Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/49/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: R-DAS Trade, s.r.o., IČO: 48 080 781, Sliač, Rybárska č. 28, Sliač, zastúpený Mgr. Milanom Kantuľákom, advokátom, Bratislava, Na pažiti č. 19, proti žalovanému: Ing. L. P., B. J. XX.X.XXXX, O. X. X., O. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, Bratislava, Miletičova č. 1, za ktorú koná JUDr. Martina Semančíková, o zaplatenie sumy 14.783,08 € s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5. januára 2022, č.k. -155, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5. januára 2022, č.k. -155, vo výroku II., ktorým návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 5.1.2022, č.k. -155, I. opravil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, v časti uvedenia dátumu tak, že správny dátum vyhlásenia rozsudku je 15.10.2021; II. návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, zamietol. Uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, rozhodol o žalobe tak, že ju v plnom rozsahu na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021 pre zmeškanie žalobcu zamietol; predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 25.11.2021. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 9.12.2021 navrhol uvedený rozsudok pre zmeškanie zrušiť z dôvodu, že je vecne nesprávny aj z hľadiska zmätočnej aplikácie ustanovení , nakoľko súd rozsudkom pre zmeškanie žalobu zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje vydanie rozhodnutia pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovení a , teda by mal žalobe vyhovieť. Napadnutý rozsudok, pokiaľ by sa jednalo o zámenu ustanovení - 277 s ustanoveniami - , teda rozsudok pre zmeškanie žalovaného alebo žalobcu, nenapĺňa obsahové náležitosti odôvodnenia ustanovené v O ospravedlnenie neúčasti žiada jeho právny zástupca najmä zo zdravotných dôvodov, keďže v čase doručovania náhradného termínu pojednávania mal poškodený zrak a nemohol sa oboznámiť s elektronickým oznámením. Dňa 14.9.2021 došlo k úrazu a namiesto očakávaného zlepšenia sa videnie každým dňom zhoršovalo, cez víkend 18. a 19.9. sa poškodenie oka začalo netypicky prejavovať dvojitým videním. K fiktívnemu doručeniu predvolania podľa napadnutého rozhodnutia došlo dňa 19.9.2021, pričom dňa 20.9.2021 bol právny zástupca nútený podstúpiť lekársky zákrok. Následkom úrazu je žiaľ trvalé poškodenie zraku. Jeho právny zástupca sa koncom septembra informoval o zrušení termínu konaného dňa 1.10.2021, ale o preložení termínu pojednávania na deň 15.10.2021 sa dozvedel až z doručeného rozsudku pre zmeškanie. Na základe doteraz zisteného skutkového stavu nie je na mieste vydanie kontumačného rozsudku na základe formalistického výkladu

