Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13T-17-2021.pdf
PDF · 160.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B. stíhanému pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.8.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XX, okr. Vranov nad Topľou
pre skutok právne posudzovaný ako prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 08.09.2020 v ranných hodinách dal pokyn k výkopovým prácam bagrom vykonávaných pri zapájaní kanalizačnej prípojky v obci F. pred rodinným domom č. XX, bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia, pričom v čase okolo 13:30 hod. pri výkopových prácach lyžicou bagra bol poškodený 1 kus telekomunikačného kábla typu FLE 5XN0,4, 2 kusy HDP E rúr, v ktorých sa nachádzal 40 vláknový optický kábel a 2 kusy telekomunikačného kábla typu FLE 50XN0,4, ktorých pretrhnutím došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 účastníkov v obci F. a pre poškodenú spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava bola spôsobená škoda vo výške 2.109,45 eur
spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok, že dňa 08.09.2020 v ranných hodinách dal pokyn k výkopovým prácam bagrom vykonávaných pri zapájaní kanalizačnej prípojky v obci F. pred rodinným domom č. XX, bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia, pričom v čase okolo 13:30 hod. pri výkopových prácach lyžicou bagra poškodil 1 kus telekomunikačného kábla typu FLE 5XN0,4, 2 kusy HDP E rúr, v ktorých sa nachádzal 40 vláknový optický kábel a 2 kusy telekomunikačného kábla typu FLE 50XN0,4, ktorých pretrhnutím došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 účastníkov v obci F. a pre poškodenú spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava bola spôsobená škoda vo výške 2.109,45 eur, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
V tejto súvislosti – popisu skutku v obžalobe a výroku tohto rozsudku súd uvádza, že pri vydávaní trestného rozkazu došlo k úprave skutkovej vety a to v časti „poškodil 1 kus telekomunikačného kábla“ na „bol poškodený 1 kus telekomunikačného kábla“, čo súd prevzal aj do výroku rozsudku, no táto sama okolnosť nemá žiadne vplyv na samotné rozhodnutie a jeho odôvodnenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G. H. I., A. C., J. K., G. A. J., H. J., H. H., vyčíslením škody, zápisnicou o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou, fotografiami predloženými do konania, správami obce F. a predloženými prílohami – žiadosťou obžalovaného, uzneseniami obecného zastupiteľstva, rozhodnutiami Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor starostlivosti o životné prostredie, faktúrou spoločnosti VT-Bager s.r.o., výdavkovým pokladničným dokladom, správami Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a predloženými prílohami ohľadom zriadenia kanalizačnej prípojky k nehnuteľnosti obžalovaného ako aj odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou obce F. a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že asi pred ôsmimi rokmi sa robili v obci F. kanalizačné prípojky po celej obci. Na dome č. XX urobili prípojku na zlom mieste, lebo nemal spád zo žumpy do kanalizačnej prípojky. Po dohode s obecným zastupiteľstvom a starostom mu bolo schválené 2000 eur na prečerpávaciu stanicu, ktorú odmietol a dal návrh, že si prerobí kanalizačný odpad z domu nad terén domu a s obecným zastupiteľstvom sa dohodli, že tých 2000 eur použije na novú kanalizačnú prípojku. Tak mu to bolo odsúhlasené. Pán J., vtedajší zástupca starostu obce mu navrhol, že zabezpečí firmu, čo robí kanalizácie. Tak sa aj stalo, pán J. dal objednávku firme VT Kanal, pričom konal za obec. Firma chcela na tom pracovať, ale on chcel, aby sa to robilo za jeho prítomnosti. S pánom K. sa dohodli na určitom termíne. Keď nastal dohodnutý dátum, prišiel ráno o 8 hod bagrista pán C. a tiež asi traja zamestnanci a čakali na pána K.. Vravel mu, že môže začať kopať na jeho pozemku toľko, koľko dostane lyžica s bagrom. Bager bol na obecnom pozemku a cez plot kopal na jeho súkromnom pozemku, kde mali realizovať revíznu šachtu a malo to byť 1,5 metra od jeho plota. Po vykopaní tej jamy sa počkalo na pána K.. On im vytýčil s červeným sprejom zhruba kadiaľ ide plynová prípojka, lebo do tejto sa napájal a tým to skončilo. Dal pokyn, aby sa najprv kopalo na jeho pozemku a ukázal im aj trasu, ktorá bola vytýčená. Tú trasu na jeho pozemku vytýčil už predtým, keď chceli kopať bez jeho prítomnosti. V tom čase tam bol on, pán C. a ešte nejakí zamestnanci pána K.. Ten keď prišiel, tak dal povel, že majú kopať ďalej. Mala sa kopať trasa asi 3,5 metra od jeho domu k hlavnému kanalizačnému bodu, resp. k hlavnej kanalizácii. Asi o 1,2 metra bola v hĺbke 60 cm plynová rúra, ktorú on označil, o ktorej vedel. Oni ju očistili a kopali ďalej vedľa nej ku kanalizácií. Kopali bagrom a to pán C.. Asi po ďalších 1,5 metra zachytili jeden z káblov, ktorý roztrhli a poškodili chráničku optických káblov. Ten kábel zachytili lyžicou bagra. V tom momente dal pozastaviť výkopy a volal som pánovi J.. Ten takisto pozastavil prácu, všetko zdokumentoval, odfotografoval to a volal na telekomunikácie do Vranova. To mohlo byť niekedy okolo 13,30 hod. Čakalo sa na technika z telekomunikácií. Medzitým tí brigádnici odkopali všetky káble ručne asi na šírku meter a pod káble tak, aby boli viditeľné. Nevie, kto dal pokyn na kopanie ďalej. Pán C. mu vravel, že mu telefonoval pán K., že majú pokračovať ďalej, lebo nestíhajú a do večera to musí byť hotové, lebo majú ďalšiu zákazku v Hanušovciach. Čo sa týka technika, tak ten tam prišiel. Technik hovoril, že je to škodová udalosť, možno za 50 eur, že to nebude ťažké napraviť, že je to nejaký 8 vláknový telefonický kábel. Keď to bolo pozastavené on išiel preč, nezostal tam. Má na to aj svedkov, boli tam H., sused a pán L., ďalší sused. Kopali ďalej z tej firmy. Po podkopaní pod cestu k hlavnému prívodu, ako boli káble očistené, s lyžicou bagra ako vracal lyžicu, tak roztrhol tie káble. To už bolo v čase, keď boli tie káble očistené. Už boli možno od tých káblov aj meter pod, teda tie káble už boli viditeľne očistené a k pretrhnutiu došlo, keď sa bager vracal s lyžicou. On tam nebol, tak mu to vravel bagrista potom a tí pomocníci, ktorí tam boli z tej firmy. Nikto z tej firmy sa ho nepýtal, či tam vedú aj iné siete a nikto od neho nič nepýtal, ani by to nemal, lebo to, čo sa robilo nebolo na jeho pozemku a zákazku alebo objednávku nezadával on, ale obec. Fakturácia bola dohodnutá tak, že on to zaplatí firme VT kanal a potom mu to obec refunduje. Nepodával žiadosti ani návrhy na obec čo sa týka samotného výkonu prác, všetko bolo dohodnuté ústne s pánom J.. V čase, keď sa pretrhol ten prvý kábel pán K. tam nebol, no hneď mu jeho zamestnanci telefonovali, aby sa tam dostavil a volal mu aj pán J.. Pán K. prišiel, boli tam všetci, bol tam v tom čase už aj technik z Vranova a aj pán J.. Keď sa roztrhol prvýkrát kábel, pokyn na prerušenie dal on aj pán J.. Keď tam bol aj technik, tak bolo s ním dohodnuté, že sa káble očistia a môžu zamestnanci kopať ďalej, ale kto konkrétne to dohodol, to nevie. Ale keď sa to riešilo, bol tam aj pán K., aj J. aj technik z telekomunikácii. Na otázku kto dal pokyn kopať ďalej uviedol, že nevie. Pán K. tam zostal a pán J. odišiel preč, aj on odišiel a odišiel aj technik, preto neviem, kto dal pokyn kopať ďalej. Viem len to, že bol daný pokyn, že majú káble očistiť ručne, čo aj očistili a potom že mali pokračovať
vo výkopových prácach, ale nespomína si, kto im dal ten príkaz alebo kto to riadil. Nebol tam po celý čas, no občasne tam prichádzal a vtedy som sa dozvedel, že sú roztrhnuté optické káble a to vedeli už aj vtedy v Bratislave, lebo vypadol internet. Zasa sa volal na miesto pán J.. Technik prišiel až na ďalší deň. Kanalizácia sa do večera do 18. hod napojila, lebo pán K. na tom trval, že na ďalší deň majú ďalšiu zákazku. Až keď prišiel pán I., tak upravili s bagrom terén, aby sa tam mohli dostať technici a vykopali ďalšiu malú šachtu, aby mohli spojiť tie káble technici. V ďalšom uviedol, že po tom incidente večer mu pán C. povedal, že oni väčšinou dávajú podpisovať nejaké papiere, či tam nevedú nejaké inžinierske siete ale, že v ten deň tie papiere nemali, tak mu ich ani podpísať nedali.
