Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-4-2023.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2023 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/17/2021 z 25.08.2022 v celom rozsahu.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obžalovaného Y. F., nar. XX.XX.XXXX vo U. nad M., trvale bytom A. XX,okr. U. nad M., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- dňa 08.09.2020 v ranných hodinách dal pokyn k výkopovým prácam bagrom vykonávaných pri zapájaní kanalizačnej prípojky v obci A. pred rodinným domom č. XX, bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia, pričom v čase okolo 13:30 hod. pri výkopových prácach lyžicou bagra bol poškodený 1 kus telekomunikačného kábla typu FLE 5XN0,4, 2 kusy HDP E rúr, v ktorých sa nachádzal 40 vláknový optický kábel a 2 kusy telekomunikačného kábla typu FLE 50XN0,4, ktorých pretrhnutím došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 účastníkov v obci A. a pre poškodenú spoločnosť L. M. a.s., F. č. XX, XXX XX F. bola spôsobená škoda vo výške 2.109,45 eur
p o s t u p u j e
Okresnému úradu Vranov nad Topľou, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/17/2021 z 25.08.2022 bol obž. Y. F. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 08.09.2020 v ranných hodinách dal pokyn k výkopovým prácam bagrom vykonávaných pri zapájaní kanalizačnej prípojky v obci A. pred rodinným domom č. XX, bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia, pričom v čase okolo 13:30 hod. pri výkopových prácach lyžicou bagra bol poškodený 1 kus telekomunikačného kábla typu FLE 5XN0,4, 2 kusy HDP E rúr, v ktorých sa nachádzal 40 vláknový optický kábel a 2 kusy telekomunikačného kábla typu FLE 50XN0,4, ktorých pretrhnutím došlo k prerušeniu telekomunikačnej prevádzky pre cca 700 účastníkov v obci A. a pre poškodenú spoločnosť L. M. a.s., F. č. XX, XXX XX F. bola spôsobená škoda vo výške 2.109,45 eur,
lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola poškodená spoločnosť L. M. a.s. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že rozsudok považuje za nezákonný a má za to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu. Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si prerobí kanalizačný odpad z domu a 2000 eur schválených obecným zastupiteľstvom použije na novú kanalizačnú prípojku. K poškodeniu telekomunikačných káblov vypovedal K.. R. U., následkom ich poškodenia došlo ku kompletnému výpadku telekomunikačnej prevádzky v obci A.. Svedok L. V., ktorého firma VT kanal realizovala výkopové práce, uviedol, že ho oslovil pán L. a dal mu telefónne číslo obvineného, aby sa dohodli na termíne realizačných prác. Zákazník si má dať vytýčiť inžinierske siete. Obžalovaný im na začiatku prác povedal, že tam niekde je plyn, asi meter od plota a už nič viac. Keď začali kopať, natrafili na optické káble a došlo k poruche. Potom sa posunuli asi o meter a pol a natrafili na hlavný vodovod, o ktorom tiež nevedeli. O vykonaní prác nemali písomnú dohodu, o vykonanie prác ich požiadal pán L. a ústne sa dohodli s obžalovaným, pričom na neho bola vystavená aj faktúra a zdá sa mu, že obžalovanému doniesol aj rozpočet. Svedok Y. U. išiel vykopať prípojku, obžalovaný im povedal, že meter od ohrady ide plyn a pri ceste má byť kanalizačná rúra a nič iné tam nie je. Obžalovaný povedal, že 20 rokov tam nebolo kopané. Pri kopaní vykopal zväzok káblov, preto prestali s prácou a čakali, aby tie káble opravili. Po pretrhnutí káblov im obžalovaný povedal, aby kopali o dva metre ďalej, aby našli tú prípojku a pripojili sa. Obec A. ako stavebný úrad oznámila, že neeviduje ohlásenie kanalizačnej prípojky. VVS a.s. predložila zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 22.06.2020 uzavretú medzi VVS a.s. ako zhotoviteľom a obžalovaným ako objednávateľom. Podľa tejto zmluvy má objednávateľ zabezpečiť vytýčenie podzemných sietí a povolenie k výkopovým prácam, ak zhotoviteľ realizuje výkopové práce. Projektovú dokumentáciu obžalovanému vypracoval K.. E. T., kde je uvedené, že investor je povinný pred začatím zemných prác vytýčiť podzemné inžinierske siete. Vlastníkom kanalizačnej prípojky je obžalovaný ako osoba, ktorá ju zriadi. Možno súhlasiť s tým, že obžalovaný bager neobsluhoval, práce s bagrom vykonával Y. U., avšak nesúhlasí s tým, že obžalovaný nemohol spôsobiť predmetné poškodenie telekomunikačného zariadenia, pretože obžalovaný mal zabezpečiť vytýčenie inžinierskych sietí. Svedok L., U. a V. uviedli, že obžalovaný im označil, kde majú kopať a povedal im o existencii iba plynovej prípojky. Zanedbaním povinností obvineného došlo k poškodeniu všeobecne prospešného zariadenia a to verejného telekomunikačného zariadenia. Avšak aj po prvotnom poškodení mal obžalovaný dať pokyn ku kopaniu, aby došlo k napojeniu na kanalizáciu čím skôr. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na prejednanie okresnému súdu.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade preskúmal správnosť postupu konania, pretože prípadná nezákonnosť postupu by mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. V posudzovanej veci konajúci súd umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonávaným dôkazom, mohol navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, pričom v rámci záverečnej reči a posledného slova predložil argumentáciu k svojej nevine osobne a aj prostredníctvom svojho obhajcu. Uvedené poukazuje na to, že z procesného hľadiska boli práva obžalovaného na obhajobu dodržané. V postupe konajúceho súdu pritom nezistil žiadne nedostatky.
