Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: OZEX s.r.o. Prešov, Masarykova 22A, 080 01 Prešov, IČO : 31 652 239, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO : 36 860 441, proti žalovanému: Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, o zaplatenie 14.384,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -134 zo dňa 1. júna 2017 vo výroku II. a IV., takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. -134 zo dňa 1. júna 2017 vo výroku II. a IV. tak, že žalobu zamieta a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. Návrh na prerušenie konania zamieta. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.384,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 30.12.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 14.384,02 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.1.2004 podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy, kde predmetom prevodu bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, výrobná hala na parcele č. XXX/X v celosti, k. ú. A.. Predmetný návrh na vklad bol rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zamietnutý. Krajský súd v Košiciach ale v rámci preskúmavacieho konania rozsudkom sp. zn. zo dňa 9.10.2006 toto rozhodnutie Správy katastra zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom predmetný rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.7.2007, v ktorom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra je nesprávne a potvrdil, že sporný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal byť povolený najneskôr do 26.2.2004. Ďalej žalobca uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa proti nemu ako žalovanému domáhal správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník ako žalobca zaplatenia nájomného za nájom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX za obdobie od 1.2.2004 do 1.1.2005, ktorý nárok odôvodil tým, že s ním mal uzavretú zmluvu o nájme na dobu určitú, predmetom ktorej bol nájom označených nehnuteľností, no žalovaný OZEX s.r.o. Prešov ich užíval aj po ukončení nájmu a to až do času, kým

sa v novembri 2007 stal ich vlastníkom, čím došlo v súlade s ust. k obnoveniu nájmu. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.11.2011 žalobe vyhovel a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.9.2008 jeho rozhodnutie potvrdil. Žalobca povinnosť uloženú týmito súdnymi rozhodnutiami splnil dňa 15.5.2009, kedy zaplatil správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník sumu vo výške 14.384,02 eur. Následne žalobca dňa 29.6.2009 vyzval žalovaného na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, čo žalovaný odmietol. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves, ktorým bol sporný vklad zamietnutý, bolo súdmi v preskúmavacom konaní ako nezákonné zrušené. Ak by toto nezákonné rozhodnutie nebolo vydané, nemohol by si bývalý pôvodný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nárokovať voči nemu za obdobie 1.2.2004 až 1.1.2005 nájomné, na zaplatenie ktorého bol napokon ďalšími súdnymi rozhodnutiami aj zaviazaný. S poukazom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že škoda 14.384,02 eur mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že dňa 23.1.2004 uzavrel žalobca ako kupujúci so správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník ako predávajúcim v nadväznosti na opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.9.2000, sp. zn. kúpnu zmluvu, ako i to, že rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Potvrdil, že toto jeho rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako to uviedol žalobca. Dodal, že rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 7.11.2007 napokon vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu povolil. Rovnako nespochybnil okolností týkajúce sa konaní, v ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník nájomné. Mal však za to, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje podľa nesprávneho právneho predpisu - o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Dôvodil, že rozhodnutie, od ktorého žalobca svoj nárok odvádza, bolo vydané do 1.7.2004, preto je potrebné vec právne posúdiť podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“). Okrem toho argumentoval, že nakoľko nebola daná príčinná súvislosť medzi jeho namietaným pochybením a škodou, ktorá bola žalobcovi spôsobená, pričom táto je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu, nie je nárok žalobcu dôvodný. Zároveň poukázal na ust. , podľa ktorého nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Dôvodil, že v danom prípade táto podmienka nie je splnená, pretože príslušný orgán nezrušil právoplatné rozhodnutie Správy katastra, ale toto rozhodnutie bolo zrušené v rámci riadneho opravného prostriedku, a teda zákonná podmienka pre to, aby nárok na náhradu škody žalobcovi mohol byť priznaný, absentuje.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako kupujúci s Poľnohospodárskym družstvom ,,Nová cesta? Jamník (zastúpeným správcom konkurznej podstaty) ako predávajúcim uzavreli dňa 23.1.2004 kúpnu zmluvu v nadväznosti na opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.9.2000, sp. zn. . Predmetom prevodu bola výrobná hala na parcele č. XXX/X v celosti k. ú. A., zapísaná na LV č. XXX. Z rozhodnutia Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX bol zamietnutý. Na základe preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach bolo rozsudkom sp. zn. zo dňa 9.10.2006 rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí vkladu č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zrušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.07.2007 rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil a stotožnil sa s jeho dôvodmi. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že v konaní Okresného súdu Prešov rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10.9.2008 bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník sumu vo výške 240.000,-Sk s prísl. z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu bola uzavretá nájomná zmluva, kde výška ročného nájmu bola stanovená na sumu 240.000,-Sk a fakturovaná mala byť vo výške 20.000,-Sk mesačne. Nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu žalobca odkúpil v ponukovom konaní mimo dražby kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2004 na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.9.2000, sp. zn. .