Svedok G. H. I. vypovedal, že bolo to už dávnejšie, ale pamätám si, že 8.9., vedúci tímu pre oblasť, kde patrí, mu volal, že pri výkopových prácach došlo k poškodeniu podzemných telekomunikačných vedení ich spoločností. Je technikom hospodárskej ochrany v spoločnosti Slovak Telekom a má na starosti riešenie poškodení ich vedení a zariadení. Zvyčajne je to tak, že keď sa poškodí nejaké vedenie, tak ide na to miesto a zadokumentuje to poškodenie a následne to riešim zmierom, ak je na mieste škodca, ak nie, tak to riešim formou podania trestného oznámenia cez políciu. V uvedenom prípade mu bolo vysvetlené, že pri vykonávaní tých výkopových prác, v prvom kroku došlo ku poškodeniu telekomunikačného kábla FLE 5XN 0,4, čo je najtenší z tých poškodených káblov. Následne zástupca starostu z obce Zámutov, telefonicky volal vedúceho tímu pána M., že pri tých výkopových prácach došlo ku poškodeniu toho kábla. Pán M. ho poprosil, aby v mieste poškodenia prerušili výkopové práce, že prídu pracovníci našej spoločnosti a uvedené vedenie opravia. Následne mu ešte oznámil, že asi o takú hodinu aj necelé dve hodiny volal zástupca toho starostu opäť, že on oznámil, aby prerušili výkopové práce na tom mieste, ale pravdepodobne tak neučinili, vo výkopových prácach pokračovali a z uvedeného dôvodu došlo ku poškodeniu ďalších telekomunikačných podzemných vedení, ktoré sa v tom mieste nachádzali. Boli to 2 kusy telekomunikačných káblov FLE 50XN 0,4, 2 ks HDP rúr a 1x 40 vláknový optický kábel, ktorý bol v jednej z tých rúr. V čase, keď došlo ku poškodeniu len toho jedného najtenšieho kábla, došlo možno k výpadku u piatich zákazníkov. Tam bola aj minimálna škoda. Z dôvodu, že sa pokračovalo v tých výkopových prácach, že sa nezastavili výkopové práce, tak sa porušili aj ďalšie optické káble. Tie káble končia asi 50 metrov od miesta, kde je ústredňa, tak poškodenie tých káblov spôsobilo komplet výpadok telekomunikačnej prevádzky v obci F.. Po príchode na miesto poškodenia sa mu potvrdilo poškodenie uvedených káblov, teda už všetkých tých káblov. Následne na miesto prišiel aj zástupca starostu. Traktor bagrista a bager už na mieste neboli. Bol tam obžalovaný a spoločne rozoberali tú situáciu, že prečo sa pokračovalo vo výkopových prácach, keď zástupca starostu odporučil nepokračovať až do ich príchodu. Obžalovaný ho na mieste oboznámil so skutočnosťami, čo sa stalo. Potvrdil skutočnosť, že došlo k poškodeniu toho najtenšieho telekomunikačného kábla a vlastne došlo aj k obnaženiu, resp. odkrytiu tých ďalších káblov, lenže bagrista pokračoval, bolo viditeľné, že kde sú tie vedenia, čiže pri opatrnosti nemuselo dôjsť k poškodeniu, ale on osobne nevie uviesť, z akého dôvodu sa podarilo bagristovi pretrhnúť uvedené vedenia. Ak aj dôjde k obnaženiu káblov, že sú viditeľné v mieste kríženia, sa doporučuje vykonávať opatrne ručný výkop, aby sa pripravilo miesto pre bezpečné dobagrovanie ďalšej trasy. Teda ak sa v mieste, kde došlo k problému, napr. zo strán v rozmedzí jedného metra urobí opatrný výkop, tak bagrista v ďalšom vidí, kde môže pokračovať v prácach. To znamená, že ak by bol potrebný výkop ešte 30 metrov, tak ručný je potrebné urobiť na tom konkrétnom mieste a v ďalšom sa už môže pokračovať napr. bagrom. Následne bol prizvaný zástupcom starostu aj konateľ spoločnosti, snažil sa dohodnúť zmierom, keďže bagrista bol poslaný zo strany tejto spoločnosti, či sú si vedomý spôsobenej škody a je možné to riešiť zmierom, čiže sa podpíše interný protokol, na základe ktorého sa vystaví faktúra za opravu a dôjde k vyrovnaniu spôsobenej škody. Pán si nebol vedomý spôsobenej škody, kontakt na bagristu nedostal. Následne bola privolaná hliadka OOPZ Vranov a bolo podané trestné oznámenie voči neznámemu páchateľovi. Ku škode spôsobenej pri prvotnom poškodení, podľa jeho odhadov, ak by bolo nutné opravovať poškodené vedenie tvorené telekomunikačným káblom FLE 5XN 0,4, predpokladaná škoda je cca 100 eur a doba odstránenia možno do nejakej hodiny. A keďže sa jedná o telekomunikačný kábel s medenými žilami, opravuje sa v mieste poškodenia telekomunikačnou spojkou. Z uvedeného dôvodu sú aj náklady na opravu minimálne. K samotnému postupu uviedol, že pred začatím výkopových prác je nutné požiadať ich spoločnosť o vytýčenie existujúcich podzemných telekomunikačných vedení v záujmovom území, kde sa vykonávajú výkopové práce, pričom skutočnosť, že či v území sa nachádzajú podzemné telekomunikačné vedenia, sa uvádza vo vyjadrení o existencii podzemných telekomunikačných vedení, ktorá sa podáva elektronicky na internetovej stránke spoločnosti. V uvedenom prípade nebolo požiadané o vydanie vyjadrenia o existencii podzemných telekomunikačných vedení ani o vytýčenie. Vytýčenie je možné len na základe vydaného vyjadrenia, teda nebolo požiadané ani o vydanie vyjadrenia ani
o vytýčenie. Vie, že o vyjadrenie k existencii podzemných telekomunikačných vedení požiada stavebník, resp. môže tak vykonať aj projektant a následne subjekt, ktorý ide priamo vykonávať výkopové práce na základe tohto vyjadrenia, ak je to nutné, požiada priamo o vytýčenie., pretože sa môže stať, že vyjadrenie sa požiada napr. polroka dopredu a výkopové práce sa začnú vykonávať neskôr a to z dôvodu, že vytýčenie je platné 30 dní od doby, kedy sa vykoná to vytýčenie. Na otázku či na mieste činu sa informoval, či bolo vydané vyjadrenie alebo vytýčenie uviedol, že bežný jeho proces pri činnosti na mieste akéhokoľvek poškodenia je, že ak sa na mieste nachádza nejaká osoba alebo niekto zo strany, ktorá spôsobila poškodenie, spýta sa v prvom kroku, či žiadali o vytýčenie, resp. či mali aspoň vydané vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných vedení. Tak to bolo aj v tomto prípade. Komunikoval som o tejto skutočnosti aj s obžalovaným. Bolo mu však oznámené, že