Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-19-2022.pdf
PDF · 154.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky: Q. S., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J., K. W. XX, XXX XX (ďalej v texte aj „navrhovateľka" alebo „matka"), t.č. bytom J. S. X, XXX XX J., zastúpenej MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, pracovisko Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, proti manželovi: T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v S.., H. XXX/XX, XXX XX (ďalej v texte aj „odporca" alebo „otec"), t.č. bytom J.S. X, XXX XX J., za účasti maloletých detí S. I., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 10P/4/2021-255 zo dňa 24.01.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu (prvý výrok), maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (tretí výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí po 125,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky vždy do 5-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok), styk otca s maloletými deťmi upravil na každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. tak, že maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí (piaty výrok), styk otca s maloletými deťmi upravil aj na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 16.00 hod. do piatka do 7.30 hod. tak, že maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky (šiesty výrok), matke uložil povinnosť deti na styk riadne pripraviť (siedmy výrok), obom rodičom uložil povinnosť v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín vopred (ôsmy výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (deviaty výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (desiaty výrok) a odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 245,95 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (jedenásty výrok). 1.1 Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj účel, ako to predpokladá Zákon o rodine; od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; účastníci striedavo žijú v spoločnej domácnosti, avšak zo strany navrhovateľky je to len z dôvodu, že sú spoločnými nájomcami bytu, v ktorom žijú. Odporca nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva, primárne s poukazom na svoje náboženské presvedčenie,
avšak zároveň sám uviedol, že už tiež stratil dôveru v možnosť zachrániť tento vzťah. Navrhoval, aby súd nerozviedol manželstvo, ale len umožnil odluku; okresný súd poukázal na to, že slovenský právny poriadok nepozná právny inštitút odluky. Navrhovateľka výslovne poprela možnosť obnoviť manželské spolužitie, pretože v minulosti sa snažili vyriešiť svoje manželské problémy formou odbornej pomoci, keď absolvovali neúspešne poradenstvo u psychologičky. Vzťahy medzi manželmi sú aktuálne vyhrotené, nie sú schopní vzájomnej komunikácie bez toho, aby neskĺzli do vzájomného osočovania či obviňovania. Okresný súd vykonal znalecké dokazovanie a vychádzal aj zo správ z poradensko-psychologického procesu psychologičky K.. J., z ktorých vyplýva, že obaja manželia zhodne nevidia možnosti na zlepšení ich vzťahu. Znalkyňa N.. K. H., N.. v pôvodnom znaleckom posudku č. XX/XXXX rodičom odporučila začať navštevovať intenzívny dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva, čo by malo byť primárne na prospech obom maloletým deťom. 1.2 Okresný súd príčinu rozvratu manželstva videl najmä v rozdielnosti pováh oboch účastníkov, tiež v rozdielnosti priorít životných hodnôt a v neposlednom rade v odlišnom prístupe ku spôsobu starostlivosti o maloleté deti, resp. rozdeleniu pracovných úloh, a to aj v rámci starostlivosti o domácnosť, či o maloleté deti. Práve na základe týchto faktorov začalo dochádzať postupne k vzájomnému odcudzeniu manželov. 1.3 Okresný súd pri otázke rozvodu prihliadol aj na záujem maloletých detí účastníkov. Mal za preukázané, že počas vzájomného spolužitia dochádzalo medzi rodičmi maloletých detí často ku hádkam a konfliktom, čo predstavuje stresujúci faktor, majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletých detí, čo potvrdzujú aj závery vykonaného znaleckého dokazovania N.. K. H., N... Pokiaľ rodičia maloletých detí budú následne rešpektovať ich právo na zachovanie vzťahu s obidvomi rodičmi, bude model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny viac na prospech maloletých detí, ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. 1.4 Preto okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol konštatujúc, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, navrhovateľka nemá záujem manželské spolužitie obnoviť a ani nemá záujem o ďalšiu odbornú pomoc; reálne neexistuje možnosť, aby sa tieto problémy vyriešili zotrvaním v manželstve. 