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ust. §,; ; ; ods. 1, ; ; , ktoré obsahujú úpravu zásad zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, podmienky uplatnenia nároku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a predbežné prerokovanie nároku tejto zodpovednosti a tiež podľa , ktorý obsahuje úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ). Konštatoval, že ani vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, ne nevykladá, pričom v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Uviedol, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že v súlade s ust. bol žalobcom podaný návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody a tiež, že podľa ust. za Slovenskú republiku koná orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Za nesporné tiež považoval, že žalobca na základe rozsudku v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp. zn. uhradil nájomné vo výške 14.384,02 eur, o čom svedčí doklad o úhrade. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil náhradu škody z titulu nesprávneho rozhodnutia Správy katastra, ktorá nepovolila vklad jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo malo za následok, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník nájomné vo výške 14.384,02 eur za obdobie od 1.2.2004 do 1.1.2005. Dôvodil, že ak by Správa katastra Spišská Nová Ves dňa 22.3.2004 nevydala nesprávne rozhodnutie a návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX by vyhovela, prešlo by vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na žalobcu, vzhľadom k podaniu návrhu na vklad dňom 26.1.2004 po uplynutí 30-dňovej lehoty, v ktorej mala Správa katastra o návrhu rozhodnúť. Žalobca by tak nebol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník sumu 14.384,02 eur, teda žiadna škoda by žalobcovi nevznikla. Práve týmto nesprávnym rozhodnutím došlo k vzniku škody, ktorej náhradu si žalobca v tomto konaní uplatnil. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože takéhoto nároku by sa bolo možné domáhať iba vtedy, ak by išlo o nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie.

7. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ z ust. vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, žalobca využil všetky opravné prostriedky preto, aby dosiahol zmenu rozhodnutia Správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdením žalovaného, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ust. tak, že poukázal na , podľa ktorého priznáva každému základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podmienka uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúca z ust. vety prvej , t. j. zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom, bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva, hmotnoprávne zaručeného v . Splnenie tejto podmienky je potrebné v konkrétnych súvislostiach vykladať ústavne súladným spôsobom, čo znamená tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Rešpektujúc preto zmysel a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúceho z , teda s použitím teleologického výkladu, nie je možné lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať extenzívne. Pokiaľ v danej konkrétnej veci nasvedčujú všetky podmienky zodpovednosti štátu, resp. ich splnenie v materiálnom zmysle, nie je možné a ani prípustné ust. vety prvej zákona č.

interpretovať spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval. V nadväznosti na to súd prvej inštancie zdôraznil, že Krajským súdom v Košiciach a Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcom podľa V. časti nie je prípustný opravný prostriedok. Teda vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím a žalobca nemohol použiť mimoriadny opravný prostriedok, čo by bolo aj nelogické, nakoľko práve rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutia Správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad, ktoré je považované za rozhodnutie nezákonné. O protiprávnosti (nezákonnosti) rozhodnutia Správy katastra zo dňa 22.3.2004 bolo právoplatne rozhodnuté v preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

8. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že výsledkom nezákonného rozhodnutia žalovaného je škoda, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 14.384,02 eur, ktorú žalobca uhradil prenajímateľovi, a ku ktorej by v prípade zavkladovania vlastníckeho práva Správou katastra nedošlo. Konštatoval, že zamietnutie návrhu na vklad nehnuteľnosti Správou katastra je nepochybne v príčinnej súvislosti s výsledkom tohto postupu, ktorým je úhrada nájomného a následne vznik škody v žalovanej výške. Poukázal tiež, že aj keď žalobca požiadal o predbežné prejednanie nároku podľa , obsah tohto podania, ktorým žiadal orgán konajúci za Slovenskú republiku predbežne prejednať nárok a uhradiť škodu zodpovedá obsahu ust. . Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody uzavrel, že nárok žalobcu v časti istiny je dôvodný.

