Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-662-2014.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/662/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. E., L.Ý. Y. Y., F. XXX, S., Č. K., zastúpeného JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 1, proti žalovanému BELMED s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ružová 47, IČO: 36 210 935, v konaní o 14.500 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/15/2014-42 zo dňa 20.5.2014
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 14.500 € titulom bezdôvodného obohatenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 9.7.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 524 až 530 Obč. zák., predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky žalobcu v celkovej výške 123.389,04 € na žalovaného. Žalovaný ako postupník sa zaviazal žalobcovi ako postupcovi zaplatiť za postúpenie pohľadávok kúpnu cenu vo výške 88 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok s tým, že ak táto cena nebude zaplatená v lehote do 31.8.2010, zmluva sa ruší v celom rozsahu a postupník je povinný túto skutočnosť oznámiť dlžníkom. Dňa 31.8.2010 uzavreli účastníci konania dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorom dohodli kúpnu cenu za postúpenie pohľadávok vo výške 80 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok a určili lehotu na zaplatenie tejto kúpnej ceny do 30.9.2010 s tým, že ak v tejto lehote kúpna cena zaplatená nebude, zmluva sa ruší v celom rozsahu. Žalovaný ako postupník nezaplatil žalobcovi ako postupcovi kúpnu cenu za postúpené pohľadávky v dohodnutej dobe a tým došlo k zrušeniu zmluvy. Žalovaný napriek tejto skutočnosti prijal plnenie od dlžníka F. vo výške 14.500 €, lebo neoznámil dlžníkom žalobcu, že došlo k zániku platnosti a účinnosti zmluvy. Žalobca sa z dôvodu odpadnutia právneho dôvodu plnenia domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 14.500 €. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, preto sa súd v prvom rade zaoberal posúdením dôvodnosti vznesenej námietky premlčania.
Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 524, 526, 100 ods. 1, 101 a 107 Obč. zák.. Dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je premlčaná, nakoľko žalobca si mohol uplatniť pohľadávku najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, keďže medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny záväzok na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to v sume 12.500 € v lehote troch rokov po odpadnutí právneho dôvodu, t.j. po zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. od 1.10.2010, teda v tejto časti premlčacia lehota uplynula dňa 1.10.2013 a v časti zaplatených pohľadávok dlžníka postupcovi vo výške 1.000 € dňa 3.10.2010 a 1.000 € zaplatených 7.10.2010 najneskôr po uplynutí troch rokov od prvého dňa, kedy ich žalobca mohol od žalovaného vymáhať, t.j. pri pohľadávke 1.000 € uhradenej 3.10.2010 do 4.10.2013 a pri
pohľadávke zaplatenej postupníkovi 7.10.2010 vo výške 1.000 € do 8.10.2013. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd 27.1.2014, jeho pohľadávka je premlčaná, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol. Premlčanie pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanému súd neposudzoval na základe Obchodného zákonníka, pretože medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nevznikol obchodnoprávny vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože podľa výpisu z obchodného registra predmetom podnikania spoločnosti žalovaného nie je vymáhanie pohľadávok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedol, že vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávnym vzťahom a je preto ho potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane premlčania bezdôvodného obohatenia. Na posúdenie plynutia premlčacej doby mal teda súd aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka a v tom prípade by dospel k záveru, že žalobou uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.5.2008 sp. zn. 32Cdo/3800/2007 argumentoval, že v obchodno-záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Pre počítanie behu premlčania bezdôvodného obohatenia nie je v Obchodnom zákonníku stanovená subjektívna premlčacia doba. Pre posúdenie premlčania práva na vydanie majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je rozhodujúca povaha právneho vzťahu účastníkov vzniknutého plnením z tohto právneho dôvodu. Pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorý je v pomere k Občianskemu zákonníku predpisom zvláštnym (lex specialis).
Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..
Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..
Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal zo záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávnym vzťahom a v dôsledku toho nesprávne aplikoval na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia , t.j. ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
Súd k záveru o vzniku občianskoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania dospel na základe tej skutočnosti, že účastníci konania uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže žalovaný nemá v predmete podnikania vymáhanie pohľadávok, nevznikol medzi účastníkmi konania z vyššie uvedenej zmluvy obchodnoprávny vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.
V zmysle ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
V zmysle ust. § 261 ods. 8 Obch. zák. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
V zmysle ust. § 261 ods. 9 Obch. zák. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
V zmysle ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/, b/ Obch. zák. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri a osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
V zmysle ust. § 3 Obch. zák. platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Citované ust. § 261 vymedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka najmä vo vzťahu k Občianskemu zákonníku pri úprave záväzkových vzťahov. Pri riešení tejto otázky sa rozlišuje medzi tzv. relatívnymi obchodmi (§ 261 ods. 1 a 2), ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom iba v prípade, keď všetci účastníci záväzkového vzťahu sú podnikateľmi a tzv. absolútnymi obchodmi (ods. 3), na ktoré je Obchodný zákonník aplikovateľný aj v prípade, keď je účastníkom iná osoba ako podnikateľ.
