Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-25-2021.pdf
PDF · 128.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: H. D., X.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Štefan Kseňák, advokát so sídlom AK Park Angelinum 4, Košice, IČO: 37 871 048, proti žalovaným: 1./ Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom Štúrova 61/27, 059 35 Batizovce, IČO: 42 238 099, 2./. J. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX, XXX XX L., občan SR 3./ E. B., X.. XX.XX.XXXX, L. V. J. Č.. XX, XXX XX V. J., občan SR, 4./ H.. S. D., L. Š. Č.. XX, XXX XX Š., občan SR, 5./ Z. L., X.. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX L., občan SR, 6./ K. B., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, XXX XX Š., občan SR, 7./ E. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. Č.. XXX, XXX XX Š., občan SR, 8./ F. J., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX, XXX XX L., všetci právne zastúpení: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom AK Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, IČO: 42 321 808, o určenie neplatnosti volieb, uznesení a neexistencie práva konať a vykonávať funkciu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/30/2018-394 zo dňa 09.10.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovaným s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e, že žalovaná v 1./ rade, Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce n e m á p r á v o konať prostredníctvom osôb volených do jej orgánov dňa 17.3.2018. II. U r č u j e, že žalovaný v 2./ rade, J. Š. n e m á p r á v o vykonávať funkciu predsedu žalovanej v 1.rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; III. U r č u j e, že žalovaný v 3./ rade E. B. n e m á p r á v o vykonávať funkciu tajomníka žalovanej v 1.rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; IV. U r č u j e, že žalovaný v 4./ rade H.. S. D. n e m á p r á v o vykonávať funkciu podpredsedu osvetového referenta žalovanej v 1.rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; V. U r č u j e, že žalovaný v 5./ rade Z. L. n e m á p r á v o vykonávať funkciu poľovného hospodára žalovanej v 1. rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; VI. U r č u j e, že žalovaný v 6./ rade K. B. n e m á p r á v o vykonávať funkciu finančného hospodára žalovanej v 1. rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce VII. U r č u j e, že žalovaný v 7./ rade E. K., n e m á p r á v o vykonávať funkciu kynologického referenta žalovanej v 1. Rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; VIII. U r č u j e, že žalovaný v 8./ rade F. J. n e m á p r á v o vykonávať funkciu streleckého referenta žalovanej v 1. rade Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, IX. U r č u j e, že uznesenia žalovanej v 1. rade prijaté dňa 17.3.2018 s ú n e p l a t n é .
X. U r č u j e, že voľby konané dňa 17.3.2018 do orgánov žalovanej v 1. rade sú n e p l a t n é . XI. Žalobca m á voči žalovaným n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalovaná v 1.rade nemá právo konať prostredníctvom osôb volených do jej orgánov dňa 17.03.2018, že žalovaní v 2.až 8.rade nemajú právo vykonávať funkcie, do ktorých boli zvolení dňa 17.03.2018, že uznesenia prijaté 17.03.2018 sú neplatné a rovnako že sú neplatné voľby do orgánov žalovanej v 1.rade konané dňa 17.03.2018. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 17.03.2018 sa uskutočnila mimoriadna schôdza žalovaného 1/, na ktorej došlo k zvoleniu osôb - žalovaných v 2/ až 8/ rade do funkcie predsedu, tajomníka, podpredsedu, osvetového referenta, poľovného hospodára, finančného hospodára, kynologického referenta, streleckého referenta, pričom žalobcovi nebolo umožnené na tejto schôdzi voliť do orgánov žalovaného 1/, na prezenčnej listine bol uvedený len ako čestný člen žalovaného 1/. Z obsahu spisu vyplynulo, že z iniciatívy žalobcu prebieha, resp. prebiehalo viacero súdnych konaní týkajúcich sa postupu žalovaného 1/ voči žalobcovi ako členovi žalovaného 1/. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 21C/317/2015-178 zo dňa 14.11.2016 určený za riadneho člena žalovaného 1/, napriek tejto skutočnosti však na mimoriadnej schôdzi žalovaného 1/ dňa 17.03.2018 nemohol voliť do orgánov žalovaného 1/. Žalovaní argumentovali tým, že žalobca nie je riadnym, ale iba čestným členom žalovaného, pričom k tomuto preradeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu v roku 2015, a to v súlade so Stanovami a Domácim poriadkom žalovaného 1/, čo bolo vzaté na vedomie uzneseniami žalovaného 1/ zo dňa 05.01.2016. Súd prvej inštancie ustálil, že tvrdenie žalovaných o čestnom členstve žalobcu pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za relevantné. Pripomenul, že odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie potvrdil v rozsahu zodpovedajúcemu povinnosti žalovaných zdržať sa takého konania, ktoré by žalobcu ako člena žalovaného 1/ obmedzovalo, a tým pádom bolo spôsobilé poškodiť práva žalobcu, napríklad sa žalovaný 1/ musí zdržať označovania žalobcu len ako čestného, ale musí ho považovať za právoplatného člena. Nesmie ho obmedzovať ani pri hlasovaní. Súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi, ktoré sú aj obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, v plnom rozsahu stotožnil a odkázal na ne aj v meritórnom rozhodnutí. Napriek uvedenému žalovaný v 1.rade aj na výročnej schôdzi konanej dňa 28.03.2018 naďalej považoval žalobcu len za čestného člena, o čom svedčí prezenčná listina z tejto schôdze, pričom nie je pravdou, že čestným členom mal aj byť, len mal mať právo hlasovať. Súd prvej inštancie konštatoval, že takáto argumentácia žalovaného je v priamom rozpore s uvedenými súdnymi rozhodnutiami (právoplatnými), z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobca je riadnym členom J.. Pokiaľ žalovaní argumentovali aj prípadnou stratou členstva žalobcu v zmysle v § 5 bod 6 písm. d) Stanov Poľovníckej spoločnosti (strata členstva pri neplnení finančných povinností), súd prvej inštancie sa s tým nestotožnil, pretože na jednej strane sú žalobcovi upierané práva riadneho člena, teda je mu upierané právo voliť a zúčastňovať sa hlasovania s rozhodujúcim hlasom, mať všetky práva a povinnosti vyplývajúce z výkonu práva poľovníctva a organizačných predpisov PS (§ 5 ods. 2 Stanov PS), ale na druhej strane sa zas účelovo zo strany žalovaných tvrdí, že keďže neplatil členské príspevky, nie je žalobca už vlastne vôbec členom PS. Tu súd prvej inštancie jasne videl diskrimináciu žalobcu tak, ako to aj on prezentoval a ako to pociťuje. Čestný člen v zmysle toho istého ustanovenia Stanov PS je bez záväzných povinností a má obmedzené práva. Konkrétna úprava práv a povinností je v domácom poriadku PS. V domácom poriadku medzi právami a povinnosťami čestného člena nie je zmienka o tom, že by čestný člen mal právo napr. právo voliť. Má právo zúčastňovať sa členských schôdzi a spoločných akcií. Toto súd prvej inštancie uviedol z dôvodu účelovej argumentácie žalovaných, keď tvrdili, že rešpektovali súdne rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, v prezenčnej listine z 28.03.2018 je síce žalobca zapísaný ako čestný člen, avšak tak je to údajne správne, pretože na základe súdneho rozhodnutia ostal čestným členom, jeho postavenie sa nezmenilo, má len právo voliť. Túto argumentáciu súd prvej inštancie posúdil ako ničím nepodloženú, v rozpore s rozhodnutím súdu, ako aj Stanovami a Domácim poriadkom žalovaného v 1.rade. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že mimoriadna členská schôdza sa dňa 17.03.2018 uskutočniť nemohla, ani sa riadne neuskutočnila, pričom poukázal aj na zápisnicu z tejto „schôdze“, kde prvým bodom je úvod - zástupca OPK PP a druhým bodom voľba
