Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu: L. E., X.. XX.X.XXXX, L. Y., F. XXX, S. S., Č. K., právne zastúpeného JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, proti žalovanému: L. R..K..S.., R. R. K. XX, F.A., A.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Fejova 4/12, Košice,v konaní o zaplatenie sumy 14.500,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.500,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.500,-Eur od 1.10.2010 do 3.10.2010, zo sumy 13.500,-Eur od 4.10.2010 do 7.10.2010, zo sumy 14.500,-Eur od 8.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou súdu dňa 27.1.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.500,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.700,-Eur od 12.8.2010 do 13.8.2010, zo sumy 3.000,-eur od 14.8.2010 do 2.9.2010, zo sumy 10.000,- Eur od 3.9.2010 do 16.9.2010, zo sumy 11.000,-Eur od 17.9.2010 do 18.9.2010, zo sumy 12.000,-eur od 19.9.2010 do 24.9.2010, zo sumy 12.500,-Eur od 25.9.2010 do 3.10.2010, zo sumy 13.500,-Eur od 4.10.2010 do 7.10.2010, zo sumy 14.500,-Eur od 8.10.2010 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že účastníci uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 9.7.2010. Predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky žalobcu na žalovaného v sume celkovej 123.389,04 Eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca postúpil na žalovaného pohľadávky dlžníkov O.U. F., Y. XXX, dlžná suma 122.226,66 Eura, proti C.-R. R..K..S.., X. XX, Ž., na dlžnú sumu 688,31 eur a dlžníkovi G. V. - G.C. B., V.. R. XX, L. L. na dlžnú sumu 474,01 Eura. Zmluvné strany si v zmysle článku III.bodu 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok dohodli, že za postúpenie pohľadávky zaplatí postupník kúpnu cenu 88 % z nominálnej hodnoty pohľadávok do 31.8.2010 a v prípade, že sa cena pohľadávky nebude zaplatená v uvedenej lehote v zmysle článku III bodu 2 zmluvy sa zmluva ruší v celom rozsahu a postupník je povinný túto skutočnosť oznámiť dlžníkom. Postupník nezaplatil postupcovi pohľadávku a tým nastala právna skutočnosť predpokladaná v rozväzovacej podmienke. Žalobca po podpísaní predmetnej zmluvy oznámil svojim dlžníkom, že ich pohľadávka voči nemu bola postúpená postupníkovi. Dlžník žalobcu plnil časť svojho dlhu 14.500,-Eur žalovanému postupníkovi, čo oznámil žalobcovi a predložil výpis z jeho účtu, z ktorého vyplýva celková úhrada postupníkovi pohľadávky vo výške 14.500,- Eur. Žalobca následne po tom, čo postupník nezaplatil dohodnutú odplatu za postúpenie pohľadávok

upozornil dlžníkov, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný postupne prijal plnenie od dlžníka F. vo výške 14.500,-Eur, neoznámil dlžníkom postupcu, že došlo k zániku platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a nebol dobromyseľný, pretože vedel, že zmluva o postúpení pohľadávky stratila platnosť a účinnosť. Postupník bol povinný túto skutočnosť oznámiť dlžníkom žalobcu. Žalobca uplatnil žalobný nárok v zmysle ust. § 451 OZ, 456 a 458 voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -42 zo dňa 20.5.2014 žalobu žalobcu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -63 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s odôvodnením,že z vykonaného dokazovania vyplynulo,že zmluvu o postúpení pohľadávok uzavreli obaja účastníci konania ako podnikatelia, žalobca osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný ako osoba zapísaná v obchodnom registri, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky žalobcu vzniknuté z jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný uzavrel túto zmluvu nepochybne za účelom dosiahnutia zisku, o čom svedčí dohodnutá kúpna cena za postúpenie pohľadávok. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, zmluva o postúpení pohľadávok medzi účastníkmi konania sa bude spravovať v zmysle ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, úpravou tohto zmluvného typu v Občianskom zákonníku a v otázkach neupravených v Občianskom zákonníku týmto Obchodným zákonníkom. Je zrejmé, že aj keď sa uzavretím tejto zmluvy bezprostredne nerealizoval predmet podnikania žalovaného zapísaný v obchodnom registri, týkala sa táto zmluva jeho podnikateľskej činnosti , ako aj podnikateľskej činnosti žalobcu, teda ide o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi. Aj keď predmet podnikania žalovaného nie je vymáhanie pohľadávok, samotná táto skutočnosť nemá za následok, že vzťah medzi účastníkmi konania nie je obchodno-právneho charakteru. Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu právneho dôvodu, ktorý odpadol (právneho vzťahu zo zmluvy o postúpení pohľadávok), bude sa aj právny vzťah účastníkov vzniknutý plnením z tohto právneho dôvodu, ktorý odpadol, spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pre posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúca úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníka podľa ust. § 387 a nasl.. V zmysle tejto úpravy sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v dobe štyroch rokov,pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Úlohou súdu po vrátení veci bude zaoberať sa dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu podľa Obchodného zákonníka

