Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Sa-15-2022.pdf
PDF · 206.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne MUDr. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad I., P. XXXX/X, zastúpenej AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova 125, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, so sídlom 29. augusta 8
- 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. februára 2018 číslo: XXXXX-X/XXXX- BA a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 1. júna 2017 číslo: XXXXX- X/XXXX-VT, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu za m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Náhradu trov kasačného konania žalovanej n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.02.2018 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) o odvolaní účastníčky konania (žalobkyne) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 01.06.2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-VT (ďalej len „rozhodnutie pobočky“) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie účastníčky konania zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1 a 2 zákona, uviedla že pobočka ako prvostupňový orgán vydala dňa 01.06.2016 rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - účastníčke konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.08.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010.
3. Proti rozhodnutiu pobočky podala účastníčka konania odvolanie, v ktorom namietala, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) jej vzniklo na základe rozhodnutia a povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore pediatria vydaného Prešovským samosprávnym krajom dňa 03.11.2016. Uvedené rozhodnutie bolo ku dňu 31.08.2009 zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja. Dňa 05.03.2010 doručila Sociálnej poisťovni, pobočka
Vranov nad Topľou registračný list fyzickej osoby - odhlášku z dôvodu, že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie bolo zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja ku dňu 31.08.2009. Je toho názoru, že došlo aj k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia jej ako SZČO dňa 31.08.2009. Poukázala na § 233 ods. 9 zákona, podľa ktorého orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie. Podľa účastníčky konania išlo o sporný prípad a pobočka v súlade s § 195 ods.1 zákona mala dostatočne zistiť skutkový stav a mala prihliadnuť na oznámenie Slovenskej lekárskej komory, ktorá je orgánom príslušným na poskytovanie údajov podľa § 233 ods. 9 zákona a mala vydať rozhodnutie o tom, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniká dňom 31.08.2009. Argumentovala, že na základe licencie J činnosť nevykonávala, a preto určiť deň zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia až na deň 31.12.2010 je nesprávne vzhľadom na skutočnosť, že pobočka Vranov nad Topľou ju nedostatočne informovala a prijala Registračný list FO - odhlášku SZČO aj napriek skutočnosti, že išlo o sporný prípad, a tým ju uviedla do takého omylu, že sa ona domnievala, že sociálne poistenie je zaniklo dňa 31.08.2009. Sociálna poisťovňa si je vedomá, že činnosť na základe tejto licencie nebola z jej strany vykonávaná, preto je činnosť pobočky Vranov nad Topľou nekorektná, v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a aby bolo opätovne rozhodnuté o zániku je povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 31.08.2009.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom.
5. Sociálna poisťovňa, ústredie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo: XXXX/XXXX/OZ-CIZ vydal dňa 16.07.2009 rozhodnutie, ktorým bolo dňom 31.08.2009 zrušené rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ambulancie v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo s miestom výkonu činnosti OZS, Sečovská Polianka č.: XXXX/XXXX/ODDZ-CIZ zo dňa 03.11.2006 vydané účastníčke konania Prešovským samosprávnym krajom. Na základe uvedeného účastníčka konania predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia 31.08.2009, ktorý prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou dňa 05.03.2010. Pre Sociálnu poisťovňu je pri posudzovaní právneho postavenia SZČO právne záväzné ustanovenie § 5 písm. c) zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účastníčka konania mala do 31.12.2010 na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie argumentovala, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky mala účastníčka konania príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) za rok 2008 v sume 1 910 741 SKK, t. j. v sume vyššej ako bola zákonom ustanovená suma 3 546,00 eur za rok 2008. Za rok 2009 mala účastníčka konania príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov v sme 42 908,46 eur, t. j. v sume vyššej ako bola zákonom ustanovená sumu 3 834,96 eur za rok 2009. Pretože účastníčka konania k 01.01.2011 nebola registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou (v registri daňových subjektov) nemala od 01.01.2011 právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia (§ 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01.01.2011). Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie ako SZČO účastníčke konanie zo zákona v znení neskorších predpisov, zaniklo dňom 31.12.2010.
