Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-44-2021.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paris, Francúzska republika, IČO: 47 258 713, zastúpeného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: J. L., X.. X.X.XXXX, L. J. X, XXX XX F., o zaplatenie 306,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.4.2021 sp.zn. 27Csp/158/2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.4.2021 č.k. 27Csp/158/2020-67.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14.4.2021 č.k. 27Csp/158/2020-67 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 306,54 € tak, že 200 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšných 106,54 € po 20 € mesačných splátkach vždy k 10tému dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku a úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 251,67 € od 17.02.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 288,54 € od 17.02.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 306,54 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 11.7.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 251,67 € tak, že sumu 248,17 € žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 3,50 € predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná suma 306,54 € pozostáva zo sumy 251,67 € (zvyšok dlžnej úverovej istiny), 34,40 € (dlžný zmluvný úrokov z úveru), 2,47 € (poistné z úveru) a 18 € (náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Okrem toho žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 251,67 € od 17.02.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 288,54 € od 17.02.2018 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný uhradil žalobcovi do podania žaloby len 0,33 € a na predžalobné výzvy žalovaný nereaguje. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.02.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
3. Právne vec posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka spolu s § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 nar.vl. 87/1995 Z.z..
4. Zohľadnil, že žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 24.07.2020 a vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.07.2020 nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, len žiadal povoliť splátkový kalendár ohľadom dlžnej sumy 306,54 € zo dňa 24.07.2020 voči žalobcovi tak , že je ochotný splácať dlh po 20 € mesačne od augusta 2020.
5. Vychádzal z listinných dôkazov doručených žalobcom (Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení; Výpis z úverového účtu žalovaného; Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere; Výpis z úverového účtu žalovaného; Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov) a žalovaným (Potvrdenie o dávkach v hmotnej núdzi) a zistil tento skutkový stav:
6. Mal za preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 11.7.2017 so žalobcom ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej vznikol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 €, aktuálnou výškou úverového rámca 250 € s jednorazovým bezhotovostným čerpaním tak, že uhradil na účet predajcu cenu tovaru 206,70 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve Philips 03077020 a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Strany zmluvy si dohodli zmluvný úrok 24 % ročne a ďalej zo zmluvy vyplýva RPMN 26,83 %, odplata 24%, priemerné RPMN 22,45 %, poplatok za poistenie 5,29 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v mesačných splátkach vždy do 10 dňa v mesiaci. Žalobca poskytol tak žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 251,67 €. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.02.2018. Súd mal z výpisu z úverového účtu žalovaného za preukázané, že ku dňu 15.02.2018 dlh žalovaného bol vo výške 306,54 € pozostávajúci z istiny úveru vo výške 251,67 €, úroku z úveru a poistenie 36,87 € a náklady 18 €, preto v tej časti žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na jeho úhradu v celkovej výške.
7. Zároveň uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 251,67 € od 17.02.2018 do zaplatenia v zmysle bodu 7.4. zmluvy, vzhľadom na zosplatnenie úveru dňa 16.02.2018, čím sa stal celý úver splatný uvedeným dňom, preto je žalovaný v omeškaní od 17.02.2018 a nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
8. Ohľadom úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 288,54 € od 17.02.2018 do zaplatenia, súd žalobe vyhovel, keďže žalovaný je v omeškaní od 16.02.2018 od zosplatnenia celého dlhu a výška 5,00 %, je v zmysle vyššie uvedeného nar.vlády správne vyčíslená.
9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 28.07.2020 žiadal o splátkový kalendár ohľadom dlžnej sumy 306,54 € tak, že ho splatí po 20 € mesačne od augusta 2020, tak do vyhlásenia rozsudku už mohol splatiť 200 €, preto súd v uvedenej čiastke ho zaviazal na povinnosť ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej sume 106,54 € súd povolil žalovanému, aby ho uhradil v 20 € mesačných splátkach vzhľadom na príjem žalovaného (dávky v hmotnej núdzi 105,80 €).
