôkazu č. 7 predložená ako norma STN č. 33 3300 stavba venkovních silových vedení, ktorá sa má podľa tvrdení žalobcu vzťahovať na umiestnenie káblov v danej lokalite uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.1.2022 uvádzal, že na elektrické vedenie sa vzťahujú technická norma STN 50341-1, pričom podľa tejto normy je povolený previs vedenia stanovený na výšku 6 m. Následne žalobca na normu STN 50341-1 poukázal aj na pojednávaní konanom dňa 21.4.2022, pričom trval na tom, že káble na mieste škodovej udalosti mali byť umiestnené vo výške 6 m nad zemou. Žalobca až po pojednávaní konanom dňa 21.4.2022 začal tvrdiť, že na elektrické vedenie v obci E. sa vzťahuje norma STN č. 33 3300. Žalobca účelovo mení svoje vyjadrenia podľa toho, čo je pre neho v tomto konaní priaznivejšie a považuje za absurdné, aby samotný žalobca, ktorý pracuje s elektrickým vedením, nevedel, ktorá norma sa vzťahuje na konkrétne elektrické káble a aby svoje tvrdenia o použiteľnosti technickej normy počas konania niekoľkokrát menil. Intervenient spochybňuje použitie tejto normy na elektrické vedenie nachádzajúce sa na mieste vzniku škodovej udalosti v obci E.. Ide o normu STN č. 33 3300. K dôkazu č. 8, kde žalobca tvrdí, že zobrazuje druh motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda uvádza, že z predloženej fotodokumentácie nie je zrejmé, o aký konkrétny typ vozidla ide, z ktorého dôvodu nie je možné vozidlo označovať za vozidlo rovnakého druhu, akým bola spôsobená škoda. V súvislosti s touto fotodokumentáciou žalobca tvrdí, že káblové vedenie malo byť podľa výpovede žalovaného strhnuté až za kabínou. Intervenient popiera toto tvrdenie žalobcu, lebo z výpovede žalovaného zo dňa 21.4.2022 jednoznačne vyplýva, že žalovaný nevedel uviesť, ktorou časťou motorového vozidla káble zachytil. K dôkazu č. 9, z ktorého má vyplývať, že káblové vedenie sa v auguste 2019 nachádzalo v oveľa väčšej výške, ako tvrdil žalovaný, žalobca uvádza, že z tejto fotografie nie je zrejmé, čo konkrétne táto fotografia zachytáva. Je dôležité, že, ak mala byť táto fotografia vyhotovená v auguste 2019 a škodová udalosť sa stala 20.4.2020, tak táto fotografia nemá pre toto konanie žiaden relevantný význam, lebo bola vyhotovená viac ako 8 mesiacov pred škodovou udalosťou. V súvislosti s tým intervenient zastáva názor, že žalobcovi sa ani na základe predložených listinných dôkazov nepodarilo preukázať, že elektrické vedenie sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzalo v predpísanej výške, z ktorého dôvodu intervenient trvá na tom, že za vzniknutú škodu zodpovedá výlučne žalobca. K výpovediam svedkov H. I. a H. K. uviedol, že tieto výpovede považuje za účelové a v rozpore s výpoveďami žalovaného a svedka D. J.. Tvrdenia svedkov o tom, že na mieste škodovej udalosti sa po príchode H. I. nikto nenachádzal sa prvýkrát objavili až potom, čo žalobca zavádzajúco vo svojom vyjadrení zo dňa 16.5.2022 začal tvrdiť, že žalobca (správne malo byť žalovaný) po škodovej udalosti manipuloval s motorovým vozidlom, resp. s nákladom na tomto motorovom vozidle. Tieto tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou svedka D. J., ktorý na pojednávaní uviedol, že vozidlo tam bolo stále, kým prišla polícia a elektrikári. Tieto tvrdenia boli vyvrátené aj priamo žalovaným na pojednávaní dňa 31.5.2022. Poukázal na rozporné tvrdenia vo výpovediach svedkov H. I., H. K. a tieto rozpory považuje za zásadné. Intervenient je toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu vyhotoviť z miesta nehody fotodokumentáciu a pokiaľ tak žalobca neurobil, je potrebné, aby v konaní pred súdom preukázal ním tvrdené skutočnosti.

27. Zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že náhradu škody žalobca uplatňuje a zároveň ju odvodzuje podľa Občianskeho zákona. Škoda bola spôsobená žalobcovi prevádzkou motorového vozidla. Škoda vznikla poistnou udalosťou dňa 20.4.2020 tým spôsobom, že žalovaný viedol motorové vozidlo, pričom zachytil káblové vedenie a poškodil podperný bod. Po tejto škodovej udalosti žalobca privolal políciu, kde bol prítomný okrem žalobcu aj žalovaný a bolo skonštatované OO PZ SR Martin, že žalovaný porušil svojím konaním z. č. Škodovú udalosť zavinil žalovaný, bol si vedomý tohto zavinenia, o čom svedčí aj dohoda, ktorú podpísal dňa 20.4.2020, čím i potvrdil zaplatenie uplatnenej náhrady škody vo výške 3.698,24 eur. Hoci žalovaný potvrdil a bol si vedomý, že spôsobil škodu, túto ale neuhradil. V spise OO PZ SR Martin sa nenachádza žiadna fotodokumentácia tejto udalosti. Poškodené elektrické káble mali byť vyššie ako 3 m. Škodová udalosť sa stala na otočni autobusu, kade prechádzajú aj autobusy, takže výška káblov aj z tohto pohľadu bola umiestnená správne, to znamená, boli umiestnené v predpísanej výške. K poškodeniu elektrických káblov došlo

žalovaným takým spôsobom, že žalovaný viedol auto naložené drevom. Pripustila, že drevo možno pretŕčalo alebo z iného dôvodu poškodil tieto káble, nevie sa presne určiť príčina poškodenia týchto káblov. Žalobca sa domnieva, že žalovaný je objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi, pričom žalovaný a ani KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. nepreukázala relevantný dôvod, prečo žalobca žiada zaplatiť škodu v uplatnenej výške v žalobe. Preto žalobca žiada zaplatiť škodu uplatnenú vo výške v tejto žalobe. Elektrické káble boli umiestnené v čase udalosti správne, umiestnenie týchto elektrických káblov upravuje norma STN 50 341-1, kde sú diferencované plochy, resp. priestranstvá a na mieste, kde došlo k poistnej udalosti je priestranstvo zadefinované ako cesty a ulice verejné, miestne priestranstvá, kde káble by mali byť umiestnené nad zemou vo výške 6 m. Káble boli takto umiestnené, dovtedy sa na tomto mieste nestala žiadna udalosť ani nehoda. Na tvare miesta v čase nehody sa káble nemerali, lebo boli roztrhnuté, ale žalobca tvrdí, že boli v požadovanej výške. Týmto miestom prechádzali aj autobusy, ktoré majú výšku 3,5 m. Žalobca uviedol, že auto bolo vyššie ako 6 m, keďže boli pretrhnuté elektrické káble vozidlom žalovaného. V priebehu konania žalobca uviedol, že elektrické vedenie bolo po poškodení opravené následne, resp. na druhý deň. To, že žalovaný porušil právny predpis a spôsobil poistnú udalosť vyplýva zo záznamu OO PZ SR Martin. V priebehu konania trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu s tým, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi na základe objektívnej zodpovednosti, pričom žalovaný nepreukázal žiadny liberačný dôvod. Uplatnila aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

28. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný viedol svoje nákladné motorové vozidlo Tatra dňa 20.4.2020, išlo o nákladné vozidlo bez prekrytia, kde mal naložené drevo o výške 6 m. Vozidlo nebolo naložené úplne, teda dovrchu, nebolo naložené do vyššej výšky ako 3 m. Pri jazde vozidlom počul buchot, preto zastal a videl pretrhnuté elektrické káble. Nevedel uviesť, koľko káblov mu padlo na auto, len predpokladá, že jeden alebo dva. Elektrické stĺpy boli padnuté na zemi. Následne zavolali políciu, ktorá prišla na miesto udalosti a myslí si, že polícia zavolala elektrikárov. Na mieste podpísal záznam o dopravnej nehode, ale nevedel uviesť, či bola vyhotovená aj fotodokumentácia, ale policajti videli, že auto nebolo úplne naložené. Pri skúške alkoholu nebola mu zistená prítomnosť alkoholu. Policajti nezisťovali príčinu pretrhnutia týchto káblov, resp. takáto otázka mu pri tejto udalosti nebola položená. Policajt videl, že káble boli nižšie. Žalovaný touto cestou išiel niekoľkokrát. Elektrické káble pretrhol nárazom, lebo podľa neho boli nižšie ako mali byť a tým, že boli nižšie ich zachytil. OO PZ SR ho nepredvolalo na výsluch, žiadnu listinu o ukončení udalosti nemá a nedostal žiaden postih. Po doručení faktúry žalobcom sa skontaktoval so zamestnancom KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. s pánom G., ktorý bol pri uzatvorení poistnej zmluvy s KOMUNÁLNOU poisťovňou, a. s., ktorému vysvetlil, čo sa stalo, predložil mu všetky príslušné listiny. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. ho informovala, že nespôsobil túto udalosť svojím konaním a budú to riešiť so žalobcom. Poistné KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. platil riadne a včas. K tejto udalosti pred zamestnancom KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. uviedol, že zamestnanec pán G. mu povedal, že ak by sa udalosť stala tak, že by s hydraulickou rukou pracoval a zachytil tieto káble, poistka by sa nevzťahovala na túto udalosť a ak by pracoval s hydraulickou rukou, auto by muselo stáť a zachytil by elektrické vedenie, na takúto udalosť by sa zákonná poistka nevzťahovala. Dodal, že uvedené vozidlo Tatra predal. Podľa žalovaného, v zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti zo dňa 20.4.2020 spísaná policajtom na mieste samom síce podpísal znenie na listine, že si je vedomý zavinenia predmetnej udalosti, ale podľa neho je to zle sformulované, lebo spôsobil pretrhnutie kábla, ale nebolo to jeho zavinením. Jeho nákladné vozidlo bolo naložené asi do 3-ín nákladu a výška s vozidlom mohla byť do 3 m, vrátane vozidla a nákladu. Náklad neprevyšoval ochranné tyče, tzv. klanice. Nevedel presne uviesť, ktorou časťou vozidla káble zachytil, lebo bol vo vozidle v čase tejto udalosti. Nikdy sa mu nestalo, že by elektrické káble zachytil. Výška motorového vozidla mala byť do 3 m. V deň podpisu záznamu o preverení oznámenia škodovej udalosti z 20.4.2020 vystaveného policajtom nevedel a ani nemohol vedieť výšku škody, ale túto listinu podpísal. Nevedel, čo podpisuje. Na mieste samom mu dal zamestnanec žalobcu podpísať túto dohodu a on ju podpísal. Zamestnanec žalobcu dňa 20.4.2020 po nehode nerobil žiadnu fotodokumentáciu a tiež nič nemeral. Na poslednom pojednávaní žalovaný súdu predložil k nahliadnutiu fotografiu jeho motorového vozidla zn. Tatra vyhotovenej z telefónu, ktorým malo dôjsť k poistnej udalosti a uviedol, že uvedené vozidlo bolo v jeho vlastníctve. Dal k dispozícii fotografiu vozidla súdu, aby videl, keď vozidlo je naložené naplno drevom, hydraulická ruka je zložená, tým pádom sa zdvihnú aj oporné nohy a auto je spôsobilé ísť. Keď vozidlo je v premávke, teda, keď ho naštartuje, hydraulická ruka je zložená, nohy sú zdvihnuté a je možné, aby sa vozidlo pohlo. Na tejto fotografii je tiež vidieť pri hydraulickej ruke, že táto je vyššia ako je náklad, môže byť od nákladu si 45 cm. Ak by hydraulická ruka nebola zložená, bola by položená na dreve na náklade, oporné nohy by boli dole, nebolo by možné, aby mohol vozidlo naštartovať a zároveň s ním ísť do premávky. Žiadny význam

nemá, ak by hydraulická ruka bola vztýčená hore. Tvrdil, že nie je pravdivé tvrdenie svedka H. I., že keď prišiel na miesto udalosti, že tam nikto nebol a že vozidlo prišlo až potom a bolo prázdne. Tvrdil, že neopustil miesto a elektrické káble mal namotané na vozidle.

