Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/41/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: PB Finančné služby, a.s., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 817 453, proti žalovanému: Drevoindustria Mechanik, s.r.o., so sídlom Oceliarska 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 408, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, so sídlom K. W. X/X, XXX XX Y., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalobcu v 1/ rade: KANTOREX, s.r.o., so sídlom Sučianska 9881/49A, 036 08 Martin 8, IČO: 36 389 234, v 2/ rade: BAU PROTECT, s.r.o., so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 46 127 925, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -312 zo dňa 31. augusta 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -312 zo dňa 31. augusta 2015 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Súčasne samostatným výrokom rozhodol, že žalobcovi po právoplatnosti uznesenia sa vracia krátený súdny poplatok vo výške 92,80 Eur (výrok III.). Okresný súd v odôvodnení poukázal, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03.09.2013 domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom veci (zariadenia) s odkazom na ich charakteristiku v priložených dokladoch k podanej žalobe. Z odôvodnenia žaloby okresnému súdu vyplynulo, že ide o technologický súbor pílnica v rozsahu, ktorý bol uvedený v článku 2 Zmluvy o dielo č. 09/DI-Ko/2010 (č.l. 2 spisu), ktorá bola uzavretá dňa 19.05.2010 medzi žalovaným ako zhotoviteľom a spoločnosťou KANTOREX, s.r.o., so sídlom v Martine, Sučianska 9881/49A, IČO: 36 389 234 ako objednávateľom. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že výlučné vlastníctvo k predmetnej veci/zariadeniu nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2010, uzavretej so spoločnosťou KANTOREX, s.r.o.. Podľa tejto kúpnej zmluvy bola predmetná vec/zariadenie žalobcovi riadne odovzdaná, žalobca ju prevzal a zaplatil kúpnu cenu, všetko s vedomím, že ju nadobúda od výlučného vlastníctva. Následne v deň prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, žalobca a spoločnosť KANTOREX, s.r.o. uzavreli nájomnú zmluvu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (ďalej len „leasingová zmluva“), ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal predmetnú vec do prenájmu spoločnosti KANTOREX, s.r.o. ako nájomcovi za účelom dlhodobého užívania veci, s dojednaným právom kúpy. Žalobca poukázal na dobromyseľnosť kupujúceho pri nadobudnutí predmetnej veci, a to v nadväznosti na ust. § 446 Obchodného zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil podaním žaloby zo dňa 17.12.2012 o vydanie predmetných vecí na Okresnom súde Bratislava III voči žalobcovi zo strany žalovaného, ktoré konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zastavené a následným podaním novej žaloby o vydanie predmetnej veci/zariadenia na Okresný súd Martin, ktoré konanie je vedené týmto súdom pod sp. zn. . Na základe podanej žaloby na vydanie predmetných vecí žalovaný neoprávnene zasahuje do výlučného vlastníctva žalobcu, čím nastal pre žalobcu stav právnej neistoty, ktorý bude odstránený určením, že vlastníkom predmetných vecí je žalobca. Žalobca súčasne navrhol pribrať do konania vedľajších účastníkov na

strane žalobcu, a to spoločnosť KANTOREX, s.r.o., so sídlom v Martine, Sučianska 9881/49A, IČO: 36 389 234 a spoločnosť BAU PROTECT, s.r.o., so sídlom Daxnerova 2636/9, 010 01 Žilina, IČO: 46 127 925 (toho času Kollárova 85, 036 01 Martin).