kanalizačné prípojky v obci sú realizované cez obec a keďže tam bol zástupca starostu obce, rozoberal túto skutočnosť aj s ním, ešte to chcel rozobrať aj s priamym poškodzovateľom, teda bagristom. Nedošlo k tomu, lebo on na mieste nebol. Pokiaľ sa týka zástupca obce pamätá si to len matne a myslí si, že uviedol niečo také, že nemajú to, že oni papierovo to odovzdali tej spoločnosti, ktorá realizuje prípojky. Zdalo sa mu, že nie je si istý, či to bolo vykonané alebo nie. Oprava poškodeného telekomunikačného vedenia si vyžiadala náklady na opravu vo výške 2109,45 eur, ktorá škoda doposiaľ uhradená nebola. Smerodajné je vytýčenie, kde sa vyznačí trasa sprejom. A na základe tej vyznačenej trasy sprejom vidno, v ktorom mieste križuje výkop ich vedenie, tam by sa vykonal opatrný ručný výkop, obnažili by sa vedenia. Myslím si, že by nedošlo k ďalšiemu porušeniu z dôvodu, že v tom mieste by sa nevykonával výkop traktorbagrom ale ručne. I keď sa stáva, že dôjde k poškodeniu aj pri ručnom výkope, ale spôsobená škoda nie je taká vysoká ako pri pretrhnutí bagrom. K internému protokolu spoločnosti, ktorý sa spisuje pri zadokumentovávaní poškodenia zariadení uviedol, že v bode 12 protokolu, kde je uvedená osoba, ktorá svojou prácou, činnosťou, priamo poškodila vedenie, teda kto je priamy škodca, na mieste neskúma, kto je v globále zodpovedný a na mieste mu bolo oznámené, že výkop vykonával bagrista, ktorý tam bol poslaný spoločnosťou VT kanal, s.r.o., či ide o zamestnanca alebo subdodávateľa, to už tiež neskúma. Preto tam uviedol bagrista, lebo s uvedenou osobou nekomunikoval. Ak by bol prítomný a uznal by spôsobenú škodu, bolo by tam uvedené aj jeho meno a všetky iniciály podľa občianskeho preukazu.
Svedok J. K. uviedol, že ho oslovil pán J. z obecného úradu F., že potreboval by zrealizovať kanalizačnú prípojku pre obžalovaného. Dal mu na neho číslo, že ho má kontaktovať a že obžalovaný to bude celé hradiť, že obec mu len zháňa firmu, ktorá to zrealizuje. Dohodli sa d obžalovaným na termíne a prišli realizovať tie práce. Najprv sa stretli pred tým výkopom a pýtal sa obžalovaného, či tam vedú nejaké siete.. Obžalovaný povedal, že tam ide niekde plyn asi meter od plota a potom, že tam nejde nič viac, že sa tam dlho nekopalo, možno aj 20 rokov, on si nepamätá, že by tam niečo išlo, teda vodovod alebo iné siete. Obžalovaný povedal, že tam nič nejde, tak začali kopať. Ešte sa ho pýtali, či treba vytyčovať a on povedal, že nie, lebo tam nič nejde. Zákazník si dáva vytyčovať siete vodárňam, plynárom a teda všetky inžinierske siete, pričom pre jeho firmu bol zákazníkom obžalovaný, on to mal plati. Začali kopať s bagrom, ktorý obsluhoval pán C.. Kopali od rána a nevie po akom čase natrafili na optické siete. Bola nejaká porucha, tak prišiel tam pán J. z obecného úradu a povedal, že majú všetko zastaviť, že musia prísť opravári na tieto telekomunikačné siete. Tak zastavili tam práce, posunuli sa ďalej možno o meter, možno o meter a pol, a kopali ďalej smerom na kanalizáciu, pretože to potrebovali nájsť a napojiť sa na kanalizáciu. Ako kopali smerom na tú kanalizáciu, tak natrafili na hlavný vodovod, o ktorom tiež nevedeli, neporušili ho, lebo ho tam uvideli skôr, obišli ho a potom našli to kanalizačné potrubie a ukončili v ten deň práce. Neviem či v ten deň, alebo až na druhý deň prišli opravovať, tak im ručne odkopávali tie optické siete. Ako odkopali siete, tak dali kanalizačnú rúru, napojili ju na kanalizáciu a potom čakali kým oni opravia celú tú poruchu. Hneď ako to opravili, všetko to zasypali. Uviedol tiež, že po tom prvom poškodení káblov, tak kopali ďalej meter a pol, tak nevie, či sa mohlo tým ďalším výkopom niečo porušiť alebo či sa to nestalo, keď ručne odkopávali, či sa niečo nemohlo povoliť. Až od tohto prípadu dávajú podpisovať zákazníkom tlačivo a to čestné vyhlásenie, kde on vyhlási, že na mieste, kde sa budú vykonávať práce nie sú žiadne siete. V tom čase, keď sa robili práce u obžalovaného, také tlačivo nepoužívali. Na otázku, kto usmerňoval bagristu, kde má kopať čo sa týka smeru, hĺbky uviedol, že bol on a jeho pracovníci ešte traja alebo štyria okrem bagristu. Povedali si, že idú istým smerom a to spolu s obžalovaným ako zákazníkom. Je bežné, že vykonávajú činnosť bez vytýčenia inžinierskych sietí, lebo keď zákazník povie, že tam nič nie je alebo povie, že napr. voda je na inej strane, tak toto je pre nich smerodajné. S pánom J. volali, až keď nastal ten problém. Prišiel, keď to tam pretrhli a povedal, že ide volať opravárov, že to ide nahlásiť, že asi má číslo na T-com, tak že on to nahlási. Na výkon týchto prác nemali objednávku, dohodli sa len telefonicky. O prácu ich požiadal pán J., aby sa išli dohodnúť s pánom B., neexistuje písomná objednávka, prišiel k obžalovanému a faktúru som vystavil na základe ich ústnej dohody a zdá sa mu,
že asi doniesol aj rozpočet, koľko to bude stáť. Viem to zistiť vo svojich dokladoch. Prestali pracovať, keď nastal ten problém, počkali na pána J. a potom on dal pokyn, aby bagrista kopal ďalej, pričom kopali smerom ďalej ku kanalizácii. To miesto, kde vznikol problém, bolo odkopané po tie káble a oni sa potom presunuli ďalej. To miesto nechali, možno meter a kopali ďalej. Pán J. povedal, že nemajú ďalej kopať, no pre neho to nebolo relevantné, objednával si ich obžalovaný. Zákazník by mal žiadať o vytýčenie od tých konkrétnych spoločností alebo subjektov. On sa potom na to pýta zákazníkov, niektorí uvedú, že si to dali vytýčiť, niektorí povedia, že siete sú úplne inde, že nie je potrebné tam nič vytyčovať. Záväzné je pre nich vyjadrenie zákazníka, pre ktorého robia výkopové práce. Podľa neho všetky tie káble vo vnútri boli poškodené, on si robil fotodokumentáciu. Keď sa robí bagrom veľkou lyžicou, tak nie je jednoducho vidno, že ktorý kábel je poškodený.