6. Žalovaná uviedla, že námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Argumentovala, že listom číslo XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 04.05.2017 oznámila Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou účastníčku konania s právnym názorom Sociálnej poisťovne v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú „licenciu L1A“ a v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci požiadala účastníčku konania na predloženie viacerých dokladov.
Dôvodila, že podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie v prípadoch, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A bez ohľadu na skutočnosť či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti vyšší ako je stanovená hranica SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Na základe údajov, ktoré poskytuje Sociálnej poisťovni Slovenská lekárska komora, prvostupňový správny orgán zistil, že účastníčke konania bola dňa 07.02.2006 udelená licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: J Táto skutočnosť mala rozhodujúci vplyv na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v kontrolovanom období, avšak účastníčka konania túto relevantnú skutočnosť sociálnej poisťovne neoznámila. Účastníčka konania mala sama informovať pobočku Vranov nad Topľou o existencii licencie typu A. Z dôvodu, že tak neurobila, bol jej Registračný list fyzickej osoby - odhláška v roku 2010 akceptovaný. Informáciu o existencii licencie typu A Slovenská lekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni až v roku 2017 a pobočka Vranov nad Topľou následne kontaktovala účastníčku konania. Po úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci bolo vydané napadnuté rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
7. Žalovaná tiež skonštatovala, že v odvolacom konaní účastníčka konania nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázala, že zákon neustanovuje lehotu, v ktorej by mala príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnúť (vydať rozhodnutie) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zákon neumožňuje Sociálnej poisťovni posudzovať vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z pohľadu dobrých mravov, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
8. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov týkajúce sa predmetnej veci.
II.
Argumenty žalobkyne v žalobe
9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uplatnila si zároveň nárok na náhradu trov konania. Vo veci nežiadala nariadiť pojednávanie.
10. Namietala, že žalovaná porušila vydaním rozhodnutia ustanovenia § 195, § 196, § 209, § 210 a § 212 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (zákona) a nesprávne aplikovala ustanovenie § 21 zákona. Dôvodila, že žalobkyni postavenie SZČO vzniklo na základe rozhodnutia o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore pediatria vydaného Prešovským samosprávnym krajom (PSK) dňa 03.11.2006. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím PSK ku dňu 31.08.2009. Žalobkyňa Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou doručila registračný list FO
- odhlášku SZČO osobne dňa 05.03.2010 z dôvodu, že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie bolo zrušené rozhodnutím PSK ku dňu 31.08.2009. Na základe uvedených skutočností došlo aj k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňom 31.08.2009. Ďalej žalobkyňa uviedla, že bola registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 14.02.2000 do 14.09.2009. Žalobkyňa ukončila postavenie SZČO odhláškou registračným listom FO odhlásením povinného poistenia SZČO k 31.08.2009 z dôvodu, že ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba a od 01.09.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať spoločnosť TADIAMED s.r.o. Dubník 1574/71. V tejto spoločnosti žalobkyňa vykonáva činnosť na základe licencie udelenej Slovenskou lekárskou komorou rozhodnutím č. J zo dňa 07.02.2006. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2006. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ust. § 195 ods. 1 a § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Dôvodila, že nevykonávala živnosť na základe licencie č. J a preto deň zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia určiť až na deň 31.12.2010 je nesprávne vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nedostatočne informovala žalobkyňu a prijala registračný list FO - odhlášku SZČO aj napriek skutočnosti, že išlo o sporný prípad a
tým uviedla do omylu svojho poistenca, teda žalobkyňu, a to tak, že sa domnievala, že sociálne poistenie zaniklo dňa 31.08.2009. Ak mala žalovaná za to, že poistenie SZČO trvalo len na základe platnej licencie č. J mala žalovaná ešte v roku 2010 postupovať v súlade so zákonom o sociálnom poistení, pretože išlo o sporný prípad a mala dostatočne zistiť skutkový stav, mala prihliadnuť na oznámenie Slovenskej lekárskej komory, ktorá je orgánom príslušným na poskytovanie údajov podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, následne vydať rozhodnutie o tom, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniká dňom 31.08.2009. Skutočnosť, že žalovaná nedisponovala týmto údajom aj napriek tomu, že zákon ukladá Slovenskej lekárskej komore poskytovať tieto informácie, nemôžu byť na škodu žalobkyne. Zo strany žalobkyne bola splnená základná podmienka, a to podanie odhlášky a daňový úrad žalobkyni zrušil aj pridelené IČO.