29. Právny zástupca žalovaného uviedol, že hoci vec riešilo OO PZ SR Martin, žalovaný nebol žiadnym spôsobom postihnutý ani v priestupkovom konaní, nebolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému. V podstate žalovaný za uvedenú udalosť nebol žiadnym spôsobom postihnutý. Z tohto dôvodu žalovaný začal vec riešiť s KOMUNÁLNOU poisťovňou, a.s. Podľa jeho názoru KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. mala zaplatiť žalobcovi škodu, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaný spôsobil škodu svojím konaním. Nesúhlasil ani so záverom znaleckého posudku, nakoľko znalec hodnotil výpovede svedkov a účastníkov konania, právne i vec hodnotil, čo znalcovi neprislúcha, pričom neodpovedal na niektoré otázky kladené súdu jednoznačne. Hoci bola ku škodovej udalosti privolaná hliadka polície, žalovaný nebol žiadnym spôsobom postihnutý a ak by bola spôsobená vyššia škoda, išlo by o trestný čin, ale žiadne konanie voči žalovanému nebolo vedené. Udalosť nebola riadne zdokumentovaná a nebola vykonaná ani fotodokumentácia z miesta poistnej udalosti, pričom znalec v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť, či stav elektrického vedenia bol od poslednej kontroly nezmenený, je možné to len predpokladať. Výška elektrického vedenia mala byť do výšky 5 m podľa technickej normy a so zložením hydraulickej ruky je výška 4 m. V konaní nikto nepreukázal, že to bolo inak. Svedkami však bolo preukázané, že drevo na vozidle bolo uložené len do polovice. V priebehu konania ďalej uviedol, okrem nesúhlasného stanoviska k znaleckému posudku, hlavne k jeho záverom a výpoveď znalca nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že pred poistnou udalosťou z 20.4.2020 nedošlo na elektrickom vedení k nejakému poškodeniu. Dôkazné bremeno tvrdení žalobcu, žalobca nepreukázal, bolo jeho povinnosťou preukázať, že škodová udalosť nastala zavinením žalovaného, mal preukázať, v akej výške bolo umiestnené reálne elektrické vedenie, pričom žiadny dôkaz o tom, že túto udalosť spôsobil žalovaný svojím zavinením neexistuje. Uplatnil aj trovy konania vo výške 100 %.

30. Zástupkyňa KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. v priebehu konania uviedla, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení k žalobe a dodala, že jediným dôvodom, že došlo k pretrhnutiu elektrických káblov je prevísajúce elektrické vedenie, za ktoré zodpovedá žalobca, lebo keby bolo umiestnené v predpísanej výške 6 m, nemohlo dôjsť k pretrhnutiu káblov, pričom náklad žalovaného na vozidle neprevyšoval výšku 3 m. V súvislosti s tým poukázala aj na § 8b ods.7 zákona o pozemných komunikáciách, kde je uvedená maximálna výška vozidla 4,5 m. Žalovaný preto ani nemohol mať vyššiu výšku tohto nákladu. Z tohto teda vyplýva, že káble neboli v predpísanej výške, preto za škodu zodpovedá žalobca s poukazom na § 441 Občianskeho zákona. Navrhla žalobu zamietnuť.

31. Z výsluchu svedka D. J., spolucestujúceho so žalovaným v inkriminovanom čase dňa 20.4.2020 súd zistil, že jeho úlohou bolo zložiť drevo v dedine v obci E.. V čase udalosti sedel vedľa žalovaného v nákladnom aute Tatra a drevo i nakladal. Odrazu z ničoho nič žalovaný povedal, že niečo sa stalo a on síce ako spolujazdec sa pozeral dopredu, ale nevidel nič podozrivé cez okno, napr. zníženie káblov. Pri náraze zastali vozidlom. V tom čase nešlo po ceste viac vozidiel. Touto cestou išiel svedok so žalovaným len raz. Pri náraze sa vozidlo nezatriaslo, žalovaný hneď zastal a videl pováľané káble. Vtedy sa zhŕklo na mieste viac ľudí a za 10 – 15 minút žalovaný volal políciu a trvalo to dlhšie. Polícia prišla na miesto asi za 30 minút, nefotila na mieste túto udalosť, jeho sa nič polícia nepýtala a nič nepodpisoval. Vec bola riešená len so žalovaným. Videl, že žalovaný robil skúšku na alkohol. Drevo svedok naložil do výšky asi 1,5 m, bolo zachytené bočnicami. K zachyteniu elektrických káblov došlo preto, že káble boli umiestnené nižšie. Elektrikári prišli na mieste v rovnakom čase ako polícia, zrejme polícia ich zavolala. Následkom tejto udalosti celá obec Bystrička bola vypnutá z elektriny, preto elektrikári museli elektrické vedenie opraviť. On aj so žalovaným boli na mieste tejto udalosti asi 2 hodiny. Dodal, že podľa neho k zachyteniu došlo tak, že hydraulickou rukou zachytil žalovaný elektrický kábel a tým stiahol aj elektrický stĺp na zem. Ide v podstate o stĺp nazvaný podperný bod. Vozidlo Tatra mohlo byť vysoké asi 3,5 m, ale keď je zložená hydraulická lyžica, je asi o niečo vyššie. Auto je potom vyššie o 1 m. Vozidlo stálo na mieste, kým prišla polícia a elektrikári. Svedok má oprávnenie na obsluhu zdvíhacieho zariadenia, teda nakladanie dreva hydraulickou lyžicou, o čom súdu predložil i potvrdenie o overení odborných vedomostí pre výkon činností - obsluha zdvíhacieho zariadenia. Dodal, že s vysunutou hydraulicou lyžicou sa nedá prejsť a ani chodiť. Obsluhuje hydraulickú lyžicu tak, že sedí na hydraulickej ruke, nakladá drevo do vozidla. Pri státi sa tento úkon robiť nedá. Po skončení práce, teda po skončení nakladania, hydraulickú lyžicu zloží do prepravnej polohy. Nevidel, že zamestnanci žalobcu robili na mieste samom fotodokumentáciu.

32. Z výsluchu svedka H. I., zamestnanca žalobcu vyplynulo, že dňa 20.4.2020 mal pohotovosť, preto prišiel na miesto udalosti v obci E., kde ho kontaktoval dispečer. Na základe uvedenej informácie prišiel na mieste udalosti, mohlo byť asi 19.30 hod., kedy prišiel na služobnom vozidle z Martina. Po príchode na mieste samom videl jeden zlomený betónový stĺp, druhý bol nahnutý a na zemi boli roztrhané káble. Na mieste bola prítomná aj polícia, prítomný bol aj občan obce pán C., ktorý prišiel len tak. Policajti spísali zápisnicu a on tiež spísal záznam o tejto udalosti na tlačive, ktoré žalovaný podpísal. Celá vec trvala asi 2 hodiny. Podľa neho fotodokumentácia polícia z miesta udalosti nerobila. Ani svedok nefotil na mieste samom túto udalosť, lebo bola tma. Na druhý deň kolegovia z práce celú udalosť nafotili a zdokumentovali. Svedok si myslí, že nebol povinný na mieste tejto udalosti zhotoviť fotodokumentáciu, ale vždy je to dobré, keď je táto k dispozícii. Asi o 19.33 hod. mu volal dispečer a on sa na miesto samé dostavil asi za 10 až 15 minút. Po jeho príchode už bola tma a nikto na mieste nebol. Občan C. povedal, že chlapi prídu, nevie, kde boli, pričom vozidlo žalovaného už nebolo naložené. Nevedel uviesť súdu, do akej výšky bolo vozidlo naložené ani, kde žalovaný s vozidlom bol, kde drevo zložil, resp. odstránil ho z vozidla, ale videl na mieste samom zloženú hydraulickú ruku za kabínou. Vždy túto hydraulickú ruku vidieť aj, keď je zložená. Takáto udalosť sa dovtedy nestala. Nevedel uviesť, kto volal políciu. Svedok si nemyslí, že elektrické káble boli nižšie ako predpisuje norma, lebo touto cestou chodia autobusy, kamióny a nákladné vozidlá. Polícia na miesto udalosti prišla asi za 20 až 30 minút po ňom. Po jeho príchode na miesto samé nikto nebol, len pán C., ktorý zabezpečil, že tam prišiel žalovaný s vozidlom a potom prišla polícia. Svedok pracuje ako majster strediska údržby v Martine.

