Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-12-2022.pdf
PDF · 194.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne MUDr. H. D. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 31.01.2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu za m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Náhradu trov kasačného konania žalovanej n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31. 01.2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 02. novembra 2016 číslo: XXX-XXX/XXXX, (rozhodnutie pobočky) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedla že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 02.11.2016, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2006, a zaniklo dňa 30. júna 2008.
3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že ku dňu 30.09.2006 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, a keďže jej nebolo doručené písomné rozhodnutie, mala zato, že sa jej podaniu vyhovelo. Argumentovala, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok s poukazom na § 222 ods.3a 4 zákona Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Citovala § 172 ods.5 a § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona, na základe
ktorých konštatoval, že nedoručil pobočke svoj písomný podnet na začatie konania a ak pobočka začala konanie s vlastného podnetu, bolo jej povinnosťou oznámiť žalobkyni začatie konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Argumentovala, že vykonala všetky úkony potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, boli jej zrušené povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala, žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe tejto licencie nemala. Odo dňa 01.01.2006 vykonáva povolanie lekára ako zamestnanec spoločnosti VITALPLUS, s.r.o. , pričom riadne si plní odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako zamestnanec tejto spoločnosti. Postup, ktorým Sociálna poisťovňa aplikuje ustanovenia zákona formálne, bez toho, aby skúmala materiálnu stránku, považuje za nesprávny. Žiadala rozhodnutie zrušiť, a konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne.
4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.
5. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že Prešovský samosprávny kraj, odbor zdravotníctva , dňa 22.októbra 2002, rozhodnutím č. j.: X/XXXX/XXXXX/XXX (právoplatné dňa 24.októbra 2002), povolil žalobkyni poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: neurológia. Činnosť neštátneho zdravotníckeho zariadenia začala dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j.25.októbra 2002. Toto rozhodnutie bolo následne nahradené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 29.októbra 2004, rozhodnutím č. j. XXXX/XXXX/OZ-JUR, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: neurológia.
6. Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 25. apríla 2006 vydaná licencia číslo: S na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore neurológia.
7. Rozhodnutím č.: XXXX/XXXX/ODDZ-JUR dňa 01. augusta 2006, Prešovský samosprávny kraj žalobkyni ku dňu 30. september 2006 zrušil rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: neurológia.
8. Žalobkyňa dňa 03. októbra 2006 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 30. septembra 2006.
9. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky účastníka konania uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné nezakladajú dôvod na zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.
10. Argumentovala, že podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
11. Uviedla, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zákon v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011). Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníka konania, ale je povinná vykonať zvláštnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú
skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, či je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
12. Dôvodila, že Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30. septembra 2006 , ktorý predložila účastníčka konania (žalobkyňa) Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, bol považovaný za sporný, preto bolo po preukázaní všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou, vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 209 zákona a je zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 02.11.2016 č. XXX-XXX/XXXX.
13. Podľa názoru žalovanej v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) - lekár má platnú licenciu L1A ( bez ohľadu na to, či ju aj skutočne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom ustanovená hranica, SZČO
- lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. trvá.
14. Účastníčka konania bola aj po 30.septembri 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO ( platná licencia L1A) a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2005 a 2006.
15. Podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem účastníčky konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 (647 337 Sk) presiahol zákonom ustanovenú sumu 82 800,00 Sk a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 (681 075,00 Sk) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91 200,00 Sk, na základe čoho bola účastníčka konania v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
16. Z dôvodu, že účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, nemala za rok 2007 žiadny príjem z podnikania, vykonávaného podľa osobitných predpisov, zaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 (§ 21 ods.1 zákona účinný od 01.01.2008 do 31.12.2010).
II.
Argumenty žalobkyne v žalobe
17. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a nežiadal nariadenie pojednávania.