pracovného predsedníctva - zástupca OPK do zvolenia, po zvolení predsedajúci. Za účasti zástupcu OPK k voľbe pracovného predsedníctva nedošlo, tento to výslovne odmietol a schôdzu opustil z dôvodu predloženého a ním prečítaného neodkladného opatrenia, ktoré nariadil súd. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. V odvolaní namietali, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil v zmysle ust. § 220 CSP, že nedostatočne aplikoval, resp. až ignoroval interné predpisy žalovaného v 1. rade ako sú Stanovy, Domáci poriadok a pod., ktoré nie sú len svojvoľným dokumentom žalovaného v 1. rade, ale musia byť v súlade s platnými zákonmi ako aj ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú, nakoľko samotné Stanovy žalovaného v 1. rade podliehajú previerke a kontrole Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru. Ak by schválené Stanovy žalovaného v 1.rade boli v rozpore so zákonom, tak Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor by ich žalovanému v 1.rade nikdy neschválil. Žalovaní zároveň poukázali na to, že podľa článku § 17 ods. 2 Stanov žalovaného v 1.rade je umožnené vypracovať interné predpisy na zabezpečenie plnenia úloh. Takto schválený Domáci poriadok Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce spolu s jeho dodatkami je interným predpisom, ktorý bol schválený členskou schôdzou dňa 16.03.2013 a dodatok číslo 1 na mimoriadnej členskej schôdzi dňa 17.01.2015. K Stanovám ako aj Domácemu poriadku žalovaného v 1.rade nakoniec musel pristúpiť aj žalobca, a teda poznal ich obsah a bol povinný ich rešpektovať. Žalobca v zmysle vyššie uvedených dokumentov žalovaného v 1.rade má nielen práva, ale aj povinnosti. ktoré musí dodržiavať, v opačnom prípade musí počítať s následkami uvedeným v interných predpisoch žalovaného v 1.rade.Všetci členovia Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce tak vedeli, že členstvo je riadne a čestné, poznali ako vzniká resp. zaniká či už riadne alebo čestné členstvo a rovnako všetci členovia poznali aj rozsah a obsah práv a povinnosti pri riadnom resp. čestnom členstve. Skutočnosť, že žalovaný v 1.rade si vo svojich interných dokumentoch upravil aj inštitút čestného členstva, nie je v žiadnom prípade ničím diskriminačným, tak ako sa na to poukazuje súd prvej inštancie. Z obsahu interných predpisov žalovaného v 1.rade je každému zrejmé, aké práva a povinnosti má riadny a čestný člen. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že každý člen J. presne vedel, aké následky mu vyplývajú z toho , ak bude konať v rozpore s príslušnými internými predpismi žalovaného. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že zvolaním schôdze a určením termínu schôdze končia akékoľvek iné povinnosti Obvodnej poľovníckej komory vo vzťahu k žalovanému v 1.rade. Zástupca OPK dokonca nemá ani povinnosť prísť na takto zvolanú schôdzu. Aj sám A.. Š. P. ako zástupca S. vo svojej výpovedi konštatoval, že nemá právo zasahovať do vnútorných záležitostí žalovaného v 1.rade, t. j. ako bude prebiehať schôdza , ako sa budú voliť orgány žalovaného v 1. rade a pod. Potvrdením toho je aj skutočnosť, že OPK následne zobrala na vedomie novo kreované orgány žalovaného v 1.rade a nemala ( samozrejme, že ani nemohla mat' z dôvodu nemožnosti zasahovať do interných záležitostí žalovaného) voči týmto orgánom žiadne námietky. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 7C/12/2018 zo dňa 14.03.2018 uviedli, že toto sa stalo vykonateľným dňa 19.03.2018 a od tohto dátumu sa žalovaný v 1.rade týmto neodkladným opatrením aj riadi. Z doložky vykonateľnosti je teda nepochybné, že žalovaný v 1.rade na mimoriadnej členskej schôdzi konanej dňa 17.03.2018 nemohol postupovať v súlade s neodkladným opatrením vydaným v konaní vedenom sp.zn.7C 12/2018, keďže predmetné neodkladné opatrenie bolo žalovanému v 1.rade doručené až dňa 19.03.2018. Mali za to, že je úplne absurdný právny názor súdu (dokonca až ohýbaním práva), že prečítaním listiny bol oboznámený obsah, a preto sa už schôdza konať nemohla. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní úplne ignoroval rozhodnutie a konštatovania Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 4Sžk 19/2017 zo dňa 16.01.2018. Prijaté uznesenia žalovaného v 1.rade číslo 06/2016,07/2016 a 08/2016 zo dňa 05.01.2016 sú podľa žalovaných stále platné, a preto žalovaný v 1.rade je povinný dodržiavať rozsudok Najvyššieho súdu a v zmysle tohto rozsudku je žalobca ako aj A.. E. D., A.. H. Z.F., H.. G. J., H. R. C. E. Š. považovaný za čestných členov, ktorí nemajú právo voliť na členských schôdzach. Z tohto dôvodu je podľa žalovaných absurdné, keď Okresný súd Poprad ide proti rozsudku Najvyššieho súdu SR a nerešpektuje ho. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa žalovaných boli žalobca ako aj A.. E. D., A.. H. Z., H.. G. J., H. R. C. E. R. v čase konania členskej schôdze zvolanej na deň 17.03.2018 čestnými členmi žalovaného v 1.rade, a preto v zmysle interných predpisov nemali právo hlasovať a voliť na predmetnej členskej schôdzi. Zároveň zdôraznili, že v čase konania členskej schôdze dňa 17.03.2018 neexistovalo žiadne vykonateľné neodkladné opatrenie Okresného súdu Poprad, ktoré by umožňovalo žalobcovi ako aj ostatným čestným členom na tejto schôdzi voliť. Z tohto dôvodu voľby do orgánov žalovaného v 1.rade dňa 17.03.2018 prebehli legálne a legitímne, výsledky ako aj prijaté uznesenia sú platné. Žalovaní mali za to, že všetky uznesenia prijaté na členskej
schôdzi dňa 17.03.2018 boli prijaté v súlade s vnútornými predpismi a kvalifikovanou väčšinou členmi členskej schôdze. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovaným priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Namietal, že ak žalovaní dôvodia odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), tak by mali aj uviesť v čom podľa nich spočíval nesprávny procesný postup súdu, ktorý by im znemožnil uskutočniť ich procesné práva. Rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré žalovaní odkazujú sa podľa žalobcu nedajú dohľadať, a preto mal za to, že zrejme ani neexistujú. Zdôraznil, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti je viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5, zákonom a nie internými predpismi žalovanej v 1. rade. Skutočnosť, že Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor schválil Stanovy žalovanej mala podľa žalobcu význam pri jej registrácií. Aj naďalej trvá na tom, že žalovaný v 1. rade svoje interné predpisy aplikuje nespravodlivo, poškodzujúco práva členov a diskriminačne. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazovali žalovaní vo svojom odvolaní uviedol, že v tejto veci sa súd zaoberal tým, či sa predmetná vec má prejednať v rámci tzv. správneho súdnictva alebo nie. Najvyšší súd SR nielenže nemohol, ale aj nesmel dospieť k hmotnoprávnemu posúdeniu, lebo by tak sám konal mimo svoju právomoc. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, vecne správne a súladné so zákonom. Navrhol ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.