Konajúci súd vykonal dôkazy v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o ne mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z procesu dokazovania konajúci súd vyvodil záver o tom, že vlastníkom kanalizačnej prípojky v zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je práve obžalovaný, ktorý bol jej zriaďovateľom, čo ostatne vyplynulo z predložených listín Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., závod Vranov nad Topľou (žiadosť o kanalizačnú prípojku, zmluva o dielo, zmluva o odvádzaní odpadových vôd). Rozvedené úvahy konajúceho súdu zodpovedajú skutočnostiam plynúcim z dôkazov, pretože bol to práve obžalovaný, ktorý žiadal VVS a.s. o zriadenie kanalizačnej prípojky, podpísal zmluvu o dielo, vyplatil výkopové práce
obchodnej spoločnosti VT Kanal s.r.o., ktorá ich vykonala, čo je zrejmé z faktúry vystavenej menovanou obchodnou spoločnosťou. Napokon tieto skutkové zistenia odvolateľ ani nenamietal. Keďže odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s predloženou argumentáciu konajúceho súdu vo vzťahu k posúdeniu vlastníctva kanalizačnej prípojky, nepovažuje ju so zreteľom i na obsah uplatňovaných námietok v ďalšom odôvodňovať, ale odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku.
Z vykonaného dokazovania, tak ako to ustálil aj konajúci súd, je tiež zrejmé, že objednávateľom zemných prác bol obžalovaný. Ako investor teda zodpovedal za prípravu zriadenia kanalizačnej prípojky, keďže ju zabezpečoval osobne a nie splnomocnením iných fyzických či právnických osôb. O tom svedčí aj ním zabezpečená potrebná dokumentácia k jej zriadeniu. Keďže k zriadeniu kanalizačnej prípojky nie je potrebné stavebné povolenie (§ 43a ods. 3 písm. g), § 55 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.), povinnosť vytýčiť polohu všetkých podzemných inžinierskych sietí ich správcami obžalovanému bola uložená autorizovaným stavebným inžinierom K.. A. T. v rámci vyhotovenia projektu s uvedením dátumu 6/2020 a táto povinnosť bola uložená aj v zmluve o dielo v čl. III bod 1. Na uvedené poukázal aj konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Obžalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil a nezabezpečil vytýčenie všetkých sietí ich správcami.
Skutočnosť, že obžalovaný si zabezpečil na výkopové práce iného zhotoviteľa, ako bolo zmluvne dohodnuté s VVS a.s., ho nezbavovala jeho povinnosti uloženej mu v projektovej dokumentácii a to pred začatím zemných prác vytýčiť všetky podzemné inžinierske siete.
Z priebehu skutkového deja je zrejmé, že elektronické komunikačné vedenie bolo poškodené v dvoch fázach. V prvej fáze došlo k poškodeniu podzemných elektronických komunikačných sietí v rozsahu, ktorým boli odpojení iba piati užívatelia. Konajúci súd mal za to, že toto prvotné spôsobenie poruchy, ku ktorému došlo pri realizácii kanalizačnej prípojky bez vytýčenia telekomunikačného vedenia, nie je trestným činom.