33. Z výsluchu svedka H. K., zamestnanca žalobcu súd zistil, že u žalobcu pracuje 40 rokov, 12 rokov montoval klasické distribučné vedenia, teda také, aké bolo poškodené dňa 20.4.2020. Potom pracoval ako projektant a aktuálne pracuje na správe elektrického majetku. K udalosti z 20.4.2020 v obci E. uviedol, že bola tu zaznamenaná porucha, prerušenie distribúcie o 9.15 hod., čo vidieť z pripojenej fotodokumentácie a tiež je to zaznamenané na elektromere, kde nie je zaznamená len spotreba a napätie. Táto porucha bola zaevidovaná na dispečingu a opravené vedenie bolo na druhý deň o 13.03 hod. Táto škodová udalosť bola nahlásená dňa 20.4.2020 o 19.30 hod. Čo sa týka výšky elektrických káblov v obci Bystrička uviedol, že v čase budovania tohto elektrického zariadenia v roku 1991 mali byť káble vo výške 5 m, išlo o zaizolované káble a vtedy platila norma č. 33 3300. Ak by bola vonku teplota 30 °C, elektrické káble týmto teplom by mohli byť v nižšej výške 5,37 m. Elektrické káble by mohli byť nižšie umiestnené, ak by bol zle zabetónovaný stĺp, ktorý bol poškodený. Podľa fotografii z miesta škodovej udalosti, poškodený podperný bod bol zlomený zhruba 1 m nad zemou, to znamená, že betónový základ bol dobrý a správny. Podľa jeho názoru k udalosti, k pretrhnutiu elektrických káblov došlo tak, že hydraulická ruka nebola zložená tak, ako mala byť, ale mohla byť položená na dreve. Podobný prípad sa riešil v roku 2008, kde tiež hydraulická ruka strhla vedenie a poškodila aj rodinný dom. Štandardne sa robí fotodokumentácia z miesta udalosti, ale jeho kolega H. I. ho informoval, že keď prišiel na miesto udalosti, vozidlo sa na mieste samom nenachádzalo. Bolo povinnosťou žalobcu zhotoviť fotodokumentáciu z tejto udalosti, hoci sa táto udalosť stane aj v noci, lebo majú aj takúto dokumentáciu.

34. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Patrikom Vlčekom, znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie doprava, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že z predložených podkladov bolo zistené, že elektrické vedenie v obci E., kde došlo k udalosti dňa 20.4.2020, bolo vybudované v roku 1991, preto pre uvedené obdobie je potrebné aplikovať STN 33 3300 (33 3300) : 1983 : elektrotechnické predpisy. Stavba vonkajších silových vedení. Na otázku súdu, či mohlo motorové vozidlo žalovaného Tatra D. XXX M. spôsobiť poškodenie elektrického vedenia žalobcu za predpokladu, ak bolo toto elektrické vedenie vo výške, ktorú stanovuje príslušná technická norma znalec uviedol, že za predpokladu, ak by bolo elektrické vedenie vo výške, ktorú stanovuje príslušná technická norma STN 33 3300 a to najmenej 5 m nad komunikáciou a súčasne za predpokladu, že hydraulická ruka vozidla žalovaného bola uložená správne, teda v prepravnej polohe a súčasne za predpokladu správneho naloženia dreva na vozidle, nemohlo motorové vozidlo žalovaného spôsobiť poškodenie elektrického vedenia žalobcu. Podľa cestného zákona je najväčšia povolená výška vozidla 4,5 m, preto je technicky prijateľné, že elektrické vedenie žalobcu mohlo byť poškodené v prípade nesprávneho naloženia dreva alebo nesprávne naloženej hydraulickej ruky vozidla Tatra EVČ: D. XXX M.. Na otázku stanoviť možný priebeh dopravnej nehody, pri zohľadnení všetkých zistených skutočností, vrátane i výsluchov strán sporu a svedkov a vyhodnotiť

ich prijateľnosť pre možný priebeh dopravnej nehody znalec uviedol, že k nehode došlo tak, že vodič vozidla Tatra D. XXX M. prechádzal po ceste 3.triedy pozemnej komunikácie č. 2144 tesne pred začiatkom obce E. v smere do obce E.. Podľa vyjadrenia svedka J. išli zložiť drevo v tejto obci a je technicky prijateľné, že k nehode došlo v čase cca po 19.00 hod. v čase 20.4.2020. Toto vozidlo sa pohybovalo popod elektrické vedenie, kábel v blízkosti autobusovej zastávky, vozidlo zachytilo elektrické vedenie a následne došlo k poškodeniu podperného bodu, stĺpa elektrického vedenia po ľavej strane v smere jazdy tohto vozidla. Poškodenie stĺpu elektrického vedenia je tiež zrejmé z obrázkov č. 5 a 6 znaleckého posudku, z ktorých je možné usudzovať na smer jazdy vozidla, ktorý je v súlade s výpoveďou svedka J.. Teda jazdili v smere do obce E.. Zo spisového materiálu a tiež z vlastného šetrenia znalca vyplynulo, že výška umiestneného poškodeného kábla mala byť v zmysle odborného vyjadrenia znalca Ing. Daniela Hlubeňa, PhD., MSc najmenej 5 m a v prípade, ak výška vedenia NN nad komunikáciou nespĺňala predpísané technické požiadavky, preto podľa názoru znalca úsek komunikácie mal byť označený alebo zakázaný vstup na komunikáciu vybraným vozidlám. Podľa podkladov predložených Stredoslovenskou distribučnou, a.s. a výpovede svedka H. K. sa malo vedenie, previs nachádzať vo výške 5,37 m, ale túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť. Podľa ďalšej informácie Stredoslovenskej distribučnej bola vykonaná kontrola vedenia, naposledy 30.11.2016, pričom neboli evidované žiadne závady pred nehodou, škodou, preto je predpoklad, že stav vedenia bol od poslednej kontroly nezmenený. Túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť. Výška vozidla Tatra D. XXX M. mohla mať výšku cca 4 m za predpokladu, že hydraulická ruka bola uložená správne, v prepravnej polohe a zároveň naložené drevo nepresahovalo výšku klaníc, potom by najvyšší bod nad vozovkou bol približne 4 m. Podľa cestného zákona najvyššia povolená výška je 4,5 m. V spisovom materiáli sa nenachádza fotodokumentácia vozidla Tatra D. XXX M. z času nehody, ani záznam o prípadnom meraní výšky vozidla. Presná výška tohto vozidla, vrátane nákladu nie je podľa podkladov známa. Spôsob uloženia hydraulickej ruky a nákladu nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Rovnako nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť a ani vyvrátiť to, že elektrické vedenie bolo v čase vzniku dopravnej nehody v zákonom dovolenej výške, hoci to tvrdila Stredoslovenská distribučná, a.s. v podaní zo dňa 16.5.2022. Tiež nie je možné vylúčiť, že mohlo dôjsť k inej udalosti pred nehodou, škodou, o ktorej nie sú dostupné žiadne informácie.