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Dňa 9.7.2010 uzavreli účastníci zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky žalobcu v celkovej výške 123.389,04 Eura na žalovaného ako postupníka voči dlžníkom - O. F., Y. XXX,G.X. R. XXX.XXX,XX U., C.-R. R..K..S.., X. XX, Ž., vo výške 688,31 eur a spoločnosti G. V. - G. B., V.. R. XX, L. L. vo výške 474,01 Eura. V zmysle článku III predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za postúpenie pohľadávky zaplatí postupník postupcovi kúpnu cenu vo výške 88 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a pokiaľ cena uvedená v článku III bodu 1 za postúpenie pohľadávky nebude postupcovi zaplatená v lehote uvedenej v zmluve, zmluva sa ruší v celom rozsahu a postupník je povinný túto skutočnosť oznámiť dlžníkom oznámením mu postúpenie pohľadávok späť na postupcu. Medzi stranami sa tak dohodla podmienka rozväzovania účinnosti zmluvy. Pokiaľ bude uhradená iba čiastočne splátka, tak sa zmluva v objeme neuhradenom ruší.

Listom zo dňa 9.7.2010 oznámil žalobca dlžníkovi O. F., Y. XXX postúpenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 122.226,66 Eura na spoločnosť L. R..K..S., teda spoločnosť žalovaného s výzvou, aby dlh plnili dlžník novému veriteľovi.

Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0207/10 uzavretom medzi účastníkmi konania dňa 31.8.2010 sa zmluvné strany dohodli tak, že za postúpenie pohľadávok postupník zaplatí postupcovi 80 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a to do 30.9.2010 a pokiaľ táto kúpna cena za postúpené pohľadávky nebude postupcovi zaplatená v lehote uvedenej, zmluva sa ruší v celom rozsahu

a postupník je povinný túto skutočnosť oznámiť dlžníkom oznámením o postúpení pohľadávok späť na postupcu. Medzi stranami sa tak dohodne podmienka rozväzovania účinnosti zmluvy.

Listom zo dňa 25.10.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0207/10 prešli na neho všetky práva spojené s pohľadávkami žalobcu a spoločnosť žalovaného začala vo veci konať a voči jednotlivým dlžníkom sa dohodla na splácaní pohľadávok aj u dlžníka F.. Po istej dobe tento dlžník prestal uhrádzať svoj splatný záväzok voči spoločnosti žalovaného a tento oznámil žalovanému, že svoj dlh prestal plniť z dôvodu, že ho žalobca opakovane kontaktoval a vyzýval, aby prestal vykonávať úhrady voči spoločnosti žalovaného. Zároveň žalobca neinformoval žalovaného ešte pred uzatvorením zmluvy, že dlžníci naďalej odoberali tovar od žalobcu v hotovosti aj napriek nesplateným dlhom, čo ich potom nemotivovalo plniť si svoje predchádzajúce záväzky. Spoločnosť žalovaného vyvinula maximálne úsilie a snahu o uspokojenie pohľadávok na žalobcu v plnom rozsahu, avšak takýmto vyzývaním dlžníkov k neplneniu žalobca všetko zmaril, na základe čoho má spoločnosť žalovaného za to, že na základe takéhoto konania žalobcu v čase postúpenia pohľadávok bez súhlasu žalovaného mu bola spôsobená škoda vo výške ušlého zisku 20 % z nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky.