1.5 Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode okresný súd rozhodoval po vykonanom dokazovaní aj znaleckým dokazovaním v rámci tohto súdneho konania, na závery ktorého prihliadol a zveril maloleté deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Zo záverov dokazovania vyplynulo, že síce obaja rodičia majú pozitívny osobnostný potenciál pre výchovu a starostlivosť o spoločné maloleté deti, avšak zároveň boli zistené výchovné riziká hlavne u otca maloletých detí. Znalec rodičovské výchovné postoje otca označil za nevýrazné, jeho výchovnú stratégiu za chudobnú, ktorá sa zakladá len na jeho výraznej tendencii ku kamarátstvu a solidarite s deťmi. Nateraz sa nejaví ako vhodné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože osobnostná nezrelosť, emočná labilita a nedostatočná znalosť vývinových potrieb maloletých detí u otca nie je zárukou ich zdravého telesného a duševného vývoja, pokiaľ by ich mal mať v dlhodobejšej nepretržitej starostlivosti. Následne síce otec maloletých detí spochybnil závery tohto znaleckého dokazovania, avšak zároveň vyjadril súhlas nateraz so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že podľa neho je aj tak predpoklad, že deti budú s ním a u neho tráviť viac času, a to so súhlasom matky. 1.6 Okresný súd pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal z toho, že obaja účastníci sa v podstate dohodli na úprave bežného styku počas každého druhého víkendu v mesiaci, a to konkrétne každého párneho týždňa v kalendárnom roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Určitá nezhoda bola ohľadom úpravy styku počas nepárneho týždňa v kalendárnom roku, keď matka maloletých detí navrhovala, aby deti u otca neprespávali, ale trávili tam len popoludnia v určenom čase s odôvodnením, že otec v minulosti nezabezpečoval riadnu dochádzku do materskej školy. Keďže tieto skutočnosti nemal okresný súd nijako preukázané (napr. správa z materskej školy), určil styk otca s maloletými deťmi v čase od stredy od 16.00 hod. do piatka do 7.30 hod. tak, aby preberanie a odovzdávanie maloletých detí mohlo vždy prebiehať v mieste bydliska matky maloletých detí s tým, aby bol zachovaný širší kontakt otca s maloletými deťmi, keďže samotná matka maloletých detí potvrdila, že majú s otcom dobrý vzťah, otec je schopný sa im po takýto kratší čas aj venovať a postarať sa o ne. 1.7 Vo vzťahu k otázke výživného okresný súd v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletých detí; nepovažoval za preukázané, že by v priebehu konania došlo ku zvýšeniu výdavkov na maloleté deti, ako to uvádzala matka na poslednom pojednávaní. Napríklad fakt, že maloletý I. začal navštevovať predškolskú triedu materskej školy, neznamenal zvýšenie jeho výdavkov, naopak nateraz nie je potrebné za neho uhrádzať výdavky, týkajúce sa pobytu v materskej škole, ale iba stravné. Na maloletého N. tým, že začal navštevovať od septembra 2021 predškolské zariadenie, sa zvýšili výdavky na pobyt v materskej škole a stravné, avšak na druhej strane samotná matka potvrdila, že časť výdavkov, ktoré boli uvádzané v návrhu, už nie sú aktuálne, napr. výdavky na plienky, na opatrovateľku (i keď okresný súd
nevylučuje, že v prípade, že rodičia maloletých detí z dôvodu plnenia pracovných povinností v prípade choroby maloletých detí budú takéto služby nútení občas využiť). Na druhej strane výdavky pôvodne uvádzané matkou boli čiastočne podhodnotené, keď napríklad strava v domácnosti vo výške 50,-Eur na každé maloleté dieťa nezodpovedá ani sume 2,-Eurá denne a tiež čiastočne aj výdavky na oblečenie a obuv spolu na obidve deti mesačne 45,-Eur vzhľadom na vek maloletých detí a ich vývoj nemožno považovať za reálne. Ide o deti rovnakého pohlavia s vekovým rozdielom 2 roky, preto časť oblečenia pre mladšie dieťa je možné využiť od staršieho brata; výdavky vo výške 34,-Eur ročne na hračky a voľnočasové aktivity spolu pre obidve maloleté deti považoval okresný súd za neprimerane nízke; na druhej strane za nadhodnotené považoval okresný súd zvýšené výdavky uvádzané matkou maloletých detí ohľadne vitamínov a výživových doplnkov na každé dieťa mesačne cca vo výške 25,-Eur. 1.8 Okresný súd ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletého I. vo výške 250,-Eur (strava 100,- Eur, oblečenie a obuv 50,-Eur, stravné v škôlke 30,-Eur, hygienické potreby 15,-Eur, výdavky na voľnopredajné lieky, doplatky za lieky na predpis, ako i vitamíny a výživové doplnky 15,-Eur, výdavky na detské knihy, časopisy, hračky a športové potreby, napr. bicykel, odrážadlo, korčule, sánky, lopta a pod., ktoré sú v danom veku nevyhnutné na zabezpečenie všestranného rozvoja a výchovy maloletých detí, rovnako ako aj výdavky na zmysluplné trávenie voľného času maloletých detí, napr. návšteva kultúrnych, športových podujatí, výlety a pod. (cca vo výške 40,-Eur). Na maloletého N. okresný súd ustálil priemerné mesačné výdavky vo výške 240,-Eur (strava 100,-Eur, oblečene a obuv 30,-Eur, poplatok za pobyt a stravné v škôlke 50,-Eur, hygienické potreby 15,-Eur, výdavky na voľnopredajné lieky, doplatky za lieky na predpis ako aj vitamíny a výživové doplnky 15,-Eur, výdavky na detské knihy, časopisy, hračky, športové potreby, napr. bicykel, odrážadlo, korčule, sánky, lopta a pod., ktoré sú v danom veku nevyhnutné na zabezpečenie všestranného rozvoja a výchovy maloletých detí, rovnako ako aj výdavky na zmysluplné trávenie voľného času maloletých detí, napr. návšteva kultúrnych, športových podujatí, výlety a pod. cca vo výške 30,-Eur. 1.9 Okresný súd všetky výdavky týkajúce sa maloletých detí vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, t.j. náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa. 1.10 Pokiaľ ide o príjmy otca maloletých detí ako osoby povinnej, tento deklaroval v priebehu konania rôzne výšky svojho príjmu, resp. uvádzal, že v roku 2020 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem cca 