Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-11-2022.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47232480, so sídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. ulica XXX/XX, XXX XX N. J. S., v konaní o zaplatenie 240,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 75,20 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 148,48 Eur, pokutu vo výške 17 Eur, poštovné spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 14.03.2022 písomné podanie označené ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu“, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 240,68 Eur (istina v sume 223,68 Eur, pokuta vo výške 17,-Eur), poštovej sadzby v sume 1,85 Eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení noviel. Aktívna vecná legitimácia na podanie tohto návrhu mu vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 Eur (podľa § 6 ods. 1 podľa uvedeného zákona) s periodicitou platenia úhrad: mesačne (podľa § 7 uvedeného zákona).
3. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhrady v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.01.2012 do 31.10.2021. Písomnou výzvou zo dňa 17.10.2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 17,00 Eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 223,68 Eur a pozostáva z 48 neuhradených mesačných platieb podľa predpisov v kontrolovanom období od 01.01.2012 do 31.10.2021. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje istinu 223,68 Eur, pokutu vo výške 17,00 Eur, t.j. suma 223,68 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním, ktoré žalobca vyčíslil sumou 1,85 Eur.
4. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 30.03.2022 platobný rozkaz č.k. 17C/11/2022-16. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 20.04.2022 a uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom z dôvodu opatrnosti uplatnil námietku premlčania. Uvádza, že nesúhlasí s povinnosťou zaplatenia sumy 240,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania, pretože si ich žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Unijným právom. Podľa žalovaného súd nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, s poukazom na § 299 Civilného sporového poriadku, pretože ide o obchádzanie zákona zo strany sudcu a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Poukázal na § 3 ods. 6 zákona 307/2016 Z.z., na § 298 ods. 1,2 a na § 299 ods. 1 CSP, na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej podľa žalovaného so žalobcom uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je predtlačená, typová, formulárová a spotrebiteľská zmluva obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré zo zákona obsahovať má, a to: nesprávne vypočítaná RPMN, čo má za následok, že poskytnutý úver sa stáva bezúročný a bez poplatkov, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými nie je spotrebiteľ viazaný. Taktiež poukázal nato, že predmetný úver nebol podľa žalovaného platne zosplatnený. Žiada, aby súd vec prejednal, aby žalobca v konaní osvedčil originálmi dokladov tvrdené skutočnosti, tvrdené skutočnosti žalobcu sú nepravdivé, svoj nárok neodvedčil žiadnym dôkazom. Rovnako podal aj sťažnosť voči výroku o trovách konania, pretože nie je povinný zaplatiť trovy konania na základe neplatného právneho úkonu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, žalobný návrh odmietol ako nedôvodný a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
5. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného vzal žalobu v časti premlčaného nároku za obdobie od 01/2012 do 0/2019 späť, a to v sume 75,20 eura. Okrem iného uviedol, že v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o úhrade je povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad. Evidencia platiteľov podľa § 9 ods. 1 Zákona o úhrade je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca 1,37 mil. platiteľov) vedená v elektronickej podobe. Žalobca z tejto databázy zistil, že žalovaný je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste Školská ulica 216 / 48, 076 33 Slovenské Nové Mesto, VS: 0090287534, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je povinný platiť' úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Ohľadom námietky žalovaného na nepodložený a nedôvodný uplatňovaný nárok zo strany žalobcu, si žalobca dovoľuje uviesť, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok, a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad vyžadovanú v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy. Podľa názoru žalobcu tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/190/2017-49 zo dňa 22.11.2017. Ďalej žalobca uvádza, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je založený na základe spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnom právnom vzťahu vyberateľ úhrady (žalobca) nemá postavenie dodávateľa a platiteľ úhrady (žalovaný) nemá postavenie spotrebiteľa. Nárok žalobcu totiž nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a je preto vylúčené, aby v tomto konaní šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 290 CSP. K nároku žalobcu, že nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS a ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.), a nie zo spotrebiteľskej či inej zmluvy. Ďalej sa žalobca zaoberal skutočnosťou, že nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle výslovného znenia § 290 CSP pre konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí, ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je vylúčené, aby v tejto veci šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 290 CSP, keďže nemôže byť pochýb o tom, že žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t. j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. K možnosti porušenia princípu rovnosti zbraní poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.04.2013, sp. zn. II. ÚS 249/2012 a taktiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/282/2017 zo dňa 31.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/41/2018 zo dňa 11.10.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/85/2020 zo dňa 24.02.2021, pričom na doplnenie uviedol aj ďalšie rozhodnutia. Po čiastočnom
späťvzatí sa žalobca domáha zaplatenia istiny vo výške 148,48 Eur, pokuty vo výške 17,-Eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur a náhrady trov konania.
