Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-25-2022.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F., na ul. X. č. XX, právne zastúpenej U. P., nar. 0X.XX.XXXX, bývajúcim v W.. X, proti žalovanému: 1. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom v Banskej Štiavnici, na Radničnom námestí č. 8, IČO: 36 022 047, Odštepný závod Košice, so sídlom v Košiciach, na ul. Ďumbierskej č. 14 a 2. Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 73, IČO: 327 646, o vypratanie pozemkov a zabezpečenie náhradného pozemku, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.04.2021 č.k. 16C 58/2019-162 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.04.2022 č.k. 16C 58/2019-187, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade vypratať pozemky a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.
Žalobkyni sa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému v 1. rade vypratať pozemky č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada nepriznáva.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným domáha vypratania pozemkov, na ktorých sa nachádza navozená zemina (odpad), pričom existencia vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu, ako aj existencia návozu zeminy na tieto pozemky medzi stranami sporná nebola.
3. Vo veci sa ako s prvoradou otázkou bolo potrebné zaoberať pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v 1. rade. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán v hmotnoprávnom vzťahu, ktorá v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
4. Základnou povinnosťou zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu o dielo, je povinnosť zhotoviteľa riadne, včas a na vlastné nebezpečenstvo vykonať dielo, čomu zodpovedá následná povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela. Povinnosťou objednávateľa je tiež prevziať zhotovené dielo za predpokladu, že dielo je zhotovené riadne, t. j. bez závad. Ak má dielo vady, vzniká zhotoviteľovi osobitná povinnosť tieto vady odstrániť. Zodpovednosť za vady tak plní jednak reparačnú funkciu, keďže nahrádza majetkovú ujmu spôsobenú vadným plnením objednávateľovi, ako aj funkciu preventívneho pôsobenia voči iným subjektom, ktorá ich má primäť k tomu, aby plnili záväzky riadne.
5. Zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom a spoločnosťou Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o. ako zhotoviteľom, kde práve zhotoviteľ mal byť zodpovedný za nakladanie s odpadmi pri realizácii zmluvy o dielo týkajúcej sa protipovodňových opatrení. Žalovaný v 1. rade však ako objednávateľ mal nielen právo skontrolovať vykonávanie diela (§ 550 Obchodného zákonníka), ale aj povinnosť tak urobiť zvlášť pri diele takého rozsahu a následne sa domáhať odstránenia zistených vád, resp. odstúpenia od zmluvy. Neboli zo strany žalovaného v 1. rade produkované také listinné dôkazy alebo vyjadrenia, ktoré by ho absolútne zbavovali zodpovednosti za škody spôsobené na pozemkoch žalobkyne.
6. Námietka žalovaného v 1. rade preto vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii je nedôvodná. Nič nebráni žalovanému v 1. rade domáhať sa nápravy od zhotoviteľa diela, čo mal napokon aj zmluvne upravené v zmluve o dielo. Z uvedeného dôvodu preto žalobe o vypratanie sporných nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo vyhovené.
7. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
8. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
9. Čo sa týka zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2. rade, žalobkyňa nepreukázala, aby žalovaný v 2. rade bol či už objednávateľom alebo investorom stavby a teda nemôže byť zaviazaný na vypratanie pozemku, resp. zabezpečenie náhradného pozemku, ako to bolo žalované. Žalujúca strana bola v dôkaznej núdzi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, čo malo za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a následne viedlo aj k zamietnutiu žaloby voči tejto strane sporu práve z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p.
11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade vypratať pozemky, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v1. rade. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba voči nemu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že v priebehu celého súdneho konania namieta nedostatok svojej vecnej legitimácie v spore a to preto, lebo nebol subjektom, ktorý mal údajne zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkyne s dôrazom na skutočnosť, podľa ktorej dňa 10.12.2018 bola medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom a spoločnosťou Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o. ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo. V tejto zmluve je zmluvne dohodnutý spôsob nakladania s odpadom a likvidácie odpadu vzniknutého stavebnou činnosťou, ako aj zodpovednosť zhotoviteľa za nakladanie s odpadmi. Z dohodnutých zmluvných ustanovení jednoznačne vyplýva, že všetky povinnosti ohľadne odpadov a prípadných vzniknutých škôd v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov znáša zhotoviteľ - spoločnosť Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o., ktorý sa k týmto povinnostiam nielenže dobrovoľne zaviazal podpísaním zmluvy, ale tieto povinnosti pre neho vyplývali aj zo samotných právnych predpisov.
12. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na znenie ust. § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
13. Základná právna úprava prejavu vôle ako predpokladu uzavretia zmluvy je upravená v Občianskom zákonníku. Občiansky zákonník vychádza z teórie, že právny úkon je založený na prejave vôle. Pri zmluve ide o prejav vôle najmenej dvoch strán. Z ust. § 2 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zakotvujúceho pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princípu rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch navyše vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu, napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym.
14. Zmluva ako právny úkon je najvyššou formou prejavu vôle, v ktorom sa obidve strany dobrovoľne zaviazali k plneniu vzájomných povinností s prihliadnutím aj na samotné znenie právnych predpisov, okrem iného aj ust. § 77 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. V súlade s týmto ustanovením pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných právach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.
15. Vykonávanie diela sa neuskutočňovalo v sídle žalovaného v 1. rade ako objednávateľa, a teda z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že v danom prípade zodpovedný aj za samotný odpad bol zhotoviteľ ako pôvodca odpadu a teda bol v tom čase povinný dodržiavať všetky povinnosti jednak podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a jednak podľa zmluvných ustanovení zmluvy o dielo, ktorú sám podpísal.
16. Pokiaľ ide o ust. § 126 Občianskeho zákonníka, toto pre úspešné podanie vlastníckej žaloby predpokladá preukázateľný zásah do vlastníckeho práva, čo v danom spore vôbec nebolo preukázané vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.
18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
19. Za právne bezvýznamný je potrebné považovať poukaz žalovaného v 1. rade na skutočnosť, podľa ktorej medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou Chladiace veže Bohunice, spol. s r.o. ako zhotoviteľom bola dňa 10.12.2018 uzatvorená zmluva o dielo s názvom: „Prioritné preventívne protipovodňové opatrenia v SR Podprojekt 3 F. - aktivita 2“.
20. Aj keď uzatvorená zmluva ako dvojstranný právny úkon predstavuje v súlade s ust. § 34 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa účastníčkou tohto právneho úkonu nebola a teda ju ani nemôžu zaväzovať dojednania medzi žalovaným v 1. rade a iným subjektom odlišným od žalobkyne.
21. Správnym nie je ani poukaz žalovaného v 1. rade na znenie ust. § 77 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení účinnom v čase významnom pre právne posúdenie veci. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo v mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste
pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba
- podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadu ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.
22. Vyššie uvedené ustanovenie rozlišuje pôvodcu odpadu, a to tak, že ak sa práce vykonávajú pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, pôvodcom odpadu je ten, pre koho sa práce v končenom štádiu (spravidla stavebník) vykonávajú a nie ten, kto tieto práce vykonáva. Stavebníkom v prejednávanej veci bol bez akýchkoľvek pochybností žalovaný v 1. rade.
23. Mylným je tiež záver žalovaného v 1. rade, podľa ktorého aplikácia ust. § 77 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. nie je možná, nakoľko vykonávanie diela sa neuskutočňovalo v sídle žalovaného v 1. rade. Toto ustanovenie bolo použiteľné aj pri odpadoch vznikajúcich pri stavebných prácach a demolačných prácach vykonávaných nielen v sídle alebo mieste podnikania, ale aj v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, medzi predmety činnosti žalovaného v 1. rade je zaradené i vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, plnenie úloh vyplývajúcich z povodňových plánov a rozhodnutí povodňových komisií počas povodňovej aktivity. Vzhľadom na takto vymedzený predmet činnosti miestom pôsobenia žalovaného v 1. rade sú tak vodné toky na území Slovenskej republiky. Za takejto situácie žalovaný v 1. rade má tiež postavenie osoby, ktorá neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobkyne, a preto sa žalobkyňa mohla prostredníctvom podanej žaloby na vypratanie pozemkov domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému v 1. rade v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
24. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade vypratať pozemky a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako vecne správny potvrdil.
25. Zároveň úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).