Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-17-2014.pdf
PDF · 98.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Š. L., X.. XX.X.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v S. B. S., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou H.. C. J., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 2.742,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 742,30 Eur spolu s úrokom z omeškanie zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 10.9.2013 vo výške 194,65 Eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 742,30 Eur od 11.9.2013 do zaplatenia a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania titulom súdnych poplatkov vo výške 340,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 724,12 Eur, a to všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 15.11.2013 podal návrh na začatie konania, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 2.742,30 Eur spolu s úrokom z meškania za splátok za obdobie od 21.12.2010 do 10.9.2013 vo výške 194,65 Eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 2.742,30 Eur od 11.9.2013 do zaplatenia. Ďalej žiadal priznať titulom trov konania zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V návrhu poukázal na skutočnosť, že dňa 17.6.2005 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. 212041162, na základe ktorej odporcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných splátkach vo výške 49,86 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca svoju povinnosť splácať úver porušil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.510,05 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.948,37 eur a z úroku z omeškania vo výške 561,68 Eur. Avšak navrhovateľ v návrhu si uplatňuje len sumu vo výške 2.742,30 Eur, ktorá predstavuje splátky z úveru splatné od 20.12.2010 do 20.6.2015 v počte 55 splátok. Navrhovateľ tvrdil, že splátky pôvodne splatné od 20.9.2013 do 20.6.2015 sa stali splatnými dňa 10.9.2013 kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poznamenal, že zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 12C/17/2014-84, zo dňa 3.6.2015 zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/888/2015-112, zo dňa 26.11.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že uplatnená pohľadávka bola zosplatnená dňa 04. 11. 2009 a poskytujúc ochranu spotrebiteľovi, ako aj prihliadnuc na námietku premlčania konštatoval, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa pritom opomenul skutočnosť, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 6. 2015 v počte 55 a v celkovej výške 2.742,30 eura. Odvolací súd pritom považuje záver súdu prvého stupňa o premlčaní uplatneného nároku za predčasný, nakoľko súd prvého stupňa si nedostatočne ujasnil predmet konania a jeho zosplatnenie, keď dostatočne neodôvodnil jeho záver o zosplatnení dňa 04. 11. 2009, pričom z návrhu navrhovateľa a jeho odvolania vyplýva, že k zosplatneniu malo dôjsť 10. 9. 2013 a z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 11), že k zosplatneniu úveru malo dôjsť 22. 8. 2013. Okrem toho mal za to, že v preskúmavanom prípade bolo premlčanie práva správne posudzované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom premlčaním sa súd musel zaoberať z dôvodu vznesenia námietky premlčania samotným účastníkom konania - opatrovníčkou odporcu. S poukazom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa vec nedostatočne odôvodnil a nesprávne právne posúdil v časti týkajúcej sa zosplatnenia pohľadávky a námietky premlčania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na pojednávanie uskutočnené dňa 21.6.2016 sa právny zástupca navrhovateľa dostavil, pričom trval na tom, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 22.8.2013. Poukázal na oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.8.2013 a predložil súdu aj podací hárok, ktorý obsahoval záznam o doručení oznámenia o mimoriadnej splatnosti odporcovi. Poznamenal, že od podania návrhu nedošlo k žiadnej zmene, ani k čiastočnému plneniu zo strany odporcu.
Na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka odporcu, predvolanie mala riadne vykázané, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k zmluve, pokusom o zmier, odpoveďou na výzvu súdu zo dňa 5.6.2014 spolu s tabuľkou, námietkou premlčania zo strany opatrovníčky, odvolaním navrhovateľa, dokladom o doručení, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 17.06.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 49,86 Eur (1.502,- Sk) v období od 20.07.2005 do 20.06.2015. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 12,10% ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 5.510,05 Eur, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 4.948,37 Eur a z vyčísleného úroku z omeškania vo výške 561,68 Eur, ktorý si však navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil len splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.06.2015 v počte 55 a celkovej výške 2.742,30 Eur. Po postúpení pohľadávky odporca na uvedené splátky úveru nič neuhradil. A teda jeho dlh ku dňu podania návrhu na súd predstavoval sumu 2.742,30 Eur, pričom navrhovateľ si zároveň uplatnil na zaplatenie aj príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z vyčísleného úroku z omeškania z jednotlivých splatných splátok úveru za obdobie od 21.12.2010 do 10.09.2013 vo výške 194,65 eur a z ročného úroku z omeškania zo sumy 2.742,30 eur od 11.9.2013 do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 17.6.2015 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v období od 20.7.2005 do 20.6.2015 mesačnými splátkami po 49,86 Eur (1.502,- Sk). Nakoľko odporca splátky úveru riadne a včas neuhradil, dňa 22.8.2013 sa stal úver splatným v celom rozsahu. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal od odporcu zaplatenia splátok splatných v období od 20.12.2010 do 20.6.2015, celkove 55 splátok po 49,86 Eur, teda sumy 2.742,30 Eur s príslušenstvom.