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.01.2014 okrem iného uviedol, že na Okresnom súde Martin prebieha súdne konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka vlastníckeho práva k súboru hnuteľných vecí - zariadenia pre technologický súbor pílnica, teda k totožnej veci ako vec, ktorej sa týka návrh na určenie vlastníckeho práva žalobcu, doručený súdu dňa 03.09.2013, vedený pod sp. zn. . Totožnosť veci je daná totožnosťou predmetu konania, ktorý vyplýva z rovnakého skutku a totožnosťou účastníkov konania v rozdielnych procesných pozíciách. Konanie na Okresnom súde Martin bolo začaté dňa 05.08.2013 a v tomto konaní vykonal okresný súd rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru žalovaného súd, ktorý začal konať o veci neskôr, musí konanie pre prekážku litispendencie zastaviť a konanie dokončí ten súd, u ktorého sa začalo konanie skôr, preto žalovaný navrhol, aby predmetné konanie s poukazom na § 83 O.s.p bolo zastavené.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že na jeho výzvu žalobca podaním zo dňa 30.4.2014, doručeným okresnému súdu dňa 7.7.2014, presne špecifikoval veci, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva, a to uvedením druhového označenia, výrobného čísla a technických parametrov tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami. K návrhu žalovaného na zastavenie konania pre prekážku litispendencie uviedol, že sa s návrhom žalovaného nestotožňuje, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. bude mať právne účinky len voči žalovanému, prípadne len voči účastníkovi, ktorého by súd zaviazal na vydanie veci, avšak vlastnícky vzťah zostane naďalej nevysporiadaný. Žalobca sa domnieva, že určenie vlastníckeho práva predstavuje nadradený záujem nad vydaním veci (čo je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ), a preto rozhodnutie Okresného súdu Žilina v tomto konaní bude mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. . Žalobca nesúhlasil s námietkou litispendencie, s poukazom aj na judikatúru Ústavného súdu SR, keď rozhodnutie vedené na Okresnom súde v Žiline poslúži potrebám praktického života lepšie a zamedzí zbytočnému rozmnožovaniu ďalších sporov. Súčasne žalobca navrhol, aby okresný súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu, a to tak, že na miesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpi BAU PROTECT, s.r.o., so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 46 127 925, pretože na základe dohody o urovnaní a ukončení nájomných zmlúv s dojednaným právom kúpy prenajatých vecí uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a BAU PROTECT, s.r.o. ako nájomcom prešlo vlastnícke právo k predmetu leasingu, čiže aj vlastnícke právo k predmetnému zariadeniu/veci za dohodnutých podmienok na BAU PROTECT, s.r.o..

Okresný súd poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 83 O.s.p. a skonštatoval, že jedným z neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania je prekážka litispendencie, t.j. prekážka skôr začatého konania. Začatie súdneho konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo ďalšie konanie. Teória procesného práva vymedzuje prekážku litispendencie dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (účastníkov konania) a totožnosťou predmetu konania. Totožnosť osôb je zachovaná, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v už začatom konaní bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých alebo rozdielnych procesných pozíciách. O totožnosť predmetu pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého žalobný nárok vychádza, zhoduje s nárokom, o ktorom už prebieha iné konanie.

Okresný súd porovnal predmet a účastníkov konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. a skonštatoval, že došlo k naplneniu podmienok zakladajúcich prekážku litispendencie. Kritérium totožnosti osôb (účastníkov konania) bolo naplnené tým, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. vystupuje žalobca PB Finančné služby, a.s. v postavení žalovaného v 2/ rade, pričom ako žalovaní v 1/ a v 3/ rade vystupujú vedľajší účastníci konania Okresného súdu Žilina sp. zn. na strane žalobcu, a to KANTOREX, s.r.o. a BAU PROTECT, s.r.o. (č.l. 185 spisu). Žalovaný - Drevoindustria Mechanik, s.r.o. má v konaní sp. zn. vedenom pred Okresným súdom Martin postavenie žalobcu, a teda možno hovoriť, že v oboch konaniach vystupujú tie isté osoby, len v inom procesom postavení. Totožnosť predmetu konania bola daná tým, že z petitu žaloby v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. (č.l. 134 až 141 spisu), ako aj zo špecifikácie veci, ktorú žalobca doplnil na výzvu okresného súdu (upresnený petit návrhu na č.l. 208,

209) bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k totožným veciam, ktorých vydania sa domáha žalovaný - Drevoindustria Mechanik, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. . Samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi je sporné, ktorou z predložených viacerých zmlúv o dielo sa má spravovať ich vzťah, nie je relevantná. Subjekt Drevoindustria Mechanik, s.r.o. v konaní OS Martin sp. zn. odôvodňuje svoju žalobu tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2010 s KANTOREX, s.r.o. nadobudol veci - technologický súbor pílnica špecifikovaný technickými parametrami na č.l. 208, 209. Následne žalobca a KANTOREX, s.r.o. uzavreli leasingovú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal predmetné veci do prenájmu spoločnosti KANTOREX, s.r.o. ako nájomcovi s dojednaným právom kúpy. Podaním žaloby na Okresný súd Martin, kde sa Drevoindustria Mechanik, s.r.o. domáha vydania totožných predmetných vecí na základe dojednanej výhrady vlastníckeho práva, keďže podľa jeho tvrdenia KANTOREX, s.r.o., nezaplatil cenu dodaného diela, žalovaný - Drevoindustria Mechanik, s.r.o. neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a preto sa tento domáha určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných vecí. Konanie vedené pred Okresným súdom Martin sp. zn. o vydanie veci (o plnenie) sa začalo skôr 5.8.2013, ako konanie Okresného súdu Žilina pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva, a to dňa 3.9.2013. Podľa právnej teórie určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Ak by teda konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným veciam začalo skôr ako konanie o ich vydanie, určovacia žaloba by nebola prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie (vydanie veci). Na druhej strane ale konanie na základe žaloby o plnenie, v danom prípade konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. o vydanie vecí, zakladá prekážku litispendencie pre konanie o určovacej žalobe Okresného súdu Žilina sp. zn. , pretože v rámci konania Okresného súdu Martin sp. zn. sa ako prejudiciálna rieši otázka, ktorá by bola základnou otázkou aj v konaní o určovacej žalobe, a to otázka vlastníckeho práva k predmetným veciam. Vzhľadom k uvedenému sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej rozhodnutie Okresného súdu Žilina o určení vlastníckeho práva žalobcu je z hľadiska predmetu sporu významnejšie pre usporiadanie právnych vzťahov medzi všetkými účastníkmi, ako by bolo rozhodnutie v konaní Okresného súdu Martin a že rozhodnutie Okresného súdu Žilina poslúži potrebám praktického života lepšie a zamedzí zbytočnému rozmnožovaniu sporov, všetko s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. .

Procesno-právnym následkom prekážky litispendencie ako neodstrániteľného nedostatku podmienky konania je v súlade s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavenie konania, preto okresný súd rozhodol o zastavení konania tak, ako vyplynulo z výroku I. uznesenia okresného súdu.

Pre úplnosť okresný súd uviedol, že nerozhodoval o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcu, obsiahnutého v podaní žalobcu doručeného okresnému súdu dňa 7.7.2015 a ani o návrhu žalovaného na prerušenie konania obsiahnutého v podaní žalovaného zo dňa 2.1.2014 vzhľadom na to, že súd sa primárne zaoberal otázkou splnenia podmienok konania. Pri konštatovaní nedostatku podmienok konania - neodstrániteľného nedostatku podmienky konania v podobe prekážky litispendencie, potom neboli splnené podmienky konania ani o týchto procesných úkonoch účastníkov.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. okresný súd skonštatoval procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, v nadväznosti na čo svedčí právo žalovaného na náhradu trov konania. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd poukázal na ust. § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a uviedol, že ak konanie bolo zastavené, súčasne rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktorý zaplatil na účet súdu vo výške 99,50 Eur, a to kráteného o sumu 6,70 Eur. Krátený súdny poplatok vo výške 92,80 Eur bude žalobcovi vrátený po právoplatnosti uznesenia cestou príslušného orgánu v súlade s ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb..

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca v odvolaní zo dňa 24. septembra 2015 uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí v záhlaví uvádza, že vedľajšími účastníkmi konania sú aj spoločnosti KANTOREX, s.r.o. a BAU PROTECT, s.r.o..