Listom zo dňa 28.12.2010 spoločnosť žalovaného zaslala žalobcovi odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0207/10 a žalovaný dlžníkovi O. F. listom zo dňa 28.12.2010 oznámil spätné postúpenie pohľadávky vo výške 107.726,66 Eura pôvodnému veriteľovi žalobcovi.

Žalobca v konaní predložil potvrdenie z V. o vklade hotovosti 1.000,-Eur na účet žalovaného zo strany dlžníka F. dňa 3.10.2010 a výpis z účtu preukazujúci platbu dlžníka F. na účet žalovaného vo výške 1.700,-Eur dňa 12.8.2010, 1.300,-Eur dňa 13.8.2010, 7.000,-Eur dňa 2.9.2010, 1.000,-Eur dňa 16.9.2010, 1.000,-Eur dňa 18.9.2010, 500,-Eur dňa 24.9.2010 a 1.000,-Eur dňa 7.10.2010 a vklad na účet žalovaného 3.10.2010 - 1.000,-Eur.

Podľa výpovede žalobcu, tohto kontaktoval pôvodný konateľ spoločnosti žalovaného pán L. ohľadne vymáhania pohľadávok. Oznámil mu, že poskytuje túto službu podnikateľom a kontaktoval ho za účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Vypracovanou zmluvou o postúpení pohľadávok mu poslal túto zmluvu, žalobca podpísal ako fyzická osoba podnikateľ a to dňa 9.7.2010 a za odplatu postúpil žalovanému svoje pohľadávky voči dlžníkom O. F., C.-R. R..K..S.., G. V. - G. B., s dohodnutou kúpnou cenou za postúpenie pohľadávky pôvodne vo výške 88 % z ceny postúpených pohľadávok, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 31.8.2010. Podľa tejto zmluvy bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, že v prípade neuhradenia ceny za postúpené pohľadávky zo strany postupníka sa zmluva ruší, resp. ruší sa v objeme neuhradenej splátky ceny pohľadávky. Následne pôvodný konateľ spoločnosti žalovaného p. L. kontaktoval žalobcu, že potrebuje predĺžiť dobu, dokedy má uhradiť kúpnu cenu a to v auguste 2010. Žalobca podpísal návrh zmluvy, ktorý predložil súdu žalovaný. Konateľ žalovaného tento dodatok k zmluve o postúpení pohľadávok taktiež podpísal 31.8.2010, avšak nemal pri sebe pečiatku. Následne mu rovnopis tejto zmluvy zaslaný nebol. V tomto novom dodatku bola dohodnutá nová kúpna cena za postúpenie pohľadávky a to 80 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a predĺžená lehota zaplatenia kúpnej ceny do 30.9.2010. Kúpna cena zo strany žalovaného ani z časti žalobcovi zaplatená zo strany postupníka nebola a nepamätá si doručenie odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. Po termíne plnenia kúpnej ceny po septembri 2010 oznamoval žalobca dlžníkom, že opätovne majú plniť pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi. Dlžník F. mu oznámil, že už plnil postupníkovi - spoločnosti žalovaného a zaslal žalobcovi výpisy zo svojho účtu. Žalobca podával aj trestné oznámenie na žalovaného, ktoré bolo ukončené s výsledkom, že si má uplatniť svoje pohľadávky v civilnom konaní. V rámci trestného konania pôvodný konateľ spoločnosti žalovaného pán L. sa priznal, že neuhradil cenu za postúpenie pohľadávky a je ochotný ju uhradiť, aj napriek tomu k úhrade nedošlo. Žalobca sa snažil vyzývať spoločnosť žalovaného na úhradu vymáhanej pohľadávky, avšak tieto zásielky žalovaný nepreberal, kontaktoval pôvodného konateľa spoločnosti žalovaného aj na adrese jeho bydliska, avšak bezvýsledne Výzvy na vrátenie bezdôvodného obohatenia adresované do sídla spoločnosti žalovaného sa vrátili neprevzaté.

