Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/888/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. L., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v obci B. S., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Mgr. Angelikou Piskalíkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 2.742,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júna 2015 č. k. -84 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, , a vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 17. 06. 2005 záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňala charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou bolo, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy a jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy boli tiež obchodné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemohol, boli pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 49,86 eura (1.502,- Sk) v období od 20. 07. 2005 do 20. 06. 2015. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 12,10% ročne, pričom odporca na tento úver uhradil len sumu 755,39 eura, pri poslednej splátke dňa 19. 03. 2007. Vykonaným dokazovaním (z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok) mal tiež za preukázané, že uplatnená pohľadávka bola zosplatnená dňa 04. 11. 2009. Poskytujúc ochranu spotrebiteľovi v zmysle , ako aj prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú zo strany opatrovníčky odporcu, súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania dňa 15. 11. 2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle , ktorá začala plynúť dňa 05. 11. 2009 a uplynula dňa 05. 11. 2012. Na základe vyššie uvedeného návrh na začatie konania voči odporcovi z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol a o trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého mal súd za to, že navrhovateľ podal návrh po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle , ktorá začala plynúť dňa 05. 11. 2009 a uplynula dňa 05. 11. 2012. V tejto súvislosti zdôraznil, že návrhom na začatie konania si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20. 12. 2010 do konečnej splatnosti úveru - 20. 06. 2015. Poukazujúc na uvedené mu nebolo zrejmé, na základe akých skutočností súd vyhodnotil, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 05. 11. 2009. Mal za to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až navrhovateľ ku dňu 10. 09. 2013, teda premlčacia doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru plynula pre každú splátku samostatne, odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky. Aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia , čo však nepripúšťal, by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti od 21. 08. 2013, t.j. deň nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Vzhľadom na uvedené zastal názor, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na uvedený záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny predpis a tento právny predpis navyše aj nesprávne interpretoval. Nebolo mu zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 04. 11. 2009 a premlčacia doba začala plynúť od 05. 11. 2009, nakoľko konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 06. 2015 a navrhovateľ si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20. 12. 2010 do konečnej splatnosti úveru - 20. 06. 2015. Naviac namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia , keďže išlo o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno- záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 04. 2011 a sp. zn. zo dňa 27. 03. 2013 a mal za to, že Najvyšší súd SR opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Zdôraznil, že navrhovateľ pristúpil v zmysle bodu 7.6.1. VOP k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru ku dňu 10. 09. 2013. Vzhľadom k vyššie uvedenému zastal názor, že premlčacia doba začala plynúť najskôr od 11. 09. 2013, t.j. deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a navrhovateľ si teda svoje právo uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. V súvislosti s aplikáciou na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Záverom opätovne zhrnul, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ho zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. v zmysle rušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa , bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (podľa ) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.742,30 eura, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 10. 09. 2013 vo výške 194,65 eura a ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 2.742,30 eura od 11. 09. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca a odporca uzatvorili dňa 17. 06. 2005 Zmluvu č. 212041162, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 49,86 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Postúpená pohľadávka predstavovala sumu 5.510,05 eura. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 06.

2015 v počte 55 a celkovej výške 2.742,30 eura. Okrem toho mal za to, že splátky pôvodne splatné od 20. 09. 2013 do 20. 06. 2015 sa stali splatnými dňa 10. 09. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si neuplatnil.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové závery o zosplatnení pohľadávky dňa 04. 11. 2009 a jeho odôvodnenie ohľadom zosplatnenia pohľadávky ani nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia , pretože súd neodôvodnil ako dospel k takémuto záveru, pretože zo spisu to nevyplýva. Súd prvého stupňa následne aj nesprávne právne posúdil námietku premlčania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že uplatnená pohľadávka bola zosplatnená dňa 04. 11. 2009 a poskytujúc ochranu spotrebiteľovi, ako aj prihliadnuc na námietku premlčania konštatoval, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle . Súd prvého stupňa pritom opomenul skutočnosť, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 06. 2015 v počte 55 a v celkovej výške 2.742,30 eura. Odvolací súd pritom považuje záver súdu prvého stupňa o premlčaní uplatneného nároku za predčasný, nakoľko súd prvého stupňa si nedostatočne ujasnil predmet konania a jeho zosplatnenie, keď dostatočne neodôvodnil jeho záver o zosplatnení dňa 04. 11. 2009, pričom z návrhu navrhovateľa a jeho odvolania vyplýva, že k zosplatneniu malo dôjsť 10. 09. 2013 a z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 11), že k zosplatneniu úveru malo dôjsť 22. 08. 2013. Okrem toho mal za to, že v preskúmavanom prípade bolo premlčanie práva správne posudzované podľa ustanovení , pričom premlčaním sa súd musel zaoberať z dôvodu vznesenia námietky premlčania samotným účastníkom konania - opatrovníčkou odporcu. S poukazom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa vec nedostatočne odôvodnil a nesprávne právne posúdil v časti týkajúcej sa zosplatnenia pohľadávky a námietky premlčania, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa mu vrátil na ďalšie konanie. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.