, s ktorým zásadne nesúhlasí s odkazom na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v odôvodnení nálezu sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) -22. 1.2. Súd prvej inštancie uznesenie vo výroku II. odôvodnil právne ustanoveniami , , a dôvodil tým, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodný. Uviedol k námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii (právnej úpravy týkajúcej sa zmeškania žalovaného a nie žalobcu), že uvedené pochybenie v písomnom vyhotovení rozsudku pre zmeškanie nemá žiaden vplyv na postup podľa ustanovenia S prihliadnutím na musí byť právnemu zástupcovi žalobcu nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa jedná o rozsudok pre zmeškanie žalobcu a nie žalovaného. Pre strany je záväzný výrok rozsudku, nie jeho odôvodnenie, ktoré je navyše pri kontumačných rozsudkoch skrátené, resp. ho neobsahuje. K zdravotným ťažkostiam právneho zástupcu žalobcu (problémy s okom) konštatoval, že zdravie je neoceniteľnou hodnotou, avšak ponúknutý dôvod nie je takého charakteru, ktorý by odôvodňoval postup podľa ustanovenia , teda zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Právny zástupca preukázal, že bol dňa 20.9.2021 ošetrený, ale z predloženého lekárskeho potvrdenia nevyplýva, že by celkovo nevidel, o to viac, ak ide o obyčajné predvolanie na pojednávanie v rozsahu pár viet. Nejedná sa preto o úkon, ktorý by právny zástupca (vychádzal iba z ním predloženého lekárskeho potvrdenia) nebol schopný prečítať. Právny zástupca v návrhu na zrušenie rozsudku uviedol, že cez víkend 18.-19.9. sa poškodenie oka začalo prejavovať dvojitým videním s následným trvalým poškodením zraku. Aj napriek tejto vskutku nepríjemnej udalosti, nie je možné predmetný rozsudok pre zmeškanie zrušiť, nakoľko sa nejedná o ospravedlniteľný dôvod v zmysle Nebolo preukázané, že by išlo o celkovú stratu zraku v rozhodnom období (teda dňa 19.9.2021), v dôsledku ktorej by bol právny zástupca limitovaný, resp. úplne neschopný zrakovej kontroly došlej pošty. Ak právny zástupca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého by všeobecné súdy nemali pri aplikácii (vydanie kontumačných rozhodnutí) postupovať formalisticky, k tomuto dodal, že je s týmto rozhodnutím plne oboznámený a závery v ňom obsiahnuté nemožno použiť na predmetnú situáciu. V konaní sa do vydania rozsudku pre zmeškanie uskutočnilo iba predbežné prejednanie sporu dňa 29.1.2020. Žiadne ďalšie pojednávanie sa vo veci (okrem toho, na ktorom bol vydaný predmetný rozsudok pre zmeškanie) neuskutočnilo, pričom právny zástupca žalobcu bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný a toto predvolanie mu bolo riadne doručené. Nepostupoval vo veci a nerozhodoval formalisticky, naopak dôsledne vyvažoval práva oboch strán s plne legitímnym postupom podľa pri splnení tam uvedených podmienok. Uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nijakým spôsobom nezakazuje súdu pri splnení zákonných podmienok vydávať kontumačné rozhodnutia, iba všeobecné súdy vystríha, aby v týchto prípadoch neprepadli formalistickej a možnej nespravodlivej aplikácii a nasl. , pričom situácia načrtnutá ústavným súdom v danom konaní nenastala. Poukázal i na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým), ktorá platila už v rímskom práve, keď táto zásada je premietnutá do uvedených ustanovení , týkajúcich sa vydania rozhodnutia pre zmeškanie strán. Právo patrí teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Podľa názoru súdu žalobca nekonal v zmysle tejto zásady, neuplatnil svoje práva včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V danom prípade podmienky v zmysle neboli splnené.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne a je založené na špekulácii a svojvôli. Namietol pochybenie súdu prvej inštancie, keď odôvodnenie svojho zamietavého uznesenia obmedzil na konštatovanie, že jeho právny zástupca nepreukázal celkovú stratu zraku v rozhodnom období, preto mal možnosť, aby sa o termíne pojednávania dozvedel. Má za to, že citovaný názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v bode 43. odôvodnenia nálezu č.k. -22, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky vyzdvihol princíp spravodlivosti, oproti právnemu formalizmu, prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Nestotožnil sa s úvahou o nutnosti početných termínov pojednávaní v súdnom konaní ako podmienky pre upustenie od formalistického výkladu ustanovení o kontumačnom rozsudku. Prvoinštančný súd odôvodňuje, že v konaní sa do vydania rozsudku pre zmeškanie uskutočnilo iba predbežné prejednanie sporu, avšak za rozhodujúcu považuje úvahu o tom, či doterajšie dokazovanie v konaní môže viesť k záveru o oprávnenosti nároku.

Nie je predsa podstatné koľko pojednávaní, či úkonov sporových strán sa v konaní uskutoční, ale to, či je alebo nie je kontumačný rozsudok porušením práva na spravodlivý proces, ktorého výsledkom by malo byť spravodlivé rozhodnutie. Vo svojom návrhu poukázal na subjektívne dôvody, prečo sa v čase doručovania náhradného termínu nemohol oboznámiť jeho právny zástupca s elektronickým oznámením termínu, a to z dôvodu úrazu oka dňa 14.9.2021, ošetrenie dňa 20.9.2021 (v pondelok) a následné liečenie. Nejedná sa o prázdnu výhovorku, ale (čiastočne) zdokumentovanú skutočnosť. K záveru súdu prvej inštancie dodal, že prečítanie elektronickej správy doručenej dňa 19.9.2021 predsa nie je len o jej prečítaní, ale vyžaduje komplexnú prácu s počítačom, prihlásenie, opakované zadanie kódov a vyhľadanie a rozpoznanie správy. Pokiaľ by prisvedčil názoru súdu prvej inštancie, ktorý vyjadril v odôvodnení: „Nebolo preukázané, že by išlo o celkovú stratu zraku v rozhodnom období (teda 19.9.2021), v dôsledku ktorej by bol právny zástupca limitovaný, resp. úplne neschopný zrakovej kontroly došlej pošty.“, tak za ospravedlniteľný dôvod možno považovať len celkovú stratu zraku. Dal odvolaciemu súdu na posúdenie, či je citovaný názor súdu prvej inštancie správny. Týmto odvolaním sa nedomáha ničoho viac ako, aby táto právna vec bola riadne prejednaná a o jeho uplatnenom nároku spravodlivo rozhodnuté. Odvolaciemu súdu preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15.10.2021, č.k. -131, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril; odvolanie nepodal.

