Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-64-2022.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: Z. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXX, R., o zaplatenie 112,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 112,60 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 24.11.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2019 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany si dohodli spôsob platenia ročného poistného polročne. Žalovaný však svoju zmluvne dohodnutú povinnosť platiť poistné porušil. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 23.11.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia (t. j. do dňa 23.11.2019) vo výške 112,60 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného, t. j. odo dňa 24.11.2019 až do zaplatenia.
2. Uznesením č. k. 32Csp/64/2022-40 zo dňa 27.04.2022 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia špecifikoval žalovanú sumu a aby uviedol pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok. V odôvodnení tohto uznesenia súd poučil žalobcu, že žaloba je neúplná a nezrozumiteľná, pretože neobsahuje náležitosti v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."): žalobca v žalobe uviedol, že poistenie z predmetnej poistnej zmluvy zaniklo dňa 23.11.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie, z prílohy žaloby označenej ako "Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka" zo dňa 09.12.2019 však vyplýva, že poistná zmluva žalovaného zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti za ďalšie poistné obdobie v zákonnej lehote dňa 23.11.2019 v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe taktiež nešpecifikoval dostatočne určito, akým spôsobom dospel k žalovanej sume, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Predmetné uznesenie
bolo doručené žalobcovi dňa 10.05.2022, žalobca však na výzvu súdu doposiaľ nereagoval a žalobu nedoplnil.
3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 22.06.2022. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. Súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) C. s. p., keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.08.2022.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: poistná zmluva zo dňa 22.02.2019 a oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienku zo dňa 09.12.2019.
6. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov ním predložených súd zistil, že žalovaný ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzatvorili dňa 22.02.2019 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie. Poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 23.02.2019. Ročné poistné vo výške 450,40 eur bol žalovaný povinný platiť v dvoch polročných splátkach vo výške 225,20 eur. Listom zo dňa 09.12.2019 žalobca oznámil žalovanému zánik poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej lehote dňa 23.11.2019; súčasne ho vyzval k úhrade dlžného poistného vo výške 112,60 eur.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
10. Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
11. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
12. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
13. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
14. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 112,60 eur s príslušenstvom je nedôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe poistnej zmluvy záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu ako poisťovateľa poskytnúť žalovanému poistné plnenie v prípade poistnej udalosti a povinnosť žalovaného ako poistníka zaplatiť dohodnuté poistné. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že poistenie zaniklo dňa 23.11.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Prvé poistné obdobie však trvalo od 23.02.2019 do 22.02.2020, pričom splatnosť prvého poistného nastala dňa 23.02.2019. Ak by skutočne nebolo zaplatené poistné za prvé poistné obdobie, poistenie by v zmysle § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo uplynutím troch mesiacov od splatnosti prvého poistného, t. j. dňa 23.05.2019, a nie dňa 23.11.2019, ako uviedol žalobca v žalobe. Žalobca si pritom v podanej žalobe uplatnil nárok na poistné za dobu do 23.11.2019, avšak neuviedol, za aké obdobie si poistné uplatnil (od akého dňa) a ani ako dospel k uplatnenej sume poistného vo výške 112,60 eur. Žalobca teda neuviedol v podanej žalobe také skutkové tvrdenia, ktoré by postačovali súdu na prijatie jednoznačného záveru o dôvodnosti ním uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Súd teda zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatneného nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie poistného v ním uplatnenej výške. Súd vyzval uznesením č. k. 32Csp/64/2022-40 zo dňa 27.04.2022 žalobcu na doplnenie žaloby, žalobca však na výzvu súdu nereagoval a žalobu nedoplnil. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Neuvedenie týchto rozhodujúcich skutočností pritom nebolo dôvodom na odmietnutie žaloby v zmysle § 129 ods. 3 C. s. p. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej popísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 370/2002). Ak žaloba obsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých je možné vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, príp. aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech strany vo veci samej (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4457/2007). Žalobca podľa názoru súdu v podanej žalobe neuviedol konkrétne skutočnosti (skutkové tvrdenia) potrebné na právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku a na verifikáciu správnosti výpočtu dlžného poistného. Súd preto nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poistného v súlade so zákonom a s uzavretou poistnou zmluvou.
16. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie ním uplatneného nároku na zaplatenie poistného. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
17. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Podaná žaloba
nebola ani zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
18. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v § 297 písm. b) C. s. p.: išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby. Navyše, súd žalobcu vyzval na odstránenie vád žaloby, žalobca však na túto výzvu súdu nereagoval a vady žaloby neodstránil.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).