Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-14-2022.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený: JUDr. Marek Hrouda, advokát, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 35 571 195 proti žalovanému: F.. Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. N. F. XXX/XX, I. J. Y., štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 200,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 80,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 14. 02. 2022 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120,- eur s tým, že sa mu povoľuje túto sumu splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.02.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti č. 1302181 zo dňa 17.06.2015, na základe ktorej žalovaný ako odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste V. X, XXX XX I. J. Y.Ľ.. Žalovaný ako odberateľ sa zaviazal za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Za obdobie od 01.06.2020 - 04.08.2020 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7277233095 zo dňa 12.08.2020 na sumu 274,76 eur s lehotou splatnosti do 30.09.2020. Žalobca z tejto faktúry žaluje sumu nedoplatku vo výške 200 eur.
2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosti č. 1302181 zo dňa 24.07.2015 s prílohami, predžalobnú upomienku zo dňa 07.12.2020, odoslanie faktúry ukončeného odberu zo dňa 12.08.2020, faktúru č. 7277233095 zo dňa 12.08.2020, rozpis položiek k faktúre č. 7277233095, žiadosť o prepis zo dňa 04.08.2020.
3. O žalobe súd rozhodol platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 7Csp/14/2022 -30 zo dňa 04.03.2022 a to tak, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 200,- eur od 14.02.2022 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a podľa II.
výroku žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 75,72 eur a ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur.
4. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že s manželkou sa rozviedol dňa 21.08.2020, ktorá ostala bývať v rodinnom dome na adrese V. XXXX/XX, I. J. Y. - Č. a tá si mala plniť svoje povinnosti z užívania tejto nehnuteľnosti. Keďže si záväzky neplnila riadne a včas, po výzvach žalobcu uzavrel dňa 11.12.2020 dohodu o pristúpení k záväzku a úhrade záväzku formou splátok č. 6100046245, v ktorej sa zaviazal uhrádzať žalobcovi dlh vo výške 611,94 eur mesačne. Z listiny predloženej k žalobe je zrejmé, že žalobca ho nevyzval na úhradu omeškaných splátok v zmysle predmetnej dohody o pristúpení záväzku a úhrade záväzku formou splátok a on o tom vedomosť nemal. Až po prevzatí platobného rozkazu sa dozvedel, že bývala manželka neuhradila posledné dve splátky. Ak by mal vedomosť o omeškaní splátok, tieto by uhradil, alebo sa pokúsil o čiastočnú úhradu, nakoľko jeho finančné pomery v tomto čase mu neumožňujú uhradiť dlh v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že v marci 2022 stratil zamestnanie, je evidovaný na úrade práce a požiadal o dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Poukázal na to, že po vydaní platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu 20,- eur a namietal výšku vymáhaného nároku. Vzhľadom na finančnú situáciu žiadal o upustenie úroku z omeškania, ako aj trov konania. K uvedenému odporu doložil dohodu o pristúpení k záväzku a úhrade záväzku formou splátok, ktorá nebola podpísaná účastníkmi. Dohoda sa týkala faktúr za fakturačné obdobie máj 2020 na sumu 331,18 eur a faktúry za obdobie 01.08.2020 - 04.08.2020 na sumu 274,76 eur a poplatku 6 eur. Zároveň súdu predložil výpis z účtu osoby S.. V. G. o úhrade sumy 111,94 eur dňa 15.12.2020 a sumy 3 x 100 eur dňa 19.01.2021, dňa 16.02.2021 a dňa 15.03.2021. Taktiež predložil príkaz na úhradu suma 20 eur pre žalobcu dňa 29.03.2022.
5. Právny zástupca žalobcu k predmetnému odporu vo svojom vyjadrení uviedol, že z odporu žalovaného explicitne vyplýva, že nepopiera existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom a žalobou uplatnený nárok žalobcu považuje za dôvodný, keďže ho nepopiera, resp. nerozporuje. Rovnako, žalovaný prejavil záujem svoj záväzok uhradiť žalobcovi splátkovým plnením. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalobcom uplatnený nárok uznáva za dôvodný. Potvrdil, že žalovaný dňa 30.03.2022 uhradil sumu 20 eur a dňa 02.05.2022 uhradil ďalších 20 eur. Preto žalobca zobral žalobu so sumy 40 eur späť a uviedol, že súhlasí so splátkovým kalendárom žalovaného a odpúšťa mu úroky z omeškania v plnej výške. Zároveň uviedol, že trvá na priznaní trov konania a navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.
6. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň udelil súhlas, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti.
7. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil.
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 24.07.2015 zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosti č. 1302181, ktorou sa žalobca ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako odberateľovi zabezpečiť do odberného miesta V.Ž., I. J. Y. združenú dodávku elektriny (univerzálna služba), predmetom ktorej je záväzok dodávať elektrinu, prevzatie zodpovednosti za odchýlku odberateľa, zabezpečenie distribúcie elektriny do odberného miesta odberateľa v kvalite garantovanej technickými podmienkami prevádzkovania distribučnej sústavy, zabezpečenie prenosu elektriny a poskytovanie systémových a regulovaných služieb. Zo zmluvy vyplýva, že je dohodnutá sadzba ceny za dodávku elektriny KOMPLET (DD5). Fakturačné obdobie je 12 mesiacov.
9. Žiadosťou o prepis končiaceho zákazníka zo dňa 04.08.2020 na meno končiaceho zákazníka: F.. Z. G., J.. XX.XX.XXXX došlo k prepisu na nového zákazníka: Z. J. S.., J.. XX.XX.XXXX z dôvodu predaja nehnuteľnosti.
10. Podaním zo dňa 12.08.2020 označené ako odoslanie faktúry ukončeného odberu žalobca oznámil žalovanému, že dňa 04.08.2020 ukončil odber elektrickej energie na odbernom mieste.
11. Z faktúry č. 7277233095 zo dňa 12.08.2020 s dátumom splatnosti 30.09.2020 na sumu 274,76 eur žalobca vyfakturoval žalovanému na úhradu predmetnej sumy za dodávku a distribúciu elektriny a služby za obdobie 01.06.2020 - 04.08.2020. Súčasťou faktúry bol aj rozpis položiek.
12. Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.12.2020 s dátumom splatnosti dňa 19.12.2020 na sumu 605,94 eur, VS: 2110874771 žalobca vyzval žalovaného na úhradu predmetnej sumy a to do 19.12.2020 z dôvodu nezaplatených pohľadávok po lehote splatnosti vyplývajúcich z faktúry č. 7277233095 s dátumom splatnosti dňa 30.09.2020 v sume 274,76 eur a faktúry č. 7284246282 s dátumom splatnosti dňa 31.07.2020 v sume 331,18 eur.
13. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou je žalovaný od 10.03.2022 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi, a to za mesiac marec v sume 47,20 eur, za mesiac apríl v sume 166,90 eur, mesiac máj v sume 266,90 eur, mesiac jún v sume 166,90 eur, mesiac júl a august v sume po 128,20 eur.
14. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 16.08.2022 vyplýva, že žalovaný nie je evidovaný v registri sociálnej poisťovne ani poberateľom príjmu, ktorého platiteľom je sociálna poisťovňa.
15. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu
a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu v súlade s odsekom 7, ktorá musí obsahovať najmä identifikáciu dodávateľa a odberateľa, rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s týmito dodávkami, podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s dodávkou, zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, vrátane informácie o poplatku za vypovedanie zmluvy alebo informácie, že zmluvu je možné vypovedať bez poplatku, spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a služieb súvisiacich s dodávkou vrátane kompenzácie za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu, miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie a miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie dostupných prostriedkov na urovnanie sporu, informáciu, za akých podmienok môže odberateľ vypovedať zmluvu, ak nesúhlasí so zmenou ceny za dodávku elektriny alebo ceny za dodávku plynu a s tým súvisiacich služieb alebo so zmenou podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, spôsob oznámenia termínu výmeny určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, informácie o právach odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti aspoň formou odkazu na také informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určeného meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu,
b) na poskytnutie informácie o každej zmene ceny za dodávku elektriny alebo ceny za dodávku plynu a o zmene obchodných podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb a poučenie o práve vypovedať zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu podľa odseku 4 transparentným a zrozumiteľným spôsobom určeným v obchodných podmienkach podľa § 34 ods. 2 písm. f) tretieho bodu alebo § 69 ods. 2 písm. a) tretieho bodu najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny,
c) na výber nediskriminačnej formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia; dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o rozdiel medzi cenou elektriny alebo plynu uplatňovanou v predchádzajúcom zúčtovacom období a cenou elektriny alebo plynu, ktorá sa bude uplatňovať v nadchádzajúcom zúčtovacom období; odmietnutie dohody o úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť,
d) na poskytnutie písomnej informácie o obsahu zmluvy o združenej dodávke elektriny a zmluvy o združenej dodávke plynu podľa odseku 1 písm. a) v primeranom časovom predstihu pred uzavretím takej zmluvy; primeraným časovým predstihom sa rozumie čas, ktorý potrebuje odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti na posúdenie informácie o obsahu zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa odseku 1 písm. a),
e) na poskytnutie informácie o 1. práve písomne odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu do 14 dní odo dňa uzavretia takej zmluvy; takú informáciu je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný poskytnúť odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti formou samostatného písomného poučenia spolu s formulárom na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 1 najneskôr pri uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu,
2. prípadnej povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti uhradiť dodávateľovi elektriny alebo dodávateľovi plynu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odstúpi od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu po tom, čo udelil výslovný súhlas podľa odseku 19.
16. Ustanovenia odseku 1 platia aj vtedy, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti uzatvoria zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu a s tým súvisiacich služieb s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu prostredníctvom tretej osoby (§ 17 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z.).
17. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občianskeho zákonníka), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
21. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
24. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom zastavení späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
26. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od 14.02.2022 do zaplatenia späť pred otvorením pojednávania, súd konanie o zaplatenie týchto súm zastavil, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Odpustenie úrokov z omeškania súd taktiež posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko Civilný sporový poriadok inštitút odpustenia úrokov z omeškania nepozná.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 24.07.2015 uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľov, ktorou sa žalobca v prospech žalovaného zaviazal realizovať dodávky elektriny pre dohodnuté odberné miesto. Za obdobie od 01.06.2020 do 04.08.2020 spotreboval energie v sume 274,76 eur s lehotou splatnosti do 30.09.2020. Žalobca si z predmetnej faktúry nárokuje po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu 120 eur. Keďže však žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť nedoplatok nedodržal, vznikol žalobcovi nárok na úhradu nedoplatku za dodanú elektrinu v sume 120 eur. Súd má za to, že medzi účastníkmi konania vzhľadom aj na odpor a čiastočné späťvzatie žaloby je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o združenej dodávke elektriny, táto bolo vyúčtovaná žalovanému. Žalovaný však dlžnú sumu neuhradil, čo aj žalovaný vo svojom odpore potvrdil. Skutočnosti, ktoré uvádza v odpore, že túto sumu mala hradiť jeho manželka, nespôsobujú zánik vymáhaného nároku. To, že mal žalovaný nejakú dohodu so svojou bývalou manželkou, nespôsobuje zánik vymáhanej pohľadávky. Zmluva bola uzatvorená so žalovaným. Prípadne nároky žalovaného voči jeho bývalej manželky si musí on sám vymáhať voči nej. V konaní je nesporná ani dlžná suma po čiastočnom späťvzatí, pretože žalovaný nenamietal, žeby dlžná suma mala byť nižšou sumou. Povinnosťou žalobcu taktiež nebolo pred podaním žaloby vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Jeho povinnosť uhradiť túto sumu mu vznikla už splatnosťou faktúry.
28. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
29. Čo sa týka návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd vyhovel žalobe a vydal rozsudok pre uznanie, pretože žalovaný mal uznať tento nárok, súd má za to, že rozsudok pre uznanie nie je možné vydať, pretože v zmysle judikatúry žalovaný takéto uznanie môže urobiť až po poučení súdom. Takéto poučenie mu súd nedal, pretože na pojednávaní žalovaný nebol. Toto vyjadrenie podal pred samotným poučením súdu. Zároveň žalovaný musí výslovne uznať nárok čo do dôvodu a výšky. V samotnom odpore popral výšku dlžnej pohľadávky.
30. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/179/2020 zo dňa 30.11.2021 ods. 2: „Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že vyjadrenia žalovaného v rámci výpovede pred súdom prvej inštancie dňa 29. januára 2018 nemožno považovať za taký prejav jeho vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP. Žalovaný uviedol, že si je vedomý dlhu voči žalobcovi, dlh prestal splácať po tom, čo manželka prišla o zamestnanie, táto pred niekoľkými mesiacmi zomrela a žalovaný nemá dlh z čoho zaplatiť. Chcel by dlžnú sumu splatiť, požiadal o splátkový kalendár. Vzhľadom na závažnosť inštitútu, a to najmä za stavu, že ide o konanie s tzv. slabšou stranou, ako je to aj v predmetnom prípade, kedy má žalovaný postavenie spotrebiteľa, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti uznávacieho právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukázal na skutočnosť, že výrazový prostriedok „je si vedomý dlhu", „chce dlžnú sumu zaplatiť" nemožno bez ďalšieho považovať za uznávací prejav. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za opodstatnenú. Byť si vedomý dlhu ešte samo osebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva. Žalovaný naviac nesúhlasil, aby bol na úhradu dlhu zaviazaný bez možnosti jeho úhrady v splátkach. 2.2. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že zmluva o pôžičke z 21. augusta 2012, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa obsahové požiadavky ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu nepoprel a vyjadrenie k veci na pojednávaní formuloval pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovaného, snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach. V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba informovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa, t. j. taký, ku ktorému spotrebiteľ pristúpil až po tom, čo súd prvej inštancie vykonal poučenie podľa § 292 písm. b/ CSP, teda vhodným spôsobom, nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, no hlavne aj o „iných možnostiach obrany...". Ako však už bolo konštatované vyššie, v predmetnom konaní ani nemožno dospieť k záveru, že prejav žalovaného predstavuje uznanie dlhu. S poukazom na túto skutočnosť, vyjadreniu žalovaného učinenému v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nemožno priznať právne účinky uznania dlhu v zmysle § 558 OZ. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP „.
31. Ďalej v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/179/2020 zo dňa 30.11.2021 ods. 12: „ Vyslovený právny názor odvolacieho súdu pri jeho interpretácii na vec sa vzťahujúcich zákonných hmotnoprávnych (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj procesných ustanovení (čl. 282, 292 písm. b/ CSP) považuje dovolací súd za správny. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňou prezentovaný výklad posudzovanej právnej otázky je neprípustne formalistický. Uznanie nároku ako celku v sebe zahŕňa uznanie základu nároku i jeho výšky. Nie je možné uznanie výšky nároku bez toho, aby sa uznal jeho základ. Prejav žalovaného, tak ako je zachytený v zápisnici z pojednávania na súde prvého stupňa, nie je natoľko jasný a jednoznačný, aby z neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie základu aj výšky nároku. Za takéhoto stavu, keď obsah prednesu žalovaného nebol dostatočne určitý a umožňoval rozdielnu interpretáciu, neboli splnené podmienky na to, aby súd prvého stupňa rozhodol spôsobom upraveným v ustanovení § 282 CSP. V krajnom prípade bolo možné takýto prejav žalovaného považovať v spojení s obsahom žaloby za zhodné tvrdenie sporových strán o určitej skutočnosti, v dôsledku ktorého mohol súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzať z tohto zhodného tvrdenia. Napokon dovolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie z 1. novembra 1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 69/1996, v zmysle ktorého rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku môže súd rozhodnúť len vtedy, ak je prejav účastníka natoľko určitý, že z neho možno urobiť nepochybný záver, že úkon smeruje k uznaniu nároku alebo vzdaniu sa nároku. Podľa R 13/1988 uznanie nároku účastníkom v priebehu občianskeho súdneho konania musí súd zhodnotiť v zmysle ustanovenia § 132 OSP (teraz § 191 CSP, pozn.), teda v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo“.
32. Súd mal za to, že nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.
34. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Z dôvodu, že žalovaný požiadal o splácanie dlhu v splátkach pre finančnú situáciu a žalobca s tým súhlasil, súd mu povolil splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Takto by mala byť pohľadávka splatená do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Dôvodnosť splátok vyplýva aj zo správ o príjme žalovaného.