300,-Eur a v roku 2021 priemerný mesačný príjem 360,-Eur brutto. Okresný súd prihliadol na fakt, že otec je v produktívnom veku, v minulosti pracoval aj v zahraničí, ukončenie práce tam dôvodil tým, aby mohol viac času tráviť s maloletými deťmi; pracuje v stavebníctve, preto je podľa názoru okresného súdu schopný aj na Slovensku si nájsť prácu, pri ktorej by dosahoval príjem porovnateľný s príjmom matky, keďže už obidve maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie a teda nie je potrebné počas pracovných dní sa im počas bežného pracovného času osobne venovať. Otcom deklarovaný príjem 300,- až 350,-Eur mesačne nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy, preto okresný súd neakceptoval návrh otca maloletých detí na poslednom pojednávaní platiť výživné na každé dieťa 60,-Eur mesačne. Okresný súd vychádzal aj z vyjadrenia otca v priebehu konania, kedy prezentoval svoju ochotu a schopnosť platiť výživné 200,- až 220,-Eur mesačne spolu na obidve deti, t.j. cca 100,- až 110,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, tiež prihliadol na jeho vyjadrenia, že mesačne prispieval na maloleté deti vyššími sumami, ako tvrdila matka, a to cca 300,-Eur mesačne a ešte okrem finančnej sumy prispieva aj nákupmi pre maloleté deti a tiež darčekmi vo forme hračiek. Okresný súd teda zastával názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí prispievať na ich výživu súdom určenou sumou vo výške 125,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a podieľať sa na výdavkoch maloletých detí približne v rozsahu 1/2. Pokiaľ otec maloletých detí poukazoval na jeho aktuálne znížený príjem v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, mal okresný súd za to, že sa jedná len o práceneschopnosť vystavenú cca 2 týždne pred posledným pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda bolo otázne, či sa bude jednať o dlhodobý stav najmä s poukazom na to, že predbežnú diagnózu, na základe ktorej bola táto dočasná práceneschopnosť otcovi vystavená, je potrebné potvrdiť špecialistom, t.j. psychiatrom po náležitom vyšetrení odporcu. Pri určení výšky výživného súčasne okresný súd zobral do úvahy aj ustanovenia Zákona o rodine jednak ohľadne pomeru príjmu oboch rodičov ako aj ohľadne rozsahu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vychádzal z toho, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude povinná primárne sa o deti starať a otec maloletých detí bude povinný zabezpečovať starostlivosť o ne počas styku. 1.11 Príjem matky maloletých detí predstavoval 965,85 Eur (v máji 2021), keď predtým na pojednávaní uvádzala, že by jej príjem mal dosahovať 5,-Eur/hod. s pracovným časom 40 hod. týždenne s tým, že si
bude vybavovať živnosť, teda je dôvodný predpoklad, že sa jedná o príjem, z ktorého matka má uhrádzať ešte odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, resp. plniť si daňové povinnosti. V priebehu konania matka maloletých detí ešte uvádzala, že okrem rodinných prídavkov poberá aj rodičovský príspevok, avšak okresný súd prihliadol na to, že v čase vyhlásenia rozsudku už maloletý N. dosiahol vek X rokov. 1.12 Matka navrhovala určiť výživné na maloleté deti vo vyšších sumách, než bolo výživné súdom určené, preto v prevyšujúcej časti okresný súd návrh matky ako nedôvodný zamietol s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, ako i možnosti a schopnosti otca maloletých detí. 1.13 Okresný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté účastníkmi, a to výsluchy rodinných príslušníkov otca, známych, psychologičky, policajta, keďže otec neozrejmil, za akým účelom by mali byť vypočutí; rozvrat manželstva mal okresný súd preukázaný z iných dôkazov vykonaných v konaní. Tiež okresný súd nevykonal dokazovanie formou výpisov z účtu účastníkov, keďže pre účely tohto konania nebolo relevantné, na aké účely používa navrhovateľka svoje príjmy, keďže nebolo v konaní preukázané, že by boli deti po materiálnej stránke zanedbávané. 1.14 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §52, §57, §58 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.15 Okresný súd zaviazal manžela navrhovateľky na úhradu trov konania štátu vo výške 245,95 Eur; uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/4/2021-224 zo dňa 29.10.2021 priznal okresný súd znalkyni N.. K. H., N.. znalečné vo výške 845,95Eur a upravil učtáreň Okresného súdu Zvolen, aby znalkyni poukázala priznané znalečné v tejto výške s tým, že suma 600,-Eur mala byť znalkyni vyplatená z preddavkov na znalecké dokazovanie, zložené obidvoma manželmi na účet okresného súdu každý vo výške 300,-Eur a zvyšná suma 245,95Eur mala byť znalkyni vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Okresný súd zaviazal k náhrade týchto trov konania vzniknutých štátu v zmysle §2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) s odkazom na §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Toto ustanovenie okresný súd aplikoval analogicky, pretože manželstvo účastníkov rozviedol proti nesúhlasu odporcu a navrhoval zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti resp. do osobnej starostlivosti otca; okresný súd mu nevyhovel a zveril maloleté deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky podľa jej návrhu; preto videl okresný súd úspech na strane matky, resp. navrhovateľky.