18. Namietala, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Citovala ustanovenie § 5 zákona účinného do 31.07.2010, ktorý uvádza, kedy je fyzická osoba samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona. Zároveň poukázala na § 21 ods. 4 zákona účinného do 31.07.2010, ktorý uvádza podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa má za to, že k 30.09.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.09.2006, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.10.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť VITAL PLUS s.r.o., so sídlom Snina, Budovateľská 1433/3, ktorej bola žalobkyňa je
zamestnancom. Od 01.10.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Argumentovala, že postup žalovanej, ktorá aplikuje zákon č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Následné predpísanie dlžného poistného a penále považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne za situácie, keď žalobkyňa nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Zároveň vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO, t.j. zrušila registráciu pre daň z príjmu a zrušila IČO. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 209 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Argumentovala, že zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom žalovaná rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch rozhodnutie o zániku povinných poistení žalovaná vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočky Humenné skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.09.2006 a po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Nebolo jej doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Poukázala na § 222 ods. 3 a 4 zákona a dôvodila, že ak od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
20. Ďalej žalobkyňa poukázala, že podľa § 184 ods. 8 zákona nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Ďalej, že v zmysle § 185 ods. 4 zákona, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Konštatovala, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa poukázala na povinnosť správnych orgánov podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a že správne orgány musia poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalobkyňa teda namieta, že ju pobočka neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu a znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
21. Namietala, že v zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia pobočky nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu tak rozhodla, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje pobočku zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia z odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
22. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 06.07.2017 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a podľa § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
24. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
27. Podľa § 202 ods.2 veta druhá SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
28. Podľa § 203 ods.2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
29. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. 4Sa/8/2017-55 zo dňa 9. novembra 2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 31. januára 2017 č. 24040-2/2017-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
32. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu č. k. 4Sa/8/2017-55 zo dňa 9. novembra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
33. Kasačný súd rozsudkom sp.zn.7Sžsk/24/2018 zo dňa 23.februára 2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.4Sa/8/2017-55 zo dňa 9.novembra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2006, ale zaniklo až dňa 30. júna 2008. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.
34. Kasačný súd argumentoval, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: .....„Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.
Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].
Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]
Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.
Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho
poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010
- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.
Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.
Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019.
Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1,3, § 227 ods.2, písm. a/, § 228 ods.1,2,3,7, § 233 ods.6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený
aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: -podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo -podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo -odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.112021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: ... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.
Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“
36. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č.: XXXX/XXXX/ODDZ-JUR dňa 01. augusta 2006, Prešovského samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni ku dňu 30. september 2006 zrušil rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: neurológia, bola naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/PO/1028/06 vydanou Slovenskou lekárskou komorou dňa 25. apríla 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore neurológia a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003Z.z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2006, a zaniklo dňa 30. júna 2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutí Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.
V.
Skutkové a právne závery správneho súdu
37. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré sú pre súdy záväzné; riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. 7Sžsk/24/2018 zo dňa 23.02.2022, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup žalovanej sú v súlade so zákonom.
38. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od15.08.2022 do 23.08.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 23.08.2022 po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP).
39. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.
40. Podľa § 3 písm. a) druhý bod zákona v znení účinnom do 31.decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
41. Podľa § 5 písm. c) zákona účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
42. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
43. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
44. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
45. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2007,, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
46. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 138 ods. 10 zákona v znení zákona 439/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, vymeriavací základ, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu .
49. Podľa § 138 ods. 10 zákona v znení zákona 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu.
50. Z obsahu citovanej žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami je nesprávne právne posúdenie veci, postup správneho orgánu, keď žalobkyni nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
51. Správny súd konštatuje, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby.
52. Správny súd zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobkyne, že si zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a preto nemohla mať na účely sociálneho poistenia v období po 30. septembri 2006 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).
53. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
54. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávať:
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
55. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z. z. ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa §
12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak:
a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe zákon č. 578/2004 Z. z. neuvádza.
56. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z. z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie.
57. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z. z..
58. V spornom období bola žalobkyňa považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, a to na základe rozhodnutia Úradu Prešovského samosprávneho kraja. odbor zdravotníctva, č. i.: X/XXXX/XXXXX/XXX. zo dňa 22. októbra 2002 (právoplatné dňa 24. októbra 2002), ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore neurológia, s dátumom začatia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia 25. októbra 2002 (t.j. deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia). Toto rozhodnutie bolo následne nahradené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č. i. XXXX/XXXX/QZ-JUR. zo dňa 29. októbra 2004, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore neurológia.
59. Rozhodnutie o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. j.: XXXX/XXXX/OZ-JUR, zo dňa 29. októbra 2004, bolo dňom 30. septembra 2006 na žiadosť žalobkyne rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/ODDZ-JUR, zo dňa 1. augusta 2006 (právoplatné dňa 9. augusta 2006), zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. j.: XXXX/XXXX/OZ-JUR, zo dňa 29. októbra 2004, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: S./R./XXXX/XX, ktorú žalobkyni na jej žiadosť dňa 25. apríla 2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora, pozastavená v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, pričom táto licencia L1A bola zrušená ku dňu 28. januára 2017.
60. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)H, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok
„Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. K. T. zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15. apríla 2008. Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B.
61. Správny súd však zdôrazňuje skutočnosť, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
62. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005 (v sume 647 337,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 82 800,00 Sk, a preto bola v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 (v sume 681 075,00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 91 200,00 Sk, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008.
63. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 30. júna 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.i. v roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008 (žalobkyňa vzhľadom na nulový príjem za rok 2007 nepodala daňové priznanie za rok 2007).
64. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov aj po 30. septembri 2006, kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dňom 30. septembri 2006 žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd je toho názoru, že aj po 30. septembri 2006 žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, t. j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu.
65. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že nemala vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A, zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby. Avšak táto nevedomosť žalobkyne nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, upravená v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobkyňa/účastníčka konania pozná povinnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby upravené zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
66. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A/R./XXXX/XX) nevykonávala zárobkovú činnosť je právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie S./PO/XXXX/XX) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.
67. Ku skutočnosti, že žalobkyňa od 1. októbra 2006 vykonáva zdravotnícku činnosť ako zamestnanec, správny súd poukazuje, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 16 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z., resp. ustanovenie § 138 ods. 19 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
68. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa dňa 3. októbra 2006 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 30. septembra 2006. Avšak z dôvodu, že žalobkyňa pri predložení predmetného registračného listu neuviedla pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce. Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. Ak by žalobkyňa uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. septembra 2006 dôjsť. Skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/R./XXXX/XX zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou.
69. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, rozhodnutím číslo: XXX-XXX/XXXX. zo dňa 2. novembra 2016. podľa 5 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobkyne k 30. septembru 2006 a o zániku iei sociálneho poistenia dňa 30. júna 2008. ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobkyňa dňa 3. októbra 2006 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 30. septembra 2006, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie L1A/R./XXXX/XX a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 30. septembra 2006 nezaniklo povinné poistenie. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
70. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v zákone o sociálnom poistení musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinného poistenia vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, je bez právnej opory. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list fyzickej osoby - odhláška deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch.
71. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade. Správny súd konštatuje, že ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého je pobočka Sociálne poisťovne vecne príslušná na rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, číslo: XXX-XXX/XXXX. Správny súd tiež poukazuje, že vo výrokovej časti rozhodnutia, si pobočka zvolila pre zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení legislatívnu skratku „zákon“, ktorú následne v ďalšom texte rozhodnutia používala pri označení tých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorými odôvodňovala svoje rozhodnutie. Po preskúmaní celého žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že druhostupňový správny orgán, pri citovaní jednotlivých ustanovení právnych predpisov, patrične uviedol, z akého právneho predpisu čerpal.
72. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej tiež vyplýva, že dňa 2. novembra 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, rozhodnutím číslo: XXX-XXX/XXXX rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade, po prvýkrát. Do 2. novembra 2016 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Ako už bolo vyššie uvedené predložením Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo strany žalobkyne nemohlo dôjsť a ani nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku jej sociálneho poistenia, pretože k právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. číslo: XXX- XXX/XXXX (prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, nadobudlo právoplatnosť dňa 10. februára 2017. Nariadiť alebo povoliť obnovu konania v zmysle § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení možno len na právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nebola a ani nemohla byť zo strany Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania.
73. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
74. Podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011, na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, a v ktorom najvyšší súd konštatoval, že... „ zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie“. Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).
75. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vypláva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
76. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 195 upravuje podklady pre rozhodnutie, pričom tieto podklady uvádza len príkladmi. Je potrebné uviesť, že vo väčšine nedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Sociálna poisťovňa začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na strane príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
77. Vychádzajúc z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ako aj napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne (účastníčky konania), ktoré uviedla vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, na základe akých právnych skutočností sa žalobkyňa považovala v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu a taktiež sú tam uvedené aj právne skutočnosti, ktoré oprávňovali Sociálnu poisťovňu rozhodnúť o zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako o spornom prípade.
78. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že považuje postup Sociálnej poisťovne pri vydaní jednak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia za postup, ktorý sa prieči idei spravodlivosti. Správny súd k uvedenému tvrdeniu žalobkyne argumentuje, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Sociálna poisťovňa je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.
79. Správny súd zdôrazňuje, že so všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom, či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobkyňa naplnila a výška príjmu, ktorá nebola žalobkyňou spochybňovaná. Keďže žalobkyňa splnila všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobkyni uvedené povinné poistenie a tým aj povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinnosti na základe, či už neznalosti práva (žalobkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že vydaním licencie mu vzniká status SZČO), alebo akéhokoľvek iného opomenutia.
80. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11. októbra 2007 poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
81. V súvislosti s riadnym odôvodnením správny súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu; súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
82. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola a vo vzťahu k žalovanej správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov konania pre žalovanú. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods.3 SSP v spojení s § 168 SSP. Správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov kasačného konania pre žalovanú. Preto náhradu trov konania ani náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).