35. Ku znaleckému posudku sa vyjadril aj právny zástupca intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., ktorá zobrala znalecký posudok znalca č. 1/2023 na vedomie.

36. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k znaleckému posudku zo dňa 21.februára 2023 uviedol, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že dopravná nehoda sa mohla stať v čase okolo 19.00 hod. a že minimálna výška vozidla bola až 4 m. Žalobca opäť poukazuje na to, že plánik nebol nikým ani podpísaný, ani konzultovaný, nebol spísaný na mieste, lebo, keby bol, tak by na ňom boli účastníci nehody podpísaní, t. j. nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Zo znaleckého skúmania tiež vyplýva, že tam neboli uvedené pravdivé informácie. Znalec potvrdil vyjadrenie žalobcu, že na poškodenie káblového vedenia sa vzťahuje norma STN č. 33 3300, preto kábel mal najnižšiu výšku 5 m. V správe o škodovej udalosti – oznámenie o výsledku šetrenia bolo uvedené, že žalovaný zavinil nehodu porušením z. č. , pričom v tejto správe nie je uvedené, že nehodu zavinil žalobca a ani to, že káblové vedenie nebolo v zákonnej predpísanej výške tak, ako to tvrdí žalovaný. Káblové vedenie bolo roztrhnuté. Ďalej uviedol, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že išiel touto cestou viackrát, nič sa tam nestalo, kábel bol umiestnený v správnej a povolenej výške, tento si ale nevšimol, pričom náklad neprevyšoval kabínu a auto bolo naložené len do polovice, káble by boli už zachytené kabínou nákladného vozidla a žalovaný potom pred sebou určite musel vidieť kábel, ak bol vo výške 3 m, ako tvrdil v priebehu konania žalovaný. Preto nie je možné, aby bol kábel roztrhnutý až za kabínou. Nákladné vozidlo malo mať výšku minimálne 4 m. Žalobca sa stotožnil s názorom znalca, že v prípade, ak by výška NN vedenia nespĺňala predpísané technické požiadavky, tak by tento úsek komunikácie mal byť označený alebo by tam mal byť zakázaný vstup vybraným vozidlám. Káblové vedenie bolo v čase nehody v zákonom stanovenej výške. Podľa názoru znalca, pre žalovaného pri danom osvetlení mohol byť elektrický kábel v mieste nehody dobre rozpoznateľný, lebo mal žalovaný z kabíny dostatočný výhľad a rozhľad na komunikáciu v smere jazdy. Toto korešponduje aj so záverom policajného vyšetrovania, ktorý skonštatoval vinu žalovaného. Žalobca však nesúhlasil s názorom znalca, že vedenie malo mať v zmysle programu SPIDER maximálny previs vo výške 5,37 m, nie je to možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť. S týmto nesúhlasí žalobca, lebo tento výpočet vychádzal z presných údajov a skutočného stavu podperných bodov v čase nehody. Podľa montážnych tabuliek, je presne uvedený maximálny priehyb závesného káblového vedenia AYKYZ 4 x 16. Pri rozpätí

28 m a teplote 20 °C je maximálny priehyb 2,06 m. To znamená, že odrátaním z výšky stĺpca, ktorú mal tento stĺp v čase nehody a to 7,4 m – 2,06 m = 5,34 m. To znamená, že v čase nehody bolo z technického a fyzikálneho hľadiska možný maximálny priehyb 2,06 m, t. j. v čase nehody sa mohlo káblové vedenie nachádzať minimálne v minimálnej výške 5,34 m nad komunikáciou. Maximálny priehyb závesného káblového vedenia pri teplotách od – 30 °C po + 60 °C a rozpätí 28 m je od 2,01 m až 2,09 m. Žalovaný uviedol, že výška vozidla bola do 3 m, čo ale nekorešponduje so skutočnosťou, lebo výška vozidla podľa znalca bola minimálne 4 m. Podľa žalobcu, žalovaný uvádzal nepravdivé skutočnosti, aby sa vyvinil zo spôsobenej škody. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ako bolo nákladné auto naložené ani, či bola v čase prechodu popod káble hydraulická ruka zložená. Podľa názoru žalobcu, rovnaký názor má i znalec, je technicky prijateľné, že elektrické vedenie žalobcu mohlo byť poškodené v prípade nesprávneho naloženia dreva alebo nesprávneho uloženia hydraulickej ruky vozidla Tatra D. XXX M.. Tvrdí, že preukázal počas v priebehu konania, že káble boli v čase nehody v zákonom predpísanej výške, lebo na mieste nenastala žiadna nehoda aj, keď tade prechádzajú nákladné vozidlá, autobusy. Nie je na danom mieste žiadne dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na nižšiu výšku káblového vedenia, ani zákaz vjazdu žiadnym motorovým vozidlom a ani žiadne obmedzenia. Na káblovom vedení boli vykonané predpísané prehliadky a podľa počítačového programu SPIDER, ktorým sa projektujú vedenia, je fyzikálne a technicky možný pri vzdialenosti 28 m dvoch podperných bodov a pri výške 7,4 m najnižší previs kábla 5,34 m pri teplotných podmienkach, ktoré boli v čase nehody. Technická norma stanovuje pre tento prípad najnižšiu prípustnú výšku 5 m nad vozovkou, čo bolo zo strany žalobcu splnené. K vyjadreniu k znaleckému posudku pripojil Protokol o výpočte mechaniky stožáru, montážne tabuľky.

37. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.júna 2023 uviedol, že vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z obsahu súdneho spisu, pričom zo spisu tiež vyplýva, že polícia nevykonala šetrenie poistnej udalosti, preto vykonal rešerš, rozprával sa so žalovaným a vypracoval znalecký posudok, na ktorom zotrváva. Dodal, že nie je možné vylúčiť ani potvrdiť, že pred udalosťou zo dňa 20.4.2020 mohlo dôjsť k nejakej inej udalosti, lebo posledná kontrola elektrického vedenia bola v roku 2016. To znamená, že nemožno vylúčiť, že sa na uvedenom mieste mohla stať aj iná udalosť. Žiadna porucha elektrických káblov nebola nahlásená, resp. nebol urobený žiadny zásah. Nevykonal ohliadku na mieste samom, pretože usúdil, že to nebolo potrebné, nakoľko bol vymenený elektrický stĺp za iný stĺp, ako aj elektrické káble, preto ohliadka na mieste samom by nemala význam. Na otázku, či je možné s určitosťou konštatovať, že v čase udalosti 20.4.2020 boli elektrické káble v predpísanej výške, teda podľa platnej normy znalec uviedol, že s určitosťou to nie je možné povedať, mohlo byť +

- umiestnenie viac alebo menej, pretože žiadna dokumentácia nebola k tejto skutočnosti predložená, resp. sa nenachádza v súdnom spise. Podľa neho k zachyteniu elektrických káblov došlo z dôvodu, lebo sa žalovaný nevenoval dostatočne vedeniu vozidla. V spisovej dokumentácii sa nenachádzajú technické údaje vozidla žalovaného zn. Tatra, udalosť z 20.4.2020 nebola zdokumentovaná, teda chýba fotodokumentácia, preto považuje absenciu týchto dokladov za podstatnú, pretože z fotodokumentácie tejto udalosti by bolo vidieť podstatné skutočnosti, ktoré súvisia s touto nehodou. Nie je obvyklé, ak by hydraulická ruka bola zložená, vtedy by sa preprava nedala realizovať. Takáto jazda je zakázaná. Ak by bola výška vozidla 4 m, prepravovaný náklady by bol správne uložená a nepresahoval by túto výšku, nedošlo by k zachyteniu elektrických káblov a hydraulická ruka by bola správne umiestnená. Podľa neho by vodič mal odhadnúť, či prejde vozidlom pod elektrické káble, resp. mal by sledovať výšku elektrických káblov a situáciu na ceste.

38. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.

39. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

40. Podľa § 420 ods.3 cit. zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

41. Podľa § 427 ods.1 cit. zákona, fyzické a právnické osoby vykonávajúcu dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 42. Podľa § 427 ods. 2 cit. zákona, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 43. Z ustanovenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že túto zodpovednosť konštruuje zákon vo forme objektívnej zodpovednosti. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných

prostriedkov podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákona je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Právne postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia sa v prvom rade týka fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú dopravu (tzv. dopravcovia). Za prevádzateľa možno považovať osobu (právnickú alebo fyzickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzateľom je najmä vlastník dopravného prostriedku, oprávnený držiteľ alebo nájomca. Podmienkou vzniku zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákona je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s ňou súvisia.

1. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákona je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. 2. Vznik škody. 3. Príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

Predpokladom použitia ustanovenia § 427 Občianskeho zákona je to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky.

44. Podľa § 428 cit. zákona, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

45. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. V prípade zodpovednosti za škodu nejde totiž o absolútnu objektívnu zodpovednosť, pri ktorej nie je liberácia prípustná. Prevádzateľ, ktorého prevádzkou dopravného prostriedku bola škoda spôsobená, sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho. Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom z prvej vety § 428 Občianskeho zákona, podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke; druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať; tretím liberačným dôvodom je podľa § 441 Občianskeho zákona zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučne príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia § 441 Občianskeho zákona o zavinení poškodeného. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo sčasti v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákon v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod, ako to platilo podľa § 4 ods.1 bodu 1 zákona o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami. Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákona, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Už z toho vyplýva, že ho treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založenú na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 Občianskeho zákona), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 Občianskeho zákona), a to bez zreteľa na to, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej správe k ustanoveniu Občianskeho zákona sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil ( ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia ( a ). Výslovne sa stanovuje, že sám poškodený znáša škodu, ktorú výlučne zavinil.

46. Podľa § 441 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

47. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je založené na východisku, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale môže sa na nej podieľať aj samotný poškodený. Možnosť pričítania vzniku škody samotnému poškodenému vychádza z konceptu spoluzavinenia poškodeného. To znamená, že podmienkou aplikácie § 441 Občianskeho zákona nie je iba to, že sa poškodený svojím pričinením podieľal na vzniku škody, ale predovšetkým to, že sa prinajmenšom dopustil nedbanlivostného konania, ktoré prispelo k vzniku škody. Medzi rozhodujúce okolnosti, ktoré priamo ovplyvňujú rozdelenie vzniknutej škody medzi škodcu a poškodeného, patrí zavinenie poškodeného (ale i škodcu). Na zavinenie tu možno usudzovať podľa celkového správania poškodeného pred vznikom škody a počas škodového deja. Toto správanie sa posudzuje i s ohľadom na konanie škodcu pred vznikom škody a celkové okolnosti vzniku škody. Aplikácia ustanovenia Občianskeho zákona prichádza do úvahy nielen v prípade všeobecnej zodpovednosti škodu za zavinené konanie ( ), ale aj v prípade, keď škodca zodpovedá za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti, napr. podľa Občianskeho zákona. Ustanovenie Občianskeho zákona možno v medziach analógie použiť aj v prípade, keď jednou z príčin vzniku škody boli aj objektívne okolnosti (napr. náhoda, za ktorú nikto nezodpovedá).

48. Podľa z. č. – o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

49. Podľa z. č. – o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

49. Súd mal v konaní posúdiť, či škodu, ktorá vznikla žalobcovi spôsobil žalovaný svojím vozidlom zn. Tatra EVČ: D. XXX M..

50. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prechádzal dňa 20.4.2020 cez obec E., vtedy svojím vozidlom zn. Tatra EVČ: D. XXX M. so spolujazdcom D. J., ktorý naložil na uvedené vozidlo drevo. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že vozidlo bolo naložené drevom vo výške 6 m, nebolo naložené dovrchu, teda do vyššej výšky ako 3 m. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok D. J., ktorý drevo na vozidlo naložil asi do výšky 1,5 m a bolo zabezpečené bočnicami. Žalovaný opísal vo svojej výpovedi priebeh škodovej udalosti tak, že, keď počul buchot, zastal, videl pretrhnuté elektrické káble, ktoré mu dopadli na vozidlo a videl na zemi spadnuté elektrické stĺpy. Z výsluchu žalovaného tiež vyplynulo, že k pretrhnutiu elektrických káblov došlo preto, lebo káble boli osadené nižšie, čo potvrdil aj svedok D. J.. Žalovaný nevedel, ktorou časťou vozidla zachytil elektrické káble, ale podľa svedka D. J. k pretrhnutiu káblov došlo hydraulickou lyžicou, ktorá elektrické káble zachytila. Svedok mal oprávnenie na obsluhu zdvíhacieho zariadenia, v danom prípade hydraulickou lyžicou. Po pretrhnutí elektrických káblov žalovaný privolal políciu a spolu so svedkom boli na mieste až do príchodu elektrikárov. Na mieste boli asi dve hodiny. Žalovaný privolal políciu, ktorá nevykonala na mieste samom fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti a ani nezisťovala príčinu pretrhnutia elektrických káblov. Polícia len spísala záznam zo škodovej udalosti, z ktorého vyplynulo, že bol poškodený elektrický stĺp a žalovaný potvrdil v tomto zázname, že si je vedomý zavinenia tejto udalosti a záznam podpísal. Polícia kvalifikovala skutok ako priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorý porušil z. č. – o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, spáchaný porušením z. č. , lebo sa nevenoval vedeniu vozidla a mal sledovať situáciu v cestnej premávke. Polícia vybavila vec napomenutím žalovaného. V zázname o škodovej udalosti sa neuvádza podrobnejšie popis škodovej udalosti, rozsah poškodenia elektrických káblov a ani príčinu ich roztrhnutia. K tomuto záznamu žalovaný uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, že záznam podpísal preto, lebo on zachytil elektrické káble, ale nezavinil, že došlo k ich pretrhnutiu jeho vinou, lebo k pretrhnutiu došlo z dôvodu, že káble boli umiestnené nižšie ako mali byť. Nemohla byť vysunutá hydraulická lyžica, lebo za takejto situácie sa s vozidlom nedá ísť, drevo sa nakladá takým spôsobom na vozidlo, že osoba obsluhujúca hydraulickou lyžicou sedí na tejto hydraulickej ruke a nakladá drevo na vozidlo. Po skončení nakladania sa hydraulická lyžica zloží do prepravnej polohy. V konaní nebolo sporné, že ani zamestnanec žalobcu, svedok H. I., ktorý mal službu v inkriminovanom čase nevyhotovil fotodokumentáciu zo škodovej udalosti, lebo túto povinnosť podľa neho žalobca nemal, ale toto tvrdenie vyvrátil ďalší svedok žalobcu H. K.,

ktorý uviedol, že takúto povinnosť žalobca má, hoci by bola v čase škodovej udalosti aj tma. Uviedol, že bolo potrebné vyhotoviť fotodokumentáciu na mieste samom, hoci bolo približne 19.30 hod. Svedok H. I. tvrdil, že po jeho príchode na mieste škodovej udalosti sa nikto nenachádzal, vozidlo nebolo naložené drevom a hydraulická ruka bola umiestnená za kabínou. Ďalší svedok žalobcu H. K. potvrdil, že škodová udalosť bola nahlásená o 19.30 hod. Elektrické káble mali byť vo výške 5 m a pri teplote 30 °C by mohli byť v najnižšej výške 5,37 m. Podľa neho k pretrhnutiu elektrických káblov došlo preto, lebo hydraulická ruka nebola uložená správne, ale mohla byť umiestnená aj na dreve. Výpovede svedkov neboli zhodné, lebo spolujazdec žalovaného D. J. tvrdil, že s naloženým vozidlom boli so žalovaným na mieste škodovej udalosti, pričom svedok H. I. tvrdil, keď prišiel na miesto škodovej udalosti, nikto tam nebol a vozidlo bolo už prázdne. Na túto rozpornú skutočnosť však žiadne dôkazy strany sporu nepredložili, hoci žalobca tvrdil, že žalovaný mohol s vozidlom manipulovať. Na túto spornú skutočnosť však žalobca žiadny dôkaz nenavrhol vykonať a ani neprodukoval žiadny dôkaz. Žalovaný podpísal dňa 20.4.2020 dohodu o náhrade spôsobenej škody, ktorú mu predložil H. I., ktorú žalovaný podpísal so znením, že sa zaväzuje svojím podpisom, že vzniknutú škodu zaplatí po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia, prípadne iného majetku. Z obsahu tejto dohody nevyplynulo, akú škodu žalovaný spôsobil a akú škodu by mal uhradiť. V podstate podpísal listinu bez podstatnej náležitosti, a to výšky spôsobenej škody, resp. rozsahu výšky škody, ktorú by mal uhradiť. V konaní bolo sporné, či elektrické káble boli v čase škodovej udalosti, t. j. 20.4.2020 v predpísanej výške a ktorá právna norma upravovala výšku elektrických káblov. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie doprava, nakoľko v prejednávanej veci ide o posúdenie odborných otázok a stanoviská strán sporu boli rozdielne. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 1/2023 uviedol, že elektrické vedenie bolo v obci Bystrička vybudované v roku 1991 a platila v danom období norma STN 33 3300. Znalec uviedol, že za predpokladu, ak by bolo elektrické vedenie podľa normy STN 33 3300 umiestnené najmenej 5 m nad komunikáciou a vozidlo žalovaného by bolo naložené nákladom správne a hydraulická ruka by bola uložená v správnej polohe, resp. v prepravnej polohe, nemohlo motorové vozidlo žalovaného spôsobiť poškodenie elektrického vedenia. Odpoveď znalca je len v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané, v akej výške boli umiestnené elektrické káble, t. j., či boli umiestnené v predpísanej výške, ktorú upravuje právna norma. V konaní dokazovaním nebolo preukázané, že elektrické káble boli skutočne nad zemou najmenej 5 m, pretože posledná kontrola elektrických káblov bola 30.11.2016 a od tohto obdobia nie je možné až do škodovej udalosti, do 20.4.2020 s určitosťou povedať, či došlo k nejakej inej udalosti na tomto úseku. Podľa znalca, elektrické vedenie mohlo byť poškodené v prípade nesprávneho uloženia dreva na vozidlo, alebo nesprávne uloženej hydraulickej ruky. Tento názor znalca je vyslovený opäť len v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané nesprávne uloženie dreva na vozidle žalovaného, alebo nesprávne uloženie hydraulickej ruky. Hoci podľa odborného vyjadrenia znalca Ing. Daniela Hlubeňa, PhD., MSc. výška umiestnenia elektrického kábla mala byť najmenej 5 m a podľa zamestnanca žalobcu, svedka H. K., elektrické káble mali previs, nachádzať sa minimálne 5,37 m nad zemou, túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť; toto je stanovisko ďalšieho znalca Ing. Hlubeňa. Rovnako nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť, že od poslednej kontroly tak, ako súd uviedol už vyššie, t. j. od 30.11.2016 bol stav na mieste škodovej udalosti v obci Bystrička nezmenený. To znamená, že nie je možné vylúčiť, že mohlo dôjsť k inej udalosti pred škodovou udalosťou, o ktorej nie sú dostupné informácie. Znalec na pojednávaní zdôraznil, že ak by bola výška vozidla 4 m, prepravovaný náklad by bol v správnej výške a nepresahoval by túto výšku, nedošlo by k zachyteniu elektrických káblov a hydraulická ruka by bola správne umiestnená. Pri úvahe o podiele na vzniku škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného – žalobcu a škodcu – žalovaného a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobenej škode. Berúc sa do úvahy všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, rovnako aj u škodcu a tiež u poškodeného, berie sa do úvahy také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Keďže objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná, to znamená, že absolútna, pri ktorej nie je prípustná liberácia, ak sa preukáže niektorý z liberačných dôvodov upravených v zákone, je možné, že sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený ju musí znášať zo svojho sám. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal náklad – drevo uložené v neprimeranej výške, resp. v nesprávnej výške; nebolo preukázané, že hydraulická lyžica bola umiestnená v nesprávnej polohe a tiež nebolo preukázané, že žalovaný porušil ustanovenie § 22 ods.1 písm. m/ z. č. 372/1990