2. Proti rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, pretože súdne rozhodnutie bolo predpojaté a zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle §62 ods. 1 C.m.p.; súdne rozhodnutie obsahuje podľa neho množstvo rozumovo si odporujúcich argumentácií, čo vníma ako zaujatosť matky a správanie sudkyne S.. I. K. na tomto pojednávaní podľa zvukových záznamov sa javí preto nielen jemu minimálne ako neprofesionálne. Z viacerých dôvodov tvrdí napr. že jeho výpoveď na súde citovala v zápisnici až neúplne a neadekvátnym spôsobom zvyšovala naňho viackrát hlas, pohŕdavo sa mu vyhrážala, hlavne na poslednom pojednávaní pokutami, keďže si nemohol dovoliť platiť riadneho právneho zástupcu, toto v rodinnom spore vníma ako neprofesionálne jednanie sudcu s účastníkom, pretože sudkyňa bola dobre oboznámená s odborným posudkom od klinického psychológa a jeho všeobecného lekára o jeho momentálnom stave. Nesúhlasil s rozvodom, pretože manželstvo by sa nemalo rozvádzať, ak čo i len jeden z účastníkov konania má prekonateľné zdravotné problémy, ktoré mohli spôsobiť rozpad vzťahu -naráža tu na ich duševné problémy, ktoré sa plne prejavili pred 3 rokmi po narodení druhého syna N. a sprevádzajú ich doteraz. Sudkyňa odignorovala všetky dokumenty predkladané krátkou cestou a potvrdzovali jeho dlhodobý i momentálny zdravotný stav, napr. správu zo Sociálnej poisťovne už od roku 2006, z ktorej vyplýva, že sa práci nevyhýba zámerne len kvôli rozvodu manželstva, je to jeho dlhodobý stav a ako sa vyjadruje v posudku tiež súdny psychológ, ide o povahové črty osobnosti, ktoré mu bránia udržať si zamestnanie či fungovať v spoločnosti. Sudkyňa po upozornení na správu od Sociálnej poisťovne odpovedala, že ju to nezaujíma. On tiež predložil správy od lekárov o jeho chirurgických úrazoch v predošlom období, pretože matka tvrdí, že si tieto diagnózy vymýšľa a zámerne zháňa rovnako, ako v minulosti. Len v poslednom roku mal vážnu dopravnú nehodu, pracovný úraz a úraz ruky. On je SZČO pomerne krátko, preto nemá nárok na žiadne plnenie od Sociálnej poisťovne už od začiatku roka 2019. Jeho psychiater, ktorého vyhľadal pre zhoršovanie zdravotného stavu tvrdí, že sa jedná o určitú formu epilepsie, ktorú už viackrát prekonal v minulosti. V jeho zdravotných záznamoch, ktoré mal súdny znalec k dispozícii, sa nachádza odporúčanie od obvodného lekára ku psychiatrovi už spred viac ako roka, ale on sa hanbil navštíviť psychiatriu a radšej využil služby kvalifikovaného klinického psychológa v J.. Tam sa jeho stav iba zhoršoval, pretože klinický
psychológ počas viac než 2 rokov mu pomáhal len čiastočne identifikovať problémy, ktoré má už od raného detstva. V súčasnosti má nasadenú silnú medikamentóznu liečbu, ktorá jeho prežívanie ťažkej duševnej skľúčenosti zmierňuje a aj napriek tomu stále nie je schopný riadne sa zamestnať a začleniť do spoločnosti, preto má od psychiatra odporučenú dlhodobú práceneschopnosť. 2.1 Nesúhlasil so zverením detí matke do osobnej starostlivosti, pretože v poslednom období sa matka deťom nedostatočne venuje vo viacerých oblastiach. Deti napriek rozhodnutiu súdu s otcom trávia i tak viac ako tretinu svojho času, našťastie súd uznal právo otca podieľať sa na výchove dostatočne; toto vníma ako jediné správne rozhodnutie v rozsudku, pretože súdu muselo byť zrejmé, že matka nie je typická matka, schopná ich vychovávať v osobnej starostlivosti, a preto má otec možnosť s deťmi tráviť podľa súdneho rozhodnutia 3 dni v párny a 3 dni v nepárny týždeň, čo už považuje podľa ustálenej praxe v rodinnom práve za striedavú starostlivosť. Pri tak dlhom styku s deťmi vznikajú samozrejme ďalšie výdavky na oblečenie, hračky ale hlavne jedlo pre maloleté deti, ktoré výdavky otcovi nateraz pomáhajú financovať jeho súrodenci. S maloletými deťmi však trávi so súhlasom matky ešte viac času oproti rozhodnutiu súdu, a to 4 dni v každom týždni; je za to vďačný a matke prispieva maximálnou možnou mierou, pretože deti otcovi neuveriteľne dobrým spôsobom pomáhajú prežívať toto ťažké obdobie. Matke to vyhovuje, pretože udržiava kontakty s inými mužmi a tak nie je schopná zabezpečiť deťom riadne, čo i len základné potreby ako napr. varené jedlo, pretože nerada varí a všetky peniaze pregembluje. 2.2 Problémom a zdrojom konfliktov v spolunažívaní medzi rodičmi bol hlavne neustály nedostatok času venovať sa rodine na úkor práce zo strany matky, a preto nemôžu byť deti len v jej osobnej starostlivosti. Finančná negramotnosť matky ohrozuje chod rodiny, avšak tieto fakty súd nezobral do úvahy, hoci manželkin stav je skôr choroba, ktorá zostala úplne nepovšimnutá, hoci jej bola diagnostikovaná hypománia, čo je miernejšia forma mániodepresie. Manželka trpí formou gemblerstva, čo je preukázateľné a tvrdia to aj jej rodinní príslušníci a v posledných rokoch neuvážene pripravila rodinu o desiatky tisíc Eur, našetrených zo svadby a ktoré nelegálne poberala zo zahraničia ako materskú a teraz ich musia vrátiť. Manželka dokáže míňať takéto sumy peňazí i teraz aj napriek tomu, že zarába cez 1.000,-Eur netto a k tomu poberá materskú cez 400,-Eur, pritom bola nútená zobrať od nebankoviek Zinc Euro pôžičky, čo tiež okresný súd nezaujímalo a považoval to za nedôležité pri starostlivosti o deti. Matka je stále zadlžená. Príjem otca predstavuje 350,-Eur netto a on, chorý nielen psychicky ale aj fyzicky od minulého leta kvôli pracovnému úrazu v zahraničí, má prispievať manželke sumou ďalších 250,-Eur a ešte sa aj starať o deti nad rámec toho, čo určil súd. Rozhodnutie súdu postráda logiku. 