Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-20-2022.pdf
PDF · 111.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného L. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre, dňa 25.08.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
L. H., narodený XX.XX.XXXX v A. Y., trvale bytom H. XXXX/X, A. Y.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 29.08.2021 v čase okolo 05:05 hodiny v A. Y. na ulici 1. mája na parkovisku pred barom Arizona v taxíku fyzicky napadol poškodeného R. N. takým spôsobom, že ho jeden krát udrel päsťou do ľavej oblasti hlavy, následne sa snažil chytiť poškodeného bezpečnostným pásom, ktorý natiahol popred neho okolo hlavy, ale poškodenému sa podarilo vyšmyknúť a L. H. začal poškodeného opakovane udierať päsťou do hlavy, na čo ho poškodený schytil za pravú ruku a snažil sa ho znehybniť, aby s útokom prestal, následne L. H. vystúpil z vozidla, pričom sa cez otvorené okno spolujazdca prehol do vozidla a jeden krát udrel päsťou poškodeného do oblasti nosa, pričom sa mu vyhrážal slovami, že si nájde jeho aj jeho rodinu a všetkých ich pozabíja, ak sa také niečo ešte bude opakovať, čím L. H. u poškodeného R. Lauka vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční a spôsobil mu zlomeninu ľavej nosovej kosti bez posunu, pohmoždenie čela s podliatinou a oblasti sánky vľavo, hryznú ranu na vnútornej časti dolnej pery vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dni a obmedzením na obvyklom spôsobe života poškodeného po dobu 21 dní, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra spisovej značky 21T/43/2019 zo dňa 12.09.2019, právoplatným dňa 05.10.2019 bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobou trvaní 2 roky,
t e d a :
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- inému úmyselne ublížil na zdraví a
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
t ý m s p á c h a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po aplikácii § 41 odsek 1 Trestného zákona, podľa § 53 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 53 odsek 2 Trestného zákona je obžalovaný povinný po dobu domáceho väzenia počas šestnástich mesiacov, každý deň vrátane víkendov a štátnych sviatkov v čase od 20.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese Y., T., vrátane priestorov k nemu patriacich, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole probačného a mediačného úradníka technickými prostriedkami a to zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 3 odsek 1 písmeno c) zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia s poukazom na § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť ospravedlniť sa písomne poškodenému R. N., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. nad A. 5, XXX XX Y. nad A..
Podľa § 53 odsek 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným a len z naliehavého dôvodu na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 31.03.2022 pod č. 1 Pv 436/21/4403, podanej na Okresný súd Nitra dňa 31.03.2022, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému L. Dankovi (ďalej v texte len „obžalovaný“).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu jej kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe.
Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, náhrady škody a ochranného opatrenia.
K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov a pripojeného súdneho spisu zistil, že podľa odpisu registra trestov (čl. 276) bol obžalovaný doposiaľ dva krát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 09.05.2017, sp. zn.: 1T/124/2016, právoplatným dňa 09.05.2017 bol uznaný vinným za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s
prečinom neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 50 hodín, z dôvodu nevykonania celého trestu povinnej práce v lehote jedného roka od jeho nariadenia mu bol dňa 22.02.2020 nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 13 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 11.05.2020. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 12.06.2019, sp. zn.: 21T/43/2019, právoplatným dňa 05.10.2019 bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, do 06.10.2021. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní sa prejednáva totožná trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa výpisu z CESDAP (č.l. 277 - 323) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvadsaťdva krát priestupkovo prejednávaný a postihovaný najmä za priestupky spáchané v doprave, z toho v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia bol trinásť krát priestupkovo prejednávaný a postihovaný, v jednom prípade za rušenie nočného kľudu, za čo bol postihnutý pokutou vo výške 20,- eur, v jednom prípade za priestupok proti verejnému poriadku, za čo bol postihnutý pokutou vo výške 60,- eur a v ostatných prípadoch za priestupky v doprave, za ktoré bol postihnutý napomenutím bez uloženia sankcie ale aj blokovými pokutami vo výške od 10,- eur do 50,- eur. Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že obžalovaný žije s rodičmi a s mladším bratom v byte na adrese A., H. ktorý je vo vlastníctve rodičov. I. rodičom prispieva na úhradu výdavkov spojených s užívaním nehnuteľnosti ako aj so starostlivosťou o chod domácnosti sumou 200,- eur mesačne. Obžalovaný je slobodný, bezdetný, má priateľku. Ukončil základné povinné školské vzdelanie, následne študoval na strednom odbornom učilišti v odbore autoopravár, štúdium ukončil bez maturity. Po ukončení štúdia bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Brigádne pracoval u Y. Boroša, predával občerstvenie v stánku. Od 13.10.2021 je zamestnaný u zamestnávateľa Albín Boroš - Altrans na pozícii vodič, dosahuje mesačný príjem 950,- eur v hrubom, čo doložil hodnoverným dokladom (pracovná zmluva č.l. 247). Z hodnotiacej správy zamestnávateľa (č.l. 248) súd zistil, že obžalovaný je v pozícii zamestnanca veľmi spoľahlivý, pracovitý, zodpovedný, prácu vykonáva odborne a svedomite. Neprítomnosť obžalovaného zamestnanca by mohla narušiť chod firmy a priniesť finančné straty. Ďalej obžalovaný uviedol, že iný príjem nemá, sezónne - brigádne vypomáha v stánku s občerstvením po celom Slovensku. Zdravotné problémy nemá žiadne. Lieky neužíva žiadne. Alkoholické nápoje nepožíva od spáchania tohto prejednávaného incidentu, od leta 2021. Psychotropné a omamné látky neužíva žiadne, automaty, hazardné hry nehrá. V minulosti nikdy nebol psychiatricky liečený. Obžalovaný na svoju obranu uviedol v súvislosti s priestupkami spáchanými v doprave, že sa ich dopustil pri výkone práce, neuvedomoval si prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu za výtržníctvo v súbehu s ublížením na zdraví uviedol, že sa ho dopustil pod vplyvom alkoholu, jednalo sa o mladícku nerozvážnosť. Snažil sa v skúšobnej dobe viesť riadny život, ale opäť si vypil alkohol, po požití ktorého pripustil, že je trochu agresívny a spáchal prejednávaný skutok, ktorý úprimne ľutuje a alkohol už odvtedy nepožíva. Obžalovaný nevedel uviesť z akého dôvodu nevykonal trest povinnej práce, uložený pod sp. zn. 1T/124/2016, vyjadril sa, že bol buď odcestovaný v zahraničí, alebo mal zlomenú kľúčnu kosť. Zo záverečnej správy o IPŠ (č.l. 250 - 275) súd zistil, že probačná a mediačná úradníčka Okresného súdu Nitra vykonala dňa 10.08.2022 predbežné šetrenie za účelom preverenia možnosti uloženia výkonu trestu domáceho väzenia. Zo šetrenia bolo zistené, že obžalovaný žije s rodičmi na adrese trvalého bydliska A., H., jedná sa o byt na štvrtom poschodí, v prízemí sa nachádzajú pivničné priestory, pričom obžalovaný uviedol, že prichádza do úvahy, že sa presťahuje do rodičovského rodinného domu na adrese Y., T. XXX, z dôvodu ktorého bolo šetrenie vykonané na oboch adresách s pozitívnym zistením, pričom obžalovaný už bol v čase vyhlásenia rozhodnutia presťahovaný, resp. býval na adrese Y., T. XXX, pričom obžalovaný sľúbil, že ak mu bude uložený trest domáceho väzenia, bude sa zdržiavať na uvedenej adrese a pri výkone trestu domáceho väzenia poskytne potrebnú súčinnosť. Zároveň bolo predbežným šetrením zistené, že bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na adrese Y., T. XXX (nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Y., zapísaná v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom A. Y., katastrálnym odborom na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C“ a to parc č.: XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, vrátane priestorov k nemu patriacich: parcela registra „C“ a to parc č.: XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc č.: XXX záhrady vo výmere XXX m2) sú rodičia obžalovaného, L. H., rodená L. a T. H.. V závere probačná a mediačná úradníčka vyhodnotila, že podmienky pre výkon kontroly technickými prostriedkami prostredníctvom zariadenia na kontrolu prítomnosti v obydlí určenom
obžalovaným k uloženiu trestu domáceho väzenia sú splnené. Zo správy o povesti Mesta A. Y. zo dňa 16.08.2022 (č.l 272) neboli zistené žiadne negatívne poznatky na obžalovaného.
K výroku o škode súd zistil, že poškodený R. N. si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku (č.l. 18). Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 170,91 Eur titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému R. N. (č.l. 114 - 115). Obžalovaný predložil potvrdenie o úhrade spôsobenej škody v prospech poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. v celom uplatnenom rozsahu, t.j. v sume 170,91 eur (č.l.118). Poškodená Sociálna poisťovňa si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 41,- Eur titulom nákladov za nemocenské poistenie poškodeného R. Lauka (č.l. 112 - 113). Obžalovaný predložil potvrdenie o úhrade spôsobenej škody v prospech poškodenej Sociálna poisťovňa v celom uplatnenom rozsahu, t.j. v sume 41,- eur (č.l.119).