Z výpovede konateľa spoločnosti žalovaného U. L. vyplynulo, že tento je konateľom spoločnosti L. s.r.o. od júna 2011. K skutočnostiam uvedeným v žalobe sa nevedel vyjadriť, nakoľko konateľom spoločnosti je od júna 2011. Spoločnosť fakticky nemá sídlo na adrese uvedenej v Obchodnom registri a nemá ani účet. Všetky záležitosti ohľadne pohľadávky žalobcu riešil pôvodný konateľ spoločnosti pán L., ktorý

ho o týchto pohľadávkach neinformoval. Spoločnosť žalovaného je nečinná. Skutočnosť, že zmluvou o prevode obchodného podielu preberá na seba aj záväzky spoločnosti si neuvedomil a za prevod obchodného podielu L. s.r.o. neplatil pôvodnému spoločníkovi žiadnu cenu.

Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Ž. L. R..K..S.. v predmete činnosti neeviduje vymáhanie pohľadávok.

Z výpisu spoločnosti žalovaného z Obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti od 5.4.2011 je U. L., L. J. XXX.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ust. § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. 526 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ust. § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Žalovaný v podaní zo dňa 2.5.2016 poukázal na okolnosť, že v danom prípade došlo k zániku zmluvného vzťahu nastúpením rozväzovacej podmienky v zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi účastníkmi konania nezaplatením celej ceny za postúpenie pohľadávok, nastala v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vzájomná povinnosť vrátenia si plnení zo zaniknutej Zmluvy o postúpení pohľadávok. Už zánikom takejto zmluvy sa všetky postúpení pohľadávky vrátili k tomuto momentu na postupcu, žalobcu a vznikla povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému plnenie z takejto zmluvy o postúpení z čiastočného plnenia ceny postúpenia. To sú nároky z obchodného záväzkového vzťahu z postúpenia pohľadávok a zániku takej zmluvy. Takýto nárok nie je predmetom tohto konania. Plnenie dlžníka na účet žalovaného nie je vzájomným plnením medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok, prípadne zo zániku takej zmluvy pred plnením, teda nemôže sa naň vzťahovať § 397 Obchodného zákonníka, išlo by o nárok toho, kto plnil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka s aplikáciou premlčania podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa nezaoberal právnym názorom, ako posudzovať prijaté plnenie žalovaným od tretej osoby, ktorá v čase plnenia nebola dlžníkom žalovaného, ale žalobcu, nešlo o plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a postupníkom, ale o plnenie tretej osoby pre žalovaného bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Teda žalovaný sa mohol obohatiť výlučne na úkor tretej osoby, ktorá plnila s premlčacou dobou podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o záväzkový zmluvný vzťah medzi žalovaným a tým, kto plnil, vôbec sa preto žalovaný nemohol obohatiť na úkor žalobcu.