2.3 Poukázal na to, že v posledných viac ako 15 rokov žije z mála, pretože peniaze nie sú preňho najdôležitejšia hodnota, nerobia ho šťastným tak, ako deti a sú len ilúziou pre malé mysle. Avšak na rozdiel od matky nikdy paradoxne nemal problém s financiami a vždy si vedel našetriť dostatočne, aby sa vedel postarať o seba a o svoju rodinu aj v horších časoch a toto je a bol dôvod, prečo matka aj teraz ku nemu sem-tam prechováva intímny kontakt a ďalší dôvod na to, aby krajský súd zamietol unáhlené rozhodnutie Okresného súdu Zvolen. 2.4 Poukázal na prehnanú závislosť, ktorú považuje za chorobu, pretože matka klame všetkých vôkol seba, keď sa márne snaží investovať ich peniaze už tretí rok popri riadnom zamestnaní v pyramídovej firme, a tým zanedbáva rodinu, pretože všetok svoj voľný vzťah investuje iba do nefungujúceho biznisu „O.“ alebo „U.“. Financuje nezmyselné školenia, ako sú K.í, či D.ť a pod. a všetky tieto sektárske školenia sa dajú overiť prostredníctvom jej účtu na T., prípadne lustráciou jej osobného bankového účtu, čo však súd považoval za neopodstatnené pri rozhodovaní o minimálne štyroch ľudských životoch, ktorých sa toto rozhodnutie dotklo a otcovi bolo povedané, že sa to bude skúmať, prípadne dokazovať neskôr. Preto navrhol prispievať finančne čo najmenej, podľa možností vo forme stravných lístkov, alebo pod. Suma 65,-Eur na dieťa je pri pomeroch otca viac ako adekvátna a považuje ju nateraz za postačujúcu, keďže deti vychováva prevažne on, i tak v rodičovskom dome spoločne s ďalšími členmi svojej rodiny bez akejkoľvek pomoci matky maloletých. Otec je síce podielovým vlastníkom nehnuteľností v okolí J. Q., ktoré zdedil ako jediný zo siedmych súrodencov, avšak tieto pozemky využíva celá rodina a pestujú si tam obilie a zeleninu pre vlastnú potrebu spoločne. Z tohto dôvodu sa nemôže zaviazať platiť takú výšku výživného, pretože nie je tak dobre situovaný a naviac je stále chorý na pravú ruku, ktorú si polámal v predošlom roku a nemá v nej dostatočnú silu. 2.5 Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu zaplatiť 250,-Eur za psychologický posudok. V prvom rade nikto ho neupozornil, že to bude až tak závratná suma peňazí, pretože keď sa spočiatku pýtal na výšku odmeny za tento posudok, bola to suma približne 500,-Eur, čo už vtedy bolo nad rámec ich možností a nakoniec to bolo cca 900,-Eur. Nesúhlasil, že by mal platiť, alebo znášať tieto náklady iba on, keďže tam išli obidvaja spoločne a vedome, pretože sa nedokázali dohodnúť. Navrhol tieto náklady účastníkov konania znášať spoločne, a to podľa ustálenej praxe v takomto prípade; aj toto vníma ako pochybenie sudcu. V psychologickom posudku sú nájdené závažné diagnózy u oboch účastníkov konania, ktoré
by im mali do budúcna pomôcť sa lepšie orientovať v spolunažívaní, či už manželmi formálne budú, alebo nie. 2.6 Najpodstatnejšie preňho však je starostlivosť o deti. Dôvod, prečo psychologička v dôchodkovom veku nesúhlasila nateraz so zverením maloletého I. a N. do striedavej starostlivosti je ten, že odmieta P., avšak vo vyspelých krajinách táto teória v skratke hovorí, že dieťa má právo a je to v jeho najlepšom záujme, aby ho vychovávali obidvaja rodičia spoločne. Toto právo by nemalo byť nikdy upierané žiadnemu rodičovi, ak neohrozuje vývin dieťaťa vážnym spôsobom. 2.7 Navrhol, aby konajúci súd vydal rozhodnutie, že manželstvo nateraz nerozvádza, pokiaľ sa nepreukáže psychická spôsobilosť oboch účastníkov konania, maloletého I. a N. navrhol zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, navrhol uložiť mu povinnosť platiť výživné po 65,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, ktoré považuje za adekvátne schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Navrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do piatka 19.00 hod., s tým, že otec je povinný maloleté deti na styk prevziať v stanovené dni a hodiny pred bydliskom matky a matka je povinná po ukončení realizácie styku v stanovené dni a hodiny maloleté deti prevziať pred ich bydliskom, alebo naopak, keďže bývajú v tesnej blízkosti a takto by sa zamedzilo nedorozumeniam o presnom čase prevzatí, tak ako tomu bolo doteraz. O trovách navrhol rozhodnúť tak, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a všetci účastníci konania si náklady spojené s pojednávaním súdu hradia samostatne. 2.8 Ako doklady priložil výpis zo Sociálnej poisťovne, prepúšťaciu správu z očnej kliniky R. F. D. D. a lekársku správu o ošetrení v R. U. O., správu z vyšetrenia z neštátneho zdravotníckeho zariadenia K. I.., N. O. J. od K.. K. I..