10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
11. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, pričom navrhol, aby odvolací súd vec opakovane preskúmal a posúdil v súlade so skutočným skutkovým stavom. Odvolateľ tvrdí, že došlo k porušeniu práva jeho osoby na spravodlivý proces a porušenie princípu kontradiktórnosti. K týmto námietkam poukázal na tú skutočnosť, že súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že mu bola doručená žaloba dňa 28.7.2020, pričom on nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, len žiadal povoliť splátkový kalendár. Má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami v prebiehajúcom konaní. Nepopiera, že v predmetný deň prevzal žalobu, no nenaštudoval si jej obsah a pod značným stresom podpísal vyjadrenie. Následne po preštudovaní rozhodnutia dospel k jasnému záveru, že jeho osoba ako žalovaný subjekt je uvedená nesprávne. Nemá vedomosť a popiera, že podpísal danú úverovú zmluvu, alebo, že čerpal finančné prostriedky. Navrhol súdu, aby náležite zistil stav veci.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v zmysle ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdiť. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Považuje tvrdenia žalovaného v odvolaní za účelové v snahe vyhnúť sa splácaniu svojho peňažného záväzku. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 32/2015, zaoberajúci sa princípom kontradiktórnosti. Zdôraznil, že nie je zrejmé, akým konkrétnym postupom súdu mal byť porušený princíp kontradiktórnosti, lebo z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, rovnako aj žalovaným. Žalovaný tiež v podanom odvolaní potvrdil, že mu bola doručená žaloba do vlastných rúk Žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzvaný, aby realizoval jemu patriace právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, ktoré aj využil a konajúcemu súdu zaslal svoje písomné podanie, v ktorom reagoval iba v tom zmysle, že žiada o povolenie splátkového kalendára. V podaní výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP musel dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré výslovne nepoprel, je potrebné považovať za nesporné. O to viac, že žalovaný prejavil záujem dlžnú sumu splácať. Za irelevantné žalobca považuje aj tvrdenie žalovaného o spísaní vyjadrenia k žalobe pod stresom, keď poukázal aj na to, že medzi doručením žaloby a vydaním rozsudku uplynulo takmer 9 mesiacov, počas ktorých mal žalovaný písomnú žalobu k dispozícii, mohol si ju kedykoľvek bez stresu preštudovať a doručiť súdu vyjadrenie, resp. predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však neurobil. Tvrdenia žalovaného nemôžu napĺňať ani jednu z možností novôt v odvolacom konaní, ktoré predpokladá Civilný sporový poriadok.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. augusta 2022 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.08.2022 a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
16. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
17. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné. Musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.
23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
24. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd sa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu so všetkými jemu známymi skutočnosťami. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
25. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:
27. K odvolacej námietke žalovaného, že nepodpísal danú úverovú zmluvu a nečerpal finančné prostriedky odvolací súd poznamenáva, že tento prostriedok procesnej obrany bol žalovaným uplatnený až v odvolacom konaní.
28. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nenamietal, že nepodpísal danú úverovú zmluvu a nečerpal finančné prostriedky, naopak skutkové tvrdenia vo vyjadrení nepoprel a požiadal o možnosť dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach.
29. Ide tu teda o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Pokiaľ žalovaný tieto skutkové tvrdenia, ktoré sú prípustnými prostriedkami procesnej obrany neuviedol do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 296 CSP, v odvolacom konaní ich možno uvádzať len za podmienok uvedených v § 366 CSP.
31. V spotrebiteľských sporoch platí pre uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ust. § 296 CSP, v zmysle ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Výnimkou je, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom. V tom prípade sa ust. § 296 nepoužije (§ 291 ods. 3 CSP).
32. Žalovaný ako spotrebiteľ nebol v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený advokátom, preto platilo ust. § 296 CSP a žalovaný mohol všetky svoje skutkové tvrdenia a aj iné prostriedky procesnej obrany (popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) označiť až do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie vo veci samej.
33. Ak by bol takto postupoval, súd by sa musel s týmito skutkovými tvrdeniami vysporiadať.
34. Ustanovením § 296 CSP však nie sú dotknuté ustanovenia o dokazovaní v odvolacom konaní, teda aj v prípade spotrebiteľských sporov platí ust. § 366 CSP.
35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
36. Žalovaný prvýkrát uplatnil vyššie uvedený prostriedok procesnej obrany až v odvolacom konaní. Nepreukázal, že tieto svoje tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/ CSP.
37. Žalobca dôvodne poukázal aj na to, že medzi doručením žaloby a vydaním rozsudku uplynulo takmer 9 mesiacov, počas ktorých mal žalovaný písomnú žalobu k dispozícii, mohol si ju kedykoľvek bez stresu preštudovať a doručiť súdu vyjadrenie, resp. predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však neurobil. Tvrdenia žalobcu nemôžu napĺňať ani jednu z možností novôt v odvolacom konaní, ktoré predpokladá Civilný sporový poriadok.
38. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný svoje tvrdenia ani počas odvolacieho konania ničím nepreukázal, nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na ich preukázanie.
39. Z uvedených dôvodov na tento prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť a z tohto dôvodu sa k týmto skutkovým tvrdeniam odvolací súd ani bližšie nevyjadruje.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto právo vzniklo úspešnému žalobcovi, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).