Svedok A. C. vypovedal, že bol zamestnaný u pána K. ako strojník – bagrista. K obžalovanému išiel vykopať prípojku na kanál. Boli tam asi štyria, on, majster od nás z firmy a ešte dvaja pomocníci. Začali kopať od ohrady, lebo obžalovaný im povedal, že ide meter od ohrady plyn a že pri ceste má byť kanalizačná rúra. Takže začali kopať a keďže vedeli, že je tam plyn, kopali meter od plynu ručne, potom sa to už riadne kopalo, lebo bolo obžalovaným povedané, že tam 20 rokov nič nebolo kopané, že tam nič nie je, že môžu v pohode až po cestu, kde ide kanalizačná rúra. Takže tam bolo asi nejakých 5 metrov rozdiel, kde sa dalo v pohode kopať, že vraj tam nič nejde. Medzitým v strede trasy od ohrady po cestu natrafili na tie káble. Mal veľký traktor – bager a začal kopať, bola tam veľmi kamenistá zem, kopal a zrazu vytiahol zväzok káblov. Potom prestali s prácou, lebo prišli z T-com a asi aj z obecného úradu. S prácou prestali okolo tých káblov, teda keď ich vytiahol. Potom sa kopalo ďalej asi dva metre od tých káblov, lebo hľadali tú prípojku na kanál, lebo obžalovaný sa potreboval pripojiť čím skôr. Keď niekde chodí kopať, tak väčšinou sú tie káble nejako chránené alebo je na nich fólia a tu nebolo nič, boli tam iba kamene. Bolo to asi 6 kusov káblov. Potom prípojku našli. Medzitým nepracovali, lebo čakali, kedy sa spoja tie káble, opravili ich až na druhý deň. Pri začiatku prác bol prítomný majster, ktorý tam už nepracuje a pán K. prišiel, keď sa pretrhli tie káble. Na otázku, keď sa pretrhol kábel a prestali pracovať, kto im dal pokyn, aby pokračovali ďalej uviedol, že sa pokračovalo dva metre od tých káblov a obžalovaný povedal, aby kopali ďalej, aby našli tú prípojku, aby sa pripojili. Majster tam je na veci týkajúce sa napájania takýchto hlavných vecí, majster mu povie, že čo sa robí a podľa toho si dá smer a kope. Skôr by počúvol majstra, ten by sa mal viac do toho rozumieť. Či ho v tomto konkrétnom prípade usmerňoval nejako majster, si nepamätal. Počas toho dňa tam bol majster celý deň, ale na druhý deň si nie je istý, lebo už tam v podstate nemali čo robiť, boli tam už len pracovníci z Telekomu, čo to opravovali. Oni im ešte odkopávali, kde bolo potrebné. Aj na druhý deň tam ten majster bol, ešte mu ukazoval, kde má odkopať, lebo tam išla taká skrinka a ešte aj tí z Telekomu mu hovorili, čo treba odkopať, pomohli im. Natrafili na káble a ešte aj voda tam bola pri tej ceste, o ktorej im vôbec nebolo povedané, že tam ide. Nikto im to nepovedal a povedať to mal obžalovaný.
Svedok G. A. J. vypovedal, že v tom čase bol zamestnancom N. O. F. a robil som na pozícii stavebný referent. Obžalovaný sa bol na obecnom úrade informovať ohľadne dotácie na kanalizačnú prípojku, tak mu oznámil, že na obecnom zastupiteľstve bola schválená dotácia na kanalizačnú prípojku pre viacerých obyvateľov obce, medzi ktorými bol aj obžalovaný. Obec sa zaviazala, že bude refundovať náklady na túto kanalizačnú prípojku. Obžalovaný ho žiadal, či by mu nepomohol nájsť nejakú firmu alebo sprostredkovať niekoho, kto by túto kanalizačnú prípojku vybudoval. Skontaktoval pána K., nepamätá si akým spôsobom a potom bol aj pri tom prvom stretnutí, kde sa dohodli na termíne a myslí, že aj na cene. Potom mu obžalovaný, kedy sa začnú práce. Keďže veľa svojho pracovného času trávil v teréne, v obci, zastavil sa tam pri začiatku prác. Boli tam aj zamestnanci pána K., pán K. tam asi nebol. Zhruba po nejakom čase po hodine, dvoch, ho kontaktoval telefonicky obžalovaný, že odhalili nejaké káble. V tom čase bol asi vo Vranove, tak sa presunul do F. k tým odhaleným vodičom a tie práce zastavil. Aj keď tam bol len ako sprostredkovateľ medzi investorom a dodávateľom, ale cítil za potrebu to zastaviť a kontaktoval pracovníka Telekomu, že odhalili vodiče. Tie práce slovne zastavil až do príchodu technika, pričom sám tam nemohol zostať, teda až do príchodu technika, aby práce ďalej nevykonávali. Odišiel za svojimi pracovnými povinnosťami. Nevie či o hodinu alebo dve, ale po určitom čase mu obžalovaný volal, že sa ukázali alebo odkopali ďalšie vodiče, ktoré boli odhalené pri pokračovaní prác. Zasa kontaktoval pracovníka Telekomu, predpokladal som, že tam už z Telekomu boli, pričom aj tie prvé vodiče, aj tie druhé boli funkčné. A v tom čase už boli poškodené. Medzitým prišli aj tí technici, ktorí vlastne zistili poškodenie aj to prvé, aj to druhé. Keď prišiel prvýkrát, tak tam boli poškodené dva metalické vodiče. Pri druhej ,,obhliadke“ bol poškodený aj optický kábel. Nebol roztrhnutý len povytiahnutý zo zeme. Ale technici skonštatovali, že je poškodený. Myslí, že pri tom druhom telefonáte mu už pracovník uviedol, že
mu už hlásili z ústredia, asi z Bratislavy, že je porucha v obci. Tým pádom začali zisťovať, kto poškodil ten vodič, bol tam špeciálny pracovník z Telekomu, ktorý sa snažil nejako to urovnať. Povedal, že zavolá firmu, ktorá to opraví a bude to treba zaplatiť. Nedohodlo sa, kto to zaplatí. Nechcel do toho veľmi vstupovať, jeho sa to až tak netýkalo. Len potreboval informáciu pre starostu, kedy bude funkčný internet a telefónne linky, aby on mohol informovať ďalej obyvateľov. Okolnosti alebo skutočnosti, či obžalovaný má nejaké povinnosti vo vzťahu k týmto prácam, či prípadne si ich aj splnil, o to sa on nezaujímal. Obec F. má stavebný úrad, kde sa ohlásenie stavieb má robiť. Kanalizačná prípojka je drobná stavba a podlieha ohláseniu. Ale on sa o to nezaujímal, nespadalo to do jeho kompetencie. Nemusel byť ani tým sprostredkovateľom, len chcel pomôcť. Obžalovaného o žiadnych povinnostiach neupovedomoval, len medzi svojimi povinnosťami sprostredkoval tú firmu, ktorá to pre neho mala urobiť. Kanalizáciu v obci financovala obec a pán obžalovaný bol jedným z obyvateľov, u ktorých vznikol problém v dôsledku nedostatočného spádu a teda sa následne tento problém riešil tak, že sa urobila nová prípojka na inom mieste a obec, aby ten dotyčný nebol škodný, to refundovala. Taktiež uviedol, že potom čo prišiel na miesto prvýkrát, museli pokračovať práce ďalej, lebo keď tam bol prvýkrát, keď boli poškodené tie metalické vodiče, bol výkop v hĺbke cca 70 cm, pri druhej návšteve bol výkop cca 1,5 alebo 2 metre. Teda určite pokračovali, ale nevie sa vyjadriť, kto dal pokyn, aby práce pokračovali. Ako som uviedol, on ich zastavil a odišiel. Podľa jeho vedomostí prevádzkuje aj kanalizáciu, aj vodovod, aj čističku odpadových vôd v obci Východoslovenská vodárenská spoločnosť.