6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 23.08.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v zmysle podaní žalobcu aj bez jeho účasti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia, ktoré sa vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 03.08.202, a ktoré sa podľa § 116 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považuje týmto dňom za doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby z č.l. 1, výzvy na zaplatenie nedoplatku č.l. 3, prehľad predpisov a platieb č.l. 5, doklad o doručovaní č.l. 8, potvrdenie tarifnej ceny za úhradu č.l. 9, s ostatným obsahom súdneho spisu a doloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 07.10.2021 č. 0090287534 žalobca vyzval žalovaného k zapleteniu nedoplatku na úhrade za služby verejnosti za kontrolované obdobie od 01.04.2008, ktorý ku dňu 31.10.2021 činil 225,53 € a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 15.10.2021.
9. V zmysle Sumáru predpisov a platieb variabilný symbol 0090287534 suma predpisov činila 438,01 €, suma platieb 212,48 € a nedoplatok 225,53 €.
10. V zmysle Potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., zo dňa 03.09.2019 tarifná cena za 1 ks pre produkt úradná zásielka (doporučenka + doručenka + do vlastných rúk) od 01.07.2019 činila 1,85 €.
11. Podľa § 3 písm. a/ č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
12. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
13. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
14. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák., nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
15. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca
16. Podľa § 8 cit. zák., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
17. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa §5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3.
18. Podľa § 10 ods. 1, 3 cit. zák., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- Eur.
19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2022 okrem iného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 75,20 EUR a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí žaloby dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 3 písm. a) citovaného zákona platiteľom úhrady služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). Avšak tieto úhrady žalovaný nevykonával, pričom jeho obrana v konaní spočívala v tvrdení, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský spor, a že spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy v zmysle zákona. Žalovaný tiež v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. V reakcii na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného zobral žalobca žalobu v časti späť, a to v rozsahu 75,20 EUR (obdobie január 2012 až február 2019), to znamená, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 148,48 EUR z titulu neuhradených úhrad za obdobie od marca 2019 do októbra 2021 a tiež nárok na zaplatenie pokuty v zmysle predmetného zákona vo výške 17,- EUR a poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 EUR. Súd sa s obranou žalovaného (s výnimkou vznesenej námietky premlčania, ktorú však sám žalobca akceptoval formou čiastočného späťvzatia žaloby pred otvorením pojednávania) nestotožnil, z dôvodu, že daný spor nepovažoval za spotrebiteľský, pretože predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Súd vychádzal zo záveru, že žalovaný nemá status spotrebiteľa a preto sa neuplatňuje § 299 ods. 1 CSP. Ako bolo vysvetlené vyššie, návrh nie je uplatnený na základe nejakej spotrebiteľskej zmluvy, ale na základe normy verejného práva. 24. Súd z vykonaného dokazovania, a s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zistil, že žalovaný neuhradil riadne a včas úhrady za služby poskytované žalobcom v období od 03/2019 do 10/2021, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 165,48 Eur, inkorporujúca istinu v sume 148,48 Eur + zmluvnú pokutu v sume 17,00 Eur, ktorá zodpovedá zákonnému nároku podľa § 6 ods. 1, ods. 2 a § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, nakoľko žalovaný zákonom určené úhrady v rozhodnom období (03/2019 do 10/2021) nezaplatil, a to
len čiastočne, čo vyplývalo z prehľadu predpisov a platieb, ako ani nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou. Keďže vo veci nebolo preukázané, žeby u žalovaného existovali skutočnosti, pre ktoré by bol od platenia úhrad oslobodený v zmysle § 5 zákona, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej úhrady za obdobie od marca 2019 do októbra 2021 za dôvodný čo do základu i výšky.
25. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie pokuty vo výške 17,00 EUR podľa vyššie citovaného § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. z dôvodu, že žalovaný bol žalobcom dňa 07.10.2021 vyzvaný na zaplatenie nedoplatku na úhradách, ale tento v stanovenej 30-dňovej lehote nezaplatil. Nárok na zaplatenie pokuty premlčaný nie je.
26. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním písomnej výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 1,85 Eur, predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Nárok na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vyplýva žalobcovi z § 10 ods. 2 Zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
27. Súd vzhľadom na predložené dôkazy stranami sporu a zistené skutočnosti mal za preukázané tvrdenia žalobcu a teda dôvodnosť žaloby a preto žalobe po čiastočnom späťvzatí žalobcom vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 167,33 Eur, ktorá pozostáva z úhrad za služby verejnosti vo výške 148,48 Eur a z pokuty vo výške 17,00 Eur, ako aj náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo výške 1,85 Eur.
28. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore mieru úspechu 62% (žalovaná suma 240,68 eura, priznaná suma istiny 148,48 eura), úspech žalovaného 38%, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 24%. Súd zohľadnil úspech žalovaného pri späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 75,20 eura, nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania. O ich výške sa rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.