Podaním zo dňa 10.6.2016 žalovaný poukázal na okolnosť, že v čase plnenia dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok bola zrušená, neexistovala, veriteľom bol žalobca, plnením dlžníka žalovanému jeho dlh nemohol zaniknúť, lebo len riadnym plnením veriteľovi dlh zaniká. Pohľadávka preto bola zo zákona zrušením zmluvy o postúpení vrátená žalobcovi a ten si mal proti dlžníkovi pohľadávku vymáhať, lebo existovala a dlžník si mal proti žalovanému vymáhať plnenie bez právneho dôvodu. Ide preto o prípad nemožnosti plnenia zo zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. z jej zániku. Ak by malo ísť o vrátenie vzájomného plnenia medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o postúpení pohľadávok, môže sa tak stať len ku momentu zrušenia takejto zmluvy a v prípade nemožnosti vrátenia vzájomného plnenia niektorou zo zmluvných strán, mala by byť poskytnutá peňažná náhrada, ktorá mala byť hodnotou predmetu plnenia, teda v rozsahu ceny, na akú si takéto plnenie (postúpenie) zmluvné strany dohodli a nie ako bola napr. pohľadávka evidovaná u postupníka (postupca mohol dlh dlžníkovi odpustiť, mohol sa dohodnúť a vymôcť len časť pohľadávky, časť pohľadávky nemusela byť reálna, dlžník sa mohol dovolať nereálnosti časti dlhu s vylúčením plnenia, dlžník mohol z iných dôvodov plniť viac, než bola evidovaná pohľadávka a iné skutočnosti). Postupovaná evidovaná pohľadávka je reálna hodnota (včítane nákladov na jej vymáhanie, možnosť jej vymoženia), nie je to isté a na vrátenie peňažného plnenia možno vychádzať len z reálnej hodnoty postupovanej pohľadávky a nie z nominálnej evidovanej hodnoty. Plnenie pre postupcu nie je významné, podstatná je hodnota postupovanej pohľadávky, dohodnutá zmluvnými stranami ku dňu zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávok.

Žalobca vo svojom stanovisku na pojednávaní dňa 14.6.2016 uviedol, že žalobca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky a preto dlžník plnil práve žalovanému a takisto nesúhlasí žalobca s právnym názorom, v ktorom je uvedené, že dlžník sa zbaví záväzku len plnením veriteľovi a postupcovi, nie postupníkovi, len v prípade, ak mu to bolo oznámené postúpenie pohľadávky, čiže postúpenie pohľadávky bolo oznámené a dlžník sa zbavuje záväzku plnením komukoľvek. V danom prípade bolo preukázané, uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorej bolo dohodnuté, že v prípade, že žalovaný nezaplatí 80 % z nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky, bola dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorá spôsobila rozviazanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, na základe toho dlžník plnil žalovanému, keď žalovaný zaplatil pohľadávku, potom žalobca oznámil spätne dlžníkovi, aby ďalej neplnil. V danom prípade ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil, pretože nemal prijať plnenie zo zmluvy, ktorá stratila platnosť a účinnosť o čom vedel a napriek tomu úmyselne prijal plnenie od dlžníka. Žalovaný nepreukázal, že zaplatil za postúpené pohľadávky. Naopak žalobca preukázal, že dlžník plnil žalovanému, a to výpismi z účtu, ktorými bola preukázaná výška pohľadávky, ktorú zaplatil dlžník žalovanému. Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Dlžník mal povinnosť plniť iba postupníkovi, ak sa o postúpení pohľadávky dozvedel a plnením zanikol jeho záväzok.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej žalobca postúpil žalovanému pohľadávky voči dlžníkovi O. F., Y. XXX, vo výške 122.226,66 Eura a žalovaný sa zaviazal v zmysle pôvodnej zmluvy zo dňa 9.7.2010 uhradil 88 % z hodnoty vymáhanej pohľadávky do 31.8.2010 a v zmysle dodatku k Zmluve 80 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok do 30.9.2010 a v prípade neuhradenia hodnoty postúpených pohľadávok účastníci zmluvy sa dohodli, že sa zmluva ruší v celom rozsahu, nakoľko spoločnosť žalovaného neuhradila žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za postúpené pohľadávky. Právny dôvod plnenia odpadol a žalovaný prijal plnenia od dlžníka O. F. bez právneho titulu v celkovej sume 14.500,-Eur.

Súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -63, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, uzavrel, že v danom prípade predmetná zmluva o postúpení pohľadávok má obchodnoprávnu povahu. Tento právny vzťah účastníkov konania vzniknutý plnením z tohto právneho dôvodu, ktorý odpadol, má sa spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka v otázke posúdenia premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade zmluva o postúpení pohľadávky zanikla v dôsledku účinku rozväzovacej podmienky v zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej účastníkmi konania a to neplnením kúpnej ceny za postúpené pohľadávky žalovaným žalobcovi v predlženej lehote na zaplatenie kúpnej ceny do 30.9.2010, teda právny dôvod plnenia zmluva o postúpenia pohľadávky zanikla k 1.10.2010.