Svedok H. J. vypovedal, že v tom čase pracoval pre J. K., nemal nejakú pracovnú pozíciu, bol brigádnik. Mal na starosti zariadiť materiál a namerať výšky. Keď sa prvýkrát tie káble poškodili, nebol tam, bol v tom čase po materiál, po rúry. A potom, keď prišiel, sa to už odhaľovalo a zisťovalo, čo sa stalo. Viem, že prišiel nejaký pán z Telekomu, niečo si tam nafotil a potom sa kopalo ďalej. Neviem, kto dal príkaz na kopenie. Výkopové práce robil bager a niečo sa kopalo ručne, sa to obkopávalo. Vyčistili sa tie káble, bolo vidno, že boli poškodené. A. C. pracoval s bagrom, bagroval. Hlavný šéf bol K., bol tam dva – tri krát za deň. V tom čase, keď sa začalo kopať, ako on tam prišiel, tak pán K. tam nebol, za ním sa až čakalo, keď prišla polícia, lebo trebalo spísať nejakú zápisnicu. Policajti prišli, keď tam bol ten pán z Tcomu, lebo sa narušili káble a bol tam niekto aj z úradu. Z tých osôb, čo tam boli, poznal A., boli tam ešte Rómovia, dvaja alebo traja. Pri tom druhom poškodení, doviezli vtedy kameň a piesok, a on ukazoval šoférovi, kde sa to má vysypať a vtedy došlo k poškodeniu tých káblov. Sypalo sa to vedľa autobusovej zastávky a to miesto, kde došlo k poškodeniu káblov, bolo asi 10 metrov cez cestu. Potom sa to dokopalo, napojilo. Bol pri tom, keď sa dočistili tie káble po tom prvom narušení, to sa nafotilo. Veľa odtiaľ odbehával, on nebol zodpovedný za tú robotu. Ako povedal, pracoval pre K.. Prišli spolu s K., namerali výšky, otvorili sa kanály, zmeralo sa, či vyjde spád a potom pán domáci - obžalovaný povedal, kadiaľ sa má kopať, rozobral sa plot a začalo sa kopať. Jediný údaj, ktorý tam mali, že kade ide plyn. Vedeli kam ide kanál a vedenie vody našli až po kábloch. Keď si dobre pamätá, tie káble neboli ani poriadne označené, nebola tam žiadna páska. Nebolo tam vôbec nič vidno, že by tam bol niekedy výkop. Na všetko sa dáva páska, keď je voda, tak je modrá, na plyn žltá. Ono sa to robí tak, že nad potrubím, ktoré sa vedie, napr. voda, sa dáva modrá páska. Keď náhodou tam niekto robí niečo, tak keď príde k tej páske, tak zistí, že je tam nejaký rozvod. Tá páska teda upozorňuje pri tých výkopových prácach, že pod tým je potrubie. Ale tu v tomto prípade takúto pásku vidno nebolo, nič také nevideli. Označenie týchto miest zabezpečuje ten, kto to robí, teda napríklad plynári, elektrikári, keď osadzujú tie rozvody. Aj tieto káble mali by byť označené. Predtým robil ako živnostník na diaľniciach a vie, že takéto pásky pri rozvodoch museli dávať. V tej staršej dobe sa dávali na káble aj napríklad tehly, piesok. Objednávateľ stavby by mal zaistiť všetky inžinierske siete. Mal by prísť geodet a zamerať, kde je plyn v akej hĺbke, vodu a elektrinu, aj keď elektrina ide väčšinou povrchu, po stĺpoch. Nikto nevedel, že sú tie káble tam. Nikto nevedel, nikto nepovedal, nič tam nebolo vytýčené. Nevedel presne koľko dní tam boli pracovať, ale jeden deň isto bola pauza kvôli opravám tých káblov. K iným prípadom uviedol, že napr. v Trebišove im ukázal z bytovky domovník alebo správca, kde sú siete a sa to dokopalo ručne. Vedelo sa, že sú tam siete. Tu v F. nikto nevedel, že sú tam káble, pričom všade idú nejaké káble alebo voda, každý má prípojky. Odhadnúť alebo zistiť, že sú tam nejaké vedenia alebo siete je možné, ak je to na novo urobené, je tam prepadlina alebo tam nerastie tráva, prípadne je tam iná zemina, môže tam byť štrk alebo zasypané niečím iným.