9. Priznaný úrok z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ust. , , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. . Uviedol, že úroky z omeškania je potrebné posudzovať aj v zmysle , podľa ktorého ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Poukázal, že žiadosť bola žalovanému doručená 29.6.2009, 6 mesačná lehota skončila 29.12.2009 a nasledujúci deň t. j. od 30.12.2009 sa dostal žalovaný do omeškania. Preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku od 31.12.2009 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania za obdobie od 29.6.2009 do 29.12.2009 žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , v spojení s (ďalej len „“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do jeho vyhovujúcej časti (výrok II.) a súvisiaceho výroku o trovách konania (výrok IV.) podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

12. Žalovaný v odvolaní poukázal na zistený skutkový stav, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nestotožnil sa ale so záverom súdu prvej inštancie, že sú dané podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím s poukazom na . Dôvodil, že toto právo nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie ( zo dňa 16.12.2008). Uviedol, že zákonodarca bol oprávnený ustanoviť podmienky, za ktorých možno uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a pokiaľ tieto nie sú splnené, žalobe o náhradu takejto škody nie je možné vyhovieť, pričom zamietnutím žaloby nedochádza k porušeniu ústavného práva žalobcu. Argumentoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom podľa zákona sú v podstate zhodné s podmienkami zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ne s tým, že poukázal aj na výklad v súdnej praxi a na dôvodovú správu k nemu. Dôvodil, že rozhodnutie príslušnej Správy katastra zo dňa 22.3.2004 bolo zrušené na základe odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad. Toto rozhodnutie teda bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť. Nemôže byť teda daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vo vzťahu k rozhodnutiu príslušnej Správy katastra zo dňa 22.3.2004. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný ďalej poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Zdôraznil, že Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. l právny štát, pričom k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva; súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28.6.2007). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty a môže tým porušiť právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.12.2008). V tejto súvislosti argumentoval, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či namietané pochybenie Správy katastra bolo priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody a či škoda bola spôsobená len (iba) namietaným pochybením Správy katastra. Podľa žalovaného v danej právnej veci nebola preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím príslušnej Správy katastra zo dňa 22.3.2004 a vznikom škody. V tejto právnej veci má byť škodou nájomné, ktoré bol navrhovateľ povinný platiť predávajúcemu z kúpnej zmluvy za špecifikované obdobie, ktoré by však nebol povinný platiť, ak by Správa katastra rozhodla o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu ako kupujúceho tak, že by ho povolila. Poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. , nájomný vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam trval medzi Poľnohospodárskym družstvom "Nová cesta" Jamník a žalobcom aj po uzavretí platnej kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad z toho dôvodu, že navrhovateľ sa stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností až v roku 2007, pretože návrh na vklad bol najprv rozhodnutím zo dňa 22.3.2004 zamietnutý a až 7.11.2007 bol povolený na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Žalovaný mal za to, že predmetné nájomné, ktoré žalobca zaplatil Poľnohospodárskemu družstvu "Nová cesta" Jamník nie je možné považovať za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a zastával názor, že namietaná škoda vznikla ako dôsledok toho, že si účastníci kúpnej zmluvy dojednali zaplatenie celej kúpnej ceny už pri podpise kúpnej zmluvy, bez ohľadu na časový okamih vzniku vlastníckeho práva (právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu) k dotknutým nehnuteľnostiam na základe predmetnej zmluvy a zároveň si zmluvne neusporiadali vzájomný právny vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy, s čím sa súd v rozhodnutí nevysporiadal. Podľa názoru žalovaného nie je preto ani priama príčinná súvislosť medzi namietanou škodou a rozhodnutím Správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004. V období, za ktoré vznikla navrhovateľovi povinnosť platiť nájomné, bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predmetom preskúmania v rámci správneho súdnictva. Rozhodnutie Správy katastra č. V 93/2004 o zamietnutí návrhu na vklad bolo vydané dňa 22.3.2004 a až dňa 19.7.2007 bol vyhlásený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bolo konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu právoplatne ukončené. S poukazom na uvedené uzavrel, že výška zaplateného nájomného je v príčinnej súvislosti s dĺžkou súdneho konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a za túto okolnosť nemôže niesť zodpovednosť správny orgán.

14. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -165 zo dňa 29. októbra 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. -134 zo dňa

1. júna 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.384,02 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2009 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a konštatoval, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil ( ).