Okresný súd však nerozhodol o pribratí týchto vedľajších účastníkov do konania v zmysle návrhu žalobcu a napriek tomu, ako vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu, s nimi takto konal, čím došlo k procesnému pochybeniu okresného súdu, ktoré má ale značné dôsledky v tom zmysle, že žalobcom navrhnutí vedľajší účastníci nemôžu v konaní uplatňovať všetky svoje práva a bola im odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca v ďalšom namietol nesprávnosť vyhodnotenej prekážky litispendencie. Okresný súd uvádzal, že podľa právnej teórie určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Okresný súd napriek tomuto správnemu právnemu vyhodnoteniu v odôvodnení tvrdí, že žalobu žalobcu nemôže prejednať práve pre prekážku litispendencie. Žalobca mal za to, že takýto záver a rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Žalobca zotrval na tom, že tu neexistuje prekážka litispendencie. Rozhodnutie Okresného súdu Martin bude mať právne účinky „len“ pre žalovaného, ktorý v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin vystupuje ako žalobca a ďalej pre toho účastníka konania, ktorého by súd prípadne zaviazal na vydanie veci, avšak vlastnícke vzťahy zostanú naďalej nevysporiadané, mali by byť posúdené len ako predbežná otázka. Určenie vlastníctva predstavuje nadradený právny záujem nad vydaním veci (o ktorom koná Okresný súd Martin pod sp. zn. ), a preto rozhodnutie Okresného súdu Žilina bude mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Martin. Žalobca nesúhlasil s tým, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina by existovala prekážka litispendencie. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 12.04.2012, z ktorého vyplýva, že ...„ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny vzťah, napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie“. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina je z hľadiska predmetu sporu významnejšie pre usporiadanie vzťahov medzi všetkými účastníkmi konania, ako by bolo rozhodnutie v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. , a to aj s prihliadnutím na fakt, že rozhodnutie v tejto veci, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. „poslúži potrebám praktického života lepšie a zamedzí zbytočnému rozmnožovaniu ďalších sporov“. Žalobca preto navrhol, aby okresný súd v konaní pokračoval s tým, že sudca okresného súdu napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zruší, v prípade, ak sa vec predloží nadriadenému súdu, tak žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a nariadil tomuto súdu pokračovať v konaní v zmysle podanej žaloby žalobcu.

Žalovaný odvolaním zo dňa 22. septembra 2015, podaným v zákonnej lehote, napadol výrok II. o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na osobitý charakter dôvodu zastavenia súdneho konania pre prekážku litispendencie nemal a nemohol mať vedomosť o tom, či okresný súd bude v konaní pokračovať, či bude nariaďovať vo veci pojednávanie, a preto z tohto dôvodu nemal možnosť uplatniť si nárok na náhradu trov konania. Žalovaný predkladal okresnému súdu vyjadrenie, a to písomné podanie zo dňa 02.01.2014, ktorým namietal prekážku litispendencie a súčasne predložil vyjadrenie k žalobe žalobcu vo veci samej. S poukazom na uvedené žalovaný predpokladal, že nárok na náhradu trov konania si uplatní pri ďalších úkonoch. Nepredpokladal, že okresný súd konanie zastaví bez akéhokoľvek upozornenia na možnosť uplatniť si nárok na náhradu trov konania, bez výzvy, aby vyčíslil trovy konania. Rozhodnutie okresný súd nevyhlasoval. Okresný súd doručil uznesenie o zastavení konania, ktorým zároveň rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania napriek tomu, že skonštatoval, že žalovanému svedčí právo na náhradu trov konania. Žalovaný navrhol z dôvodu odstránenia tvrdosti zákona a v záujme spravodlivého rozhodnutia o náhrade trov konania, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania zmenil a zavial žalobcu, aby zaplatil žalovanému náhradu trov konania vo výške 165,35 Eur, na účet právnej zástupkyne žalovaného s tým, že žalovaný súčasne vyčíslil trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z trov prvostupňového konania, a to úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 02.01.2014.

K doručeným odvolaniam sa nezaslalo žiadnym z účastníkov konania písomné vyjadrenie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného

súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Z uznesenia okresného súdu napadnutého tak odvolaním žalobcu, ako aj žalovaným bolo zrejmé, že toto bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Žalobca v písomne podanom odvolaní primárne žiadal, aby vo veci rozhodoval sudca okresného súdu tak, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zruší a v konaní bude pokračovať. Len za situácie, ak sudca okresného súdu jeho odvolaniu nevyhovie, pri predložení veci nadriadenému súdu ako súdu odvolaciemu žalobca žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť s tým, aby okresný súd vo veci ďalej konal.

V predložení veci Krajskému súdu v Žiline podaním zo dňa 15.02.2016, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 17.02.2016 (č.l. 373 a 374 spisu), sudkyňa okresného súdu k odvolaniu žalobcu uviedla, že tomuto nemieni vyhovieť podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., keďže ho považuje za vecne správne. Označenie subjektu KANTOREX, s.r.o. a BAU PROTECT, s.r.o. v návrhu na začatie konania a k tomu sa viažuce odôvodnenie návrhu, hodnotí ako výzvu žalobcu adresovanú týmto subjektom na ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu, uskutočnenú prostredníctvom súdu podľa ust. § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.. Vzhľadom k tomuto nevidí dôvod pre rozhodovanie o ich pripustení do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesená v konaní nebola a vzhľadom na skonštatovanie nedostatku podmienok konania, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia o zastavení konania, okresný súd ani o možnosti vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva účastníkov, ktorí sú naviac právne zastúpení, nepoučoval. Sudkyňa okresného súdu súčasne k odvolaniu žalovaného uviedla, že ani tomuto nemieni vyhovieť podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., pretože rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za vecne správne. Z obsahu spisového materiálu podľa vyjadrenia sudkyne okresného súdu, k momentu rozhodnutia okresného súdu o zastavení konania nevyplynul návrh žalovaného na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., a preto okresný súd nezistil dôvod na postup podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p..

