Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-4-2023.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v exekučnej veci v prospech oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX , E., zast. JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti povinnej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, I., naposledy bytom H. J. XXX, zast. JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, 917 01 Trnava, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Jána Bottu 4, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom Vajnorská 1317/47, 831 03 Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Em/4/2021 – 238 zo dňa 22.03.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 37P/69/2020 - 1402 zo dňa 8.6.2021 v časti výroku V. o styku otca s maloletým D. C., nar. XX.X.XXXX a v časti výroku VII. o uloženej povinnosti matke otca informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 376 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), pričom vychádzal zo skutkových zistení získaných aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka, keď matka odmieta otcovi umožňovať styk s maloletým, napriek tomu, že bola opakovane poučená o právnych následkoch nerešpektovania súdneho rozhodnutia, avšak neúspešne. Kolízny opatrovník ďalej k súdom uloženému výchovnému opatreniu konštatoval, že rodičia s TENENETOM, o.z. spolupracovali, ale len individuálne, pričom matka spoločné stretnutie s otcom odmietala, a teda nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Matka bola rovnako opakovane vyzvaná súdom na dobrovoľné plnenie. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že je potrebné začať konanie o výkone rozsudku, keďže styk otca s maloletým podľa vykonateľného rozhodnutia sa nerealizuje.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná - matka, v ktorom uviedla, že Krajský súd v Bratislave nariadil ex offo neodkladné opatrenie, a to uznesením zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 20CoPno/14/2022 – 1893, ktorým nariadil asistovaný styk maloletého D. s otcom, a to za súčinnosti odborníkov v priestoroch Centra pre rast osobnosti, so sídlom Štefánikova 6 v Trnave, v rozsahu celkom 30 hodín, pričom obom rodičom určil povinnosťˇ podieľaťˇ sa na úhrade nákladov súvisiacich s návštevou maloletého v tomto centre, a to v jednej polovici. Predmetné neodkladné opatrenie matka dodržiava, a s maloletým navštevuje Centrum pre rast osobnosti v Trnave, spolupracuje so psychologičkou F. K. C., ktorá pôsobí v danom centre, a spolu pripravujú maloletého na stretnutia
s otcom. Matka uvádzala, že napriek tomu, že psychicky´ stav maloletého sa po tom, čo opäť videl otca, zhoršil, matka ho naďalej pripravuje na stretnutia s otcom v úzkej spolupráci so psychologičkou maloletého, L. M. B., L., ktorá sa snaží pomôcť maloletému zvládnuť vzniknutú situáciu. Z uvedeného je podľa názoru matky zrejmé, že nariadenie výkonu rozhodnutia v tomto konaní nie je dôvodné, a teda je neopodstatnené. Aj napriek príprave maloletého D. psychologičkou a tiež jej prítomnosti pri stretnutiach maloletý tieto ťažko znáša, s preto je potrebné mu následne poskytnúť podporu odborníka. Matka si nevie ani predstaviť, ako by maloletý reagoval, ak by mal bytˇ s oprávneným sám počas celých víkendov, v zmysle rozsudku sp. zn. 37P/69/2020, zo dňa 8.6.2021. Matka považovala za potrebné pripomenúť, že zo záverov Odborného vyjadrenia č. 21/2019, vypracovaného L. M. B., L., dňa 14.10.2019, po vyšetrení maloletého vyplynulo, že vo vzťahu maloletého a otca došlo k narušeniu pocitu bezpečia a istoty narušením intímnej zóny maloletého. Z predmetného odborného vyjadrenia tiež vyplynulo, že matka je pre maloletého primárnym zdrojom istoty a bezpečia, pričom maloletý sa na ňu obracia ako na zdroj poznania, tak aj na zdroj emocionálnej istoty a emocionálneho dosycovania, a tieto potreby je vzhľadom k veku potrebné saturovať matkou aj pri styku s druhým rodičom. Sám maloletý opakovane verbalizuje odmietanie styku s otcom bez prítomnosti matky. Vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom, pod sp. zn. 20CoP/197/2022 prebieha znalecké dokazovanie, povinná spolu s maloletým navštívila opakovane PhDr. Igora Obucha, ktorý je ustanoveným súdnym znalcom. Na základe týchto skutočností matka záverom navrhovala, aby odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnuté rozhodnutie zrušil a návrh oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia zamietol.
