Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-466-2024.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Subarea
49Ek/466/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., IČO: 46 141 341, so sídlom Kopčianska 10, 851 02 Bratislava, práv. zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava- mestská časť Petržalka, proti povinnému: ZUVI, s.r.o., IČO: 44 968 981, so sídlom Hviezdoslavova 50, 903 01 Senec, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Eva Ondrejková, IČO: 37 953 052, so sídlom Exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava pod č. 332EX 80/2024 o vymoženie 4644,56 Eur s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024, o sťažnosti súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024 z a m i e t a.
II. Súd sťažnosť súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.03.2024 domáhal od povinného vymoženia 4644,56 Eur s prísl., na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/205/2024 zo dňa 05.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2024 a stal sa vykonateľným dňa 21.02.2024.
2. Poverením zo dňa 20.03.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Evu Ondrejkovú, so sídlom Exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č. k. 332EX 80/2024.
3. Uznesením sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024 vyšší súdny úradník exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36 Eur (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že po podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovným preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie ako aj exekučného titulu zistil, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/205/2024 zo dňa 05.02.2024 nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko z dôvodu nesprávneho doručenia platobného rozkazu žalovanému nemohlo a nemalo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu. Súd následne súdnemu exekútorovi zaslal upovedomenie o zrušení doložky (k uvedenému platobnému rozkazu) zo dňa 26.03.2024, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 05.04.2024. Keďže uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/205/2024 zo dňa 05.02.2024, nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu,
boli dané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto súd exekúciu zastavil. K trovám exekúcie súdneho exekútora vyšší súdny úradník uviedol, že keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu predloženého oprávneným a dôvod na zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, súd postupoval podľa §-u 199c Exekučného poriadku a to tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 30 Eur + DPH 20%= 36 Eur priznal, a túto povinnosť uložil oprávnenému.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že oprávnenému nemožno pričítať na ťarchu úhradu trov, nakoľko sa spravoval nesprávnym postupom okresného súdu. Oprávnenému bola dňa 05.03.2024 doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k platobnému rozkazu č. k. 30Up/205/2024, vydanému Okresným súdom Banská Bystrica dňa 05.03.2024, a to do elektronickej schránky právneho zástupcu. Nakoľko bol rovnako doručený aj platobný rozkaz do elektronickej schránky, oprávnený nemal žiadnu pochybnosť o správnosti dokumentu obdržaného zo strany súdu. Oprávnený sa spravoval doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 05.03.2024 a podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.03.2024. Oprávnený nemal vedomosť o spôsobe a lehotách doručovania platobného rozkazu zo strany súdu povinnému, ani nemal iné poznatky o doručovaní, resp. preberaní písomností zo strany povinného. Oprávnený trvá na oprávnenosti svojho nároku na úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní ako aj na úhrade trov upomínacieho konania a exekučného konania.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného doručenom súdu dňa 14.05.2024 v podstate uviedol, že čo sa týka náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, tie súdnemu exekútorovi prináležia v zmysle ust. §199c Exekučného poriadku. Otázka, kto platí trovy exekúcie súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom musí byť predmetom posúdenia súdu pri každom jednom konkrétnom prípade. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného v prípade zastavenia exekúcie súdom je to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. V danom prípade súdny exekútor namietal nesprávne vyčíslenie trov exekúcie súdneho exekútora – náhrada paušálnych výdavkov, ktoré v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhl. č. 68/2017 Z. z. v znení vyhl. 417/2023 Z. z. sú vo výške 100,00 Eur a v zmysle ust. § 22 ods. 2 vyhl. č. 68/2017 Z. z. v znení vyhl. 417/2023 Z. z. sú vo výške 50,00 Eur + DPH 20%, t.j. vo výške 60,00 Eur v zmysle zákona. Vzhľadom na uvedené, bola v uznesení nesprávne (nie v zmysle zákona) vyčíslená náhrada trov exekúcie – paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur a žiadal, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 60,00 Eur. 6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
11. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
17. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
18. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
19. Ohľadom sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka s poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
20. Súd v prvom rade uvádza, že pre sudcu rozhodujúceho o sťažnosti je rozsah sťažnosti sťažovateľa (oprávneného) záväzný v tom smere, že nemôže preskúmavať rozhodnutie súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti.
21. Súd konajúc sudcom uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zastavil exekúciu z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul v čase rozhodovania vyššieho súdneho úradníka nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže zo spisu základného konania vyplynulo, že súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho nesprávneho doručenia povinnému. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je existencia exekučného titulu, a to tak z hľadiska formálneho, ako aj z hľadiska materiálneho. Tomuto zodpovedá právo ale aj povinnosť súdu nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie ale v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania až do jeho ukončenia skúmať existenciu účinného exekučného titulu. Keďže sudca mal zo spisu základného konania preukázané, že predložený exekučný titul nie je vykonateľným exekučným titulom, vyšší súdny úradník správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.
22. K oprávneným namietanej povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora sudca zohľadňujúc skutkový stav v konaní uvádza, že je síce pravdou, že oprávnený pristúpil k iniciovaniu exekučného konania na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu, a to platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/205/2024 zo dňa 05.02.2024 v období, kedy nejestvovali žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak v danom bode je nevyhnutné zdôrazniť a poukázať na procesnú rizikovosť, ktorá vždy jestvuje na strane oprávneného. Stratou spôsobilého exekučného titulu možno vysloviť právny záver, výsledkom ktorého je v súčasnosti konštatovanie, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, a to v situácii, keď na rozhodnutí súdu (exekučného titulu) bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. K tvrdeniu oprávneného, ktorým poukazuje na to, že v čase začatia exekučného konania disponoval vykonateľným rozhodnutím súdu a súd až následne zrušil doložku vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, v dôsledku čoho nepovažoval za správne, aby niesol zodpovednosť za zastavenie exekúcie, súd uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (znížená v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia
pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
23. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 278/2014-10 zo dňa 13.05.2014, v zmysle ktorého „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.“ a na z neho vychádzajúce aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 114/2023-23 zo dňa 02.03.2023.
24. Sudca okrajovo uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení opakovane nesprávne uviedol namiesto platobného rozkazu spojenie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/205/2024 zo dňa 05.02.2024, avšak vychádzajúc zo samotného obsahu uznesenia ako aj z obsahu sťažnosti oprávneného je zrejmé, že uvedená zrejmá nesprávnosť (ktorú ani oprávnený, ani povinný nenamietali) nespôsobila zmätočnosť rozhodnutia, keď z uznesenia vyššieho súdneho úradníka bolo zjavné, aký exekučný titul bol oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložený.
25. Súd vzhľadom na uvedené sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024 podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
26. Súd k vyjadreniu súdneho exekútora v časti, ktorou namietal výšku priznaných trov uvádza, že túto časť vyjadrenia podľa obsahu súd posúdil ako sťažnosť súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Sudca pritom uvádza, že pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej sťažnosti. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil účastníkov konania o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na je podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.04.2024 (uvedená skutočnosť vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise), čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala súdnemu exekútorovi plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 09.05.2024. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor až v rámci vyjadrenia k sťažnosti oprávneného, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.05.2024, namietal výšku priznaných trov, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd preto sťažnosť súdneho exekútora ani nezasielal oprávnenému, príp. povinnému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť súdneho exekútora voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/466/2024 zo dňa 23.04.2024 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol.
27. Keďže si účastníci výslovne neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).