Vzhľadom k predloženiu veci okresným súdom krajskému súdu a vyjadreniu sudkyne okresného súdu, ktorá odvolaniu žalobcu a ani odvolaniu žalovaného nemienila vyhovieť postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. z dôvodov, ktoré vyjadrila v predložení veci krajskému súdu, tak následne pristúpil Krajský súd v Žiline ako súd odvolací k prejednaniu odvolania žalobcu a žalovaného. Pre posúdenie toho, či je tu neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to litispendencia (prekážka už skôr začatého súdneho konania), krajský súd primárne vyhodnocoval odvolanie žalobcu, hoci toto z časového hľadiska bolo podané neskôr ako odvolanie žalovaného.

Žalobca v odvolaní zo dňa 24. septembra 2015 namietal postup okresného súdu, a to v rovine odňatia možnosti vedľajších účastníkov konať pred súdom, ak okresný súd nerozhodol o pribratí týchto vedľajších účastníkov do konania v zmysle návrhu žalobcu. Žalobca súčasne zotrval na tom, že v predmetnej veci nie je prekážka litispendencie vzhľadom ku konaniu, ktoré je vedené pred Okresným súdom Martin sp. zn. , keďže podľa názoru žalobcu žaloba o určenie vlastníckeho práva je nadradená uvedenému konaniu vedenému pred Okresným súdom Martin o plnenie, resp. o vydanie veci, pretože žaloba žalobcu o určenie poslúži potrebám praktického života lepšie a zamedzí zbytočnému rozmnožovaniu ďalších prípadných sporov ako žaloba o plnenie, resp. vydanie veci vedená pred Okresným súdom Martin sp. zn. . Žalobca poukázal na to, že vydané súdne rozhodnutie pred Okresným súdom Martin bude mať účinky „len“ pre žalovaného a ďalej pre toho účastníka konania, ktorého by súd zaviazal na vydanie veci, kdežto žaloba o určenie vlastníckeho práva vyrieši toto subjektívne právo aj vo vzťahu k ďalším subjektom v prípade ich zasahovania do tohto vlastníckeho práva.

K uvedeným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný a nezakladal dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Tento záver krajského súdu vyplýva z toho, že k prvému odvolaciemu dôvodu argumentácie žalobcu o odňatí možnosti konať vedľajším účastníkom v tejto veci, sa poukazuje na návrh žalobcu pôvodne doručený Okresnému súdu Bratislava III. dňa 03.09.2013, ktorým sa navrhuje pribratie vedľajších účastníkov do konania, a to na strane žalobcu, vedľajšieho účastníka v 1/ rade KANTOREX, s.r.o., so sídlom Sučianska 9881/49A, 036 08 Martin 8, IČO: 36 389 234, v 2/ rade BAU PROTECT, s.r.o., so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 46 127 925 a k tomuto dátumu uskutočneného úkonu žalobcu na aktuálne znenie

Občianskeho súdneho poriadku podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. K momentu uskutočneného návrhu žalobcu na pripustenie vedľajších účastníkov do konania, vystupujúcich na strane žalobcu v znení ust. § 93 ods. 3 O.s.p. k tomuto dátumu platnom, nesporne vyplýva, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka sa rozhoduje len na návrh, preto v súvislosti s návrhom žalobcu na vstup vedľajších účastníkov do konania sa nevyžadovalo žiadne rozhodnutie okresného súdu a z titulu absencie takéhoto rozhodnutia potom ani nemohlo nastať odňatie možnosti vedľajším účastníkom konať pred okresným súdom. V konečnom dôsledku vedľajší účastníci na strane žalobcu vstúpili do konania na základe podnetu žalobcu, a to ním podaného návrhu, preto krajský súd nezistil postup okresného súdu, ktorým by vedľajším účastníkom na strane žalobcu mohla byť odňatá možnosť konať pred okresným súdom, osobitne za stavu, keď okresný súd hodnotil v prvom štádiu svojho súdneho konania, či má splnenú podmienku konania so záverom konštatovania, že tu existuje prekážka litispendencie, pre ktorú nemôže predmetné súdne konanie prebiehať. K momentu uskutočneného návrhu žalobcu na vstup vedľajších účastníkov do konania na strane žalobcu a v tom čase platného znenia ust. § 93 ods. 3 O.s.p. sa tak pre vystupovanie týchto vedľajších účastníkov na strane žalobcu nevyžadovalo samostatné rozhodnutie okresného súdu o pribratí týchto vedľajších účastníkov do konania, a preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o absencii takéhoto rozhodnutia, a tým ani relevantná námietka, že ak toto rozhodnutie absentovalo, tak následne by malo dôjsť k odňatiu možnosti týmto vedľajším účastníkom konať pred okresným súdom.