4. K odvolaniu povinnej sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že dňa 24.04.2023 mu bola zaslaná správa z Centra pre rast osobnosti, kde sa má aktuálne realizovať styk otca s maloletým, pričom z uvedenej správy vyplynulo, že asistovaný styk prebehol zatiaľ iba jeden krát a to dňa 31.03.2023 bez výraznejších problémov, maloletý primerane komunikoval, bol spontánny a akoby stretnutie s otcom sám zdržiaval. Psychologička F. K. C. predpokladá, že keby matka maloletého vhodne podporila, neposúvala mu negatívne prežívanie situácie, maloletý by stretnutie s otcom bez problémov zvládol. Matka má však údajne iné situácie maloletému interpretovať inak ako v skutočnosti boli, má u neho podporovať strach z otca a manipulovať s ním. Matka má svoje prežívanie pripisovať maloletému, komunikovať mu svoje emócie ako jeho. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že otec sa s maloletým dlhodobo niekoľko rokov nestretával. Okrem konaní na Okresnom súde Bratislava III vo veci úpravy práv a povinností k maloletému a vo veciach o výkon rozhodnutí súdu v častiach úpravy styku, prebiehalo na Okresnom súde Trnava i konanie o zapretie otcovstva, pričom bolo jednoznačne preukázané, že tvrdenia matky, že oprávnený nie je biologickým otcom maloletého sa nepotvrdili. Vzhľadom na vyššie uvedené s ohľadom na doterajší priebeh všetkých súdnych konaní kolízny opatrovník odporúčal odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. K odvolaniu povinnej sa vyjadrila aj Okresná prokuratúra Bratislava III, ktorá uvádzala, že matka počas celého konania vo veci samej dobrovoľne neplnila súdom určenú povinnosť odovzdať maloletého otcovi. Z tohto hľadiska považuje otcov návrh na výkon rozhodnutia a aj následné uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení výkonu rozhodnutia za dôvodné. Podľa názoru prokuratúry odvolaním nie sú dostatočne preukázané okolnosti podľa § 377 ods. 3 CMP, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti. Naopak, táto povinnosť trvá a aj nariadené neodkladné opatrenie ohľadom asistovaného styku má smerovať k obnoveniu styku maloletého s otcom. Zároveň prokuratúra uvádzala, že je na súde prvej inštancie, aby pred samotným výkonom rozhodnutia preveril, či dochádza k dobrovoľnému plneniu a v akom rozsahu (najmä nariadením pojednávania a výsluchom účastníkov) a aby zvážil, či v dôsledku splnenia povinnosti už nie je potrebné výkon rozhodnutia uskutočniť a výkon rozhodnutia zastaviť. Preto záverom prokuratúra navrhovala, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. d) a § 391 ods. 3 CSP).
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia
- rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 37P/69/2020 - 1402 zo dňa 08.06.2021 v časti výroku V. o styku otca s maloletým D. C., nar. XX.XX.XXXX a v časti výroku VII. o uloženej povinnosti matke otca informovať. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na argumenty odvolateľky, skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne v predmetnej veci.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavke na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV.ÚS 1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007, III.ÚS 332/2009, I.ÚS 501/11 a pod.). Za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/2005).
10. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. ((III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).
11. Odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 20P/197/2021 zo dňa 20.06.2023 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 08.06.2021 č. k. 37P/69/2020-1402 v napadnutých výrokoch I., III., IV. a IX. potvrdil a v napadnutých výrokoch V. a VI. zmenil tak, že otec je oprávnený po uplynutí doby trvania neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2022, č. k. 20CoPno/14/2022-1893 stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je adresa bydliska matky, prípadne školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Odvolací súd zároveň nariadil rodičom a maloletému povinnosť podrobiť sa sociálno-psychologickému poradenstvu v organizácii TENENET, o.z. spoločne rodičom v rozsahu 20 sedení, samostatne matke v rozsahu 20 sedení, samostatne otcovi v rozsahu 10 sedení a maloletému s otcom v rozsahu 10 sedení. Odvolací súd zároveň uložil povinnosť združeniu TENENET, o.z. predkladať Mestskému súdu Bratislava II, dvakrát mesačne správu o realizácii výchovného opatrenia.
13. V predmetnej veci odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom neodôvodnil nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 37P/69/2020-1402 zo dňa 8.6.2021 v časti výroku V. o styku otca s maloletým D. a v časti výroku VII. o uloženej povinnosti matke otca informovať. Za tohto stavu bolo dôvodné povinnou napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť ako nepreskúmateľné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 3 CSP).
14. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že v predmetnej veci po nariadení výkonu rozhodnutia súdom prvej inštancie, týkajúceho sa rozsudku Okresného Bratislava III, č.k. 37P/69/2020-1402 zo dňa 8.6.2021 v časti výroku V. o styku otca s maloletým D. v časti výroku VII. o uloženej povinnosti matke otca informovať zanikli dôvody pre ktoré bol tento výkon rozhodnutia nariadený, a to s poukazom na dôvody uvádzané v bode 12 tohto rozhodnutia. Za tohto stavu bude potrebné, aby súd prvej inštancie po vrátení veci postupoval podľa § 390 ods.1 písm. d) CMP a konanie o výkon rozhodnutia zastavil, nakoľko dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).