Svedok H. H. vypovedal, že obžalovaný je jeho sused, ale o štyri domy, ale aj priamy sused, lebo vedľa neho chovám zajace, hydinu. Ak teda chodí do toho domu kŕmiť zvieratá, tak je to bezprostredne v susedstve obžalovaného. Vedel, že obžalovaný potrebuje urobiť kanalizáciu, obec mu schválila nejaké peniaze. Obžalovaný ho informoval, že majú prísť robiť kanalizáciu, ale keďže obžalovaný robí
v zahraničí, tak sa čakalo kedy on bude doma. Obec mala prostriedky na to už poukázané a potrebovala zabezpečiť výkopové práce, lebo priestor, kde sa kopalo, to je obecné, to je za plotom dvora rodinného domu. V oblasti dvora po plot si obžalovaný robil sám, tak si to robili mnohí. Skrz to, že tam bol na pozemku pri zvieratách, uvidel pri pozemku obžalovaného stroje, tak sa tam išiel. Oni od plota začali kopať smerom na cestu, teda k hlavnej prípojke kanalizácie. Firma VT kanál to robila, ktorej majiteľ je tiež jeho kamarát, hovoril s ním a pán K. povedal, že obec mu dala túto zákazku, proste spojiť kanál obžalovaného s veľkým, hlavným kanálom. Odišiel preč, lebo tie práce trvajú a až toľko času nemal. Prišiel tam potom o cca 3 hodiny, už bola vykopaná časť od plotu až k tým káblom. V tom kanáli boli dvaja rómski pracovníci asi z VT kanál. Bolo vidno tie káble a jeden tenký už bol aj roztrhnutý. Tak sa každého pýtal, kto tam stál, že či to je ,,živé“. Povedal tomu čo kopal, pánovi C., aby on už nekopal, ale nech tí pracovníci podvážia veľké kamene, aby sa on dostal ďalej. Bol tam aj pán K.. Na to odišiel preč. To bolo posledné, čo v ten deň videl. Teda mali podvážiť kamene, uvoľniť káble a pokračovať ďalej. Ráno išiel za jedným pánom a hovoril, že nie je internet v obci. Hneď mu to ,,ťuklo“ a išiel sa pozrieť k obžalovanému. Zastavil som tam a videl, že tie veľké káble čo tam boli, boli roztrhnuté. Tak sa opýtal obžalovaného, čo sa stalo. On mu povedal, tak sa to podarilo roztrhnúť. Obžalovaný tam iba stál, on nemal žiadne právo tam zasahovať, lebo pozemok nie je jeho, firma nie je jeho a on iba čakal, ako sa to urobí. Zo spoločnosti Telekom prišiel pracovník, ktorý vysvetlil, že došlo k pretrhnutiu káblov a že je to trestný čin. Ten povedal, že už ide za ním ďalší technik, ktorý to ide opraviť. On sa pýtal, kto kopal. Ešte mu hovoril, že včera to bolo ešte v poriadku, keď odchádzal. Ale ako došlo k pretrhnutiu tých káblov, to nevie. Ale podľa neho to muselo byť strojom, lebo len krompáčom a ľudskou silou to nie je možné. Teda nemohli to urobiť tí Rómovia. Podľa neho musel bagrista skúšať vybrať tie kamene a počas toho mohol zubom lyžice to zachytiť, keď sa mu ten zub šmykol po kameni. Tiež si nemyslí a neverí tomu, aby to urobil úmyselne. Na otázku, kto dal pokyn, aby kopali ďalej, keď bol pretrhnutý ešte len tenký kábel uviedol, že kopal len jeden človek, čo bol na bagri, ten C.. Dvaja boli dole. Pán K. tam hovoril tým pracovníkom, aby kopali ďalej a dávali pozor na káble. Bol roztrhnutý len ten tenký a v tom čase sa ešte nikto nesťažoval v súvislosti s tým pretrhnutým káblom. Práce mali pokračovať, mali káble obísť a pokračovať k napojeniu na veľkú kanalizáciu.
Poškodená spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vo svojom oznámení uviedla, že dňa9.9.2020 bolo v obci F. poškodené telekomunikačné zariadenie a to pri výkopových prácach, ktoré je súčasťou verejnej siete Slovak Telekom, a.s. ( VSST ). Uvedená udalosť je cudzím zásahom do VSST, ktoré je všeobecne prospešným zaradením. K prerušeniu telekomunikačnej prevádzky uvedeným činom došlo od 8.9.2020 14.45 hod. do 9.9.2020 19.45 hod. v trvaní 29 hodín pre cca 700 účastníkov v obci F.. Oprava poškodeného zariadenia si vyžiadala náklady v sume 2.109,45 eur, z toho cena materiálu 948,70 eur a cena práce 1160,75 eur.
Súčasťou oznámenia bol protokol o poškodení telekomunikačného zariadenia ( TKZ ) zo dňa 9.9.2020, ktorý bol spísaný prevádzkovateľom, v ktorom bolo uvedené, že poškodenie bolo zistené dňa 9.9.2020, no dátum poškodenia bol 8.9.2020, kedy o 14.45 hod. bol zaznamenaný výpadok ústredne v obci F.. V ďalšom podľa uvedenia malo byť signalizácia TKZ fóliou a tehlami a hĺbka uloženia bola 1 m. V bode 12. ako priamy poškodzovateľ bol uvedený bagrista spoločnosti VT Kanal, s.r.o..
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou súd zistil, že miesto činu bolo ohliadnuté dňa 9.9.2020 a bola tam konštatovaná prítomnosť prerušených telekomunikačných káblov. Jednotlivé poškodenia tých ktorých káblov boli zaznamenané aj fotograficky. Z fotografie doloženej do konania obžalovaným vyplýva, že táto bola vyhotovená A. J. a zachytáva pretrhnutie jedného tenšieho kábla.
Aj svedkom J. K. bola doručená fotodokumentácia zachytávajúca práce u obžalovaného a jedna z fotografii zachytáva poškodenie jedného tenšieho kábla.
Obec F. podala správu, v ktorej uviedla, že stavba kanalizácie v obci sa realizovala v období od 02/2009 do 10/2015 a priložila predmetné dokumenty prílohy.
Obžalovaný žiadosťou zo dňa 7.4.2019 adresovanou obci požiadal o prehodnotenie situácie z dôvodu zlého umiestnenia kanalizačnej prípojky a nemožnosti napojenia na obecnú kanalizáciu.
Starosta obce v pozvánke na zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 22.5.2019 v rámci programu uviedol aj bod - žiadosť o prehodnotenie kanalizačnej prípojky obžalovaného a H. C..
Obecné zastupiteľstvo v uznesení č. 55/5/2019 uložilo obecnému úradu vyčísliť náklady spojené s preložením kontrolnej šachty pre obžalovaného a predložiť na ďalšie zastupiteľstvo. V pozvánka na 6. zasadnutie obecného zastupiteľstva bol ako bod programu uvedené aj schválenie žiadosti obžalovaného a pána C..
Uznesením č. 66/6/2019 zo dňa 26.6.2019 obecné zastupiteľstvo v F. schválilo príspevok formou refundácie najviac do sumy 2.000 eur na úhradu nákladov spojených s napojením na verejnú kanalizáciu pre obžalovaného.
Ohľadom stavby „F. – kanalizácia a ČOV“ Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal viacero rozhodnutí. V rozhodnutí zo dňa 2.12.2014, ktorým povolil užívať stavbu v časti Podmienky užívania stavby sa uvádza, že stavebníkom a vlastníkom vodnej stavby je Obec F. a prevádzku stavby bude zabezpečovať Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod Vranov nad Topľou.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.9.2020 obec F. vyplatila obžalovanému sumu 1.952 eur ako refundáciu faktúry č 012020,. Uvedenou faktúrou zo dňa 10.9.2020 spoločnosť VT-Bager s.r.o. účtovala obžalovanému sumu 1.952 eur za montáž kanalizačnej prípojky. Rozpočet obsahoval popis konkrétnych prác a materiálu a sumy za jednotlivé vykonané práce a dodaný materiál.
V správe zo dňa 4.4.2022 obec F. poukázala na rozhodnutia vydané v súvislosti so stavbou „Kanalizácia a ČOV F.“ a uviedla, že vlastníkom vybudovanej verejnej kanalizácie v obci F. je Obec F. a prevádzkovateľom je VVS, a.s. Košice, OZ Vranov n. T.. Uviedli skutočnosti ohľadom žiadosti obžalovaného, jednotlivé závery, resp. uznesenia obecného zastupiteľstva vrátane refundácie poskytnutej obžalovanému tak ako ich súd uviedol vyššie. V ďalšom uviedli, že žiadateľ o realizáciu kanalizačnej prípojky podáva žiadosť na VVS, a.s. ( prevádzkovateľ verejnej kanalizácie ), pričom súčasťou žiadosti má byť jednoduchá projektová dokumentácia kanalizačnej prípojky. Žiadateľ a VVS, a.s. uzatvoria zmluvu o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Obec nemá vedomosť či obžalovaný pred realizáciou kanalizačnej prípojky požiadal prevádzkovateľa, či splnil technické podmienky a či uzatvorenú zmluvu s prevádzkovateľom a nemala ani vedomosť o začatí prác na realizácii kanalizačnej prípojky. Zabezpečiť vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí, káblov, prípadne iných prípojok bolo povinnosťou obžalovaného, resp. zhotoviteľa prác na základe dohody medzi nimi.