K úplnosti krajský súd k zneniu ust. § 93 ods. 3 O.s.p., platného k dátumu uskutočneného návrhu žalobcu na vstup vedľajších účastníkov do konania uvádza, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd, len ak niektorý z účastníkov konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd túto otázku z vlastnej iniciatívy neskúma, a pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho vedľajším účastníkom konania. V danej veci námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesená nebola, preto sa nevyžadovalo žiadne rozhodnutie a žalobcom navrhnutí vedľajší účastníci, ktorí mali vystupovať v konaní, sa bez ďalšieho stali týmito vedľajšími účastníkmi. Krajský súd nezistil nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorá by zasiahla do práva na súdnu ochranu, t.j. do práva týchto vedľajších účastníkov konať pred okresným súdom, naviac, za procesného stavu štádia tohto konania, ktoré sa nachádzalo v skúmaní splnenej, resp. nesplnenej podmienky ďalšieho konania.

Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu. Bolo vecne správne konštatované, že ak prebieha medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci už skôr začaté konanie pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. o plnenie, t.j. o vydanie veci, tak ide o prekážku litispendencie pre neskôr začaté konanie na základe podania žalobcu doručeného a pred Okresným súdom Žilina vedeného pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k tým istým veciam, resp. zariadeniam, vydania ktorých sa žalobou o plnenie v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. domáha žalobca Drevoindustria Mechanik, s.r.o., so sídlom v Žiline, IČO: 36 371 408, ktorý v predmetnom konaní pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. vystupuje ako žalovaný. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Len k zvýrazneniu vecne správneho zhodnotenia okresným súdom, že je tu prekážka začatého konania v zmysle ust. § 83 O.s.p., pre ktorú podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. nemôže konať a je nevyhnutné predmetné konanie zastaviť s ohľadom na už skôr začaté a prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. o plnenie, t.j. o vydanie veci sa v zhode so záverom okresného súdu poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov pri vyhodnocovanej prekážke litispendencie za stavu skôr podanej žaloby o plnenie, ktorá predchádza žalobe o určenie tak, ako to bolo v predmetnej právnej veci.

Krajský súd vo všeobecnosti k ust. § 83 O.s.p. uvádza, že v tomto ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jej zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O prekážku veci začatej v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné

postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom konaní ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodený z rovnakých skutkových okolností.

