Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-9-2022.pdf
PDF · 103.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudcov: Mgr. Katarína Arnouldová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci v prospech oprávneného: ARTIN, spol. s r. o., IČO: 31 666 183, so sídlom Radničné námestie 6, Bardejov, zastúpeného splnomocnencom: POLAKOVIČ & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 233 559, so sídlom Štúrova 16/12, Bratislava, proti povinnému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre vymoženie 1868,62 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 503/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10Er/1007/2009-23 zo dňa 30. septembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 23Zm/63/06-30 zo dňa 26.05.2008. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súdu bolo prostredníctvom súdneho exekútora dňa 22.01.2016 doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a to, že povinný uzatvoril dňa 23.05.2005 so spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného z úverovej zmluvy povinný v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť Apollis, a.s., v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky bola táto pohľadávka postúpená na oprávneného. Oprávnený k podaniu pripojil fotokópiu Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo číslo zmluvy 0022300205RSU zo dňa 23.05.2005 (ďalej len „zmluva“), fotokópiu Dohody o vyplňovacom práve k zmenke zo dňa 23.05.2005 a fotokópiu zmenky. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi exekučný súd mal preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Z doplnenia návrhu však súd prvej inštancie nemal preukázané, že by vymáhaný
nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t. j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z predloženej zmluvy vyplýva, že túto uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru exekučný súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, výpis z obchodného registra oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a v podstate skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, ani nijako nenamietal. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného titulu tiež zistil, že v ňom zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky, nezaoberal sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti, s ktorou vznikol vymáhaný nárok, a teda nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil a zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený dôvodil tým, že súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie neaplikoval všeobecne právne predpisy platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky, respektíve v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, a teda nesprávne vec právne posúdil. Oprávnený mal za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva, nie je spotrebiteľskou zmluvou, a teda nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň podotkol, že aj keby v danom prípade šlo o spotrebiteľskú zmluvu, exekučný súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu, len na základe konštatovania, že súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom bez toho, aby preskúmal, posúdil a mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27.06.2017. Oprávnený namietal, že uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a uplatniť si tak svoje ústavné a zákonné práva. Uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, respektíve ju nesprávne aplikoval, a teda nesprávne vec právne posúdil. Poukázal tu na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015. S ohľadom na vyššie uvedené, bol toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnej výške.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 21.10.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11.09.2009 na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 23Zm/63/06-30 zo dňa 26.05.2008 (ďalej aj „zmenkový platobný rozkaz“). Následne súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor podaním zo dňa 22.10.2009 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 09.11.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe predloženého exekučného titulu. Dňa 22.01.2016 bolo súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.01.2016. Uznesením č. k. 10Er/1007/2009-23 zo dňa 30.09.2021 súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený zo dňa 15.12.2021.
13. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle cit. ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa cit. § 39 ods. 4 povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom je oprávnený povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie opísal vlastný vzťah s povinnými a priložil k nemu fotokópie listín: Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0022300205RSU zo dňa 23.05.2005, Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke zo dňa 23.05.2005 a zmenku.
15. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, pričom v pôvodnom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky (zmenkový platobný rozkaz č. k. 23Zm/63/06-30 vydaný Okresným súdom Trnava dňa 26.05.2008 na základe zmenky zo dňa 23.05.2005) a zároveň vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tým, že Zmluva o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 23.05.2005 je spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že zmluva spadá pod právny režim zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona účinného v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 23a cit. zákona typovou zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z formy a obsahu Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 23.05.2005 je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinných, pričom povinní obsah tejto zmluvy žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť ani neovplyvnili. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že predmetná zmluva je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
17. Pre zastavenie exekúcie podľa citovaného § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je potrebné splniť ešte ďalšiu podmienku, aby bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Pokiaľ bol exekučný titul v čase jeho vydania vydaný v súlade s právnymi predpismi, nie je cieľom § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavenie exekúcie bez riadneho odôvodnenia, prečo je konkrétne dojednanie potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v čom spočíva obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, ktoré by sa nachádzali v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným. Ak uvedené okolnosti neboli odôvodnené v konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným exekučným titulom (zmenkový platobný rozkaz vydaný v skrátenom konaní), je potrebné, aby sa s vyššie uvedenými skutočnosťami vysporiadal exekučný súd (ako súd prvoinštančný vykonal v tomto smere dokazovanie a toto vyhodnotil). Uvedený právny názor je v súlade aj s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017, v ktorom je konštatované, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto treba poslednú podmienku pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vykladať tak, že exekučný súd musí poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi nachádzajúce sa v konkrétnej, posudzovanej spotrebiteľskej zmluve. Nie je preto podľa názoru odvolacieho súdu prípustné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku iba z dôvodu, že zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky a nezaoberal sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok a teda že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi (pretože to nebolo povinnosťou súdu pred vydaním zmenkového platobného rozkazu), pričom v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal opak.
