Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-63-2022.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Venas Group, a.s., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919, zastúpeného: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o zaplatenie 3.373,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. septembra 2021, č. k. 32Cb/73/2018-117, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č. k. 32Cb/73/2018-117 zo dňa 29. septembra 2021.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak v konaní začatom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zák. č. 307/2016 Z. z., ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.373,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.05.2018 do zaplatenia, ako ceny dodávky elektriny do DS na krytie strát za mesiac apríl 2018, účtovanej na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku faktúrou č. 180074, vystavenou dňa 30.04.2018.
2.1. Žalobca dôvodil, že tvrdenia žalovaného o zániku záväzku z dôvodu jeho zaplatenia na účet X.S. C. K., B..K.. sú nedôvodné, pretože záložné právo nevzniklo z dôvodu neprevoditeľnosti žalovaných pohľadávok, čo bolo žalovanému oznámené žalobcom a v čase úhrady mu museli byť dané skutočnosti známe. Poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Košice I, ktorý predbežným opatrením uložil X. C. K., B..K.. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
2.2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca dňa 22.09.2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na všetky existujúce a budúce pohľadávky žalobcu ako záložcu na peňažné plnenie
pohľadávok žalobcu, v prospech X. C. K., B..K.., IČO: XX XXX XXX. Záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 24.09.2014 pod sp. zn. NCRzp 17746/2014. Žalovanému ako poddĺžníkovi žalobcu bol oznámený zo strany X. C. K., B..K.. listom zo dňa 02.05.2018 vznik záložného práva a výzva, aby plnil súčasné a budúce založené pohľadávky na účet záložného veriteľa za žalobcu. Žalovaný v súlade s výzvou záložného veriteľa splnil svoj záväzok voči žalobcovi jeho uhradením dňa 18.05.2018 vo výške 3.373,62 eur na účet záložného veriteľa, preto dlh žalobcu voči žalovanému zanikol.
3. Nesporným v konaní bola:
- existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vzniknutého titulom Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. zmluvy pre VSE: MIX_10_2010_15_VSE zo dňa 18.11.2014;
- existencia záložného práva v prospech X. C. K., B..K.. titulom Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014, kde žalobca je záložca a predmetom zálohu sú všetky existujúce a budúce pohľadávky žalobcu a záložným veriteľom je X. C. K., B..K.., IČO: XX XXX XXX. Zmluva je zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 17746/2014;
- vyúčtovanie dodávky elektriny do DS žalovanému za mesiac apríl 2018 vo výške 3.373,62 eur s uvedením splatnosti tejto pohľadávky dňa 14.05.2018 (faktúra žalobcu č. 180074);
- oznámenie X. C. K., B..K.. ako záložného veriteľa žalovanému (doručené dňa 02.05.2018), že ako poddĺžnik žalobcu je povinný uhradiť danú pohľadávku (z faktúry č. 180074 vo výške 3.373,62 eur) priamo X. C. K., B..K.. ako žalobcovmu záložnému veriteľovi;
- úhrada sumy 3.373,62 eur na účet X. C. K., B..K.. dňa 18.05.2018;
- uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 25.06.2018 sp. zn. 32Cb/56/2018, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a X. C. K., B..K.. bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014 k pohľadávkam, ktoré má žalobca proti žalovanému na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. zmluvy pre VSE: MIX_10_2010_15_VSE zo dňa 18.11.2014, kde vykonateľnosť v zmysle procesných ustanovení nastala jeho doručením, teda dňom 26.09.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2019. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dňa 04.06.2018;
- žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 180074 listom zo dňa 23.05.2018.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 332 ods. 1 CSP (právna úprava vykonateľnosti neodkladného opatrenia), § 226 CSP (právna úprava právoplatnosti súdneho rozhodnutia), § 228 CSP (subjektívna záväznosť rozsudku), § 232 ods. 1 CSP (vykonateľnosť súdneho rozhodnutia), §§ 151d a 151mb OZ (právna úprava zálohu a záložného práva) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Vykonaným dokazovaním mal totiž za preukázané, že žalovaného ako poddĺžníka žalobcu vyzval záložný veriteľ žalobcu, spoločnosť X. C. K., B..K.. na úhradu pohľadávky za žalobcu a zároveň žalovanému písomne preukázal vznik záložného práva (cez výpis z Centrálneho notárskeho registra záložných práv). Bolo v konaní preukázané, že žalovaný záložnému veriteľovi plnil dňa 18.05.2018, teda v zmysle vyššie uvedených ustanovení OZ došlo k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi jeho splnením záložnému veriteľovi žalobcu. V súvislosti s vydaným neodkladným opatrením zdôraznil, že až dňom 26.06.2018, kedy toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, nebol záložný veriteľ oprávnený realizovať výkon záložného práva. Žalovaný ale záložnému veriteľovi plnil dňa 18.05.2018.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.