6. K vyjadreniu žalobcu zaslali repliku žalovaní. Namietali, že žalobca účelovo odkazuje na vybrané ustanovenia Ústavy SR. Žalovaní nijako nespochybňovali, že súdy sú pri svojej rozhodovacej činnosti viazané zákonmi, ale mali za to, že pri rozhodovaní predmetného sporu je pochopiteľné, že tieto interné predpisy musí aplikovať. Vo vzťahu k Stanovám žalovaného v 1. rade uviedli, že Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor u neho nezistil konanie v rozpore so svojimi Stanovami ani úmyselné vyvíjanie takejto činnosti a teda nie je dôvod na následné uplatnenie postupu podľa § 38 ods. 3 zákona o poľovníctve, resp. na postup podľa § 78 zákona o poľovníctve voči žalovanému v 1.rade. Poukázali na odpoveď Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, číslo S.-J.-S.-XXXX/XXXXXX- XXX-O. zo dňa 10.10.2017 na podnet na prešetrenie postupu a správnosti záverov Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Poprad pri vybavovaní podnetu zo dňa 22.05.2017 ako aj na skutočnosť, že žalobca podal podnety aj na Okresnú prokuratúru Poprad, pre údajnú neústavnosť Stanov a Domáceho poriadku žalovaného v 1.rade, avšak Okresná prokuratúra Poprad nezdieľala názor žalobcu a nevyslovila, žeby Stanovy a Domáci poriadok žalovaného v 1.rade boli protiústavné resp. protizákonné. Zároveň zdôraznili, že Stanovy nie sú potrebné len na registráciu, ale sa nimi riadi spoločnosť' počas celej existencie. Vo vzťahu k riadnemu a čestnému členstvu uviedli, že čestní členovia sa postupom podľa článku 1 ods. 3 písm. d) Domáceho poriadku môžu opätovne stať riadnymi členmi, avšak žalobca a ani ďalší členovia tvoriaci 30% členov J. tento postup v rámci interných predpisov žalovaného doposiaľ nikdy nevyužili. Ďalej uviedol, že v konaní vedenom pred OS Poprad sp. zn. 21 C 317/2015 sa nerozhodovalo, či žalobca bude preradený z čestného člena žalovaného v 1. rade na riadneho člena žalovaného. V tomto konaní sa rozhodovalo výlučne o tom, či žalobcovi vôbec vzniklo členstvo u žalovaného, pretože žalobca nepreviedol svoj majetkový podiel z predchádzajúceho združenia, ktorej bol členom, do spoločnosti žalovaného v 1.rade. Mali za to, že žalobca aj napriek vydanému predbežnému opatreniu súdu bol povinný dodržiavať, a rešpektovať Stanovy ako aj Domáci poriadok žalovaného. Konečné rozhodnutie súdu predsa neznamená, že mu riadne členstvo bude platiť, v budúcnosti až do smrti. Je zrejmé, že v prípade porušenia resp. nepostupovania podľa Stanov ako aj Domáceho poriadku, môže žalobca prísť o členstvo alebo byť preradený za čestného člena. Pre úplnosť uviedli, že žalobca momentálne ani nie je členom J., keďže členstvo mu zaniklo v zmysle § 5 bod 6 Stanov pre neplnenie si finančných povinností v stanovených termínoch. Ďalej sa vyjadrili k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovali už v odvolaní, k vykonateľnosti neodkladného opatrenia, jeho účelom a doručovaniu, interným predpisom žalovaného v 1. rade.
7. K replike žalovaných zaslal dupliku žalobca, ktorý namietal účelové tvrdenia žalovaných, ktoré sa nezakladajú na pravde. Vyjadril sa k rozhodnutiam Ústavného súdu SR, na ktoré odkazovali žalovaní, no nie je možné ich dohľadať, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nariadenému neodkladnému opatreniu a rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/317/2015-178 zo dňa 17.03.2018. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.7.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
12. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces.
