Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-7-2021.pdf
PDF · 111.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Nerudova 1620/6, 040 01 Košice, IČO: 45 009 538, proti žalovanému v 1. rade: CI - servis a.s., Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 180 459, zastúpenému Mgr. Ivanom Mazanecom, advokátom, Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 42 344 671, žalovanému v 2. rade: G. G., XX/A E. H. D., I. F., J. XEL I., K. E., IČO: 07509978, o návrhu na určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/102/2015-190 zo dňa 21. januára 2020 vo výroku II., III. a IV., takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 33Cb/102/2015-190 zo dňa 21. januára 2020 vo výroku II., III. a IV.
II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
II. Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že
I. Nepripúšťa vstup ďalšej strany do konania na strane žalobcu obchodnej spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO : 31 712 673. II. Žalobu zamieta. III. Vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade, žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 2. rade, žalovanému v 2. rade nepriznáva náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že
- na základe dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 15.8.2014 splnil záväzok v celkovej výške 5.564,16 eur vyplývajúci zo Zmluvy č. D1-001/2010 zo dňa 26.1.2010, v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.11.2013, podľa faktúry č. 010141028 vo výške 3.749,76 eur a faktúry č. 010141184 vo výške 1.814,40 eur za výkon strážnej služby, za spoločnosť SH TRADE, s.r.o., Košice, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO : 31 712 673, na základe dohody o pristúpení k záväzku, uzavretej dňa 15.8.2014;
- záväzok v celkovej výške 5.564,16 eur, vyplývajúci zo Zmluvy č. D1-001/2010 zo dňa 26.1.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.11.2013, podľa faktúry č. 010141028 vo výške 3.749,76 eur a faktúry č. 010141184 vo výške 1.814,40 eur, za výkon strážnej služby, uzavretej medzi SH TRADE, s.r.o., Košice, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO : 31 712 673 a CI - servis, s.r.o., Košice, Werferova 3, 040 01 Košice,
IČO : 36 180 459, a touto postúpený spoločnosti LAZURNAYA LTD, IČO : 07 509 978, so sídlom 44/A Brookfield Gardens R/O, West Kirby, CH48 4EL Wirral, Veľká Británia, zanikol jeho zaplatením žalobcom.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že dohodou o pristúpení k záväzku, ktorú uzavrel dňa 15.8.2014 so spoločnosťou SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze sa zaviazal splniť záväzok SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 5.564,16 eur titulom odmeny za výkon strážnej služby na základe Zmluvy č. D 1-001/2010 zo dňa 26.1.2010 uzavretej medzi SH TRADE, s.r.o., Košice a žalovaným v 1. rade, v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.11.2013. Poukázal, že záväzok, ktorý mu vznikol na základe vyššie označenej dohody splnil dňa 15.8.2014, kedy 5.564,16 eur zaplatil vkladom na bankový účet žalovaného v 1. rade. Skutočnosť, že bol oprávnený splniť predmetný záväzok SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze voči žalovanému v 1. rade, bola oznámená žalovanému v 1. rade listom zo dňa 18.8.2014. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že za dlžníka SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze splnil dňa 15.8.2014 jeho záväzok voči žalovanému v 1. rade, postúpil žalovaný v l. rade pohľadávku vo výške 5.564,16 eur vyplývajúcu zo Zmluvy č. D 1-001/2010 zo dňa 26.1.2010 v znení dodatku č. 1 na žalovaného v 2. rade a to bez toho, aby túto skutočnosť oznámil SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze alebo správcovi jeho konkurznej podstaty. Žalobca dôvodil, že o predmetnom postúpení pohľadávky na žalovaného v 2. rade sa mohol dozvedieť až dňa 26.9.2014, kedy bolo v Obchodnom vestníku č. 184/2014 publikované uznesenie Okresného súdu Prešov o pristúpení žalovaného v 2. rade do konkurzného konania ako veriteľa úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze namiesto žalovaného v 1. rade ako pôvodného veriteľa. Návrh na vstup do konkurzného konania pritom podal žalovaný v 2. rade dňa 16.9.2014, teda v čase, kedy dlh SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze voči žalovanému v 1. rade už neexistoval (dňa 15.8.2014 zanikol splnením). O tom, že dlh SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze voči žalovanému v 1. rade zanikol splnením bola úpadcom informovaná aj správkyňa konkurznej podstaty a zároveň ním bola požiadaná, aby vzhľadom na túto skutočnosť upravila zoznam pohľadávok, čo spravila dňa 18.11.2014, keď upravila konečný zoznam pohľadávok podľa tejto požiadavky.
4. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca dôvodil, že žalovaný v l. rade popiera, že dlh SH TRADE s.r.o., Košice v konkurze voči nemu zanikol splnením, na základe čoho nový správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ján Bodnár upravil konečný zoznam pohľadávok tak, že aj naďalej v ňom ponechal zapísanú pohľadávku prihlásenú veriteľom - žalovaným v 1. rade.
5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe namietal vecnú a miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II tvrdiac, že spor je priamo vyvolaný konkurzným konaním úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov, preto je tento súd príslušný na konanie o žalobe. Odmietol, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Dôvodil, že žalobca nikdy nebol účastníkom konkurzného konania, a teda nemá záujem na výsledku tohto sporu, pričom výsledok tohto sporu nemôže mať vplyv na jeho postavenie voči úpadcovi alebo žalovaným. Poukázal, že k postúpeniu spornej pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú dňa 16.7.2014 uzavrel so žalovaným v 2. rade. Žalobcom vytýkané porušenie údajnej povinnosti žalovaného v 1. rade informovať úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze o postúpení pohľadávky považoval za irelevantné. Uviedol, že v čase realizácie úhrady zo strany žalobcu nemal vedomosť o dohode o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze. Uzavrel, že otázka určenia účastníctva v konkurznom konaní môže byť s poukazom na ust. § 27 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“) riešená v konkurznom konaní.
6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v 1. rade ako poskytovateľ uzavrel dňa 26.1.2010 so spoločnosťou SH TRADE, s.r.o., Košice ako objednávateľom Zmluvu č. D 1-001/2010 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 38 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti). Za služby, ktoré žalovaný v 1. rade poskytol SH TRADE, s.r.o., Košice, vznikla spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu vo výške 5.564,16 eur. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1K/31/2012 zo dňa 7.4.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SH TRADE, s.r.o., Košice, a že dňa 16.7.2014 uzavreli žalovaný v 1. rade ako postupca a žalovaný v 2. rade ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky vo
výške 5.564,16 eur, ktorú mal žalovaný v 1. rade voči SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze. Následne Okresný súd Prešov dňa 22.9.2016 pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konkurzného konania ako veriteľa úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze namiesto žalovaného v 1. rade.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že termín pojednávania vo veci nariadil na deň 21.1.2020 s tým, že predvolanie na pojednávanie bolo advokátovi, ktorého žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní, doručené dňa 8.11.2019. Deň pred termínom označeného pojednávania (t. j. dňa 20.1.2020) bola súdu prvej inštancie doručená výpoveď plnomocenstva advokátom žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu neúčasť žalobcu na pojednávaní neospravedlnil, a že pojednávanie sa tak konalo v neprítomnosti žalobcu. Poukázal, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.11.2019, vypovedanie plnomocenstva bolo súdu doručené dňa 20.1.2020, pričom bolo povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony v prospech klienta, vrátane povinnosti informovať ho riadne a včas o termíne pojednávania a ďalších skutočnostiach týkajúcich sa právnej veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a zároveň poukázal na to, že účinky odvolania plnomocenstva sú voči súdu účinné dňom, kedy mu ich právny zástupca žalobcu oznámil.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1 ods. 1, 2; 18 ods. 2; 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“), ktoré obsahujú úpravu poslania advokácie, práv a povinností advokáta a podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku o žalobe o určení, či tu právo je alebo nie je.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo povinnosťou žalovaného v l. rade informovať úpadcu o postúpení pohľadávky, pretože táto povinnosť nevyplýva pre postupcu zo žiadneho právneho predpisu. Poukázal, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a že od 1.7.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Dôvodil, že žalobca nikdy nebol účastníkom konkurzného konania a teda nemá ani preukázateľný záujem na výsledku tohto súdneho sporu z dôvodu, že výsledok tohto konania nemá a nemôže mať vplyv na jeho postavenie proti úpadcovi, resp. žalovaným. Žalovaný v 2. rade je veriteľom úpadcu v konkurznom konaní a jeho uspokojenie je závislé na rozsahu speňaženia majetkovej podstaty úpadcu.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 262 ods. 1; 255 ods. 1 CSP.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
14. Žalobca v odvolaní primárne namietal, že neboli splnené podmienky na to, aby súd prvej inštancie vec prejednal v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu, a to aj s ohľadom na krátkosť doby, ktorá uplynula medzi výpoveďou plnomocenstva a nariadeným pojednávaním, na ktorú žalobca nebol schopný zareagovať, keďže o tejto skutočnosti nevedel. Dôvodil, že až z napadnutého rozsudku zistil, že jeho vtedajší zástupca už zrejme dlhšiu dobu nevykonáva advokátsku činnosť, a že ho neupovedomil o termíne nariadeného pojednávania a ani o tom, že vypovedal plnú moc, ktorú mu udelil na zastupovanie v konaní. S poukazom na uvedené mal za to, že nemohol realizovať svoje práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Argumentoval, že ak mal súd vedomosť
o tom, že jeho advokát vypovedal plnomocenstvo pred nariadeným pojednávaním bez toho, aby ho o tom upovedomil a následne vec prejednal v jeho neprítomnosti, bola mu týmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že existoval vážny dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie pojednávanie odročiť. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z., na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, sú bez právneho významu, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie už nebol zástupca, ktorému udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom.
15. Ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalovaného v l. rade informovať úpadcu o postúpení pohľadávky, pretože táto povinnosť nevyplýva pre postupcu zo žiadneho právneho predpisu. Dôvodil, že tento záver je v rozpore s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá postupcovi povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu dlžníkovi (t. zn. v danom prípade úpadcovi, resp. správcovi úpadcu). Ďalej argumentoval, že plnením v prospech pôvodného veriteľa sa pôvodný aj pristupujúci dlžník zbavili svojho záväzku, čo súd prvej inštancie opomenul.
16. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca uviedol, že jeho postavenie zostalo neisté napriek tomu, že si splnil svoju zmluvnú povinnosť. Dôvodil, že v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo voči dlžníkovi nevznikne. S poukazom na citované ustanovenie mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade síce nie sú dohodou o pristúpení k záväzku viazaní, no sú ňou viazaní žalobca a SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze. Vzhľadom na to, že veriteľom úpadcu je žalovaný v 2. rade, môže si SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze kedykoľvek v budúcnosti na základe dohody o pristúpení k záväzku od neho vymáhať plnenie. Argumentoval, že je v diskomfortnej situácii, kde na jednej strane preukázal, že svoj záväzok splnil a na strane druhej argumentáciou tak pôvodného veriteľa ako aj jeho nástupcu, že svoj záväzok nesplnil, sa dostáva do pozície, že ho bude musieť plniť ešte raz.
17. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím konanie zaťažil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadne jeho neúčasti na pojednávaní neobstojí a nemôže byť vyhodnocovaná ako dôvod odvolania, a že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal pritom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 31/2011 zo dňa 6.12.2012, podľa ktorého „... právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by sa bez toho určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“.
19. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že neboli splnené podmienky na to, aby súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a že zástupca, ktorému udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní nebol už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku zapísaný v zozname advokátov. Rovnako zotrval na tom, že jeho právne postavenie je neisté a to napriek tomu, že si splnil svoju zmluvnú povinnosť a preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
20. Žalovaný v 1. rade v odvolacej duplike uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že strana mohla byť v tomto type konania zastúpená výlučne advokátom. Naopak, strana môže byť zastúpená aj fyzickou osobou, ktorá neposkytuje služby v zmysle zákona č. zákon č. 586/2003 Z.z.. Dôvodil, že podľa ust. § 92 ods. 3 CSP je odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom voči súdu účinné dňom, kedy ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Mal za to, že žiaden právny predpis neukladá súdu, aby preskúmaval, že zo strany advokáta došlo k pozastaveniu výkonu advokácie.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a síce, či v konaní boli splnené procesné podmienky, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej inštancie v tejto súvislosti svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Posúdil tiež, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
26. Primárne považuje odvolací súd za potrebné poukázať, že i keď žalobca v odvolaní neoznačil, proti ktorým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie smeruje, z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca namieta len správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu a výrokov nároku na náhradu trov konania. Uvedené vyplýva aj z jeho odvolacieho návrhu, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie boli splnené vecné procesné podmienky, tzv. negatívne procesné podmienky, ako i podmienky na strane súdu (zákonné obsadenie na strane príslušného súdu) a sporových strán. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP preto naplnený nie je.
28. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalobca argumentoval, že až z napadnutého rozsudku zistil, že advokát, ktorému udelil plnú moc na zastupovanie v konaní, už zrejme dlhšiu dobu nevykonáva advokátsku činnosť, že ho neupovedomil o termíne pojednávania a ani o tom, že vypovedal plnú moc, ktorú mu udelil na zastupovanie v konaní, deň pred pojednávaním. S poukazom na uvedené mal za to, že ak mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že jeho advokát vypovedal plnomocenstvo pred nariadeným pojednávaním bez toho, aby ho o tom upovedomil a následne vec prejednal v jeho neprítomnosti, bola mu týmto nesprávnym postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom.
29. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá a druhá CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci.
30. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
31. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom pre celé konanie, súd vždy predvolá na pojednávanie zástupcu strany, stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Vykázanie doručenia
predvolania je pritom nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie, ktorého termín bol nariadený na 21.1.2020, bolo doručené dňa 8.11.2019 do elektronickej schránky zástupcu, ktorého žalobca dňa 15.4.2015 splnomocnil, aby ho zastupoval v konaní. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 178 ods. 1 CSP pri predvolávaní na pojednávanie teda nepochybil, ak predvolanie doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že v čase, kedy súd prvej inštancie predvolával jeho zástupcu na pojednávanie, tento už nevykonával advokátsku činnosť, nevyplýva z obsahu spisu ani žiadneho verejného registra alebo zoznamu. Okrem toho uvedené tvrdenie žalobca ani nepreukázal. Pokiaľ teda v nadväznosti na uvedené ďalej žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že ak mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že jeho advokát vypovedal plnomocenstvo pred nariadeným pojednávaním bez toho, aby ho o tom upovedomil a následne vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom týmto nesprávnym postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je podľa odvolacieho súdu zrejmé, ako dospel žalobca k záveru, že súd prvej inštancie mal (resp. mohol mať) vedomosť o tom, že žalobcu jeho zástupca neinformoval o vypovedaní plnomocenstva. Je povinnosťou advokáta informovať klienta riadne a včas o termíne pojednávania v jeho právnej veci. Okrem toho advokát je povinný najmä riadne a včas písomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak (§ 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku). S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto dospel odvolací súd k záveru, že nie pochybením súdu prvej inštancie v podobe jeho nesprávneho procesného postupu došlo k prejednaniu veci v neprítomnosti žalobcu. Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že nakoľko sa nejednalo o spor s povinným zastúpením (§ 90 ods. 1 CSP), nebol daný ani dôvod na to, aby súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom, aby si žalobca v lehote stanovenej súdom zvolil advokáta. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP preto podľa odvolacieho súdu naplnený nie je.
33. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
34. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Poukazuje pritom najmä na to, že určenie, ktorého sa žalobca domáha, nemá pre neho vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade právny význam a to z dôvodu, že žalobca ako náhradný dlžník mal síce na základe dohody podľa § 534 Občianskeho zákonníka povinnosť voči dlžníkovi SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, no žalovanému v 1. rade ako veriteľovi (resp. žalovanému v 2. rade) z tejto dohody medzi žalobcom a SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze nevzniklo žiadne priame právo (§ 534 veta druhá Občianskeho zákonníka). Žalovaní v 1. a 2. rade nie sú (a ani neboli) so žalobcom ako náhradným dlžníkom (preberateľom plnenia) v žiadnom právnom vzťahu. Nakoľko žalovaný v 1. rade ako veriteľ nebol účastníkom dohody o prevzatí záväzku, žiadne práva voči žalobcovi mu z tejto dohody nevyplývajú (uvedené zároveň platí aj pre žalovaného v 2. rade). Právo žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade teda nie je bez určenia, ktorého sa domáha, neisté alebo ohrozené a prípadný vyhovujúci rozsudok by nemal vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými pre žalobcu právny význam. Priamym dôsledkom neexistencie alebo nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu je procesná neúspešnosť žalobcu, to znamená rozhodnutie o zamietnutí žaloby a to bez toho, aby sa súd zároveň zaoberal vecou samotnou. Odvolací súd teda dospel k záveru, že ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nie sú naplnené. 35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2. rade rovnako vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu ale podľa obsahu spisu
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).