4. Odvolací súd preskúmal vec [, (), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Žalobca návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil zdravotnými problémami svojho právneho zástupcu, ktoré u neho nastali v čase doručovania predvolania na pojednávanie konaného dňa 15.10.2021, poškodením zraku (dňa 14.9.2021 došlo k úrazu) a tak sa nemohol oboznámiť s elektronickým oznámením o nariadení pojednávania vo veci (dňa 19.9.2021 bolo predvolanie na pojednávanie na deň 15.10.2021 úspešne právnemu zástupcovi žalobu doručené; č.l. 126 spisu).

6.1. Podľa ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 6.2. Podľa návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

7. Rozsudkom pre zmeškanie podľa možno rozhodnúť vtedy, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. 8. Ustanovenie umožňuje procesne jednoduchým spôsobom zvrátiť následky nedostavenia sa na pojednávanie, ako jedného z predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ dôvod nedostavenia sa možno hodnotiť ako ospravedlniteľný. Čo možno považovať za ospravedlniteľný dôvod vždy závisí od okolnosti danej veci, pričom za ospravedlniteľný dôvod môžu byť považované predovšetkým objektívne okolnosti, ktoré zabránili žalobcovi dostaviť sa na pojednávanie. Účelom tejto úpravy je zjednodušiť nápravu prípadných dôsledkov spravidla založených na absencii potrebnej komunikácie a zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v situácii, keď z ospravedlniteľných dôvodov zmešká pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. 9. V tomto konaní sa odvolací súd nezaoberal tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale posudzoval iba to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod nečinnosti. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie. Za ospravedlniteľný

dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, žiadne objektívne okolnosti mu nebránili v tom, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny zástupca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie konané dňa 15.10.2021, o 9,00 hod. (predvolanie bolo úspešne doručené dňa 19.9.2021; č.l. 126 spisu), v ktorom bol poučený o následkoch rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie (č.l. 123 spisu), napriek tomu sa však na predmetné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred neospravedlnil.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní, že v čase doručovania predvolania na termín pojednávania sa nemohol s elektronickým oznámením termínu oboznámiť z dôvodu úrazu oka dňa 14.9.2021, ošetrenia dňa 20.9.2021 a následného liečenia, keď prvoinštančný súd sa riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia s lekárskym potvrdením zo dňa 20.9.2021 predloženým právnym zástupcom žalobcu a jasne vysvetlil prečo návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a ďalej dodáva. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 15.10.2021 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.9.2021, ale z lekárskej správy zo dňa 20.9.2021 nevyplýva, že by v čase od vzniku úrazu dňa 14.9.2021 až do vystavenia tejto správy právny zástupca žalobcu stratil zrak na ľavom oku, na ktorom utrpel úraz, z dôvodu ktorého sa nemohol oboznámiť v čase doručenia predvolania s jeho obsahom. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo až dňa 15.10.2021 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie), pričom právny zástupca žalobcu nepreukázal a ani netvrdil, že by v tomto v období, t.j. od doručenia predvolania na tento termín pojednávania až do jeho uskutočnenia, mal tak závažné problémy so zrakom, ktoré by mu bránili v čítaní, preto sa nemohol uvedeného pojednávania zúčastniť, pričom len tvrdil, že následkom úrazu je trvalé poškodenie zraku, avšak toto tvrdenie nijako nepreukázal. Dôvody uvádzané právnym zástupcom žalobcu, že sa zo zdravotných dôvodov nemohol oboznámiť s predvolaním na termín pojednávania preto považuje odvolací súd za irelevantné a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa boli splnené. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v posudzovanej právnej veci musí v tejto súvislosti pripomenúť aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, na ktorú poukázal taktiež prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby žalobca sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Odvolací súd dodáva, že právny zástupca žalobcu má právnické vzdelanie, takže si musel byť vedomý následkov nedostavenia sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia sa naň.

13. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a zákonné ustanovenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako vecne správne podľa , potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , v spojení s a a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko aj keď bol v odvolacom konaní úspešný a patril by mu tak nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu v odvolacom konaní nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu žalobcu) a ani nevyplývajú zo spisu.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).