3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol v celom rozsahu potvrdiť rozsudok okresného súdu. Okresný súd vyvážene zohľadnil všetky aspekty prejednávanej veci, vykonal riadne rozsiahle dokazovanie vo veci samej s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí vyhodnotiť komplexne ich odôvodnené potreby a možnosti rodičov, participovať na nich a správne ustálil aplikáciu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd sa dostatočne zaoberal objasnením skutkového stavu veci, vykonal náležité dokazovanie s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí v zmysle zákona o rodine, neopomenul zhodnotiť reálne možnosti a schopnosti oboch rodičov participovať na riadnej starostlivosti maloletých detí, ako aj na saturovaní ich odôvodnených potrieb, a to aj s poukazom na zdravotný stav rodičov a maloletých detí. Poukázal vo vzťahu k rozvodu na závery z psychologickej intervencie sprostredkovanej referátom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, kde sa konštatuje, že spolupráca oboch rodičov na sanácii manželstva bola nedostatočná, v zásade sa vyjadrili, že nevidia možnosť zlepšenia ich vzťahu navzájom. V časti zverenia maloletých detí a úpravy styku došlo medzi rodičmi v podstate k dohode. Súdom stanovené výživné je dôvodné, je zrejmé zo zabezpečených správ a samotných účastníkov konania matky a otca, že postoje a názory rodičov na samotný rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa menili.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca má za to, že tvrdenia otca uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť a najmä vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na zmenu pomerov, ktoré nastali od samotného rozhodnutia, ako aj vzhľadom na otcom uvádzaný psychický stav však považuje úpravu styku otca s maloletými deťmi v VI. výroku o styku otca s maloletými deťmi v súčasnosti za rozhodnutie v priamom rozpore so záujmom maloletých detí, keďže otec nerešpektuje ich právo na vzdelávanie, socializáciu v kolektíve a opakovane v nepárnom týždni, v ktorom u neho maloleté deti prespávajú zo stredy na štvrtok a zo štvrtka na piatok, neodovzdáva maloleté deti do predškolského zariadenia, ktoré navštevujú aj napriek tomu, že na poslednom pojednávaní sa vyjadril na námietku matky, že takto nekoná a konať nebude. 4.1 Matka sa rozhodla v časti výroku VI. rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi aj napriek svojmu vnútornému nesúhlasu nepodávať odvolanie a dať otcovi možnosť na zmenu, keď sa na poslednom pojednávaní vyjadril, že bude zabezpečovať pravidelnú účasť maloletých detí predškolskom zariadení a bude sa správať zodpovedne. Pred samotným rozhodnutím súdu matka namietala, že otec nevie riadne zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti počas pracovného týždňa, keď tieto v čase, keď sú v jeho starostlivosti opomína odovzdávať do predškolského zariadenia, na ktoré tvrdenie okresný súd neprihliadol a rozhodol o úprave širšieho styku otca s maloletými deťmi aj v čase pracovného týždňa, keď maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, t.j. v čase od stredy od 16.00 hod. do piatka 07.30 hod. Keďže matka od vydania rozhodnutia Okresného súdu Zvolen umožnila otcovi styk s maloletými
deťmi v zmysle tohto rozhodnutia aj počas nepárnych týždňov od stredy 16.00 hod. do piatka 07.30 hod., možno konštatovať, že otec opakovane maloleté deti nevodí do predškolského zariadenia, pričom sa stalo, že sa otcovi nemohla dovolať, kedy maloleté deti privezie, keď neprišiel v súdom určenom čase, stalo sa, že staršieho syna I. privezie o 22.20 hod. do bytu matky známy, ktorý ho cestou stretol bez bližšieho vysvetlenia. Matka takúto úpravu styku otca s maloletými deťmi aj vzhľadom na otcom v odvolaní prezentované problémy s jeho psychickým stavom považuje v zrejmom rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré samé vnímajú správanie otca. 4.2 Starší syn I. sa vyhýba návštevám u otca, ani tam nezostáva na noc a prosí matku, aby ho ona vyzdvihovala zo škôlky, pretože jeho otec je nezodpovedný a poriadne sa o nich nestará. Aj v nepárne týždne je otec väčšinou iba pár hodín poobede s deťmi a mladší syn N. u otca prespáva len z dôvodu, že ho otec nezanesie do predškolského zariadenia, čo mu viac vyhovuje, a tak využíva situáciu; tohto syna otec viackrát nezaniesol do škôlky, keď u neho prespal. Syna I. tiež v dni, keď u neho prespí, do škôlky nezanesie. Matka má za to, že otec synov týmto učí nezodpovednosti. 4.3 Vo vzťahu k namietanej výške výživného matka poukázala na finančnú situáciu otca, ktorá mu umožnila stráviť cca 4 týždne na J. na dovolenke, z ktorej sa vrátil 03.04.2022, a pravidelne navštevuje wellness zariadenia a kúpaliská. Tvrdenia otca o jeho zlej finančnej situácii, ako aj vyhováranie sa na svoje povahové črty, ktoré mu bránia udržať si zamestnanie, či fungovať v spoločnosti, matka považuje za účelové tvrdenia a má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu svojich synov v súdom určenej výške. Na konci januára 2022 prišla matka o svoje doterajšie zamestnanie a je momentálne evidovaná na Úrade práce, pričom si aktívne hľadá novú prácu. Jej momentálny príjem však tvoria len prídavky na deti v sume 51,76 Eur, keďže jej nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti a vzhľadom na to, že nedošlo ešte k rozvodu manželstva, nemá ani nárok na príspevok na bývanie a príspevok v núdzi. Otec maloletých detí neprispieva na výživu maloletých detí: vo februári 2022 výživné neuhradil, v marci poslal výživné vo výške 128,-Eur a v apríli vo výške 150,-Eur. Za súčasnej situácie je pre matku veľmi náročné zabezpečovať potreby jej maloletých detí bez toho, aby si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť. 4.4 Matka poprela vyjadrenia otca o ich intímnom vzťahu, neprechováva intímny vzťah ku otcovi a ich manželstvo považuje za definitívne skončené. Odmietla, že by si mala kupovať kurzy, alebo vziať pôžičku od U. E.. Všetok svoj voľný čas venuje maloletým deťom, riadne sa o ne stará a zabezpečuje ich potreby; otec s nimi netrávi ani toľko času, ako mu bolo rozhodnutím okresného súdu určené a už vôbec nie čas nad rozsah umožnený mu týmto rozhodnutím, ako to tvrdí vo svojom odvolaní. Vyjadrenia otca na osobu matky, že sa nedokáže postarať o maloleté deti, považuje za nemiestne ohováranie a snahu otca vykresliť ju v zlom svetle. 4.5 Poukázala na to, že manželstvo účastníkov si už dlhodobo neplní svoj spoločenský účel v zmysle Zákona o rodine, manželia spolu a ani intímne nežijú, nehospodária spoočne a neposkytujú si vzájomnú partnerskú pomoc a oporu, ich vzťahy sú dlhodobo vážne a trvalo rozvrátené, matka nemá záujem udržať toto manželstvo a rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, zákonné a spravodlivé. Poukázala v plnom rozsahu na všetky svoje ústne a písomné vyjadrenia, produkované pred okresným súdom v predmetnom súdnom konaní, nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a navrhla krajskému súdu rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a výrok VI. o styku vzhľadom na zmenu pomerov zmeniť tak, že otec je oprávnený styk s maloletými deťmi realizovať každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.