N. F. ako stavebný úrad oznámila, že neevidujú ohlásenie kanalizačnej prípojky ako drobnej stavby podľa Stavebného poriadku a obec ako stavebný úrad nevydala obžalovanému kladné oznámenie k ohláseniu kanalizačnej prípojky. Stavebný úrad nemá ani vedomosť, či obžalovaný požiadal pred začatím stavebných prác o vytýčenie inžinierskych sietí a káblov príslušných správcov.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod Vranov nad Topľou doručila súdu dokumentáciu súvisiacu s kanalizačnou prípojkou obžalovaného. Táto obsahovala žiadosť obžalovaného o kanalizačnú prípojku č. 1675/2020/RKP ako aj zmluvu o dielo č. 1675/2020 zo dňa 22.6.2020 uzavretú medzi VVS, a.s. ako zhotoviteľom a obžalovaným ako objednávateľom. Zhotoviteľ sa zaviazal na základe žiadosti uskutočniť realizáciu kanalizačnej prípojky, resp. jej časť. Podľa čl. III bod 1. ak si objednávateľ neobjedná zemné – výkopové práce, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť podľa schválenej projektovej dokumentácie zemné – výkopové práce. V prípade, že objednávateľovi realizuje zemné - výkopové práce zhotoviteľ, je objednávateľ povinný zabezpečiť vytýčenie podzemných sietí a povolenie k výkopovým prácam na komunikáciách od správcu komunikácie, ktoré predloží zhotoviteľovi v deň realizácie.
Z výpisu listu vlastníctva LV č.XXXX je zrejmé, že vlastníkom v ňom uvedených nehnuteľností a to parcelné číslo XXXX L. XXXX a rodinného domu J. P. XX D. Q. XXXX je obžalovaný a A. B..
Projektovú dokumentáciu kanalizačnej prípojky pre obžalovaného ako investora vypracoval G. L. Q.. Táto obsahovala situačné riešenie kanalizačnej prípojky s označením trasy kanalizačnej prípojky
od rodinného domu obžalovaného cez jeho pozemok až do revíznej šachty verejnej kanalizácie, samotnú verejnú kanalizáciu a ďalej hranice pozemku, zelený pás, rigol, asfaltovú cestu. Obsahuje tiež upozornenie, že pred začatím zemných prác je investor povinný vytýčiť podzemné inžinierske siete.
VVS, a.s. a obžalovaný uzavreli aj dohodu o náhradnom termíne realizácie prác a to dňa 7.9.2020 s tým, že bol dohodnutý nový termín prác.
Zmluvu o dodávke vody č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX uzavreli Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. ako predávajúci a obžalovaný ako kupujúci dňa 25.11.2011, pričom dodatkom zo dňa 22.6.2020 bolo dojednané, že fakturované bude aj stočné .
Obec F. vo svojej správe k osobe obžalovaného uviedla, že tento je ženatý, s manželkou a deťmi bývajú v rodinnom dome, žijú usporiadaným spôsobom života, obžalovaný sa o svoju rodinu stará. Na verejnosti sa správa slušne a jeho správanie nebolo doposiaľ riešené komisiou pre ochranu verejného poriadku.
Obžalovaný nemá záznam v registri trestov a do času spáchania skutku nemal záznam ani v evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR.
Podľa § 288 Trestného zákona trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia sa dopustí, kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej.
Ide o ohrozovací trestný čin, ktorý predpokladá konanie, z ktorého hrozí bezprostredné nebezpečenstvo poruchy v prevádzke všeobecne prospešného zariadenia uvedeného v § 286.
Všeobecne prospešným zariadením sú zariadenia, ktoré využíva veľký okruh osôb a ktoré majú verejnú povahu ( napr. verejný vodovod, verejná kanalizácia, telefón ).
Spôsobením poruchy prevádzky všeobecne prospešného zariadenia sa rozumie vyradenie všeobecne prospešného zariadenia z prevádzky na určitý čas.
Porušenie stožiaru verejného osvetlenia je poškodením alebo ohrozením prevádzky všeobecne prospešného zariadenia len za predpokladu, že bola vyradená z prevádzky alebo hrozilo vyradenie z prevádzky aspoň určitej časti verejného osvetlenia, nie iba jedného svetla umiestneného na stožiari ( R 11/1986 ).
Obžalovanému bolo kladené za vinu, že dal pokyn k výkopovým prácam pri zapájaní kanalizačnej prípojky a že práve pri vykonávaní týchto prác v súvislosti s kanalizačnou prípojkou došlo ku konaniu popísanému v obžalobe. Obžalovaný bez akýchkoľvek pochýb bager neobsluhoval a teda on sám svojím takýmto konaním nemohol spôsobiť poškodenie telekomunikačného vedenia.
Čo je však nepochybné a nesporné, že obžalovaný realizoval kanalizačnú prípojku k svojmu rodinnému domu.
O kanalizačnej prípojke primárne pojednáva zákon NR SR č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon“ ).
Podľa § 1 písm. b) zákona tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácii vrátane ich prípojok.
Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú kanalizačné prípojky ( § 3 ods. 4 písm. h) zákona ).
Podľa § 4 ods. 2 zákona kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie.
Vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie ( § 4 ods. 6 zákona ).
Zákon pojednáva aj o vlastníkovi verejnej kanalizácie, ktorým je v danom prípade obec Zámutov a vymedzuje jej práva a povinnosti a taktiež postavenie prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, ktorým je v tomto konkrétnom prípade Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
Pri výstavbe kanalizačnej prípojky obžalovaný vstupoval do právneho vzťahu s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. ako prevádzkovateľom verejnej kanalizácie v obci F., ktorú skutočnosť preukazujú aj listiny predložené spoločnosťou a to žiadosť o kanalizačnú prípojku, najmä zmluva o dielo, predmetom ktorej bola realizácia kanalizačnej prípojky, zmluvnými stranami boli obžalovaný ako objednávateľ a Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. ako zhotoviteľ, ktorá v čl. III. – Práva a povinnosti objednávateľa a zhotoviteľa pojednáva aj o zemných – výkopových prácach – teda je zrejmé, že realizácia kanalizačnej prípojky vykonanie takýchto prác predpokladá – výslovne sa v predmetnom ustanovení zmluvy pojednáva o tom, že ak tieto práce realizuje zhotoviteľ ( Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. ), je objednávateľ ( obžalovaný ) povinný zabezpečiť vytýčenie podzemných sietí a povolenie k výkopovým prácam na komunikáciách, ktoré predloží zhotoviteľovi v deň realizácie.
Teda neobstojí argumentácia obhajoby, že zriadenie kanalizačnej prípojky bolo v kompetencii obce, ako už bolo uvedené, táto je vlastníkom verejnej kanalizácie, do ktorej vyúsťuje kanalizačná prípojka a až toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie
Vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá ju zriadi a teda v tomto prípade obžalovaný.
