Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoCsp-19-2022.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. A. XXXX/XXXX, XXX XX R., o zaplatenie 4.943,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49Csp/29/2021-102 zo dňa 23.11.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Vo výroku I. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.982,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.977,33 Eur od 24.01.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 03.04.2017 uzatvoril žalobca v právom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na podklade ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v sume 4.000,- Eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 77,12 Eur mesačne s výškou poslednej mesačnej splátky 76,35 Eur, so splatnosťou prvej splátky 20.05.2017, termín konečnej splatnosti úveru 20.04.2025, odplata za poskytnutie úveru 17 % p.a.. Upozornením - výzvou na vrátenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 20.02.2019 žalobca vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním úveru vyzval žalovaného k splateniu omeškaných splátok (vo výške 317,97 Eur). Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.03.2019 oznámil žalobca žalovanému, že týmto dňom sa stala predmetná pohľadávka predčasne splatnou. Súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Ďalej konštatoval, že nemal za preukázané, že žalobca pred poskytnutím úveru posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na akékoľvek údaje z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov nepredložil súdu príslušné výpisy zo zákonom stavených databáz obsahujúci údaje o dlžníkovi vo vzťahu ku skúmaniu jeho bonity. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 05.03.2020 vo veci C-679/18. Na doloženie ustanovenej skutočnosti súd poukázal pri svojom predbežnom právnom posúdení na pojednávaní konanom dňa 23.11.2021. Z
dôvodu hrubého porušenia tejto povinnosti konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. k) predmetného zákona s tým, že v súvislosti s uvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v článku 2.2 sa síce uvádza, že odplata za poskytnutie úveru predstavuje 17 %, priemerná RPMN na trhu 9,36 %, RPMN banky 18,50 %, avšak z týchto údajov podľa ich označenia nie je podľa súdu možné bez pochybností určiť, aká bola ročná percentuálna miera nákladov pri poskytovaní konkrétneho úveru. Z listinného dôkazu predloženého zo strany žalobcu (aktuálny stav úveru ku dňu 30.09.2020) mal preukázané, že žalovaný zaplatil na predmetnú pohľadávku sumu 2.022,67 Eur. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odpočítal od poskytnutej sumy istiny úveru to, čo žalovaný splatil, z čoho vzišla suma 1.977,33 Eur. K uvedenej sume súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vyčíslený od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 5,66 Eur k priznanej sume 1.982,79 Eur. Žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady zo strany žalovaného, teda od 24.01.2020 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu, že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenie konajúceho súdu, že nebola skúmaná bonita klienta a tým dodržané konanie s odbornou starostlivosťou zo strany žalobcu označil za zavádzajúce, nakoľko u každého klienta bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra (SRBI), ako aj z dokladov o príjme, a teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ mal súd za to, že návrh obsahuje nedostatočné informácie týkajúce sa uplatneného nároku, mal povinnosť vyzvať žalobcu na preukázanie týchto skutočností, vyzvať ho na odstránenie nedostatkov podania. Súd porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces. Skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity klienta žalovaný nepoprel. Platí teda domnienka, že skutkové tvrdenie sa považuje za pravdivé. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 150 ods. 2 CSP. Súd je povinný vopred oboznámiť procesné strany i o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Túto povinnosť má v prípade nariadenia pojednávania, ako i v prípade, ak pojednávanie nenariadi. Súd je povinný o týchto skutočnostiach procesnú stranu vopred informovať. Tieto povinnosti v danom prípade nesplnil. Žalobca skúmal bonitu klienta. Peňažné prostriedky z úveru žalovanému poskytol a žalovaný úver sčasti uhradil. Dal do pozornosti, že právna úprava CSP vychádza zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu. Výnimku zo zásady osvojenia si nesporných skutkových tvrdení upravuje ust. § 186 ods. 2 CSP. Tvrdenie súdu je pre žalobcu prekvapivé. K námietke súdu o tom, že zo zmluvy nemožno bezpochyby určiť, aká bola ročná percentuálna miera nákladov pri poskytnutí predmetného spotrebiteľského úveru uviedol, že z označenia údajov uvedených v zmluve je zrejmé, o aké údaje ide, a že RPMN v zmluve je RPMN banky (18,50 %), u zvyšných uvedených údajov je zjavné, že sa nejedná o RPMN pre danú zmluvu. Naviac, konajúci súd ani neuviedol ako ku svojim záverom dospel. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo eventuálne zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
6. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
7. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje, súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, ohliadka. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy, slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v tých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva. Rozsah rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
8. V preskúmavanej veci, ako správne poukázal prvoinštančný súd, takouto hmotnoprávnou normou bol zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predovšetkým ust. § 7, § 9 a § 11 predmetného zákona, ktorými zákonodarca vymedzil povinnosti veriteľa v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prípadne pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dôsledky porušenia stanovených povinností, ktoré sa premietajú do sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, prípadne nemožnosti veriteľa od spotrebiteľa požadovať jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru.
9. V kontexte uvedeného podľa odvolacieho súdu pri dôslednom naplnení obsahu uvedeného v predmetných právnych ustanoveniach vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy musia byť každému veriteľovi zrejmé podmienky vyžadované zákonom, ktoré musí splniť na to, aby nestratil oprávnenie od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, resp. aby sa ním poskytnutý úver nestal v zmysle ust. § 11 bezúročným a bezpoplatkovým. Vychádzajúc zo znenia hypotézy hmotnoprávnej normy ust. § 7 v súvislosti s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd má za to, že požiadavka na predloženie, resp. doloženie skutočností vyžadovaných zákonom zo strany prvoinštančného súdu nemôže byť nepredvídateľnou, pokiaľ si žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi uplatňuje svoje nároky nielen v podobe istiny nesplateného úveru, ale i úrokov a poplatkov, nakoľko každý veriteľ si musí byť vedomý, že v záujme dosiahnutia úspechu v spore, musí bezpodmienečne preukázať i splnenie hmotnoprávnych predpokladov v zmysle konkrétnych ustanovení právneho predpisu. Preskúmaním obsahu spisu ani odvolací súd naplnenie predpokladov v zmysle ust. § 7 sankcionovaných ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nezistil. Plne sa preto stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel iba v rozdiele poskytnutého a spotrebiteľom zaplateného úveru bez poplatkov a úrokov. Vyslovený záver odvolacieho súdu nemôže spochybniť ani nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu v časti spochybňujúcej uvedenie údaja o RPMN v konkrétnej spotrebiteľskej zmluve.
10. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak odvolací súd nezistil, že by mu v súvislosti s podaním odvolania zo strany žalobcu účelne vynaložené výdavky vznikli. Žalovanému preto vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)