36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa navrhla o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, súd sa musel vysporiadať so skutočnosťou, či v danom prípade sú dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
41. V prípade rozhodovania o trovách v zmysle § 257 CSP ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov konania nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a iných pomeroch účastníka, pričom je potrebné zvážiť aj konkrétne okolnosti prípadu.
42. Zákon teda priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide však o výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Z uvedeného vyplýva, že na aplikáciu rozoberaného ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu.
43. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
44. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti.
45. Vyššie uvedené ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (Uznesenie Najvyššie súdu SR z 18.01.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
46. Žalovaný v podanom odpore žiadal o odpustenie trov konania s odvolaním sa na ochranu svojich spotrebiteľských práv, ako aj na skutočnosť, že by mu bol priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v centre právnej pomoci. K žiadosti k odpusteniu náhrady trov konania sa vyjadril právny zástupca žalobcu tak, že na náhrade trov konania trvá. Žalovanému odpustil iba úroky z omeškania, ktorých odpustenia sa taktiež žalovaný domáhal.
47. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhu žalovaného súd žiadosť o odpustenie náhrady trov konania musel posúdiť, či nie sú tu okolnosti v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré by odôvodňovali výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadne takého dôvody na strane žalovaného nie sú splnené, pretože pokiaľ ide o samotný charakter sporu, súd má za to, že výška žalovanej pohľadávky vo vzťahu k výške trov konania je ešte vyššia než samotné trovy, preto súd nezistil nepomer medzi výškou žalovanej sumy a výškou trov konania. Okrem toho súd zistil, že pôvodne žalovaný si dohodol so žalobcom splátkový kalendár, ktorý aj keď nie je podpísaný účastníkmi konania, malo ísť o dohodu o splátkach zo dňa 11. 12. 2020 s tým, že posledná splátka mala byť zaplatená 11. 05. 2021. Žalovaný splátkový kalendár nedodržal, pričom žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu o predĺženie splátkového kalendára, neoznámil mu skutočnosti prečo neuhrádza splátky. Súd má za to, že aj takouto nečinnosťou žalovaného bolo by v rozpore zo zákonom, ako aj s dobrými mravmi, ak by súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Od dátumu poslednej splátky 11. 05. 2021 žalobca nechal žalovanému dostatok času. Žaloba bola podaná na súd až dňa 22. 02. 2022. Skutočnosti, ktoré žalovaný uvádzal, že domnieval sa, že dlh spláca jeho bývala manželka, nie sú dôvodom na nepriznanie trov konania, pretože zmluvu so žalobcom podpísal žalovaný, a taktiež aj navrhol splátkový kalendár žalovaný, a teda bolo na jeho strane dohliadať splácanie dlžnej sumy.
48. Taktiež súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v pomeroch žalovaného, pretože ako súd vyššie uviedol, výška trov konania je nižšia v pomere k výške žalovanej istiny. Naviac, aj keď u žalovaného je preukázané, že tohto času poberá iba dávku v hmotnej núdzi a je evidovaný na úrade práce, táto jeho evidencia je zatiaľ krátkodobá, pretože v evidencii o uchádzačov o zamestnanie je evidovaný od 10. 03. 2022, a teda nie je možné konštatovať, že ide dlhodobo nepriaznivý stav u žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa domnieva, že by mu mohla byť priznaná bezplatná právna pomoc v konaní, nebola preukázaná, pretože pre priznanie bezplatnej právnej pomoci Centrum právnej pomoci vykoná široké šetrenie v pomeroch žalovaného. Súd takého šetrenie nevykonával, pretože má za to, že nie sú dôvody pre nepriznanie trov konania. Za záver ešte súd dopĺňa, že u žalovaného je možnosť sa dohodnúť na splátkovom kalendári, samozrejme, že ak s tým bude súhlasiť žalobca. Pre úplnosť súd dodáva, že zo strany žalobcu došlo k jednému ústupku, kedy žalovanému odpustil úroky z omeškania.
49. Preto o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
50. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.