Pre úplnosť je potrebné k procesnému postupu súdu prvej inštancie uviesť, že rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď nevyhovel žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu (doklad
- lekársky nález zo dňa 27.09.2021) a nemožnosti nájsť substitučného nástupcu. Súd prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodu, že právny zástupca má dvoch stálych koncipientov, ktorá skutočnosť je nepochybná z výpisu zo Slovenskej advokátskej komory a z dôvodu, že ospravedlnenie bolo súdu doručené dňa 28.09.2021 o 15:10 hod., pričom právny zástupca bol u lekára dňa 27.09.2021. Prihliadol zároveň na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu nesplnil povinnosť súdu
vyjadriť sa v lehote 30 dní k predbežnému právnemu posúdeniu veci, vyslovenému na predbežnom posúdení sporu dňa 29.07.2021.
6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
6.1. Dôvodí, že súd prvej inštancie už pri predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 22.06.2021 postupoval v rozpore s ust. § 171 CSP, keďže ustálil len okruh nesporných skutočností a neurčil, ktoré skutočnosti zostali medzi stranami sporné, aj keď tieto existovali. To, ktoré skutkové tvrdenia zostali medzi stranami sporné, súd prvej inštancie neuviedol ani na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021, čím postupoval v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP. Argumentuje, že spornou skutočnosťou, resp. sporným skutkovým tvrdením medzi stranami bolo najmä skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že k zániku záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu malo dôjsť jej zaplatením na účet X. C. K., B..K.. ako poddĺžníkovi, titulom realizácie záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014. Toto skutkové tvrdenie bolo žalobcom účinne popreté v jeho vyjadrení k odporu, kde žalobca dôvodil, že k zániku záväzku žalovaného zaplatiť žalovanú sumu na účet X. C. K., B..K.., nemohlo dôjsť z dôvodu, že predmetné záložné právo v prospech záložného veriteľa X. C. K., B..K.. nevzniklo pre neprevoditeľnosť žalovanej pohľadávky, ktorá skutočnosť vyplýva z ust. § 151d ods. 1 OZ. Neprevoditeľnosť tejto pohľadávky vyplýva zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. MIX_10_2010_15_VSE zo dňa 18.11.2014 a nedošlo k nej až v dôsledku vydania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia podľa uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32Cb/56/2018 zo dňa 25.06.2018, ale priamo zo zákona, t. j. v súlade s § 151d ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní s týmto tvrdením žalobcu vôbec nevysporiadal. Záver súdu prvej inštancie uvedený v jeho odôvodnení, podľa ktorého by mal byť záložný veriteľ oprávnený realizovať výkon záložného práva, špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014 vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu, vyplývajúcim voči žalovanému zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. MIX_10_2010_15_VSE zo dňa 18.11.2014, do vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/56/2018 zo dňa 25.06.2018, je vzhľadom k zneniu § 151d ods. 1 OZ nesprávny. V prijatí takéhoto záveru súdom prvej inštancie vidí žalobca naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
6.2. V ďalšom odvolateľ tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, čo je naplnením odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí odvolateľ aj v postupe súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, keď neakceptoval ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.09.2021 a žiadosť o odročenie pojednávania.
6.3. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil a žalobe vyhovel.
7. Žalovaný navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už dôvody uvádzané v priebehu konania.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
9. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ uvádza odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t. j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f) t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami, písm. h) t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. d) t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
9.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
9.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania) t. j., aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
9.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
9.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.08.2022 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti 200/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd na prejednávanú vec aplikoval aj ustanovenie § 151d ods. 6 OZ, pričom nepostupoval spôsobom uvedeným v § 382 CSP, pretože jeho aplikácie v konaní sa žalovaný dožadoval a žalobca mal procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť (viď. uznesenie NS SR zo dňa 26. februára 2019 sp. zn. 3 Obdo/1/2019).
12. Žalobca teda tvrdí, že pohľadávka, tvoriaca predmet sporu bola v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, ktorú uzavrel ako výrobca so žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej siete a Východoslovenskou energetikou a.s. ako odberateľom, bola prevoditeľná len na základe písomného súhlasu žalovaného a odberateľa, ktorý v danom prípade udelený nebol. Vzhľadom na uvedené má za to, že z dôvodu jej neprevoditeľnosti nemohla byť spôsobilým zálohom.
