Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne S.. M. U., G. I. V., W.. S. XX, zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Rožňave, Nám. 1. mája 1, proti žalovanej Obec Ochtiná, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 45, o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -49 z 28.3.2014 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobkyne zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru ku dňu 31. 8. 2013 je neplatné a zaviazal žalovanú nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 9. 2012 bola prijatá u žalovanej do pracovného pomeru dňom 29. 8. 2012 na druh práce - učiteľka 1. stupňa Základnej školy v Ochtinej. V pracovnej zmluve bolo uvedené, že sa prijíma na dobu určitú - dobu poverenia. Žiadna listina o poverení nebola súčasťou pracovnej zmluvy, z ktorej by bolo zrejmé a nepochybné, na akú dobu bola doba určitá dojednaná. Z výpovede svedka S.. S. O. vyplýva, že on pracoval ako vedúci školského úradu v Štítniku. Uviedol, že on nemôže posudzovať obsah pracovnej zmluvy, pretože to nie je v jeho kompetencii. On len metodicky usmerňoval riaditeľov. On komunikoval so žalobkyňou a ona dobre vedela od začiatku, že vykonávala aj funkciu riaditeľky. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že on jej posielal metodické materiály, ktoré môže prevziať len riaditeľ školy. Takisto ona posielala hodnotiacu správu ako aj napr. hlásenie o chrípke. Žalobkyňa si bola vedomá, že pokiaľ jej uplynie lehota poverenia, že sa jej pracovný pomer skončí. Žalobkyňa bola znova poverená funkciou riaditeľky až do výberového konania. Nebola vypracovaná náplň práce, ale v tom prípade sa jej práca riadi podľa zákona. Súd dôvodil, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. Súd v zmysle citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná so žalobkyňou uzavrela pracovný pomer na určitú dobu. Do pracovného pomeru bola prijatá na funkciu riaditeľky ZŠ, ale zároveň bola poverená aj funkciu riaditeľky. Poverenie síce podľa tvrdenie žalobkyne neprevzala, ale pracovná zmluva, dekrét o jej plate, ako aj poverenie jej boli doručené spolu, aj keď žalobkyňa prevzatie poverenia nepotvrdila svojím podpisom. Prevzatie poverenia potvrdila aj vypočutá svedkyňa M. H.. Na základe vykonaného dokazovania bolo potvrdené aj to, že žalobkyňa si bola vedomá, že jej funkcia učiteľky je kumulovaná s funkciou riaditeľky školy vzhľadom k

tomu, že to vyplýva aj z organizačného poriadku. Potvrdili to aj vypočutí svedkovia ako i sama žalobkyňa. Žalobkyňa okrem iného o tom musela vedieť aj z toho dôvodu, že prevzala dekrét o plate, v ktorom boli aj príplatky za riadenie. V pracovnej zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa sa prijíma do pracovného pomeru na funkciu učiteľky, ale zároveň bolo uvedené, že do doby poverenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala vedomosti o tom, že s funkciou učiteľky je spojená aj funkcia riaditeľky školy a vzhľadom k tomu, že touto funkciou bola poverená, nakoľko nebolo výberové konanie, muselo jej byť zrejmé, že jej pracovný pomer bude trvať do skončenia poverenia na funkciu riaditeľky už vzhľadom k tomu, že vo výberovom konaní nebola úspešná. V zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil uplynutím doby, teda uplynutím dohodnutej doby, nakoľko dospel k záveru, že pracovný pomer sa skončil skončením jej poverenia na výkon funkcie riaditeľky.

Po odvolaní žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 2.10.2014 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Odvolací súd na odvolanie žalobkyne vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozsudku upozornil účastníkov konania na možnosť použitia ust. § 59 ods. 1,2 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP") a § 77 a poskytol účastníkom lehotu na vyjadrenie k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov skončenia pracovného pomeru ZP, žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv podľa § 77 ZP, môže sa domáhať iba ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pokiaľ preukáže existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Ďalej uviedol, že keďže žalobkyňa nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila, aby ku skončeniu pracovného pomeru v danom prípade došlo niektorým zo spôsobov uvedených v cit. § 77 je zrejmé, že sa nemohla žalobou domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t.j. ochrany podľa cit. § 77 ZP. Keďže sa podľa odvolacieho súdu nedomáhala ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., správne podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd konštatoval, že dovolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Vo veci bolo aj podané dovolanie žalobkyne a v dovolacom konaní uznesením z 21.10.2015 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. So zreteľom na nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského súdu poukázal najvyšší súd hlavne na odôvodnenie, lebo odvolací súd odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku načrtol možnosť iného právneho posúdenia v predmetnej veci v prípade, ak by sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a pokiaľ by preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej_ žalobe, mal odvolací súd podľa dovolacieho súdu v odôvodnení uviesť, prečo by mala žalobkyňa postupovať podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a zároveň uviesť, aký je rozdiel v porovnaní s domáhaním sa ochrany práv podľa ust. § 77 ZP. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa uvedené podmienky a odvolací súd tak odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako je to inak podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Ak by však rozviazal pracovný pomer niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, môže sa zamestnanec žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať, aby bolo určené, že toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takom určení naliehavý právny záujem. Podanie tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou. Ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 zaoberať v inom spore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , s. - 556). Vychádzajúc z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe čoho a z akých dôkazov dospel dovolací súd k záveru, že účastníci konania uzavreli pracovný pomer na dobu určitú (neurčitú?) a že by žalobkyňa bola úspešná pri domáhaní sa ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.

Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možne podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie je neopodstatnené, lebo súd prvého stupňa vychádzal zo zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že v konaní išlo v tomto pracovnoprávnom vzťahu o pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, ktorý skončil uplynutím dohodnutej doby. Okrem právneho posúdenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd zaoberal vzhľadom na ust. § 213 ods. 1, 3 O.s.p. judikátom, ktorý nepoužil odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí, ale aj ust. § 77 ZP, ktoré ustanovenie aj vyložil. Podľa § 59 ods. 1, 2 pracovný pomer možno skončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. NS SR v uznesení z 21.10.2015 nariadil doplniť rozhodnutie súdu druhej inštancie aj o to, že podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemožno skúmať naliehavý právny záujem pri určení neplatnosti právneho úkonu, ak ide o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podanie „tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou, ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 zaoberať v inom spore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. , PR, rozumej Právní rozhledy 10/1999, s. 553-556)“. Následne aj najvyšší súd naznačil, že ak účastník uvedie v odvolaní alebo dovolaní rozhodujúce skutočnosti, s ktorými sa nezaoberal odvolací súd, a účastník vyvodzuje nárok alebo obranu proti inému účastníkovi, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je potom súd viazaný právnym názorom účastníka, je povinný posúdiť vec podľa týchto právnych noriem, ktoré na tvrdenia súdom zistený skutkový stav dopadajú. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie, rozsudok NS ČR zo dňa 30.6.1999 sp. zn. sa zaoberá pracovnoprávnym sporom a vychádza z iného skutkového stavu, citujem „krajským súdom totiž bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a dospel k záveru, že ak dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru mestský úrad, ide o výpoveď danú úradom bez právnej subjektivity, ktorý nebol zamestnávateľom žalobkyne, a i keď táto výpoveď nie je právne účinná, nemôže byť podľa odvolacieho súdu jej neplatnosť predmetom sporu podľa § 64 ZP;“ dovolací súd konštatoval, že je nesprávny názor odvolacieho súdu, keď náhrada mzdy vzniká len pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zamestnancovi, lebo pracovník má voči organizácii nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku tiež vtedy, ak nemohol konať prácu pre iné prekážky, a ďalej naznačil, že vzhľadom na nesprávny záver odvolacieho súdu mohol by zamestnanec nárok na náhradu mzdy mať, ak bol rozviazaný pracovný pomer iným subjektom, inou osobou než zamestnávateľom, u ktorého bol zamestnanec v pracovnom pomere, potom môže zamestnanec uplatniť svoje nároky, len treba zistiť či pracovný pomer medzi účastníkmi trval po celú dobu, počas ktorej vznikol zamestnancovi nárok. (rozumej v posudzovanej veci doručoval výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni mestský úrad a nie správny subjekt, t.j. mesto alebo príspevková organizácia). Podľa § 77 zák. č. 311/2001 Z.z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z cit. zák. ustanovenia vyplýva, že otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 , sa možno zaoberať v inom spore ako predbežnou otázkou, t.j. aj v konkrétnou spore ako predbežnou otázkou, lebo uvedené rozhodnutie NS ČR sp. zn. , PR č. 10/1999 to naznačuje a z § 79 vyplýva, že žaloba v otázke skončenia pracovného pomeru musí byť pre ďalšie nároky odôvodnená. V súlade s ust. § 71 ods. 1 ZP, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. V odvolacom konaní vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žalovaná uviedla , že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva, že všeobecné súdy zistia skutkový stav. Bolo tak okresnému súdu preukázané, že pracovná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá 5.9.2012 s nástupom do práce 29.8.2012 na dobu určitú - doba poverenia, t.j. do doby výberového konania na funkciu riaditeľa ZŠ (rozumej základnej školy), ktorá funkcia je kumulovaná s funkciou učiteľa prvého stupňa ZŠ. Keďže žalobkyňa

podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a namieta skutočnosť, že jej pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, lebo od počiatku mala mať uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a preto oznámenie žalovanej o skončení pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby sa považuje za zmätočné, súd prvého stupňa správne uzavrel a žalovaná trvala na svojom stanovisku, že v danom prípade bol pracovný pomer nepochybne dohodnutý na dobu určitú a skončil sa uplynutím dohodnutej doby, t.j. dňom 31.8.2013, pretože vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa ZŠ konaného dňa 21.8.2013 žalobkyňa nebola úspešná. Túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobkyni písomne listom zo dňa 2.9.2013, v ktorom liste je uvedené, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, t.j. na dobu poverenia skončil a preto došlo ku skončeniu pracovného pomeru zákonným spôsobom. Podľa nej nie je možné to vykladať inak len tak, že pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý a so zreteľom na § 59 ods. 1, 2 a § 77 ZP, pretože právny úkon, ktorý smeroval ku skončeniu pracovného pomeru nespĺňal náležitosti, ktoré vyžaduje pre takýto úkon príslušný zákon, toto subjektívne stanovisko žalovaného považuje aj odvolací súd za nesprávne, lebo zrozumiteľne a vyčerpávajúco tento vznik a skončenie pracovného pomeru účastníkov konania tak žalobkyne ako aj žalovanej obce Ochtiná v žiadnom prípade nebolo odôvodnené. Na dotaz odvolacieho súdu vo veci oznámila žalobkyňa, že ona si zakladá aj nárok na ochranu osobnosti v zmysle § 12 OZ, ona bola poškodená na svojich právach, bola vystavená existenčným problémom a keďže bola opakovane vykonaná kontrola Inšpektorátom práce Košice sp. zn. PPV/INF/2015/140 zo dňa 11.8.2015 a boli zistené aj nedostatky v pracovnoprávnych vzťahoch na postup žalovanej, čo aj oznámila žalobkyňa v liste Sociálnej poisťovni Rožňava. Preto žalobkyňa trvala na tom, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a má právo podľa § 77 osobitnou žalobou, ktorá bola podaná po preskúmaní prípadu priamo Inšpektorátom práce, Masarykova 10, Košice, žalobkyňa vychádzala z toho, že zamestnávateľ - žalovaná prihláškou 28.8.2012 s dátumom vzniku poistenia 29.8.2012 uviedol v kolónke pracovný pomer s dátumom zániku poistenia 31.3.2013 „doba neurčitá“. Pritom účelovosť postupu žalovanej je v tom, že až potom ako žalobkyňa žiadala Sociálnu poisteniu o vyčíslenie počtu dní k získaniu podpory v nezamestnanosti až následne podala žiadosť zo dňa 5.2.2015 Sociálnej poisťovni Rožňava, ktorou žiadala opravu odhlášky v časti pracovný pomer z doby neurčitej na dobu určitú. Preto žalobkyňa navrhla, aby sa súd zaoberal posudzovaným prípadom v intenciách zrušujúceho rozsudku (rozumej uznesenia NS SR), lebo Inšpektorát práce v Košiciach mal zistiť, že išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú v jej prípade.

Dňa 13.5.2016 (na odvolací súd došlo 18.5.2016) vzniesla žalobkyňa námietku zaujatosti voči predsedovi senátu 5Co JUDr. Jánovi Slebodníkovi, lebo v zásade efektivity zodpovedá, aby o veci rozhodol senát, ktorá vec bola ako zákonnému senátu pôvodne pridelená, teda JUDr. V. Bodnárovej, na to zobrala žalobkyňa späť námietku zaujatosti podaním zo dňa 23.5.2016 (došlo na krajský súd 25.5.2016).

Dňa 25.5.2016 bol daný pokyn kancelárii oddelenia 5Co Krajského súdu v Košiciach, aby oznámila na úradnej tabuli krajského súdu vyhlásenie rozsudku dňa 14.6.2016 o 9.30 hod., odvolací súd rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Odvolací súd pripomína obom účastníkom konania, že po obsahu dovolania, dôvodoch uznesenia NS SR bolo treba posúdiť v riešenej veci otázku pracovnoprávneho vzťahu a okrem iného aj to, či išlo o pracovný pomer na dobu určitú alebo či vznikol na dobu neurčitú. K súdu prvého stupňa treba doplniť, že ide o činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétne právne normy na zistený skutkový stav, nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, v riešenej veci nešlo o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ani o stav, kedy by súd nepoužil správny právny predpis. Správne súd podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Konanie pred súdom prvej inštancie a konanie pred odvolacím súdom tvoria jeden celok a keďže odvolací súd nemusel vypočúvať účastníkov konania a ani inak doplniť dôkazy (okrem oboznámenia sa s rozhodnutím ČR , publikované v PR 10/1999) obe konania predstavujú jeden celok a keďže ďalšie navrhnuté dôkazy neboli ponúkané žalobkyňou v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa s doplneným záverom odvolacieho súdu za vecne správne a zákonné.