Pre aplikáciu Obchodného zákonníka nie je rozhodujúce, či účastník vie, že druhý účastník je podnikateľom, ale rozhodujúce je objektívne posúdenie, či s prihliadnutím na všetky okolnosti je pri vzniku záväzkového vzťahu zrejmé, že sú podnikateľmi a že záväzkový vzťah vzniká pri ich podnikateľskej činnosti, teda že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré vznikajú pri ich podnikateľskej činnosti, sú vzťahmi v rámci ich podnikateľskej činnosti alebo také, ktoré k nim majú priamy vzťah. Zo slova „sa týkajú“ vyplýva, že nejde len o záväzky, ktorými sa bezprostredne realizuje zapísaný predmet podnikania podnikateľov, ktorí sú stranami tohto vzťahu, ale aj o záväzky, ktoré s ich podnikaním súvisia, teda ktoré sú uzavierané vo väzbe na podnikanie tých podnikateľov, ktorí dané zmluvy uzatvárajú. Obchodnými vzťahmi sú tieto vzťahy aj vtedy, keď konkrétna úprava vzťahujúca sa na ne nie je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ale v Občianskom zákonníku alebo vo zvláštnom predpise (napr. nájom nebytových priestorov pre podnikanie) a na to, čo nie je upravené špeciálnou úpravou, použije sa úprava Obchodného zákonníka.
Podnikateľmi sú pritom osoby uvedené v § 2 ods. 2 Obch. zák. a vždy je rozhodujúca povaha strán pri vzniku záväzkového vzťahu a prípadná zmena tohto charakteru vzťahu neznamená zmenu právneho režimu. Podmienkou použitia aplikácie Obchodného zákonníka je teda, že musí ísť o vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, pričom podnikaním je v zmysle cit. ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad, aj keď predmetom podnikania žalovaného nie je vymáhanie pohľadávok, samotná táto skutočnosť nemá za následok, že vzťah medzi účastníkmi konania nie je obchodnoprávneho charakteru.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluvu o postúpení pohľadávok uzavreli obaja účastníci konania ako podnikatelia, žalobca ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a žalovaný ako osoba zapísaná v obchodnom registri, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky žalobcu vzniknuté z jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný uzavrel túto zmluvu nepochybne za účelom dosiahnutia zisku, o čom svedčí dohodnutá kúpna cena za postúpenie pohľadávok, t.j. 80 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok v zmysle dodatku č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda nepochybne rozdiel medzi hodnotou postúpených pohľadávok a kúpnou cenou mal byť ziskom z podnikateľskej činnosti žalovaného. Tomuto záveru nasvedčuje aj obrana žalovaného počas súdneho konania, v zmysle ktorej žalobca svojim konaním zmaril vymáhanie postúpených pohľadávok žalovaným, čím žalovanému mala byť spôsobená škoda vo forme ušlého zisku vo výške 20 % z nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok. Rovnako o tomto závere svedčí aj výpoveď samotného žalobcu, v zmysle ktorej ho kontaktoval konateľ žalovaného pán L., ktorý mu oznámil, že poskytuje službu vymáhania pohľadávok podnikateľom a sám ho kontaktoval za účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi účastníkmi konania, ktorá zmluva je ako zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, bude sa zmluva spravovať v zmysle ust. § 261 ods. 9 Obch. zák. úpravou tohto zmluvného typu v Občianskom zákonníku a v otázkach neupravených v Občianskom zákonníku týmto Obchodným zákonníkom. Je totiž zrejmé, že aj keď sa uzavretím tejto zmluvy bezprostredne nerealizoval predmet podnikania žalovaného zapísaný v obchodnom registri, týkala sa táto zmluva jeho podnikateľskej činnosti , ako aj podnikateľskej činnosti žalobcu, teda ide o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi.
Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu právneho dôvodu, ktorý odpadol (právneho vzťahu zo zmluvy o postúpení pohľadávok), bude sa aj právny vzťah účastníkov vzniknutý plnením z tohto právneho dôvodu, ktorý odpadol, spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pre posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúca úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníka podľa ust. § 387a nasl.. V zmysle tejto úpravy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dobe štyroch rokov (§ 397 Obch. zák.), pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1Obch. zák.).
Pokiaľ súd aplikoval v prejednávanej veci na zistený skutkový stav ustanovenia právneho predpisu, ktorý na daný právny vzťah nedopadajú (ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní), vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu odvolací súd nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu po vrátení veci bude zaoberať sa (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru podľa ustanovení Obchodného zákonníka a v prípade, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.