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené, preto jeho odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, nakoľko súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom strany sporu nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec nesprávne aplikoval , a že v dôsledku toho nesprávne vyvodil, že sú dané podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím s poukazom na , keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne aplikoval na prejednávaný spor a správne posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Poukázal, že podstatnou právnou otázkou, ktorá bola medzi stranami sporná bolo, či absencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, má za následok, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu v prejednávanej veci. Dospel pritom k záveru, že podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody vyplývajúca z ust. vety prvej (zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom), bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva hmotnoprávne zaručeného . Splnenie predmetnej podmienky bolo potrebné v konkrétnych súvislostiach vykladať ústavne súladným spôsobom, teda tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Mal za to, že rešpektujúc zmysel a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúce z , nie je možné lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale bolo potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať extenzívne. Pokiaľ teda okolnosti konkrétnej veci nasvedčovali splneniu podmienok zodpovednosti štátu v materiálnom zmysle, nebolo prípustné ust. vetu prvú interpretovať spôsobom, ktorý zodpovednosť štátu de facto vylučoval. Dôvodil, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Argumentoval tiež tým, že pokiaľ by sa žalobca nebol odvolal proti rozhodnutiu správneho orgánu, rozhodnutie by sa stalo právoplatným, čo však vylučuje možnosť nápravy riadnym opravným prostriedkom a zároveň by bolo záväzné pre účastníkov a orgány. V konkrétnej veci to znamená, že žalobcovi by vznikla škoda nielen z titulu zaplateného nájomného, ktoré musel zaplatiť na základe právoplatného rozsudku, ale aj tým, že by sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad mu bol rozhodnutím správneho orgánu pôvodným nezákonným rozhodnutím zamietnutý. Mal za to, že žalobca sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemohol domôcť iným spôsobom, preto nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to zamietnutím vkladu, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa . Vychádzajúc aj zo skutkových okolností, aké boli zistené, má žalobca zásadne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Správy katastra. Za správne označil aj závery súdu prvej inštancie o splnení ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, teda či škoda vznikla žalobcovi a či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

16. Ohľadne námietky žalovaného spočívajúcej v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím príslušnej Správy katastra a vznikom škody uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, teda ak je preukázané (čo v danom prípade nesporne preukázané bolo), že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo.

17. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že existencia škody a jej výška boli preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.11.2007, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola týmto rozhodnutím v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 10.9.2008 uložená povinnosť zaplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník sumu 240.000,-Sk s prísl. titulom

nájomného za nehnuteľnosť v k. ú. A.. Poukázal, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného OZEX s.r.o. Prešov k predmetu kúpy nebolo zapísané a k zápisu došlo až v novembri 2007 a tak žalovaný nebol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ však túto nehnuteľnosť užíval, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy a bol povinný platiť nájomné, ktoré vo výške 14.384,02 eur uhradil správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník dňa 15.5.2009. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Správy katastra o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva tak vznikla žalobcovi škoda, a to titulom povinnosti platiť nájomné, ktoré by v prípade včasného zavkladovania kúpnej zmluvy platiť nemusel. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že ostatné žalovaným tvrdené námietky nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

18. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -165 zo dňa 29. októbra 2018 podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňoval s poukazom na z dôvodu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj z ust. z dôvodu, že ide o otázku, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu riešená. Dôvodil, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu spočíva v tom, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná aj vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť a ďalej aj v nesprávnom výklade pojmu ,,príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vznikom škody?.

19. Dovolací súd konštatoval, že rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa - zákona (špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa ust. zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné () alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie () ako ne teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a predpokladá aj odstránenie nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp. musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať ( ). Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu ( - zákona) je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

20. Dovolací súd poukázal, že v odbornej literatúre sa vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v uvádza, že základom zodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť, a teda sa stáva zaväzujúcou normou - touto časťou rozhodnutia je výrok, a že rozhodnutie zakladá zodpovednosť len vtedy, ak nadobudlo právoplatnosť. Podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú ne sú v podstate zhodné s podmienkami zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ne. Poznamenal, že aj zo znenia

Z.z. je zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci - výnimku z tohto pravidla potom upravuje ust. a .

21. Ďalej dovolací súd uviedol, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je splnenie troch základných podmienok, ktorými sú (i) protiprávnosť rozhodnutia, (ii) právoplatnosť rozhodnutia, (iii) vyčerpanie opravných prostriedkov. Dospel k záveru, že autentický výklad , a rovnako tak je pokiaľ ide o požiadavku právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti (viď. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva takouto vlastnosťou nedisponuje. Poznamenal, že aj napriek tomu, že predpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie alebo zmena, treba uviesť, že sú určité výnimky, kedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže dôjsť (a v mnohých prípadoch aj reálne dochádza) ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Týmito výnimkami sú (i) existencia tzv. ničotného rozhodnutia, (ii) existencia vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť), (iii) existencia prípadov hodných osobitného zreteľa. O žiadnu z týchto uvedených výnimiek však v danej veci podľa dovolacieho súdu nejde.

22. Dovolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný podal dovolanie, ktoré je v časti prvej nastolenej právnej otázky nielen prípustné ( ), ale tiež dôvodné, lebo v ňom opodstatnene uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

23. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného bolo dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pred opätovným predložením veci odvolaciemu súdu, súd prvej inštancie doručil zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu obom sporovým stranám.

24. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

25. Riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu, odvolací súd vec opätovne prejednal, zohľadňujúc pritom nesprávne právne posúdenie veci, pre ktoré dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.

27. Odvolanie odôvodnil žalovaný dôvodmi podľa , . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa je naplnený a odvolací dôvod podľa naplnený nie je.

28. Dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože toto spočívalo v nesprávnom právnom posúdení. Konštatoval, že v prejednávanej veci Správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zamietla, a nakoľko sa žalobca v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolal (aj keď oprávnene), predmetné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zrušené skôr, ako sa stalo právoplatným. V danom prípade sa preto podľa dovolacieho súdu nemožno domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a rozhodnutie odvolacieho

súdu preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (odsek 51. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020).

29. Zároveň dovolací súd konštatoval, že druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18 - § 19 zákona) je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku (odsek 41. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020). Zároveň dovolací súd uviedol, že je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia posudzovať podľa ustanovení , resp. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (odsek 50. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30. decembra 2020).

30. Odvolací súd poukazuje, že žalobca v žalobe, vo svojich podaniach a tiež vyjadreniach na pojednávaniach svoj nárok argumentačne opieral o tvrdenie, že Správa katastra chybne posúdila predpoklady a podmienky povolenia vkladu, čo spôsobilo nesprávnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004. Opakovane zdôraznil, že v rámci preskúmavacieho konania dospeli súdy k záveru, že Správa katastra nesprávne posúdila otázku, či bol vklad navrhovateľom do katastra podaný včas. S poukazom na nesprávne posúdenie predmetnej otázky Správou katastra dôvodil, že jej rozhodnutie č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004, ktorým bol návrh na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX zamietnutý, je nezákonné.

31. Pokiaľ ide o prípadný nesprávny úradný postup, žalobcom neboli v konaní preukázané a ani tvrdené úkony Správy katastra, ako sú napr. oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná jej nečinnosť, či iné vady v spôsobe vedenia konania Správy katastra, ktoré by predstavovali porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pri jej činnosti. Žalobca nenamietal nesprávnosť faktickej, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcej činnosti alebo nečinnosti Správy katastra, teda samu procedúru prejednania veci (t. zn. to, ako Správa katastra viedla katastrálne konanie), ale namietal nezákonnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004, ktoré podľa žalobcu zapríčinilo nesprávne posúdenia otázky, či bol vklad navrhovateľom do katastra podaný včas. K druhej forme zodpovednosti tak neboli žalobcom produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy (odvolací súd len pripomína, že dokazovanie je v civilnom sporovom konaní postavené na procesnej zodpovednosti strán a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov). Svoju argumentáciu teda žalobca sústredil do roviny odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia (viď. žaloba, zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.1.2012, zo dňa 13.9.2016 a zo dňa 2.5.2017). K uplatneniu druhej formy zodpovednosti štátu za škodu, t. j. zodpovednosti za nesprávny úradný postup, žaloba nesmerovala.

32. Pre úplnosť ešte odvolací súd poznamenáva, že i keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 26.1.2004 a Správa katastra Spišská Nová Ves o ňom prvýkrát rozhodla až dňa 22.3.2004 rozhodnutím č. V 93/2004, teda nie v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, ako jej to stanovuje ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ani táto skutočnosť nemôže byť so zreteľom na okolnosti prejednávaného sporu dôvodom pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Včasné nerozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností síce možno považovať za nesprávny úradný postup, čo je jednou zo základných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

avšak nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad nebolo v danom prípade z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúce.

33. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalobca sa môže podľa domáhať proti žalovanému nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu aj vtedy, ak toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa je naplnený.

34. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán vyplynuli, resp., ktoré vyšli počas konania najavo a neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Súčasne súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia nezaložil na chybnom hodnotení dôkazov, preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa naplnený nie je.

35. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa , pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle s ust. zmenil vo výroku II. tak, že žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, keďže mu ale v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalovaný síce bol v odvolacom a dovolacom konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania, podľa obsahu spisu mu ale trovy odvolacieho ani dovolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd o trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).