13. Podľa záveru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že inštitút čestného členstva, tak ako ho uplatnil žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi na členskej schôdzi konanej dňa 17.03.2018 pôsobil diskriminačne voči jeho právam ako riadneho člena. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nespochybňuje inštitút čestného členstva ako taký ako aj skutočnosť, že sám o sebe nie je diskriminačný. Spôsob akým ho však žalovaný v 1. rade uplatnil voči žalobcovi už podľa názoru odvolacieho súdu diskriminačný bol.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca bol nútený sa svojich práv opakovane domáhať súdnou cestou.
17. Žalobou podanom na Okresný súd Poprad dňa 01.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je riadnym členom žalovaného. V danej veci rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 21C/317/2015-178 zo dňa 14.11.2016 tak, že žalobe vyhovel a určil, že A.. H. D., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.K. XXX/XX, L., je riadnym členom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, so sídlom Štúrova 61/27, Batizovce, IČO: 42 238 099. Citovaný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/24/2017 - 241 zo dňa 09.05.2017 a ako taký nadobudol právoplatnosť.
18. Ďalej Okresný súd Poprad uznesením č. k. 17C/30/2018 - 81 zo dňa 10.07.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil: žalovanej v 1./ rade, aby sa zdržala konania prostredníctvom osôb zvolených do jej orgánov dňa 17.03.2018; žalovanému v 2./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie predsedu Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; žalovanému v 3./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie tajomníka Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; žalovanému v 4./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie podpredsedu, osvetového referenta Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, žalovanému v 5./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie poľovného hospodára Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; žalovanému v 6./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie finančného hospodára Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; žalovanému v 7./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie kynologického referenta Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce; žalovanému v 8./ rade, aby sa zdržal výkonu funkcie streleckého referenta Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenie Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6Co/136/2018-245 zo dňa 19.10.2018 potvrdil čiastočne, čo do povinnosti všetkých žalovaných zdržať sa akýchkoľvek obmedzujúcich úkonov voči žalobcovi. V prevyšujúcej časti uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu, ktoré bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 19.03.2018, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nijako nespochybňoval skutočnosť, kedy sa rozhodnutie stalo vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vykonateľným a že tento nepostupoval v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku ako to vo svojom odvolaní naznačuje žalovaný v 1. rade. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje na postoj a konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bol s vyššie citovaným neodkladným opatrením oboznámený zo strany predsedu Obvodnej Poľovníckej komory v Poprade - J.. Š. P., a ktorý nepostupoval podľa rád a odporúčaní tohto predsedu, ktorý odporúčal, aby členská schôdza neprebehla, pričom z tejto členskej schôdze odchádzal s tým, že nedal ďalšiu možnosť pokračovať v schôdzi a že sa bude pokračovať až keď všetci dotknutí preberú uznesenie Okresného súdu Poprad, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Uvedené konanie
žalovaného v 1. rade tak vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o úmysloch žalovaného v 1. rade, nakoľko ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovanému v 1. rade nič nebránilo, aby prebiehajúcu členskú schôdzu ukončil a uskutočnil ju v čase, keď mu bude doručené nariadené neodkladné opatrenie, tak ako mu to odporučil predseda Obvodnej Poľovníckej komory v Poprade .Z výpovede R. Š. P. E.ednoznačne vyplynulo, že bol ešte čas určiť ďalší termín členskej schôdze za účelom zvolenia nových orgánov spoločnosti, o čom bol upovedomený žalovaný v 1. rade ako aj všetci prítomní na členskej schôdzi. Žalovaný v 1. rade však z nepochopiteľných dôvodov v členskej schôdzi pokračoval a pristúpil dokonca aj k voľbe nových orgánov spoločnosti.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak to osobitný predpis neustanovuje inak (ust. § 332 ods. 1 CSP), odvolací súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje skutočnosť, kedy nastávajú právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia, no opakovane konštatuje, že na strane žalovaného v 1. rade neexistovala žiadna prekážka, ktorá by bola dôvodná na to, aby nerešpektoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21C/317/2015-178 zo dňa 14.11.2016, z ktorého enunciátu jednoznačne vyplýva, že žalobca je riadnym členom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal, že v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/317/2015 sa nerozhodovalo o tom, či je žalobca riadnym členom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, ale o existencii jeho členstva ako takého, odvolací súd v tomto ohľade opätovne poukazuje na vyššie citovaný rozsudok, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca je riadnym členom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce, keďže slovné spojenie „riadnym členom“ je uvedené priamo v enunciáte citovaného rozsudku. V kontexte uvedeného je tak zrejmé, že aj táto odvolacia námietka žalovaných je nedôvodná.
21. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaného v 1. rade nič nebránilo v tom, aby členskú schôdzu ukončil v súlade s odporúčaním predsedu Obvodnej Poľovníckej komory v Poprade. Jeho tvrdenia o tom, že zástupca Obvodnej Poľovníckej komory v Poprade mohol prečítať aj sfalšovanú listinu pôsobia maximálne účelovo a tendenčne, keďže z výsluchu svedka vyplynulo, že J.. Š. P. informoval prítomných o tom, že predmetné neodkladné opatrenie bolo opatrené okrúhlou pečiatkou a podpisom a bolo možné doň nahliadnuť. V tomto ohľade je potrebné opakovane pripomenúť, že žalovaný v 1. rade nerešpektoval odporúčania predsedu Obvodnej Poľovníckej komory v Poprade, čím by sa predišlo celému súdnemu konaniu v tejto veci. Konanie žalovaného v 1. rade pôsobí maximálne obštrukčne a vzbudzuje pochybnosti o jeho úmysloch, resp. konanie žalovaného v 1. rade pôsobí tak, že sa snaží žalobcu vylúčiť z hlasovania a znemožniť mu tak participovať na kreovaní orgánov žalovaného v 1. rade.
22. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných ohľadom interných predpisov žalovaného v 1. rade, odvolací súd uvádza, že nie je možné sa stotožniť s tvrdeným, že súd prvej inštancie interné predpisy žalovaného v 1. rade ignoroval, či riadne neaplikoval. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie spomínané interné predpisy riadne zohľadnil, no musel rozhodovať a aj rozhodol podľa platných právnych predpisov SR, ktoré sú nadradené interným predpisom žalovaného v 1. rade.
23. Podľa čl. 16 CSP: „Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.“.
24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie poprel závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 4Sžk/19/2017 zo dňa 16.01.2018 odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29.11.2016, spolu s opravným uznesením č. k 1S/9/2016-152 zo dňa 07.02.2017 zrušil z dôvodu procesnej vady, ktorou bolo nedostatok právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť o takejto žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami žalovaných, že s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sú prijaté uznesenia na členskej schôdzi platné, keďže žalovaný v 1. rade je povinný dodržiavať tento rozsudok Najvyššieho súdu SR žalobcu je potrebné považovať za čestného člena, ktorý nemá právo voliť na členských schôdzach.
25. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že žalobca si riadne neplní svoje povinnosti člena, nakoľko neplatí členské poplatky, a teda ho nie je možné ani považovať za člena Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce odvolací súd uvádza, že žalovaný v 1. rade si v tomto ohľade sám protirečí, nakoľko zo Stanov žalovaného v 1. rade vyplýva, že čestný člen členské poplatky neplatí, žalovaný v 1. rade sa k žalobcovi aj napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/317/2015-178 zo dňa 14.11.2016
stavia ako k čestnému členovi, no zároveň od žalobcu požaduje úhradu členských poplatkov, ktoré však má uhrádzať len člen riadny, teda od žalobcu vyžaduje, aby si plnil povinnosti ako riadny člen, aj keď on samotný k nemu tak nepristupuje a neumožňuje mu vykonávať práva riadneho člena. Uvedený prístup žalovaného v 1. rade je nanajvýš nelogický a prekvapujúci.
26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.
27. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd považoval odvolanie žalovaných za nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným, nakoľko tento bol v konaní úspešný v celom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).