5. Otec k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka vyjadril názor, že matka ho mieni očierniť a vykresliť ako neschopného otca; toto vyjadrenie sa dá dokazovaním ľahko vyvrátiť, nie je pravda, že by ich deti v čase, keď majú byť s ním, nenavštevovali predškolské zariadenie, nie je pravda, že by on bol niekedy na dovolenke viac ako týždeň, že by na deti neprispieval. Navrhol neprihliadať na matku ako tú, ktorá je v tomto prípade obeťou a tým ju zbytočne neviktimizoval, pretože pri bližšej lustrácii je možné zistiť, že v tomto vzťahu nie je matka žiadne „neviniatko“. Matka maloletých detí sa rozhodla nedávno ukončiť svojvoľne svoj pracovný pomer na základe toho, že jej nový partner (finančný poradca) jej nahovoril, že si môže takto zobrať pôžičku cez 5.000,-Eur na rozvoj podnikania. Snaží sa byť preto momentálne dlhodobo nezamestnaná, aby mala nárok na túto štátnu schému pomoci. Otec disponuje tiež dôkazom, že jej prišla výzva na uhradenie časti z pôžičky, ktorú si zobrala ešte počas rozvodového konania, aj keď ju nepotrebovala, vo výške 1.500,-Eur mesačne. Prioritne sa naďalej venuje stratovému pyramídovému podnikaniu a školeniam. Z tohto dôvodu sa on snaží deťom kupovať jedlo a veci sám, pretože inak sa peniaze, ktoré i napriek tomu poukazuje na účet alebo v hotovosti matke, nepoužijú na tento účel. Preňho je prioritná otázka starostlivosti o deti a je to aj jediný dôvod, prečo sa snaží k tomuto celému
znova vyjadriť i napriek úzkostným stavom, ktoré z tohto celého rozvodového konania má. Jeho lekár môže potvrdiť, že má pozitívny vzťah ku deťom a na ich výchovu; urazilo ho, že netrávi čas s deťmi, že ich nenosí do škôlky, pretože týmto sa matka snaží navodiť dojem, že je nezodpovedný. Podľa neho je faktom, že deti chodia do škôlky neskoro hlavne preto, že ich matka opakovane neprinesie načas kvôli jej ponocovaniu, čo vedia potvrdiť vychovávateľky v škôlke, ktoré ju osobne viackrát upozorňovali, aby nechodila s deťmi do predškolského zariadenia po 08.00 hod. ráno. Deti aj preto s ním trávia ešte viac svojho času, pretože sa im môže a chce venovať, i keď ráno matka znova nestihne materskú školu. V posledných mesiacoch aj preto deti strávili v priemere len 30% z celkového vyučovania v predškolskom zariadení. 5.1 Sociálna kuratela uviedla, že deti majú s otcom vytvorený silný rodičovský vzťah a matke momentálne vyhovuje, že ich otec máva aj mimo súdom určených časov. Pre deti by bolo najlepšie, aby mohli tráviť čas s oboma rodičmi rovnako. Otec nemá záujem, aby bol upieraný kontakt matke čo i len na papieri, ako je to teraz otcovi, i keď on má výhrady voči jej výchovným metódam. 5.2 Súhlasil, že manželstvo účastníkov už od jeho vzniku neplní svoj spoločenský účel, nie je ideálne a nikdy ani nebolo, pretože vzniklo z rozumu zo strany matky. V súčasnosti sa on úplne odsťahoval zo spoločného bytu, aby zamedzil konfliktom v spolunažívaní a snaží sa sústrediť na výchovu detí, s ktorými trávi viac času ako matka, aj kvôli jeho zdravotného stavu, na ktorý majú deti pozitívny vplyv. Aj z tohto dôvodu trvá na poslednom návrhu v odvolaní a požiadal, aby súd rozhodol spravodlivo s prihliadnutím na potreby detí.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods.1, 2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov ako aj znaleckým dokazovaním a správami z CPPS. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom ako aj pri úprave styku súd vychádzal z výsluchov účastníkov, rodičov, kolízneho opatrovníka, listinných dokladov, znaleckého posudku.
10. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie; dôsledne sa zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec. 10.1 Rozvrat v manželstve účastníkov je vzhľadom na vykonané dokazovanie vážny a trvalý, napriek svojim odvolacím námietkam v podstate v závere svojho odvolania ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu matky (duplike) súhlasil s rozvodom manželstva aj otec. 10.2 Zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky otec zásadným spôsobom nepoprel; odporučenie zveriť maloleté deti len jednému z rodičov obsahoval aj záver znalecké posudku vyhotoveného v tomto konaní. Svoj záver o zverení maloletých detí do výlučnej starostlivosti matky okresný súd presvedčivým spôsobom odôvodnil vo svojom rozsudku; odvolací súd sa s ním v zmysle §220 ods.2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje a nepovažuje ho za potrebné v tomto smere ani čiastočne doplniť. 10.3 Výživné určené okresným súdom je vzhľadom na vek maloletých detí dostatočné s prihliadnutím na príjem a majetkové pomery obidvoch rodičov maloletých detí. Otec v odvolaní proti výroku o určení výživného poukazuje predovšetkým na svoj zdravotný stav, ktoré skutočnosti však boli predmetom preskúmania už okresným súdom; okresný súd v tomto smere správne konštatoval, že zdravotný stav otca nie je prekážkou dosiahnutia dostatočného príjmu na to, aby platil súdom určené výživné. Majetkové
pomery otca, ktorý je vlastníkom nehnuteľností, čo otec potvrdil, a najmä jeho vyjadrenie, že peniaze nie sú to najdôležitejšie, umocňujú presvedčenie o možnosti platiť výživné na maloleté deti určeného okresným súdom. Okresný súd správne konštatoval, že matka poukázala na potreby maloletých detí nie adekvátnym spôsobom, podcenila ich a aj zo všeobecných skúsenosti súdu, či už okresného alebo odvolacieho, je zrejmé, že napr. strava na deň vo výške 2,-Eur nie je reálna, že výdavky na maloleté deti na obuv a oblečenie vo veku 3 a 5 rokov na obidve vo výške 45,-Eur mesačne nezodpovedá skutočnosti, pretože maloleté deti v tomto veku rastú a vyvíjajú sa podstatne rýchlejšie na to, aby im obidvom postačovalo zakúpiť oblečenie či obuv len v hodnote 45,-Eur mesačne, keď len jedne topánky vhodné pre túto vekovú kategóriu stoja 30,- až 40,-Eur. 10.4 Vzhľadom na odvolacie námietky ohľadom styku otca s maloletými deťmi mal odvolací súd za to, že v tomto smere je odvolanie zmätočné. Na jednej strane otec žiada opätovne zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti a na druhej strane navrhuje v petite upraviť styk v priebehu bežného týždňa. Aj krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na závery znaleckého posudku po vyhodnotení osobnostných čŕt obidvoch rodičov ako i maloletých detí je nateraz v záujme maloletých detí ich zverenie jednému z rodičov a to matke, ktorá sa nepochybne o ne riadne stará, čo konštatoval aj kolízny opatrovník pri prešetrení pomerov v ich domácnosti; vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť aj v tomto výroku. 10.5 Odvolanie otca do výroku o určení výživného považoval krajský súd za nedôvodné; deklarovaný príjem otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby aj pri vykonávaní jeho pracovnej činnosti v oblasti stavebníctva je vzhľadom na všetky ďalšie dôkazy, vykonané v rámci konania nereálny; okresný súd správne vychádzal z majetkových pomerov otca i potrieb maloletých detí, ktoré obidve v súčasnosti navštevujú materskú školu, čo správne konštatoval okresný súd v čase svojho rozhodnutia. Ani jeden z rodičov nemá ďalšie vyživovacie povinnosti; ani jednému z rodičov jeho zdravotný stav nebráni zabezpečovať finančné prostriedky, potrebné na zaplatenie nielen najnutnejších nevyhnutných potrieb pre maloleté deti. 10.6 Otcom prezentovaný zlý zdravotný stav vzhľadom na jeho autohaváriu či pracovný úraz bol vyhodnocovaný okresným súdom so záverom, že otec má možnosť zarobiť finančné prostriedky vo výške minimálnej mzdy, z ktorej bez ohrozenia vlastnej výživy dokáže zaplatiť výživné pre obe maloleté deti. Nepopierateľne otec absolvuje styk s maloletými deťmi, avšak ako vyplýva z obsahu spisu, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou i bratom, evidentne sa podieľajú na vedení spoločnej domácnosti a výdavkoch spojených s týmto; otec neuvádzal ani pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní skutočnosti, ktoré by viedli odvolací súd k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie o určení výšky výživného pre maloleté deti. Zdravotných stav maloletých detí je podľa spisového materiálu dobrý, ich výdavky sú primerané ich veku a zdravotnému stavu. 10.7 Otcom tvrdené skutočnosti o nestarostlivosti matky o domácnosť či o maloleté deti v konaní preukázaná nebola, a to ani pred odvolacím súdom.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne, správne rozhodol o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom ako aj o trovách konania vo výroku osobitne odvolaním nepadnutým. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu v zmysle §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.
12. Vo vzťahu k odvolaniu proti výroku o uložení povinnosti otcovi nahradiť trovy štátu za zaplatený preddavok znalkyni po odpočítaní zloženej zálohy obidvomi rodičmi má aj odvolací súd za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené predovšetkým na návrh otca, nesúhlasiaceho so zverením maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky a trval (aj v odvolaní) na striedavej starostlivosti s poukazom na neschopnosť znalkyne prihliadať v závere znaleckého posudku na Cochemský model výchovy maloletých. 12.1 Krajský súd vzhľadom na absenciu právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku aj v Civilnom mimosporovom poriadku, t.j. v procesnoprávnej úprave o náhrade trov štátu má za to, že okresný súd správne analogicky postupoval podľa ustanovení o náhrade trov konania s prihliadnutím na úspech resp. neúspech účastníkov v tomto konaní; odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu aj v tomto výroku v zmysle §220 ods.2 C.s.p. a v plnom rozsahu na tieto dôvody poukazuje. Krajský súd podľa §387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne a právne správny aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie.
13. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh ani jedným z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje totiž súd len na návrh (§57 C.m.p.).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,-Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.), a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).