Vzhľadom na priebeh konania na súdoch prvého stupňa, t.j. pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. bolo potrebné aj v odvolacom konaní vyriešiť otázku, či dochádza k litispendencii (§ 83 O.s.p.), keď v konaní na Okresnom súde Martin pod sp. zn. bola podaná žaloba o vydanie veci (o plnenie) a v ďalšom konaní na Okresnom súde v Žiline bola neskôr podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. , ktoré súdne konania sa týkajú rovnakej veci, t.j. či žaloba o vydanie veci (o plnenie) (ne)zakladá prekážku litispendencie pre neskôr podanú žalobu na určenie vlastníckeho práva. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -769 zo dňa 18.11.2015 o vydanie veci (o plnenie) vyplýva, že vo veci podanej žaloby žalobcu Drevoindustria Mechanik, s.r.o., so sídlom v Žiline, IČO: 36 371 408, vo vzťahu k žalovaným v 1/ rade: KANTOREX, s.r.o., so sídlom Sučianska 9881/49A, 036 08 Martin 8, IČO: 36 389 234, v 2/ rade: PB Finančné služby, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 817 453 a žalovanému v 3/ rade: BAU PROTECT, s.r.o., so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 46 127 925, sa ako základná otázka v konaní pred týmto okresným súdom riešila otázka vlastníckeho práva, ktorej vyriešenie bolo potrebné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu o vydanie veci (o plnenie) proti označeným žalovaným. Aby Okresný súd Martin vo svojom konaní vedenom pod sp. zn. mohol posúdiť žalobu žalobcu a o nej rozhodnúť, t.j. žalobu o vydanie veci, tak bol povinný vyhodnotiť vlastnícke právo k týmto veciam, t.j. že v konaní o žalobe skôr podanej o plnenie - o vydanie veci sa ako prejudiciálna otázka riešila otázka vlastníckeho práva, o ktorom vlastníckom práve sa žalobca v danom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , a to PB Finančné služby, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 817 453 domáhal, aby prebiehalo v tomto neskôr začatom konaní konanie o určenie vlastníckeho práva k tým istým veciam. Uvedený stav súčasného prebiehania súdnych konaní, a to tak konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. a konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , v ktorých sa rieši ako základná otázka vlastníckeho práva k totožným veciam, nie je možný, keďže je tu prekážka litispendencie v zmysle ust. § 83 O.s.p., pre ktorú je nevyhnutné neskôr začaté konanie o určenie vlastníckeho práva k rovnakým veciam zastaviť tak, ako to vecne správne urobil aj okresný súd napadnutým uznesením. V rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -769 zo dňa 18.11.2015 sa okrem iného uvádza, že ...„žalovaný v 2/ rade - PB Finančné služby, a.s. (v tomto konaní žalobca) nadobudol vlastníctvo k predmetu konania...“

Postup okresného súdu bol v súlade aj s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, podľa ktorej určovacia žaloba (kladná i záporná) nie je prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo, t.j. že ak by konanie o určovacej žalobe začalo skôr ako konanie o vydanie veci, určovacia žaloba by nebola prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu o plnenie (o vydanie veci). Na druhej strane skôr začaté konanie o žalobe na plnenie, v danom prípade konanie o vydanie veci, zakladá prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú či zápornú), pokiaľ ide o rovnaké subjektívne právo, nakoľko v rámci neho sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá by bola základnou otázkou aj v konaní o určovacej žalobe, a to otázka vlastníckeho práva k veciam. Konanie o plnenie totiž v sebe zahŕňa vyriešenie otázky o existencii práva. Krajský súd v tejto súvislosti primerane poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.05.2002, podľa ktorého ...„Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku). Je tomu tak preto, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou a vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia“. Krajský súd dodáva, že skôr podaná žaloba o plnenie, t.j. o vydanie veci, ktorá je vedená pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. , je prekážkou litispendencie pre neskôr podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva k rovnakým veciam, pretože rozhodnutie súdu o žalobe o plnenie, t.j. o vydanie veci v sebe už konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia práva alebo právneho vzťahu, ktorého určenia sa neskôr podanou žalobou žalobca domáha a ktoré určenie je v podstate predpokladom pre rozhodnutie súdu o žalobe o plnenie.

Okresný súd správnym spôsobom vyhodnotil otázku prekážky litispendencie, a to v súlade aj s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov, preto ak na zistenú prekážku litispendencie prihliadol tak, že neskôr začaté konanie o určenie vlastníckeho práva zastavil, bol jeho postup vecne správny a krajským súdom potvrdený.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý tvrdil, že žaloba o určenie, ktorá bola podaná na súd neskôr, t.j. že konanie o určenie vlastníckeho práva začaté neskôr je nadradené právnym záujmom nad konanie, ktoré začalo pred Okresným súdom Martin skôr, a to konanie o vydanie veci, ako aj argumentácia, že rozhodnutie Okresného súdu Žilina pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva je z hľadiska predmetu sporu významnejšie pre usporiadanie vzťahov medzi všetkými účastníkmi konania, pretože poslúži potrebám praktického života lepšie a zamedzí zbytočnému rozmnožovaniu ďalších sporov, s poukazom aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.04.2012, na ktoré poukázal žalobca, krajský súd uvádza, že tieto právne zdôvodnenia žalobcu sa viažu k tvrdeniam o existencii naliehavosti právneho záujmu určovacej žaloby, čo však nie je riešené v danom konaní, t.j. nie je posudzovaná naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe žalobcu, ale hodnotená je otázka podmienky konania, a to litispendencie. Pre vyhodnotenie nedostatku podmienky konania, a to prekážky už skôr začatého konania podľa ust. § 83 O.s.p. nie je rozhodná a podstatná naliehavosť tak, ako ju vyjadroval svojimi odvolacími dôvodmi žalobca v podanom odvolaní, ale to, či už skôr začalo konanie o plnenie, v danom prípade o vydanie veci, ktoré je prekážkou začatého konania pre neskôr podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva k tým istým veciam, ktorá skutočnosť, pokiaľ bola zistená, tak bolo nevyhnutné na ňu prihliadnuť v rovine zastavenia konania pre neodstrániteľnú prekážku podmienky konania, a to prekážku litispendencie.