Ani jeden z účastníkov konania nepochybuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je právo každej strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (pozri aj judikatúru ESĽP, rozsudok Georgiadis proti Grécku z roku 1997, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z roku 1998). Bola preukázaná určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom a táto spätosť vytvára ich organickú a konkretizujúcu jednotu; takýto prístup samozrejme sleduje aj citovaná judikatúra ESĽP. Odvolací súd už nemohol odkazovať na dôvody uvedené v rozsudku prvého stupňa, ale vyjadril svoj záver aj ku rozhodnutiu publikovanému v PR č. 10/1999, rozumej právne rozhledy v rozsudku z 30.6.1999 sp. zn. a vychádzal pri odôvodnení aj z uznesenia z 23. mája 2014 NS SR. Na záveroch odvolacieho súdu nič nemení ani to, či žalobkyňa bude s takouto odpoveďou spokojná, lebo za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať to, či súd nižšej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek strany sporu, tým ale by nemalo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok sp. zn. NS ČR nemá súvislosť z hľadiska zisteného skutkového stavu s týmto pracovnoprávnym sporom, lebo citujem z odôvodnenia rozsudku: dospel li k záveru, že pokiaľ dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru mestský úrad K (pre túto skutočnosť podľa odvolacieho súdu svedčí nielen hlavičkový papier tohto úradu, ale i okolnosť, že výpoveď podpísal jeho tajomník) ide o výpoveď danú úradom bez právnej subjektivity. V riešenej veci inštruoval NS SR potom odvolací súd tak ako keby niekto iný, tretí subjekt mal rozviazať pracovný pomer so žalobkyňou, tento subjekt, ak nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, teda nebol účastníkom konania, mohol by žalobou takýto účastník žiadať o určenie, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné. Treba ale prisvedčiť zisteného skutkovému stavu súdu prvého stupňa ako aj vychádzať z tvrdení žalobkyne a kontroly na pracovisku, lebo Inšpektorátom práce Košice malo byť zistené, že žalobkyňa bola nesprávne prihlásená do sociálnej poisťovne žalovanou - zamestnávateľom, prihláškou dňa 28.8.2012 a v odhláške zo dňa 28.8.2013 s dátumom zániku poistenia 30.3.2013 - v kolónke pracovný pomer mala uviesť „doba neurčitá“. Táto skutočnosť ale nie je dôležitou a rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či došlo ku skončeniu pracovného pomeru platne alebo neplatne. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu pracovná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá 5.9.2012 s nástupom do práce dňom 29.8.2012 na dobu určitú - dobu poverenia, t.j. do doby výberového konania na funkciu riaditeľa ZŠ, ktorá funkcia je kumulovaná s funkciou učiteľa prvého stupňa ZŠ. Preto ak žalobkyňa mala od počiatku uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, čo si ona myslela a potom oznámenie žalovanej o skončení pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby ak považovala za zmätočné, nemá to žiadne následky tento subjektívny názor žalobkyne na skončenie pracovného pomeru, ktorý nepochybne skončil, lebo bol dohodnutý na dobu určitú a skončil sa uplynutím dohodnutej doby 31.8.2013, pretože vo výberovom konaní riaditeľa ZŠ konaného 21.8.2013 žalobkyňa nebola úspešná. Túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobkyni písomne listom zo dňa 2.9.2013, v ktorom liste je jasne uvedené, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, t.j. na dobu poverenia skončil; a preto došlo ku skončeniu pracovného pomeru zákonným spôsobom. Žalobkyňa si uplatnila skončenie pracovného pomeru, podala žalobu a súd prvého stupňa ju aj správne zamietol, lebo žalobkyňa mala vedomosti o tom, že s funkciou učiteľky je spojená aj funkcia riaditeľky školy a touto funkciou bola poverená, nakoľko nebolo výberové konanie, bolo jej zrejmé a strany sporu a účastníci pracovnoprávneho vzťahu tento pracovný pomer rešpektovali, vedeli o tom, že pracovný pomer bude trvať do skončenia poverenia na funkciu riaditeľky už aj vzhľadom k tomu, že vo výberovom konaní nebola úspešná žalobkyňa. Aplikácia § 71 ods. 1 o tom, že pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby, bola vykonaná súdom prvého stupňa zákonne. Odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a o trovách odvolacích nemohol rozhodnúť so zreteľom na § 224 ods. 4 O.s.p., lebo výrok o trovách konania si vyhradil súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.