Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-130-2022.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/130/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Martina Žovinca, v konaní o žiadosti odsúdeného X. Q., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.07.2022, č. k. 12PP/112/2022-61, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.08.2022 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že („citácia“):
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 67 ods. 1 Trestného zákona sa návrh odsúdeného X. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom W. X., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/38/2010 zo dňa 09.03.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 20.09.2011, zamieta.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 61-63 spisu, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň poukázal na závery vyplývajúce z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, pričom dospel k záveru, že vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie materiálnej podmienky.
Podľa názoru okresného súdu u odsúdeného nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, resp. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom z odpisu z registra trestov ako aj zo skráteného výpisu klienta vyplýva, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/38/2010 zo dňa 09.03.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 20.09.2011, v trvaní 14 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a to pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a iné. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojím správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho
možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemali vplyv ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody opakovane, dokonca bol už tiež v dvoch prípadoch z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu o tom, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Na základe správania odsúdeného na slobode mal súd za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdeného nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote zahlásil sťažnosť odsúdený (č.l. 57 spisu), ktorú odôvodnil osobitným podaním (č.l. 57, 66 spisu) a aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Dagmary Matuškovej (č.l. 59, 67-69 spisu).
Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 57 spisu).
Odsúdený X. Q. v osobitnom písomnom odôvodnení podanej sťažnosti uviedol, že predmetné uznesenie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné a žiada nadriadený súd, aby predmetné uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu, nakoľko mal za to, že všetky podmienky splnil.
Obhajkyňa obžalovaného JUDr. Dagmar Matušková podanú sťažnosť odôvodnila tým, že nesúhlasí so stanoviskom prvostupňového súdu, pretože súd o zamietnutí žiadosti odsúdeného rozhodol len na základe jeho predchádzajúcich odsúdení. Súčasne uviedla, že odôvodnenie prijatého rozhodnutia nepovažuje za správne a nesúhlasí s tvrdení súdu, že k právne aprobovanému správaniu bol odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody a že jeho náprava a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu boli možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež nesúhlasila s tým, že je potrebné pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného výlučne poukazovať na jeho predchádzajúce odsúdenia a kategoricky vopred namietať možnosť, že sa nebude dopúšťať páchania trestnej činnosti a bude viesť riadny život.
Podľa názoru obhajkyne, súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení by sa mal zaoberať aktuálnou situáciou osoby odsúdeného ako žiadateľa o podmienečné prepustenie a vyhodnotiť jeho viac ako 13- ročnú snahu o nápravu a tiež zohľadniť jeho prezentovanú zmenu pohľadu na život. Ďalej je toho názoru, že za obdobie viac ako 13 rokov odsúdený dostatočne preukázal, že má reálnu snahu začleniť sa do normálneho života a vyhýbať sa páchaniu trestnej činnosti. Dôvodila to tým, že zo správania sa odsúdeného ako aj jeho postoja k plneniu jednotlivých povinností v dobe výkonu trestu odňatia slobody aj s poukazom na aktuálne hodnotenie z Ústavu zo dňa 24.06.2022 je zrejmá taká zmena, že k tomu, aby viedol riadny život, nie je potrebný ďalší výkon uloženého trestu a že odsúdený môže byť prepustený na slobodu.
Záverom obhajkyňa mala za to, že prvostupňový súd sa hodnotením osoby odsúdeného zo strany ústavu z hľadiska jeho zodpovednému prístupu k plneniu všetkých povinností a úloh, čo osvedčuje, že u odsúdeného dochádza k výrazným zmenám aj pre jeho ďalší život a je tak naplnená aj tretia podmienka vyžadovaná zákonom pre podmienečné prepustenie na slobodu, dostatočne nezaoberal. S prihliadnutím na vyššie uvedené, žiada krajský súd, aby podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a sám podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu je uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T/38/2010 zo dňa 09.06.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 20.09.2011, za súčasného uloženia primeraných obmedzení, ktoré bez výhrad dodrží.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, krajský súd zistil, že :
Odsúdený vykonáva súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
• rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 09.03.2011, sp. zn. 6T/38/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 3To/20/2011, vo výmere 14 (štrnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona;
• odsúdený lehotu na podanie žiadosti splnil dňa 07.10.2019, predpokladaný koniec trestu má 07.04.2023.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov krajský súd zistil, že
• odsúdený má správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, disciplinárne bol odmenený 16- krát, naposledy dňa 26.05.2022 za pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený je zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky ústavu, nadriadení sú s jeho prácou a pracovnou morálkou spokojní, aktívne sa zapája do prác na zlepšenie prostredia ústavu, stará sa o čistotu a poriadok na ubytovni, zúčastňuje sa rôznych brigád, vykonáva i činnosti súvisiace s údržbou zelene v ústave; • sociálny kontakt udržiava formou občasnej korešpondencie, telefonovania a návštev s družkou, bratom a sestrou a ďalšími osobami z blízkej rodiny; • stanovené ciele programu zaobchádzania sú u neho priebežne plnené; • resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá vzhľadom na hodnotenie úrovne rizika recidívy trestnej činnosti osôb vo výkone trestu prostredníctvom diagnostického nástroju Crime Risk Assesment, ktorý predstavuje prediktívny nástroj; • odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
V registri trestov má odsúdený 7 záznamov:
• prvé odsúdenie rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.01.1987, sp. zn. 4T/213/1986, trest vykonal 30.09.1987, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený;