Krajský súd dodáva vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu, že v danej veci sa neposudzuje naliehavosť právneho záujmu na žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva, ale to, či konaniu o určenie vlastníckeho práva bráni prekážka litispendencie, a to skôr začatého súdneho konania o plnenie, t.j. o vydanie veci vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. , za zodpovedanej otázky v zmysle vyššie uvedených zhodnotení a záverov v spojení so závermi okresného súdu, že je tu prekážka litispendencie pre to, aby prebiehalo konanie žalobcu o určenie vlastníckeho práva. Nie je možné, aby v dvoch konaniach, a to v konaní o plnenie (vydanie veci), v konaní o určenie vlastníckeho práva súčasne prebiehalo konanie na zodpovedanie rovnakej otázky vlastníckeho práva k totožným veciam, preto v skôr začatom konaní o plnenie (o vydanie veci) prejudiciálne riešená otázka vlastníckeho práva je prekážkou konania o žalobcom podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k tým istým veciam na základe neskôr podanej žaloby. V podstate žalobca svoje odvolacie dôvody postavil do roviny naliehavosti na určovacom výroku vlastníckeho práva k veciam, čo je ako podmienka pre druh žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorá podmienka naliehavosti právneho záujmu však nie je riešená pri posudzovaní podmienky konania, a to konkrétne litispendencie v zmysle ust. § 83 O.s.p., pri ktorej kladnom zodpovedaní, že tu je ako prekážka konania, bolo nevyhnuté takéto konanie zastaviť tak, ako to urobil okresný súd napadnutým uznesením.

Krajský súd aj vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaného uvádza, že toto odvolanie v obsahu svojich odvolacích dôvodov nebolo relevantné k tomu, aby došlo k zrušeniu, prípadne k zmene napadnutého výroku uznesenia okresného súdu, ktorým žalovanému náhrada trov prvostupňového konania nebola priznaná (výrok II.). K odvolaniu žalovaného pri aplikovaní ust. § 151 ods. 1, 4 O.s.p. sa krajský súd oboznámil s podaním žalovaného zo dňa 02. januára 2014 (č.l. 72 - 74 spisu), v ktorom podaní nie je obsiahnutý návrh na priznanie trov prvostupňového konania. Z dôvodu, že v podaní žalovaného absentoval návrh na priznanie trov prvostupňového konania, tak potom zo strany okresného súdu ani nemohlo byť postupované v zmysle ust. § 151 ods. 4 O.s.p., pretože k postupu v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa nevyhnutne vyžaduje splnená podmienka podaného návrhu na rozhodnutie o trovách. Len v prípade, ak by žalovaný v konaní pred okresným súdom uskutočnil návrh na priznanie trov prvostupňového konania, tak až za existencie tohto návrhu podľa ust. § 151 ods. 1 , 4 O.s.p. by bol okresný súd povinný zaslať výzvu žalovanému na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ak nebola splnená zákonným ust. § 151 ods. 4 O.s.p. vyžadovaná podmienka podaného návrhu na priznanie trov súdneho konania, tak potom v postupe okresného súdu, ktorý žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nebola zistená žiadna nesprávnosť.

Z dôvodu, že ani odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného nezakladalo dôvod pre zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie, bolo rozhodnutie okresného

súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z odvolateľov, t.j. ani žalobca, ani žalovaný so svojim odvolaním neboli úspešní, krajský súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Osobitne výrok o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi nebol odvolaním žalobcu dotknutý, avšak ako výrok závislý od výroku, ktorým bolo konanie zastavené, bol rovnako potvrdený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.