Zb., hoci to v zázname o škodovej udalosti polícia citovala. To neznamená, že, keď OO PZ SR Martin označilo v zázname o škodovej udalosti žalovaného za vinníka škodovej udalosti, musí znášať žalovaný vzniknutú škodu. V tomto popise škodovej udalosti od OO PZ SR Martin je len veľmi stroho uvedené, že žalovaný zavinil škodovú udalosť, chýba podrobnejší popis tejto udalosti, tiež rozsah škody, pričom nebol za porušenie právnych predpisov sankcionovaný. Podstatné v tomto konaní bolo posúdiť, či elektrické káble v danom mieste zodpovedajú predpísanej výške, teda norme, ktorá v tom čase platila (STN 33 3300). Táto skutočnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, ani znalec na túto otázku súdu jednoznačne neodpovedal a všetky jeho odpovede boli v teoretickej rovine a pri odpovediach uvádzal „za predpokladu“. Hoci žalobca tvrdil, že tieto káble boli v predpísanej výške, žiadny dôkaz o tom súdu nepredložil a listiny, ktoré predložil do súdneho spisu, vrátane aj fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená žalobcom na druhý deň. Pre objektívne posúdenie celej škodovej udalosti znalcovi chýbala fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, ktorú bol povinný vyhotoviť žalobca, tiež fotodokumentácia OO PZ SR Martin, ktoré len spísalo škodovú udalosť do záznamu o škodovej udalosti, ale nezisťovalo ani príčiny pretrhnutia elektrických káblov. Naviac polícia od žalovaného ani nezisťovala príčinu pretrhnutia káblov a nezisťovala ani priebeh celej škodovej udalosti na mieste samom. Tak, ako súd uviedol už vyššie, podrobnejší popis celej škodovej udalosti absentoval v tomto zázname. Tieto listiny, t. j. fotodokumentácia, ktorú nevyhotovil žalobca a ani OO PZ SR Martin z miesta škodovej udalosti a podrobnejší popis celej škodovej udalosti dňa 20.4.2020 o 19.30 hod. boli podstatné pre posúdenie celej škodovej udalosti a na to, aby znalec mohol jednoznačne odpovedať na otázky súdu. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že elektrické vedenie bolo v predpísanej výške, t. j. zodpovedalo STN 33 3300 a tiež nebolo preukázané, že žalovaný mal hydraulickú lyžicu v nesprávnej polohe a drevo nebolo uložená správne, súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá žalobca. Tiež je pre posúdenie tretieho dôvodu liberácie podstatné, že nie je možné vylúčiť, že od poslednej kontroly od 30.11.2016 mohlo dôjsť aj k inej udalosti na tomto mieste. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd je toho názoru, že sa žalovaný zbavil zodpovednosti nahradiť škodu žalobcovi aplikujúc ustanovenie § 441 Občianskeho zákona, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí vzhľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v prípade prevádzkovej zodpovednosti; toto zákonné ustanovenie je možné použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia ( ), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami ( ) a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil ( ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia ( a ). Preto by mal žalobca znášať škodu, ktorá mu vznikla sám. Súd hodnotil dôkazy individuálne aj vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, pričom osobitne hodnotil aj znalecký posudok podľa a a dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť.

51. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom na poslednom pojednávaní, ktorý navrhol doplniť dokazovanie znalcom N. O., ktorý bol konzultantom N. J. pri vypracovaní znaleckého posudku, aby znalec zistil výšku kábla z fotodokumentácie z obrázku č. 4 a 5 (č.l. 13 znaleckého posudku) z dôvodu, že súd je toho názoru, že ide o dôkaz nadbytočný, nehospodárny, pričom v znaleckom posudku sa nejedná o vozidlo žalovaného, ktorý ho predal a ktorý predložil fotografiu svojho vozidla na poslednom pojednávaní (č.l.302), ktorého už vlastníkom nie je. Vzhľadom aj na iné dôkazy v tomto konaní, súd takýto dôkaz nevykonal.

52. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

53. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. S nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy, ktoré súd hradil zo zálohy zloženej žalobcom vo výške 300 eur a vyplatené znalečné znalcovi bolo vo výške 779,03 eur, pričom zvyšok 479,03 eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov štátu. Ďalšie trovy vznikli účasťou znalca na pojednávaní dňa 8.6.2023, ktorý si vyúčtoval sumu 101,81 eur, ktorá tiež bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu znalcovi N. D. J.. Súd priznal uznesením zo dňa 27.2.2023 znalcovi N. D. J. odmenu za znalecký posudok č. 1/2023 v sume 779,03 eur a z rozpočtových prostriedkov štátu súd uhradil sumu 479,03 eur. Ďalším uznesením

zo dňa 13.6.2023 súd priznal znalcovi N. D. J. odmenu za účasť na pojednávaní v sume 101,81 eur, ktorú tiež vyplatil z rozpočtových prostriedkov štátu. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní neúspešný, súd rozhodol vo výrokovej časti rozsudku tak, že žalobca je povinný zaplatiť štátu jeho trovy vo výške 580,84 eur (479,03 eur + 101,81 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).