• druhé odsúdenie rozhodnutím Vojenského obvodového súdu České Budějovice zo dňa 14.04.1987, sp. zn. 2T/377/1991, bol mu uložený podmienečný trest na 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 03.06.1989, výkon trestu mu bol odpustený 27.10.1988 amnestiou;
• rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.10.1991, sp. zn. 1T/111/1991, bol mu uložený nepodmienečný trest na 2 roky v I. nápravnovýchovnej skupine, trest vykonal 26.10.1993;
• rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava 3 zo dňa 27.04.1994, sp. zn. 3T/80/1993, bol mu uložený nepodmienečný trest na 7 mesiacov v II. nápravnovýchovnej skupine, pričom rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.05.1999, sp. zn. 1Pp/146/1999, bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 4 roky, osvedčil sa 18.05.2004;
• rozhodnutím Okresného súdu Bratislava vidiek zo dňa 31.10.1992, sp. zn. 2T/51/1995, bol mu uložený nepodmienečný trest na 6 mesiacov v II. nápravnovýchovnej skupine, pričom rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.05.1999, sp. zn. 1Pp/146/1999 bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 4 roky;
• trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.11.2008, sp. zn. 2T/106/2008, bol mu uložený peňažný trest 5000 Sk, náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace, rozhodnutie bolo zrušené;
• rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 09.03.2011, sp. zn. 6T/38/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 3To/20/2011, bol mu uložený nepodmienečný trest na 14 rokov v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, zároveň mu bol dňa 23.01.2018 zmenený ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bol mu uložený súhrnný trest, pričom trest uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok dňa 04.11.2008, sp. zn. 2T/106/2008 bol zrušený.
Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po podaní návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval v zmysle Trestného poriadku, keď určil termín verejného zasadnutia na deň 04.07.2022, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody a vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Podľa § 176 odsek 2 Trestného poriadku, uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za preukázané, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí.
Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v zmysle § 66 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, keď vykonal potrebnú časť uloženého trestu.
Prvá materiálna podmienka je u odsúdeného splnená, pretože odsúdený svojim správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal snahu polepšiť sa, nakoľko jeho správanie bolo v súlade s ústavným poriadkom, dosiahol 16 disciplinárnych odmien, prejavuje záujem o pracovné zaradenie, ciele programu zaobchádzania plní priebežne.
Materiálnu podmienku možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj po zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších rozhodnutí (R 5/2017).
U odsúdeného nie je splnená druhá materiálna podmienka, pretože nemožno v budúcnosti od neho očakávať, že povedie riadny život a to vzhľadom na jeho trestnú minulosť, keď v registri trestov má 7 záznamov. Ako správne konštatoval okresný súd, odsúdenému na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemali vplyv ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody, pretože bol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody opakovane, dokonca bol už z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. V danom prípade osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu o tom, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Nemožno opomenúť ani záver hodnotenia, že resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá.
V zmysle ustanovenia § 66 odsek 2 Trestného zákona, krajský súd prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený sa dopustil pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov. Taktiež krajský súd prihliadol na zaradenie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia.
Vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti má aj krajský súd za to, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Krajský súd poznamenáva, že každý si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorej sa dopustil a na preukázanie, že jeho zlyhanie bolo ojedinelé a že sa nebude opakovať. Odsúdený však takúto šancu nevyužil a to napriek tomu, že v minulosti mu bola daná opakovane vo forme podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z prehľadu registra trestov odsúdeného je možné vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou viesť riadny život. Tento záver odôvodňuje i resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je menej priaznivá.
K sťažnostným námietkam
K sťažnostnej námietke obhajoby, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného by sa mal zaoberať aktuálnou situáciou žiadateľa o podmienečné prepustenie, hodnotením jeho snahy o nápravu a zmenou pohľadu na život, krajský súd uvádza, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v rámci konania o podmienečnom prepustení význam, je daný predpoklad, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Okolnosť, ktorá má v tejto súvislosti veľký význam je predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane vyhodnotenia rizika jeho prípadnej recidívy. V nadväznosti na uvedené musí súd zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného, celkové správanie a plnenie povinností vo výkone trestu, pretože tieto okolnosti vedia ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž namieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený povedie na slobode riadny život a že to nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam i podľa odbornej literatúry ako aj bohatej odvolacej praxe najvyššieho súdu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Urtos/3/5015, 3Urtos/1/2015, 6Urtost/3/2015).
V tomto smere aj krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ viackrát (odsúdený má 7 záznamom v odpise registra trestov) súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť na nepodmienečné i podmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený mal možnosť preukázať, že podmienečné prepustenie u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel, avšak naďalej a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, a preto má aj krajský súd za to, že možná náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je realizovateľné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona tiež na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť.
Krajský súd pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Na podmienečné prepustenie neexistuje právny nárok a preto súd pri jeho rozhodovaní je vždy odkázaný len na také okolnosti, ktoré sú zistiteľné z histórie jeho života, medzi ktoré nepochybne patria jeho odsúdenia, charakter trestnej činnosti, za ktoré bol súdom doposiaľ sankciovaný. Tieto objektívne kritériá okresný súd správne u odsúdeného zhodnotil.
Z uvedených dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto rozhodol o jeho sťažnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.