S uvedeným názorom konajúceho súdu sa odvolací súd stotožnil vzhľadom na rozsah spôsobeného následku, ktorý vyplýva aj z výsluchu svedka K.. U.. Ten totiž uviedol, že v čase, keď došlo k poškodeniu len toho jedného najtenšieho kábla FLE 5Xn 0,4, tak došlo k výpadku dodávok telekomunikačných služieb u piatich zákazníkov, čím vznikla minimálna škoda.
Za toto poškodenie metalického kábla ale zodpovedá obžalovaný, pretože si nesplnil svoju povinnosť, a keďže sa sám vyjadril pred pracovníkmi obchodnej spoločnosti, ktorá mu zabezpečovala výkopové práce, že je tam iba rozvod plynu a vodovod a iné siete sa tam nenachádzajú, hoci túto okolnosť žiadnym spôsobom nepreveril, umožnil začať výkopové práce, pri ktorých došlo k poškodeniu tohto telekomunikačného vedenia. Vyjadrenie obžalovaného k osadeniu plynovodu a vodovodu potvrdili i svedkovia S. V. a M. U..
Pokiaľ ide o následné poškodenie optických káblov, v tzv. druhej fáze, v čase, kedy už bolo zrejmé ich osadenie v teréne, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovednosť obžalovaného nie je daná. Vedomosť pracovníkov spoločnosti vykonávajúcej výkopové práce o existencii telekomunikačnej siete založila jej všeobecnú zodpovednosť vyplývajúcu z § 68 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil.
Z procesu dokazovania plynie, že už prvé poškodenie metalického kábla (tzv. starého telekomunikačného vedenia) sa riešilo za účasti zástupcu poškodenej strany Slovak Telekom a.s. K.. J. U., ktorý vzniesol požiadavku na prerušenie výkopových prác do uskutočnenia opráv, čo sa zrejme nestalo, keďže došlo k poškodeniu ďalších optických káblov.
Pracovníci spoločnosti teda vykonávali zemné práce v ochrannom pásme vedenia, ktoré definuje § 68 ods. 4 a 5 zák. č. 351/2011 v šírke 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách s priebehom po celej dĺžke jeho trasy. Ak poškodili optické káble bagrom, nedodržali tak zákaz uvedený v § 68 ods. 6 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete.
Odvolateľ poukazoval na dôkazný stav, z ktorého malo vyplynúť, že bol to práve obžalovaný, ktorý dal pokyn k ďalším výkopovým prácam po prvotnom poškodení metalického kábla, preto zodpovedá za poškodenie telekomunikačnej siete. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pretože práve z výpovede svedka S. Korčinského vyplýva, že on dal pokyn bagristovi, aby kopal ďalej smerom ku kanalizácii, pričom od miesta poškodenia kábla sa presunuli ďalej. Tvrdenie svedka M. U., že pokyn na ďalšie výkopové práce mu dal obžalovaný, je v rozpore s tvrdením práve obžalovaného, ktorý to poprel a sám sa nevedel vyjadriť k pokynu na ďalšie výkopové práce, keďže z miesta výkopu odišiel. Takáto dôkazná situácia bez rozumných pochybností nepreukazuje, aby obžalovaný dal pokyn k ďalším výkopovým prácam.
Berúc na zreteľ i túto dôkaznú situáciu odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že len samotné nezabezpečenie vytýčenia podzemných sietí obžalovaným ako vlastníkom realizovanej kanalizačnej prípojky nebolo v príčinnej súvislosti s konaním bagristu, ktorý už o tejto sieti v čase, kedy došlo k poškodeniu elektronickej siete s následkom prerušenia dodávok cca pre 700 účastníkov, vedomosť mal. Príčinná súvislosť medzi zanedbaním povinností obžalovaného dať vytýčiť podzemné inžinierske siete a poškodením týchto sietí bola preukázaná iba pri prvom poškodení elektronickej komunikačnej siete, kedy bagrista nevedel a vedieť ani nemohol o priebehu elektronických komunikačných sietí, keďže výkop realizoval na objednávku obžalovaného, ktorý bol zodpovedný ako investor za vytýčenie vedenia všetkých inžinierskych sietí. O tejto skutočnosti, že obžalovaný si nesplnil svoju povinnosť, pracovník s bagrom vedomosť nemal a ani ju nemohol mať, keďže obžalovaný siete v teréne vytyčoval (vedenie plynovodu a vodovodu).
Vychádzajúc z týchto úvah potom odvolaciu námietku prokurátora, že zanedbaním povinností obžalovaného došlo k poškodeniu všeobecne prospešného zariadenia, možno považovať za opodstatnenú iba čiastočne a to vo vzťahu k poškodeniu jedného kusa telekomunikačného kábla typu FLE 5XN 0,4.