11. Podľa názoru žalobkyne vydaním rozhodnutia o zmene dátumu zániku poistenia po viac ako 7 rokoch došlo zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý pozostáva z niektorých čiastkových prvkov, ktoré môžu vystupovať ako samostatné princípy; najmä je to požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná vychádzala a vydaním napadnutého rozhodnutia išlo o absolútne nepredvídateľné začaté konanie. Konanie pobočky má všetky znaky arbitrárnosti, t. j. konania vedeného bez vedomia účastníka a bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa k veci, čo sa napokon prejavilo v nedostatočnom zistení skutkového stavu vo veci a vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia. Žalovaná okrem porušenia ústavného práva žalobkyne na právnu ochranu v štádiu administratívneho konania podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR porušila aj postupy konania dané ustanoveniami § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, najmä tým, že jej nedala možnosť vyjadriť sa vo veci a nemala možnosť vyjadriť sa ani k zadováženým písomnostiam a uviesť tvrdenia, ktoré môžu byť v jej prospech, pričom žalovaná je povinná aj z úradnej moci objasňovať rovnako a dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
12. Žalobkyňa dôvodila, že nevykonávala v čase od 01.09.2009 do 31.12.2010 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaná však tvrdí, že poistenie u žalobkyne nezaniklo k 31.08.2009, ale až k 31.12.2010, pretože žalobkyňa mala za rok 2008 a 2009 príjem vyšší ako umožňoval osobitný predpis. Zo strany žalovanej tak podľa názoru žalobkyne došlo k nesprávnemu výkladu ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
13. V bode IV. žaloby žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovanej bolo doručené len žalobkyni napriek tomu, že žalobkyňa splnomocnila svojho právneho zástupcu na podanie odvolania a všetkých úkonov s tým súvisiacich, a preto rozhodnutie žalovanej nebolo doručené v súlade s § 212 ods. 12 zákona o sociálnom poistení. Ďalej žalobkyňa poukázala na ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a dôvodila, že proti rozhodnutiu pobočky bolo doručené odvolanie Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou dňa 07.07.2017. Žalovaná nedodržala lehotu na vydanie rozhodnutia o odvolaní, pretože rozhodnutie o odvolaní je datované až na deň 12.02.2018. Pri zohľadnení všetkých lehôt, a to 30 dní na predloženie spisového materiálu a taktiež lehoty na rozhodnutie 60 dní plus 60 dní (o predĺžení lehoty však sociálna lehota neinformovala), žalovaná rozhodla až o vyše jeden mesiac neskôr ako jej to ukladá zákon o sociálnom poistení.
14. V bode V. žaloby žalobkyňa poukázala, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 16.03.2018 podľa § 144 ods. 1, § 152a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala žalobkyni za obdobie september 2009 až december 2009 a január 2010 až december 2010 poistené na nemocenské poistenie v sume 347,39 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na dôchodkové sporenie v sume 3 451,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1 150,61 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 383,54 eur - spolu v sume 5 333,38 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie s odkazom na túto správnu žalobu.
15. Žalobkyňa zároveň so správnou žalobou podala návrh na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe vzhľadom na to, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovanej hrozí žalobkyni finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
16. V bode VI. žaloby žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň navrhla zrušiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v zmysle § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
17. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 04.07.2018 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a nesúhlasila s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Zároveň uviedla, že s poukazom na toto prebiehajúce súdne konanie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 19.06.2018 žalovaná prerušila konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č.: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 16.03.2018 o predpísaní dlžnej sumy poistného za obdobie september 2009 až december 2010 vo výške 5 333,38 eur. S poukazom na uvedené skutočnosti vo vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd správnu žalobu zamietol.
IV.
18. Uznesením zo dňa 06.08.2018 sp. zn. 4Sa/7/2018-51 správny súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z dôvodov, že neboli splnené podmienky uvedené v § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku.
19. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
20. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
23. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
24. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
25. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. 4Sa/7/2018-61 zo dňa 10.septembra 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej a napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
28. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu č. k. 4Sa/7/2018-61 zo dňa 10. septembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
29. Kasačný súd rozsudkom sp.zn.9Sžsk/15/2020 zo dňa 27.apríla 2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.4Sa/7/2018-61 zo dňa 10.septembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12. 2010. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.
30. Kasačný súd argumentoval, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: .....„Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].
Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]
Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.
Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010
- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.
Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.
Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019.
Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1,3, § 227 ods.2, písm. a/, § 228 ods.1,2,3,7, § 233 ods.6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: -podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo -podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo
-odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.112021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: ... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.
Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“
32. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3862/2009/OZ-CIZ v odbore pediatria ku dňu 31. 08. 2009, bola naďalej držiteľkou licencie č. : L1A/PO/0795/06 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem; Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2010, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna
stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľky oprávnenia.
V.
Skutkové a právne závery správneho súdu
33. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré sú pre súdy záväzné; riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. 9Sžsk/15/2020 zo dňa 27.04.2022, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo; oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovanej sú v súlade so zákonom.
34. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od15.08.2022 do 23.08.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 23.08.2022 po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP).
35. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu ktorý rozhodol, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010.
36. Podľa § 5 písm. c) v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 01.08.2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010,) povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedené v § 138 ods. 9.
38. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
39. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ZSČO vzniká od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
41. Podľa § 21 ods. 4 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.
42. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 30.11.2011 (zákon č.578/2004 Z.z.), samostatná zdravotnícka prax podľa ods. 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
43. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
44. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine.
45. Správny súd konštatuje, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené je právne irelevantná skutočnosť, že si žalobkyňa zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane ku dňu 14. septembra 2009. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).
46. Správny súd zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobkyne, že si zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a preto nemohla mať na účely sociálneho poistenia v období po 30. septembri 2006 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).
47. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
48. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávať:
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
49. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z. z. ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak: a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z. z. neuvádza.
50. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1 D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. Každá z vyššie spomínaných licencií má osobitné určenie.
51. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z..
52. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia číslo: XXXX/XXXX/R.-D., zo dňa 3. novembra 2006, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: J ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola zrušená ku dňu 17. mája 2016.
53. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ľ§ 68 ods. 1 písm. a)]. Odsek 2 tohto ustanovenia definuje pojem „samostatná zdravotnícka prax“ tak, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Je teda zrejmé, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z. z. ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe. K uvedenému prispieva už samotné pomenovanie tejto praxe, a to že ide o „samostatnú zdravotnícku prax“.
54. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“. Zároveň uviedla celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. R. B. zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15. apríla 2008.
55. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere, a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z.. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (držiteľ licencie L1B vykonáva činnosť v pracovnom pomere), avšak táto licencia slúži na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z., ktoré sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu považuje.
56. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, žalobkyňa bola v období po 31. auguste 2009 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: J Na základe tejto licencie bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
57. Správny súd poukazuje, že ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení prešlo po 31. decembri 2010 výraznou legislatívnou zmenou, ktorá spôsobila, že niektoré fyzické osoby, napriek tomu, že vykonávali tú istú samostatnú zárobkovú činnosť ako pred 1. januárom 2011, nemali po tomto dni v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto im zo zákona zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 nadobúda fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., v zmysle ktorého sa na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení zákona č. 543/2010 Z. z.).
58. Žalobkyňa bola registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení na príslušnom daňovom úrade v období od 14. februára 2000 len do 14. septembra 2009. Keďže v čase účinnosti novely zákona o sociálnom poistení č. 543/2010 Z. z., t.j. od 1. januára 2011, žalobkyňa nespĺňala jednu z dvoch taxatívne ustanovených podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, končiac dňom 31. decembra 2010 stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.
59. Správny súd zdôrazňuje, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.
60. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.
61. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
62. Z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (teraz Finančné riaditeľstvo SR) poskytnutých žalovanej vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2008 ( v sume 1 910 741,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106 826,00 Sk. a preto bola v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2009 (v sume 42 908,46 eur) presiahli zákonom stanovenú sumu 3 834,96 eur, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010 (nie do 30. júna 2011, pretože odo dňa 1. januára 2011 žalobkyňa stratila právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby).
63. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. auguste 2009, kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni dňom 31. augusta 2009 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd zastáva názor, že aj po 31. auguste 2009 žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu.
64. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t.j. nedošlo k zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (t.j. oprávnenie, na základe ktorého by inak jeho držiteľ mohol dosahovať príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov potrebuje len pre výkon činnosti zamestnanca).
65. Vyššie uvedené skutočnosti však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31. auguste 2009, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovuje povinnosť byť držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) a/alebo licencie na výkon odborného zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie Ľ1 A).
66. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť je právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu.
67. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, uviedol: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie. Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.
68. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná
osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba).
69. K námietke žalobkyne, že od 1. septembra 2009 vykonáva zdravotnícku činnosť ako zamestnankyňa u zamestnávateľa TADIAMED, s.r.o.. IČO: 44 762 097, so sídlom Dubník 1574/71, 093 01 Vranov nad Topľou, správny súd argumentuje, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 18 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z., resp. ustanovenie § 138 ods. 17 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzate!' poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
70. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 5. marca 2010 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31. augusta 2009. Avšak z dôvodu, že žalobkyňa pri predložení predmetného registračného listu neuviedla pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. Ak by žalobkyňa uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 31. augusta 2009 dôjsť. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: J zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou.
71. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci, Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 1. júna 2017, podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobkyňa dňa 5. marca 2010 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31. augusta 2009, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie číslo: J a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 31. augusta 2009 nezaniklo povinné poistenie. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Ak by žalobkyňa Sociálnej poisťovni oznámila, že je držiteľkou licencie L1A, mohla pobočka Sociálnej poisťovne konať a rozhodnúť vo veci zániku jej sociálneho poistenia skôr. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení.
72. Správny súd poukazuje, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky, tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na podporu tohto tvrdenia správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, uviedol: „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“.
73. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
74. Podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011, konštatoval, že zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súčasne uvádzame, že zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1967 Zb.(Správny poriadok).
75. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vypláva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
76. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 195 upravuje podklady pre rozhodnutie, pričom tieto podklady uvádza len príkladmi. Je potrebné uviesť, že vo väčšine nedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Sociálna poisťovňa začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo sociálno-poisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na strane príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený.
77. Vychádzajúc z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ako aj napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne (účastníčky konania), ktoré uviedla vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, na základe akých právnych skutočností sa žalobkyňa považovala v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu a taktiež sú tam uvedené aj právne skutočnosti, ktoré oprávňovali Sociálnu poisťovňu rozhodnúť o zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako o spornom prípade.
78. Správny súd argumentuje, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Sociálna poisťovňa je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.
79. Správny súd zdôrazňuje, že so všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom, či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobkyňa naplnila a výška príjmu, ktorá nebola žalobkyňou spochybňovaná. Keďže žalobkyňa splnila všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobkyni uvedené povinné poistenie a tým aj povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinnosti na základe, či už neznalosti práva (žalobkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že vydaním licencie jej vzniká status SZČO), alebo akéhokoľvek iného opomenutia.
80. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11. októbra 2007 poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona.
81. Námietka žalobkyne, týkajúca sa nesprávneho doručovania napadnutého rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie, ako odvolacieho orgánu, nie je dôvodná. Rozhodnutie číslo: XXXXX- X/ XXXX-BA Sociálna poisťovňa, ústredie, doručovala žalobkyni (doručené dňa 19. februára 2018), nie jej právnemu zástupcovi. Napriek opodstatnenosti tejto námietky správny súd má za to, že žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach, vzhľadom na to, že správna žaloba bola podaná jej právnym zástupcom včas.
82. V súvislosti s riadnym odôvodnením správny súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu; súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
83. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola a vo vzťahu k žalovanej správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov konania pre žalovanú. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods.3 SSP v spojení s § 168 SSP. Správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov kasačného konania pre žalovanú. Preto náhradu trov konania ani náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).