Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-558-2015.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/558/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Valentovej a sudcov JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Antona Jačeka, v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti odporcovi: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., J. XXXX/XX, o zaplatenie 167,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 30.4.2015, č.k. 14C/227/2000-156 - vo vyhovujúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti včítane výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (druhom v poradí po predchádzajúcom zrušení) prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 167,62 Eur do troch dní a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 6,64 Eur za zaplatený súdny poplatok a 31,20 Eur za trovy právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní.
Rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti prvostupňový súd i tentoraz s použitím ustanovení § 575 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola platne a účinne uzavretá dohoda o investovaní. Predmetom tejto dohody bolo odovzdanie platne zaregistrovanej kupónovej knižky s cieľom investovať investičné body do AVANT
- Slovakia investičný fond, a.s., odporcom navrhovateľovi a vyplatenie 5.050,- Sk navrhovateľom odporcovi. Zmena zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zákonom č. 190/1995 Z.z. priniesla zmenu v oblasti kupónovej privatizácie v tom smere, že kupón oprávňuje jeho majiteľa na získanie dlhopisu vydaného FNM, a nie na kúpu akcií. Zmena právneho predpisu po vzniku záväzku zapríčinila nemožnosť plnenia z vyššie uvedenej zmluvy, pričom táto nemožnosť má objektívny charakter. V dôsledku tejto dodatočnej nemožnosti plnenia zanikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, odpadol. S poukazom na uvedené sa zmluva zo dňa 19.10.1994 stala neplatnou a na strane odporcu, keďže navrhovateľ v zmysle zmluvy už plnil, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný odporca v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť navrhovateľovi. Súd nerozhodoval o vrátení kupónovej knižky vrátane 1000 bodov ako o vrátení plnenia z neplatnej zmluvy, nakoľko to nenavrhli účastníci konania (odporca to len uvádza v podanom odvolaní zo dňa 29.8.2014, avšak nie ako procesný návrh v konaní) a je to v tomto štádiu konania bezpredmetné, nakoľko táto kupónová knižka je bezcenná a nepoužiteľná na akékoľvek právne úkony.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 37,84 Eur, z titulu zaplateného súdneho poplatku 6,64 Eur, a z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci v hodnote 13,28 Eur a 2 x 2,32 Eur režijný paušál (prevzatie a príprava, podanie návrhu), pretože navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.
Aj proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti vychádzajúc z obsahu podania, podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v tejto časti síce vyhovie, teda uloží mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 167,62 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ale oproti zaviazania navrhovateľa vrátiť mu 1000 bodov z II. vlny kupónovej privatizácie do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania vo výške 10,- Eur. Argumentoval tým, že právne odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti je v rozpore s pozitívnym právom, pretože súd nerešpektoval skutkový a ani právny stav veci a takýto postup viedol k tomu, že toto rozhodnutie možno považovať opäť za nezákonné. Odvolateľ citoval ust. § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého „ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal“ a zároveň uviedol, že zo skutkového stavu veci vyplýva, že pôvodný odporca (postupca) a ani postupník mu do dnešného dňa nevrátili 1000 bodov z druhej vlny kupónovej privatizácie, ktoré prevzali pri podpise predmetnej zmluvy. Z tohto dôvodu potom navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ aj navrhovateľ namieta, že k plneniu z jeho strany ako dlžníka neprišlo, pretože kupónová privatizácia sa zmenila nariadením vlády na dlhopisovú metódu, toto je zavádzanie súdu a aj jeho ako údajného dlžníka. Pôvodný navrhovateľ totiž nevyčkal na zahájenie oficiálnej odkupovania, čím porušil zákon. Konal tak v čase ohrozenia samotnej kupónovej privatizácie zo strany vtedajšieho opozičného politika L. R., ktorý verejne vyhlasoval, že ak po voľbách zostaví vládu, kupónovú privatizáciu nahradí dlhopisovou metódou. Najpodstatnejšou je skutočnosť, že navrhovateľ nevyčkal na zahájenie predkola druhej vlny kupónovej privatizácie. Po citovaní ust. § 451 Občianskeho zákonníka odvolateľ poukázal na to, že konanie navrhovateľa možno charakterizovať ako obchádzanie zákona s úmyslom získať finančný prospech na úkor