Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-16-2022.pdf
PDF · 199.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu MUDr. N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Y. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 10.05.2018 číslo XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu za m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Náhradu trov kasačného konania žalovanej n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.05.2018, číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, rozhodla žalovaná, ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení (ďalej len zákon) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Humenné zo dňa 06.11.2017, číslo: XXXXX-X/XXXX-HE, XXX-XX/XXXX (rozhodnutie pobočky) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1 a 2 zákona a uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Humenné, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie zo dňa 06.11.2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) I. bod zákona a rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.
3. Proti rozhodnutiu pobočky podal žalobca odvolanie, v ktorom citoval ust. § 209 ods. 1 v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a uviedol, že v júni 2006 oznámil Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a že keďže mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, má za to, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. S poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona, má za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej citoval § 172 ods. 5, § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona a konštatoval, že v
zmysle teórie správneho práva, každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa vo veci rozhodlo. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklady, ktorého sa rozhodlo a to uvedenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. S poukazom na § 3 ods. 2 Správneho poriadku namietal, že Sociálna poisťovňa ho neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia uplatniť svoje návrhy. Poukázal, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonal všetky potrebné kroky k administratívnemu ukončeniu činnosti. Bolo mu zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane mu zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 1. júla 2006 je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti JUDUMET s.r.o., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužíval, a ani na jej základe nemal príjem. Poukázal na materiálny právny štát, na nesprávnosť formalistického výkladu aplikácie zákona a s tým súvisiaci nesprávny postup Sociálnej poisťovne pobočka Humenné, ktorá aplikuje ustanovenia zákona bez toho, aby skúmala materiálnu stránku veci. Uvedené bude mať absurdné následky - predpísanie dlžného poistného a penále, čo považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne preto, lebo nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby - zrušenie registrácie pre daň z príjmu a zrušenie IČO. Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a zastavenie konania z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne pobočka Humenné.
4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.
5. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. j. XXXX/XXXX/OZ-JUR zo dňa 23.12.2004 bolo účastníkovi konania povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore všeobecné lekárstvo. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. XXXX/XXXX/OZ-CUP zo dňa 02.05.2006 (právoplatné dňa 10.05.2006) dňom 30.06.2006 zrušil účastníkovi konania povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore všeobecné lekárstvo.
6. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že účastníkovi konania bola Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č: W na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár s dátumom vzniku oprávnenia dňa 09.02.2006.
7. Účastník konania dňa 25.07.2006 predložil Sociálnej poisťovni pobočka Humenné registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len odhláška) s dňom zániku týchto poistení 30.06.2006.
8. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočky Humenné nezakladajú dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.
9. Argumentovala, že podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod I. zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Uviedla, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zákon v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011).
10. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníka konania, ale je povinná vykonať zvláštnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, či je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
11. Z napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a zákona č. 125/2016 Z.z. je zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona Sociálna poisťovňa pobočka Humenné dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia pobočky zo dňa 06.11.2017. V predmetnej veci nebolo dosiaľ rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia, keďže jediným rozhodnutím vydaním vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) dňa 30.06.2008 a nie dňa 30.06.2006 je napadnuté rozhodnutie pobočky zo dňa 06.11.2017, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania a z uvedeného dôvodu nemohla byť v predmetnej veci nariadená obnova konania.
12. Napriek skutočnosti, že účastníkovi konania bolo rozhodnutím Prešovského samostatného kraja č. XXXX/XXXX/OZ-CUP zo dňa 02.05.2006 dňom 30.06.2006 zrušené povolenie č.j. XXXX/XXXX/OZ - JUR zo dňa 23.12.2004 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení
- ambulancii v odbore všeobecné lekárstvo, má účastník konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 30.06.2006, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár (licencia typu A).
13. Podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) príjem účastníka konania zo živnosti za rok 2004 (559.995 Sk, daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby zaevidované správcom dane dňa 17.03.2005) presiahol zákonom ustanovenú sumu 78.000 Sk, príjem účastníka konania za živnosti za rok 2005 (607.955 Sk, daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby zaevidované správcom dane dňa 24.03.2006) presiahol zákonom stanovenú sumu 82.800 Sk a príjem účastníka konania za živnosti za rok 2006 (420.436 Sk, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby zaevidované správcom dňa 02.04.2007) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200 Sk.
14. Účastník konania bol aj po 30.06.2006 povinný nemocenský poistenou a povinne dôchodkovou poistenou SZČO, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia (licencia č. L1A/PO/0789/06) a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004, 2005 a 2006 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2004,2005 a 2006.