Ak sa obec, resp. niektorý z jej zamestnancov akýmkoľvek spôsobom podieľal na zriadení kanalizačnej prípojky u obžalovaného, jednalo sa len o akúsi formu súčinnosti zo strany obce a obec sa do právneho, záväzkového vzťahu s obžalovaným dostala len v otázke kompenzácie nákladov za zriadenie prípojky, keď obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo predmetnú refundáciu, ktorá bola aj obžalovanému poskytnutá.
Nemožno prijať iný záver, aj keď súd berie do úvahy mieru právneho vedomia nielen na strane obžalovaného, ale aj niektorých pracovníkov obecného úradu, resp. zástupcov obce, konkrétne zástupcu starostu. Je neprípustné a nebolo by to možné v záujme právnej istoty, aby súd prijal iný záver ako ten, ktorý vyššie prezentoval.
Rovnako je tomu aj vo vzťahu k pozemku, po ktorom kanalizačná prípojka viedla, resp. vedie, keďže zákon jednoznačne hovorí, že jej vlastníkom je ten, kto ju zriadi a je podľa súdu bez pochýb, že väčšina nielen kanalizačných ale aj vodovodných prípojok prechádza aj cez pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka prípojky, nakoľko je to nereálne, to by verejné vodovody a kanalizácie museli kopírovať hranice pozemkov a určite tomu tak nie je. Nepochybné je to aj z projektovej dokumentácie kanalizačnej prípojky, z ktorej je zrejmá trasa prípojky z pozemku, resp. od rodinného domu obžalovaného až k napojeniu na verejnú kanalizáciu a z ktorej je zrejmé aj to, že kanalizačná prípojka, ktorú zriaďoval obžalovaný, prechádzala aj cez nehnuteľnosti, pozemky mimo vytýčených hraníc parciel patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva obžalovaného a jeho manželky.
V prospech vyššie uvedeného svedčí aj to, že faktúra za práce na realizácii kanalizačnej prípojky bola vystavená pre obžalovaného a tento aj predmetnú sumu spoločnosti VT – Bager s.r.o. uhradil a na základe toho mu potom bola suma refundovaná obcou. Súd ešte dodáva, že zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu a za zmluvu možno považovať aj objednávku, resp. ústnu dohodu o vykonaní prác, tak ako tomu bolo zrejme aj pri dojednaní prác pre obžalovaného, ktorý následne aj sumu fakturovanú pánom K., resp. jeho spoločnosťou uhradil.
Teda v tejto časti súd uzatvára, že objednávateľom a následne vlastníkom kanalizačnej prípojky bol, resp. je obžalovaný a že ako takému jemu vyplývala povinnosť zabezpečiť vytýčenie podzemných sietí a teda aj telekomunikačného vedenia. Ak tak neurobil, nesplnil si svoju povinnosť, ale toto konanie nenapĺňa znaky trestného činu.
Obžalobou totižto bolo obžalovanému kladené za vinu pretrhnutie káblov pri prácach vykonávaných na základe jeho pokynu pri realizácii kanalizačnej prípojky v dôsledku čoho došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre niekoľko sto účastníkov v obci F..
Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho – ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.
Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné však, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej stránky ) konkrétneho trestného činu.
Subjektívna stránka trestného činu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa. Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu.
V danom prípade bola obžaloba podaná pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
Súd už vyššie konštatoval, že sa jedná o ohrozovací trestný čin a aké konanie sa pre naplnenie zákonných znakov tejto skutkovej podstaty vyžaduje.
Všeobecne prospešným zariadením podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je mimo iných aj verejné telekomunikačné zariadenie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov verejné telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov a informácii vo forme obrazu, zvuku alebo dát prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami ako aj pridružené prostriedky.
Je teda nepochybné, že verejné telekomunikačné zariadenie spĺňa požiadavku, resp. kritéria všeobecne prospešného zariadenia a jeho vyradenie z prevádzky na určitý čas je spôsobením poruchy.
Teda obžalovanému bolo kladené za vinu, že dal pokyn k výkopovým prácam pre realizácii kanalizačnej prípojky a následne lyžicou bagra mali byť v obžalobe uvedené káble, ktorých pretrhnutím došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky. Je nepochybné, že samotný obžalovaný bager neobsluhoval, práce s bagrom vykonával svedok A. C. ako zamestnanec spoločnosti VT-kanal, ktorá práce pre obžalovaného vykonávala. Teda je nepochybné, že sám ako taký nemohol obžalovaný predmetné poškodenie telekomunikačného zariadenia spôsobiť.
Berúc do úvahy zistené z vykonaného dokazovania aj s ohľadom na podmienky zriaďovania kanalizačnej prípojky a povinnosti obžalovaného ako vlastníka kanalizačnej prípojky v zmysle zákona došlo síce k pretrhnutiu ale najskôr len jedného kábla, vo vzťahu k čomu sa za poškodenú stranu svedok vyjadril, že v dôsledku tohto došlo k odpojeniu asi piatich účastníkov, resp. užívateľov. Súd má za to, že toto prvotné spôsobenie poruchy, ku ktorému došlo pri realizácii kanalizačnej prípojky obžalovaného bez vytýčenia telekomunikačného vedenia, nie je trestným činom.
To čo bolo obžalobou kladené za vinu bolo, že malo dôjsť k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 zákazníkov a podľa súdu je nepochybné, že k tomuto prerušeniu došlo až potom, resp.
pri pokračovaní v prácach potom, čo prvotné poškodenie bolo aj nahlásené poškodenému a bol určený postup, ktorý bolo potrebné dodržať pri vykonávaní ďalších prác. Preto podľa názoru súdu nemožno obžalovanému pričítať, že potom, čo už bolo zrejmé aj bez predchádzajúceho vytýčenia, ktoré mal obžalovaný povinnosť zabezpečiť, po vykonaní určitého rozsahu prác, že tam vedie telekomunikačné vedenie, že bagrista pokračoval v prácach, pričom nebolo ani preukázané ani, žeby obžalovaný takýto pokyn na pokračovanie prác dal a to všetko za situácie, keď v tom čase už takúto vedomosť – o vedení telekomunikačného vedenia a teda aj o potrebe vykonania prác osobitným spôsobom, mal aj bagrista, ktorý vykonával práce ale aj jeho nadriadený, pán K..
Len to samotné nezabezpečenie vytýčenia podzemných sietí obžalovaným ako vlastníkom realizovanej kanalizačnej prípojky nebolo potom v príčinnej súvislosti s konaním bagristu, ktorý už o tejto sieti v čase, keď ku skutku popísanému obžalobe a následku, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu, vedomosť mal.
Obžaloba do popisu skutku v konečnom dôsledku poňala konanie dvoch rôznych subjektov a teda obžalovaného, ktorý mal dať pokyn k výkopovým prácam bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia ako aj osoby, ktorou jednoznačne nebol obžalovaný, ktorá lyžicou bagra poškodila predmetné káble.
Je nepochybné, že konania, ktorého následkom bolo prerušenie telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 odberateľov tak ako je to uvedené v obžalobe sa obžalovaný nedopustil, preto ho súd spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
O uplatnenom nároku na náhradu škody súd rozhodol postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a poškodenú spoločnosť s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.