občana. Dôvody, ktoré ho viedli k odpredaju 1000 bodov z kupónovej privatizácie podrobne opísal v podanom odpore proti platobnému rozkazu, pričom z právneho hľadiska postup navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy považuje za porušenie dobrých mravov. Odvolateľ poukázal i na to, že zatiaľ čo ako navrhovateľ v iných konaniach na náhradu škody nemôže sa domôcť svojich práv, navrhovateľ v tomto konaní porušujúci zákon a dobré mravy sa jej domohol. Na porovnanie poukázal aj na postup v inom súdnom konaní sp. zn. 25C/2/2008 zákonnou sudkyňou, keď vážnym pochybením súdu je aj tá skutočnosť, že rozsudok vydala práve tá sudkyňa, voči ktorej uplatnil článok 32 Ústavy SR. Odvolateľ zároveň žiadal vylúčiť z rozhodovania veci sudcov Krajského súdu v Trnave JUDr. Ľubicu Spálovú, JUDr. Antona Jačeka, JUDr. Magdalénu Krajčovičovú, Mgr. Fedora Benku, JUDr. Silviu Hýbelovú, Mgr. Jozefa Mačeja, JUDr. Ivetu Jankovičovú, JUDr. Andreu Dudášovú, JUDr. Martina Holiča, ktorí vydali ním označené rozsudky, pričom vyslovil tiež nesúhlas s postupom JUDr. Antona Jačeka ako predsedu Krajského súdu v Trnave pri vybavení jeho sťažností. Citované senáty žiada vylúčiť z dôvodu, že ich rozhodnutia nevychádzajú z pozitívneho práva a preto ich možno považovať za nezákonné. Okrem toho, žiadal vylúčiť tiež všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, ktorí podali tzv. antidiskriminačné žaloby s tým, že preukázali neznalosť zák. č. 365/2004 Z.z., zámerne si vyložili jeho ust. § 8 rabulistickým spôsobom za účelom osobného, neoprávneného prospechu na úkor občanov, čo svedčí aj o strate sudcovskej spôsobilosti, pričom takéto konanie sudcov je v demokratickom štáte neprijateľné. Zároveň žiada vylúčiť i všetkých tých sudcov, ktorí neunesú jeho kritiku voči prebujnelej korupcii v slovenskom súdnictve.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadril.
Keďže časť námietky zaujatosti vznesené odporcom v podanom odvolaní smerovali proti konkrétne označeným sudcom z dôvodu ich rozhodovania v iných veciach a v časti o vylúčenie „všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, ktorí podali tzv. antidiskriminačné žaloby“, z námietky zaujatosti nebolo zrejmé proti komu teda, proti ktorým konkrétnym sudcom smeruje, na predmetnú námietku v zmysle § 15a ods. 3 a ods. 5 v spojení s § 14 ods. 3 O.s.p., nebolo dôvodné prihliadať a zároveň nebolo možné ani vec predložiť nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a§ 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu napadnutej časti - teda v časti ktorou bolo návrhu vyhovené, v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o uplatnenom nároku navrhovateľa vo vyhovujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 167,62 Eur, ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie, ktoré navrhovateľ žiadal vydať.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v jeho napadnutej časti bolo posúdiť, či v danom prípade súd prvého stupňa správne nevyžadoval od navrhovateľa i splnenie si reštitučnej povinnosti, tu jeho zaviazaním sa k nej oproti zaviazania odvolateľa na žalované plnenie (pri rešpektovaní vzájomnej viazanosti plnenia i pri formulácii žalobného návrhu), keďže podľa odvolateľa z neplatnej zmluvy je každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistení, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (obchodnou spoločnosťou EPIC - Securities, s.r.o.) a odporcom bola platne a účinne uzavretá Dohoda dňa 19.10.1994, ktorej predmetom bol vychádzajúc z jej obsahu záväzok odporcu odovzdať právnemu predchodcovi navrhovateľa - druhej zmluvnej strane svoju platne zaregistrovanú kupónovú knižku pre druhú vlnu kupónovej privatizácie, z ktorej bude riadne podaných všetkých 1000 investičných bodov v prospech spoločnosti AVANT - Slovakia investičný fond, a.s., s úmyslom predať tieto budúce akcie uvedeného investičného fondu právnym predchodcom navrhovateľa za cenu pre odporcu v rozsahu dohodnutej sumy 5.050,- Sk, ktorá mu bude vyplatená právnym predchodcom navrhovateľa - zmluvnou stranou do 15 dní po obdržaní kupónovej knižky. Zmena zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zákonom č. 190/1995 Z.z. podľa súdu prvého stupňa priniesla zmenu v oblasti kupónovej privatizácie v tom smere, že kupón oprávňuje jeho majiteľa na získanie dlhopisu vydaného FNM, a nie na kúpu akcií. Zmena právneho predpisu po vzniku záväzku zapríčinila nemožnosť plnenia z vyššie uvedenej zmluvy, pričom táto nemožnosť má objektívny charakter. V dôsledku tejto dodatočnej nemožnosti plnenia zanikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, odpadol, a keďže právny predchodca navrhovateľa v zmysle zmluvy už plnil, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný odporca v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť už navrhovateľovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená.