I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na odporcu hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemohol, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
S poukazom na to, že podľa názoru súdu záväkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom má spotrebiteľský charakter, súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov tiež skúmal, či tu nie je dôvod na zamietnutie navrhovateľovho návrhu z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.6.2015 celkovo vo výške 2.742,30 eur, t.j. 55 splátok po 49,86 eur. Po tom, čo odporca neuhrádzal v zmluve určené splátky riadne a včas, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, navrhovateľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť zvyšku úveru. Splatnosť tak nastala dňa 22.8.2013, kedy nadobudli splatnosť i splátky splatné po 22.8.2013. Keďže navrhovateľ žiadal priznať len splátky splatné od 20.12.2010, t.
j. len splátky, ktoré nadobudli splatnosť ešte v období menej ako troch rokov pred podaním návrhu na začatie konania, pretože navrhovateľ návrh na začatie konania podal na Okresný súd Komárno dňa 15.11.2013, súd konštatuje, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka nie je premlčaná. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ uplatnený nárok mal v konaní preukázaný jednak vykonaným dokazovaním a tiež postojom odporcu, ktorý nepreukázal, že by pohľadávka navrhovateľa zanikla splnením alebo iným spôsobom.
Vzhľadom na to, že odporca sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania sú v súlade so zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne vyčísleného z dlžných splátok v období od 21.12.2010 do 10.9.2013 vo výške 194,65 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 2.742,30 eur od 11.9.2013 do zaplatenia, ktoré nepresahujú výšku zákonného úroku z omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, ako aj vyčíslenie trov konania zo dňa 21.6.2016, priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia.
Súd teda priznal trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby vrátane režijného paušálu celkom vo výške 437,59 eur, a to nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál za rok 2013 ........... (101,25 eur + 7,81 eur),
- návrh na začatie konania na súd + režijný paušál za rok 2013 .......... (101,25 eur + 7,81 eur),
- odvolanie proti rozsudku vo veci samej + rež. paušál za rok 2015..... (101,25 eur + 8,39 eur),
- účasť na pojednávaní dňa 21.6.2016 + rež. paušál za rok 2016.......... (101,25 eur + 8,58 eur).
Súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v poslednom vyúčtovaní žiadal priznať odmenu za jednotlivé úkony právnej služby len vo výške 101,25 eur, súd navrhovateľovi priznal odmenu za jeden úkon právnej služby len v tejto výške, aj keď odmena za jeden úkon právnej služby mala byť správne vypočítaná vo výške 111,21 eur. Súd nemohol priznať navrhovateľovi viac, než sám žiadal.
Súd preskúmal právnym zástupcom navrhovateľa uplatnené hotové výdavky titulom cestovného a náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie uskutočnené na Okresnom súde Komárno a späť dňa 21.6.2016. Keďže v danom prípade ide o úkon vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, vznikol mu nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie a späť za každú aj začatú polhodinu [§15 písm. b), §17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.]. Náhrada za stratu času v súvislosti s označenými polhodinami, ktoré boli strávené cestou z Bratislavy do Komárna a späť, predstavuje celkovo 8 polhodín po 14,30 Eur, t.j. celkovo sumu vo výške 114,40 Eur. Okrem toho súd priznal navrhovateľovi ním uplatnené cestovné výdavky, ktoré si právny zástupca navrhovateľa uplatnil podľa ust. § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 51,44 Eur (cena za 1l PHM - 1,40 eur, priem. spotreba vozidla - 5,3 l/100 km; dĺžka cesty - 200 km), nakoľko zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa sa dňa 21.6.2016 zúčastnil pojednávania na Okresnom súde Komárno. Právny zástupca navrhovateľa k vyčísleniu pripojil aj fotokópiu osvedčenia o evidencii cestného motorového vozidla.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na to, že právny zástupca navrhovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, súd navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia zvýšené o 20% DPH, t.j. celkovo vo výške 724,12 eur [603,43 eur (437,59 Eur + 114,40 Eur + 51,44 Eur) + 20 % DPH]. Okrem toho súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie náhrady trov konania titulom zaplatených súdnych poplatkov za návrh na začatie konania vo výške 176,- Eur a za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 12C/17/2014-84, zo dňa 3.6.2015 vo výške 164,50 Eur, t. j. celkom vo výške 340,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.