15. Účastník konania bol od 01.07.2006 do 30.08.2018 zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa JUDUMET s.r.o., IČO: 36 515 205. Zákon umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO (§ 138 zákona). Skutočnosť, že účastník konania podľa svojho tvrdenia licenciu nevyužíval a na jej základe nikdy nemal príjem, nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na príjmy fyzickej osoby za roky 2004,2005 a 2006. Z dôvodu, že účastník konania ako SZČO nemal za rok 2007 žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Účastníkovi konania v súlade s § 21 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z.z., účinného od 01.01.2008 do 31.12.2010 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinného dôchodkové poistenie ako SZČO dňa 30.06.2008.
II.
Argumenty žalobcu v žalobe
16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a nežiadal nariadenie pojednávania. Namietal, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Argumentoval, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej práce oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Mal za to, že ku dňu 30.06.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobca mal za to, že mu postavenie SZČO zaniklo je skutočnosť, že požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.
18. Poukázal predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to ani pred 30.06.2006 ani potom na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Dôvodil, že postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenie zákona 461/2003 Z.z. mechanicky bez toho, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné následky považuje za nesprávny. Najmä s poukazom na to, že nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO a to zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trenčíne a je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 30.06.2006 reálne nevykonával činnosť SZČO nespadá ako poistenec s podlažím povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..
19. Konštatoval, že Sociálnej poisťovni pobočka Humenné oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 30.06.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia vyznačeným v spise. Vychádzal z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Následne citoval ust. § 222 ods. 3 a 4 zákona a vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
20. Poukázal, že v zmysle teórie správneho práva, každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia pobočky Humenné nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Ani z odôvodnenia rozhodnutia pobočky nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu pobočka Humenné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. S poukazom na § 3 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobca ďalej namietal, že ho Sociálna poisťovňa pobočka Humenné neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
21. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 05.10.2018 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla, aby súd správnu žalobu zamietol.
IV.
22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
23. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
27. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
28. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. 4Sa/16/2018-40 zo dňa 24. januára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. 05. 2018 č. XXXXX-X/XXXX-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
31. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
32. Kasačný súd rozsudkom sp.zn.7Sžsk/58/2019 zo dňa 30.marca 2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.4Sa/16/2018-40 zo dňa 24.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2008 a nie dňa 30.06.2006.
33. Kasačný súd argumentoval, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: .....„Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].
Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska
lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010
- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“
35. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods.6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti
je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: -podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo -podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo -odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“
36. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: ... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez
zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“
37. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/B.-X. zo dňa 2. mája 2006, Prešovského samosprávneho kraja, ktorým žalobcovi ku dňu 30. júnu 2006 zrušil rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore všeobecné lekárstvo, bolo nesporné, že bol i naďalej držiteľom licencie číslo: W./C./XXXX/XX vydanou Slovenskou lekárskou komorou dňa 9. februára 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a za predchádzajúce obdobie vykazoval príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003Z.z., keď rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutí Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., keď v prípade žalobcu ako držiteľa licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
38. Taktiež sa kasačný súd nestotožnil s názorom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov. Hoci prvým úkonom v konaní bolo doručenie prvostupňového rozhodnutia, žalobca mal možnosť podať, a aj podal, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v odvolaní uviedol všetky svoje námietky, s ktorými sa vysporiadala žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o nedávkové konanie, kde vo väčšine prípadov začína konanie na podnet Sociálnej poisťovne, ktorá má možnosť zistiť a overiť si všetky údaje z vlastnej činnosti, hlavne z vlastných databáz a registrov poistencov. Začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo sociálno - poisťovacích vzťahov, ktorý na druhej strane korešpondujú s povinnosťami subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality. Rozhodnutie žalovanej dáva, podľa názoru kasačného súdu, vo svojom odôvodnení odpovede na všetky zásadné právne otázky týkajúce sa prejednávanej veci.
V.
Skutkové a právne závery správneho súdu
39. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré sú pre súdy záväzné; riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. 7Sžsk/58/2019 zo dňa 30.03.2022, správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup žalovanej sú v súlade so zákonom.
40. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od15.08.2022 do 23.08.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 23.08.2022 po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP).
41. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovni pobočke Humenné, ktorá rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008.
42. Podľa § 5 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
45. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 555/2007 účinného od 01.januára 2008 do 31.decembra 2010, povinne nemocenský poistená i samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
46. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona účinného od 01.januára 2004 do 31.júla 2006, povinne dôchodková poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinného od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2007, povinne dôchodkovo poistená je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
47. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona účinného od 01.januára 2004 do 31.júla 2006, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
48. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
49. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01.01.2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocenský poistená.
50. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 138 ods. 10 zákona v znení zákona 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu.
52. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.) v znení zákona č. 351/2005 Z.z. účinného od 01. septembra 2005 zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
53. V zmysle § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinného od 1. novembra 2004 do 31. decembra 2007, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
54. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005 do 30. júna 2007, samostatná zdravotnícka prax je podľa odseku 1 poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
55. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.
56. Z obsahu citovanej žaloby vyplýva že žalobnými námietkami je nesprávne právne posúdenie veci postup správneho orgánu, keď žalobcovi nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku, resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
57. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c)]. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.
58. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
59. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby boli splnené podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré sa podľa $ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonáva
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu. c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10). d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
60. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z. z. ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak:
a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia.
61. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z. z. neuvádza.
62. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie.
63. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
64. Žalobcovi bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č. j. XXXX/XXXX/OZ-JUR, zo dňa 23. decembra 2004, udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení ambulancii v odbore: všeobecné lekárstvo. Toto povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo dňom 30.júna 2006 rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č. XXXX/XXXX/OZ-CUP, zo dňa 02.mája 2006, zrušené.
65. V rámci konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, bolo preukázané, že žalobca, po podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006, bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: W ktorá ho oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 9. februára 2006. Na základe tejto licencie bol žalobca podľa § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. vznení účinnom do 31. decembra 2010 naďalej považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným samosprávnym krajom, keďže aj po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. aj po 30. júni 2006, bol žalobca držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.
66. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)] vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere). Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk). kde v časti „Pre lekárov
- Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, ako aj stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.
67. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa g 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
68. Správny súd však zdôrazňuje skutočnosť, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia
dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
69. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4).
70. Keďže žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 30. júni 2006, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom rozhodnutím č. : XXXX/XXXX/OZ- CUP, zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 30. júna 2006. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008. vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008.
71. Žalobca bol do 30. júna 2006 povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahol za rok 2004 (559 995,00 Sk). Vzhľadom na príjem, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 (607 955,00 Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 a následne, na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahol za rok 2006 (450 436,00 Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008.
72. Správny súd zdôrazňuje, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V ustanovení § 138 zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.
73. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie" a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. la2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
(tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba).
74. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu je de facto stotožnením sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnením podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010], na základe ktorej sa fyzická osoba považuje na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik povinného sociálneho poistenia žalobcu dňom 30. júna 2006.
75. K námietkam žalobcu, ktorými sa odvoláva na ideu spravodlivosti správny súd argumentuje, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. Na podporu svojho názoru, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014, zo dňa 31. mája 2016.
76. Správny súd zdôrazňuje, že so všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom, či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobkyňa naplnila a výška príjmu, ktorá nebola žalobkyňou spochybňovaná. Keďže žalobkyňa splnila všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobkyni uvedené povinné poistenie a tým aj povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinnosti na základe, či už neznalosti práva (žalobkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že vydaním licencie mu vzniká status SZČO), alebo akéhokoľvek iného opomenutia.
77. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11. októbra 2007 poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
78. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v citovanom zákone musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods. 2 (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, nemá právnu oporu. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch.
79. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 25. júla 2006 predložil pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Podaný Registračný list FO - odhláška však sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška z povinného sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že... „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie. “.
80. Žalobca pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia neoznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, že je držiteľom licencie W ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenia a na zánik sociálneho poistenia. Ak by tieto skutočnosti žalobca pobočke Sociálnej poisťovne oznámil pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia, bol by ihneď upozornený zo strany pobočky Sociálnej poisťovne, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Následne, po preskúmaní skutkového stavu veci, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 6. novembra 2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobcu, ako o spornom prípade.
81. Správny súd poukazuje, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, číslo: XXXXX-X/XXXX-HE, XXX-XX/XXXX, zo dňa 6. novembra 2017, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania (do 6. novembra 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby), ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008.
82. Správny súd k námietke žalobcu o neurčitosti výroku, resp. chýbajúcich zákonných náležitostiach výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu poukazuje, že ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je pobočka Sociálnej poisťovne vecne príslušná na rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Súčasne Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, vo výrokovej časti rozhodnutia zaviedla legislatívnu skratku zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v podobe „zákon“, ktorú v časti odôvodnenie rozhodnutia aj ďalej používala.
83. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobcu dopustila Sociálna poisťovňa tým, že žalobcu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení g 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
84. Námietka žalobcu, že mu žalovaná nedala možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, je nedôvodná. Žalobca mal možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania. Uvedenú možnosť využil a dňa 20. novembra 2017 podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Ak by sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a v rámci autoremedúry by napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím vydaným v súlade s právnymi predpismi. Žalobca však v odvolaní voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008, dostatočným spôsobom nepreukázal.
85. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, bude o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 30. júna 2006 rozhodovať, vzhľadom na to, že na osobnom stretnutí v pobočke Sociálnej poisťovne, na ktorom mu bol vysvetlený dôvod zmeny dátumu zániku sociálneho poistenia, a žalobca sám žiadal vo veci rozhodnúť.
86. V závere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že... „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie. Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.
87. V súvislosti s riadnym odôvodnením správny súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu; súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na
zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
88. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
89. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol a vo vzťahu k žalovanej správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania pre žalovanú. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods.3 SSP v spojení s § 168 SSP. Správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov kasačného konania pre žalovanú. Preto náhradu trov konania ani náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).