Súd prvého stupňa správne posúdil záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Vychádzal pritom z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej ak sa predávajúcemu na základe zmluvy zaplatí za budúce akcie určené na predaj (§ 22 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení platnom do 13. septembra 1995), ktoré však v dôsledku zmeny právneho predpisu (uskutočnenej zákonom č. 190/1995 Z.z.) nebolo možné nadobudnúť, plnenie predávajúceho sa tým stalo nemožným, preto jeho povinnosť podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla. V takomto prípade treba zaplatenú dohodnutú cenu považovať za bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol (R 109/1998). Táto následná nemožnosť plnenia je trvalá a nastala až po vzniku záväzku, následkom určitej okolnosti (tu zmenou právnej úpravy), i keď v dobe uzatvorenia zmluvy bolo plnenie objektívne splniteľné.
V danom prípade sa platne zaregistrovaná kupónová knižka na meno odporcu, stala dňom jej registrácie investičným kupónom v prospech jej majiteľa, teda v prospech odporcu, ktorý kupón je cenným papierom na meno a oprávňuje majiteľ (teda len odporcu) na získanie dlhopisu, pričom kupón sa navyše stal neprevoditeľným (tu pozri § 22 ods.1, 2 a 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení platnom do 13. septembra 1995).
Z uvedeného potom vyplýva, že i keď odporca podľa Dohody zo dňa 19.10.1994 odovzdal právnemu predchodcovi navrhovateľa svoju platne zaregistrovanú kupónovú knižku pre druhú vlnu kupónovej privatizácie s úmyslom predať budúce akcie, ktoré získa investíciou svojich 1000 investičných bodov z kupónovej knižky a z predaja získať pre seba dohodnutú sumu, ktorá mu už bola navrhovateľom i vyplatená, zmenou kupónovej knižky s investičnými bodmi na investičný kupón na meno odporcu, ktorý je neprevoditeľný, oprávňujúci už len na získanie dlhopisu pre odporcu, sa tak plnenie odporcu podľa dohody stalo nemožným, pre jeho objektívnu nemožnosť, nezávislú od vôle odporcu. Táto nemožnosť plnenia tak spôsobila prospech odporcu (získanie sumy 5.050,- Sk) z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda prijatím plnenia zo zmluvy, podľa ktorej už odporca nemohol poskytnúť dohodnuté protiplnenie.
Ak aj odvolateľ poukázal na znenie § 457 Občianskeho zákonníka a dožadoval sa vrátenia 1000 bodov z druhej vlny kupónovej privatizácie cez vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy, tu odvolací súd upriamuje pozornosť na už uvádzané, teda že v danom prípade navrhovateľova pohľadávka predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Zmluva účastníkov bola v čase jej vzniku uzatvorená platne, keď až dodatočne dôvod plnenia podľa nej na strane odporcu odpadol, stal sa nemožným, odporca tak reálne neplnil, pretože kupónová knižka s investičnými bodmi, za ktoré mali byť vydané akcie na predaj, registrovaná na meno odporcu, ktorú odporca síce odovzdal právnemu predchodcovi navrhovateľa, sa zo zákona zmenila na investičný kupón, ktorý odporcovi zostal, bez možnosti jeho prevodu, čím navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca nemá reálnu možnosť vrátiť odporcovi žiadané investičné body, ktoré sa premenou na investičný kupón dostali naspäť do dispozície odporcu. So zreteľom na uvedené skutočnosti bol preto odporca povinný vrátiť navrhovateľovi poskytnuté mu plnenie jeho právnym predchodcom, o ktorú sumu by sa inak bezdôvodne obohatil.
Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, ako vecne správny, včítane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému navrhovateľovi v zásade vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi, keďže si ale navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli) odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.