18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku treba vykladať v tom zmysle, že exekučný súd musí v konaní zisťovať a posudzovať existenciu prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie, neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté. Formuláciu „nebolo prihliadnuté“ nemožno vykladať abstraktne, teda že sa na tieto okolnosti nemohlo prihliadať, ale že sa na ne neprihliadlo v danej konkrétnej veci, hoci v nej takéto okolnosti existujú. Zároveň musí exekučný súd preskúmať kauzalitu medzi vymáhaným nárokom a okolnosťami podľa § 57 ods. 1 písm. m) prvého a tretieho bodu Exekučného poriadku (existencia neprijateľných zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom). Aj pre zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia platí § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekúcia zastaví len čiastočne, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti. Úlohou exekučného súdu teda je preskúmať (vykonaním dokazovania a vyhodnotením dôkazov v prípade aj na pojednávaní), či v rámci celého vymáhaného nároku sú vymáhané aj časti založené na neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne rozporné s dobrými mravmi alebo zákonom. Naopak,
v prípade dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) druhého bodu Exekučného poriadku bude spravidla postačovať zistenie, že zmenka, na základe ktorej bol exekučný titul získaný, bola v danom prípade neprípustná alebo jej použitie bolo právnymi predpismi obmedzené. Po takomto zistení bude potrebné zastaviť exekúciu vcelku.
19. Súd prvej inštancie však v dôsledku svojho nesprávneho výkladu § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku tieto skutočnosti vôbec nezisťoval. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie poukázal na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý prezumuje dôvod na zastavenie exekúcie, ak sa „nepreukáže opak“. Citované ustanovenie však opäť treba vykladať v súvislosti s čl. 152 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR tak, aby sa zabezpečilo, že oprávnenému sa vytvorí priestor na to, aby toto svoje dôkazné bremeno mohol uniesť (porov. v tomto smere nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012). Z § 243f ods. 4 ani ods. 6 Exekučného poriadku nevyplýva, že exekučný súd je pri skúmaní dôvodov zastavenia exekúcie obmedzený len na skúmanie návrhu, doplnenia návrhu a exekučného titulu. Naopak, § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vyslovene hovorí, že opak sa má dokázať „v konaní“. Oprávnený však nemôže predvídať úvahy exekučného súdu bez toho, aby sa mu vytvoril priestor na oboznámenie sa s tým, či exekučný súd považuje toto jeho bremeno za unesené alebo nie. Exekučný súd sa v prejednávanej veci zaoberá v podstate meritom veci, samotným vymáhaným nárokom a koná podobne ako súd v civilnom sporovom konaní. Z § 177 ods. 2 písm. a) CSP možno pritom vyvodiť, že bez toho, aby sa stranám (účastníkom) dal priestor na prejednanie ich veci pred súdom, možno rozhodnúť len v prípadoch, ak otázka právneho posúdenia veci je jednoduchá, skutkové tvrdenia nie sú sporné a ide o spor nízkej hodnoty. Citované ustanovenie ako vyjadrenie princípu nadväzujúceho na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR možno použiť aj v konaní podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Aj v exekučnom konaní nariadi pojednávanie, ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie veci (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku). Ak § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, oprávnený ju môže vyvrátiť len navrhnutím dôkazov opaku (§ 192 CSP). Na takéto dokazovanie je potrebné podľa cit. § 9b ods. 3 Exekučného poriadku nariadiť pojednávanie, na ňom oboznámiť oprávneného a povinného so spornými a nespornými skutočnosťami a názorom súdu (§ 181 ods. 2 Exekučného poriadku) a dať oprávnenému možnosť navrhnúť dôkaz opaku. Výnimkou môže byť situácia, ak možno neprijateľné podmienky a ich kauzalitu pre vymáhaný nárok, prípadne rozpor vymáhaného nároku s dobrými mravmi alebo zákonom bezpochyby zistiť z listín predložených žalobcom (oprávneným), prípadne ak ide o jasný prípad zmenky použitej v rozpore so zákazom alebo obmedzením jej použitia. Musí ísť teda o prípady, kedy je celkom zrejmé, že ani prípadná aktivita oprávneného nemôže vyvrátiť existenciu dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
21. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách exekúcie vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 396 ods. 3 CSP).
22. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.
23. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasom 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).