Z vykonaného dokazovania výpismi z účtu vyplýva, že dlžník O. F. uhradil žalovanému ako postupníkovi na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol - zmluvy o postúpení pohľadávky, časť sumy 12.500 Eur pred odpadnutím právneho dôvodu a časť sumy 1.000,-Eur 7.10.2010, a sumy 1.000,-Eur dňa 3.10.2010, teda už po tom, čo právny dôvod na plnenie - zmluva o postúpení pohľadávok zanikla v dôsledku rozväzovacej podmienky, pričom zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že v zmysle čl. 3 bodu 2 Zmluvy v prípade zrušenia zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny za postúpenie pohľadávok bol žalovaný, teda postupník povinný zrušenie zmluvy oznámiť dlžníkovi a to oznámením o postúpení pohľadávky späť na postupcu. Žalovaný túto povinnosť splnil, listom zo dňa 28.10.2010, teda potom čo prijal plnenie od dlžníka, ktoré prijal aj po odpadnutí právneho dôvodu - zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi konania plnenie v sume 2.000,-Eur. V danom prípade súd mal za to, že dlžník O. F. sa zbavil svojej povinnosti plniť žalobcovi v dôsledku plnenia postupníkovi - žalovanému, keďže tomuto bolo oznámené postúpenie pohľadávky na žalovaného a až po tom, keď uhradil celú pohľadávku žalovanému, mu bolo oznámené zrušenie predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok v dôsledku rozväzovacej podmienky. Žalobca teda už nemohol vymáhať plnenie od dlžníka O. F. po tom, čo tento sa zbavil povinnosti uhradiť dlh v celej sume 14.500,-Eur tým, že ho uhradil postupníkovi - žalovanému. Súd uzavrel, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku právneho dôvodu, ktorý odpadol ( v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky - neplnenie kúpnej ceny za postúpené pohľadávky) a účastníci boli povinní si vrátiť všetky plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže žalovaný neuhradil kúpnu cenu žalobcovi ani sčasti za postúpené pohľadávky, žalobca nemohol vrátiť zaplatenú kúpnu cenu a žalovaný mal povinnosť spätne vrátiť postúpené pohľadávky, avšak nakoľko došlo k ich plneniu dlžníkom, teda pohľadávky už neboli vymáhateľné voči dlžníkovi, mal povinnosť vrátiť žalobcovi - postupcovi ich cenu. Súd je toho názoru, že mal vyplatiť reálnu cenu postúpenej pohľadávky, ktorá voči dlžníkovi O. F. predstavovala sumu 14.500 Eur a táto aj reálne žalovanému vyplatená dlžníkom bola. Súd prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní dospel k záveru, že neuplynula premlčacia lehote pre uplatnenie práva žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si prvýkrát mohol uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde po tom, čo právny dôvod odpadol, t.j. od 1.10.2010 a štvorročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka od 1.10.2010 ku dňu podania žaloby 27.1.2014 neuplynula. Na základe uvedeného súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.500,-Eur.

Podľa ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB predstavovala od 13.5.2009 do 13.4.2011 1%.

Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia v sume 12.500 Eur, ktorú prijal od dlžníka prvý deň po odpadnutím právneho dôvodu, kedy mal povinnosť vrátiť toto plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vo výške 9 % ročne od 1.10.2010 do 3.10.2010 a následné ďalšie sumy prijal žalovaný od dlžníka 3.10.2010 a 7.10.2010, preto súd zaviazal žalovaného uhradiť úroky z omeškania žalobcovi zo sumy 13.500 Eur od 1.dňa nasledujúceho mesiaca po prijatí ďalšieho plnenia zo strany žalovaného od dlžníka, t.j. od 4.10.2010 a zo sumy 14.500 eur od 8.10.2010.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. (5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. (6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. (7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.