12.1. Je pravdou, že všeobecným predpokladom pre platnosť záložného práva je prevoditeľnosť zálohu. Právo zriadiť záložné právo môže obmedziť iba zákon (napr. § 8 ods. 4 zák. č. 446/2001; § 7a ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb.), čo vyplýva aj z § 151d ods. 6 OZ (akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám). Cieľom, ktorý táto právna úprava sleduje, je ochrana záložného veriteľa pred námietkami neplatného zriadenia záložného práva. Preto bez ohľadu na dohodu žalobcu a žalovaného, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného nezriadi záložca záložné právo tretích osôb k pohľadávkam voči žalovanému, ktoré mu vznikli zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, právne dôsledky tohto zákazu nemajú dosah na záložného veriteľa, t. j. na X. C. K., B..K.. Právne následky porušenia zákazu tak vzniknú iba medzi účastníkmi takejto dohody (t. j. medzi žalobcom a žalovaným). Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že ten, kto uvedený zákaz porušil tým, že uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014 je žalobca, nie žalovaný. Námietka žalobcu, že žalovaná pohľadávka nebola z dôvodu absencie jej prevoditeľnosti spôsobilým zálohom, je tak z hľadiska ochrany, ktorú záložnému veriteľovi poskytuje § 151d ods. 6 OZ nedôvodná. Poddĺžník má totiž povinnosť splniť svoj dlh záložnému veriteľovi, ak sa záložné právo stalo voči nemu účinné (ktorá účinnosť môže nastať aj preukázaním záložného veriteľa, že pohľadávka bola založená prostredníctvom výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv).
12.2. Odvolací súd tak konštatuje, že k zániku záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu došlo jej zaplatením na účet X. C. K., B..K.. Bratislava ako poddĺžníkovi titulom realizácie záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 5001/14/06 ZP 3 zo dňa 22.09.2014.
13. K vytýkanému procesnému pochybeniu - neuvedeniu sporných skutočností súdom prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu odvolací súd udáva:
Je pravdou, že na predbežnom prejednaní sporu je súd povinný (mimo iného) určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné (§ 171 CSP). Z obsahu zápisnice z predbežného prejednania sporu vyplýva, že súd prvej inštancie ozrejmil stranám, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, teda stranám sporu (resp. ich právnym zástupcom) bolo zrejmé, ktoré sú sporné (tie, ktoré neoznačil za nesporné) a zároveň uviedol aj svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd konštatuje, že ak by aj súd prvej inštancie porušil procesné práva žalobcu (tým, že výslovne neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné), nešlo o porušenie intenzity spôsobujúcej porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (pretože uvedením nesporných skutočností bolo zároveň vymedzené, ktoré sú sporné), a to obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nesplnil povinnosť súdu uloženú mu na tomto predbežnom prejednaní - zaslať súdu stanovisko k predbežnému právnemu posúdeniu veci.
14. K porušeniu práva na spravodlivý proces pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti právneho zástupcu, keď súd neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd udáva:
Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z jej nepriaznivého zdravotného stavu.
14.1. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia zákona, odročenie pojednávania na návrh strany sporu prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, a to, ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresnému súdu Košice I bolo dňa 28.09.2021 o 15:10 hod. doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 29.09.2021 z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu a zároveň v ňom bolo uvedené: „Nakoľko v danej situácii, vzhľadom na náhle zhoršenie zdravotného stavu JUDr. Kučmáša nebolo možné nájsť substitučného zástupcu navrhujeme, aby súd nepojednával v našej neprítomnosti a zároveň si dovoľujeme požiadať o odročenie pojednávania na neskorší možný termín“. Prílohou podania bol aj ambulantný nález vydaný Ortopedickou ambulanciou, Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru, Michalovce a.s. s odporúčaním lekára (mimo iných): fyzické šetrenie, kľud na lôžku aspoň týždeň. Súd prvej inštancie právnemu zástupcovi oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebude vyhovené z dôvodu, že má dvoch koncipientov, ktorí sa môžu pojednávania zúčastniť a zároveň uviedol, že sa právny zástupca nevyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci. Dňa 29.09.2021 o 9:54 hod. bolo konajúcemu súdu doručené podanie právneho zástupcu, kde uvádza, že žalobca nesúhlasí so zastúpením advokátskym koncipientom.
14.2. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, keď právny zástupca nebol práceneschopný (bol mu lekárom len doporučený kľud na lôžku a šetriaci režim); keď má dvoch koncipientov, ktorí sa pojednávania mohli zúčastniť (že žalobca odôvodnene trvá na účasti právneho zástupcu preukázané nebolo); keď nesplnil súdom uloženú povinnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci uvedenému na predbežnom prejednaní sporu, neporušil tým zásadu ústnosti a ani bezprostrednosti konania, majúce základ v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (každý má právo, aby sa jeho vec prejednala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom), pretože na odročenie pojednávania neboli splnené podmienky stanovené v CSP a neporušil ani žiadne iné právo žalobcu priznané mu procesnými predpismi.
15. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).