Toto konanie napĺňa formálne znaky prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona. Tohto prečinu sa totiž dopustí ten páchateľ, ktorý z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej. Zo zákonných znakov tohto prečinu je zrejmé, že spôsobenie majetkovej ujmy sa pre ich naplnenie nevyžaduje.
Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný si nesplnil svoju povinnosť, na ktorú bol upozornený projektantom, či spoločnosťou VVS a.s. pred začatím výkopových prác, v dôsledku čoho došlo pri zemných prácach k poškodeniu všeobecne prospešného zariadenia, ktorým sa rozumie i telekomunikačná sieť v zmysle § 286 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Preto preukázané konanie obžalovanému uvedené v časti obžaloby „dal pokyn k výkopovým prácam bagrom bez predchádzajúceho vytýčenia telekomunikačného vedenia, pričom v čase okolo 13,30 hod. pri výkopových prácach lyžicou bagra poškodil 1 kus telekomunikačného kábla typu FLE 5XN 0,4“ z formálneho hľadiska napĺňa znaky žalovaného prečinu.
Medzi zákonné znaky prečinu však patrí aj znak závažnosti, ktorý sa hodnotí podľa § 10 ods. 3 Tr. zákona. Ide o materiálnu stránku prečinu, ktorú súd hodnotí pri právnom posúdení skutku. Podľa § 10 ods. 3 Tr. zákona totiž nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Z popisu okolností vyplýva, že k poškodeniu telekomunikačného vedenia došlo pri zriadení kanalizačnej prípojky. Tú vzhľadom na nesprávne zriadenie obcou v predchádza-júcom období musel obžalovaný prerobiť, teda na spôsobenie škody inému sa obžalovaný nepripravoval a ani nemal úmysel inému škodu spôsobiť. Spôsobená škoda porušením len jedného kábla je podľa vyjadrenia zástupcu poškodenej strany nízka, preto uvedené konanie po materiálnej stránke so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, včítane spôsobenia následku, nenapĺňa zákonom predpokladanú závažnosť, hoci formálne napĺňa znaky žalovaného prečinu. Keďže závažnosť konania je nižšia ako nepatrná, nejde o trestný čin, ako to správne uzavrel aj konajúci súd vo vzťahu k preukázanému poškodeniu časti telekomunikačného vedenia - kábla FLE 5XN 0,4.
Posudzujúc dokázaný priebeh skutkového deja v jeho prvej fáze a jeho právne posúdenie nie je v súlade so záverom konajúceho súdu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Ak sa kládlo obžalovanému za vinu nielen prvé, ale aj druhé poškodenie elektronického komunikačného vedenia a zavinenie obžalovaného bolo preukázané iba k časti spôsobeného následku, potom berúc do úvahy teóriu totožnosti skutku nemožno obžalovaného oslobodiť spod obžaloby z dôvodu uvádzaného konajúcim súdom. Totožnosť skutku je totiž zachovaná vtedy, ak je zachované konanie alebo následok alebo časť konania alebo časť následku. Pre posudzovaný prípad to znamená, že ak sa obžalovaný zavinene dopustil časti konania s relevantným čiastočným následkom a medzi konaním obžalovaného a spôsobením škody je príčinná súvislosť, potom pokiaľ takéto konanie nenapĺňa znaky žalovaného prečinu, bolo povinnosťou konajúceho súdu vyhodnotiť, či takéto konanie nenapĺňa znaky priestupku.
Konanie obžalovaného, ktoré mu bolo preukázané, môže napĺňať znaky priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tohto priestupku sa dopustí ten, kto poškodí verejnoprospešné zariadenie.
Vzhľadom k tomu, že konanie obžalovaného v časti, v ktorej zodpovedá za spôsobený následok, môže naplniť znaky priestupku, premlčacia lehota podľa § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch počas vedenia trestného stíhania neplynula, a súd nie je vecne príslušným na takéto rozhodnutie, bolo potrebné trestnú vec obžalovaného M. F. postúpiť inému orgánu na prejednanie priestupku. Uvedený záver bol podkladom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku bola vec postúpená príslušnému okresnému úradu.
Odvolací súd nerozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody, pretože v priestupkovom konaní príslušný orgán na jeho prejednanie a rozhodnutie tak môže urobiť podľa § 70 zák. č. 372/1990 Zb.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie prokurátora podaného v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a na jeho podklade rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.