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu, medzi ktoré v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Osobu obžalovaného treba hodnotiť vždy vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je princíp proporcionality založený hlavne na vhodnosti, resp. dodatočne dôležitom cieli a rozumnej väzbe medzi aplikovanou právnou normou a cieľom, na zisťovaní kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických - šetrnejších prostriedkov, a na proporcionalite (úmernosti) v užšom zmysle slova. Nemožno opomenúť, že v treste, ako najvýznamnejšom prostriedku štátneho donútenia, nemôže absentovať zásada humanizmu, v zmysle ktorej treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto zrejme neprekročila mieru, nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, pretože účel trestu neplní ani príliš mierny trest, ale ani príliš tvrdý trest (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL-ÚS 106/2011, z 28.11.2012). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu a jeho výmery prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a to, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (písmeno k) poškodeným, ktoré si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku, t. j. Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. v sume 170,91 eur a Sociálnej poisťovni v sume 41,- eur. Obžalovaný
sa priznal k spáchaniu skutku a tento aj úprimne oľutoval (písmeno l). Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie ľutuje, pričom z výpovede obžalovaného z prípravného konania tiež vyplýva, že sa priznal ku skutku, čo súdu umožňovalo prihliadnúť aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom n), keďže týmto postojom obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu. V danom prípade obžalovaný totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku umožnil prevziať výsledky rozsiahleho dokazovania z prípravného konania (výpovede ôsmich svedkov, znalecké dokazovanie a iné listinné dôkazy) čím napomohol súdu v urýchlenom rozhodnutí vo veci samej bez toho, aby výsledky dokazovania z prípravného konania boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré by bolo časovo náročnejšie ako je tomu v prípade, keď súd nevykonáva dokazovania v otázke viny. Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov (prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona) a okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v minulosti (pred spáchaním prejednávaného skutku) súdne trestaný a to s poukazom na odsúdenie Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 1T/124/2016, ktoré odsúdenie nemá zahladené. Na predchádzajúce odsúdenie (Okresným súdom Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.: 21T/43/2019 za totožnú trestnú činnosť) súd podľa § 38 odsek 1 Trestného zákona neprihliadal, pretože táto okolnosť je súčasťou skutkovej vety, je zákonným znakom trestného činu, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Trest odňatia slobody bol v prípade obžalovaného jasne určený trestnou sadzbou uvedenou v osobitnej časti § 364 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovanému súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, teda za najprísnejšie trestný z trestných činov, keďže za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky; za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky; za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody až na 1 rok. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil o jednu tretinu hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody z 3 rokov na 26 mesiacov podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona. V prípade, ak však súd ukladá trest domáceho väzenia, tak vychádza z trestnej sadzby uvedenej v § 53 odsek 1 Trestného zákona, teda až na štyri roky, preto výpočet trestnej sadzby pri treste domáceho väzenia podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona vychádza zo zníženej trestnej sadzby trestu domáceho väzenia (0 až štyri roky) o jednu tretinu, teda až na dva roky a osem mesiacov (Rozsudok NS SR 1Tdo/18/2020 z 24.03.2021).
Pokiaľ išlo o uloženie alternatívneho trestu odňatia slobody, a to trestu domáceho väzenia súd poznamenáva, že trest domáceho väzenia je v Trestnom zákone hierarchicky postavený hneď za trestom odňatia slobody, z čoho možno vyvodiť, že po rekodifikácii Trestného zákona sa tento trest mal stať významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Novelou Trestného zákona č. 214/2019 Z.z. je možné uložiť trest domáceho väzenia nielen páchateľovi prečinu (ako tomu bolo pred účinnosťou novely), ale aj páchateľovi zločinu s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 10 rokov. Jediné kritérium, ktoré zákonodarca určil pre ukladanie trestu domáceho väzenia je vyjadrené v § 53 Trestného zákona a je to iba okruh trestných činov, za ktorý tento trest možno uložiť, pričom zákon neurčuje ďalšie kritériá, ktoré by mal súd prednostne zvážiť, aby namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody uložil trest domáceho väzenia. Ukladanie tohto trestu sa vzťahuje na prípady, kedy nepostačuje pre páchateľa podmienečné odsúdenie, alebo probačný dohľad, alebo kedy nepodmienečný trest ukladaný podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona by bol pre páchateľa neprimerane prísny a vzhľadom na páchateľove vlastnosti a rodinné pomery postačuje podstatne menšia intenzita zásahu voči nemu ako pri výkone trestu odňatia slobody. V súlade so zámerom zákonodarcu podporiť zásadu humánnosti pri ukladaní trestov a reagovať tak na medzinárodné dokumenty apelujúce na využívanie alternatívnych trestov (rezolúcia OSN č.6 o alternatívnych opatreniach v trestných veciach, rezolúcia OSN č. 16 o znížení počtu väzňov, o alternatívach trestu odňatia slobody a o spoločenskej reintegrácii páchateľov) bol prijatý zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami na dostatočné zabezpečenie kontroly odsúdených počas výkonu trestu domáceho väzenia. Náklady na zavedenie projektu kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami boli cca 27 miliónov eur (fondy EÚ) a cieľom spustenia tohto projektu bolo nielen
zníženie nákladov na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, zníženie preplnenosti ústavov na výkon trestu odňatia slobody, ale hlavne nádejnejšia resocializačná prognóza odsúdeného, ktorý zostáva začlenený v kruhu rodiny, pracuje, neprichádza o prácu, o príjem, môže si plniť svoje záväzky, zostávajú zachované citové, sociálne a ekonomické väzby a zároveň sa takouto alternatívou predchádza nežiaducej adaptácii odsúdeného na väzenský život (nainfikovanie kriminálnym správaním od iných odsúdených, preberanie spoločensky nežiaduceho správania a protispoločenských postojov).
Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a osobné pomery obžalovaného, kedy obžalovaný splnil všetky podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia, dospel súd k záveru, že vzhľadom na snahu eliminovať negatívny dopad výkonu trestu na jeho život, prácu, ekonomické a sociálne vzťahy, bude primeraným a spravodlivým prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu uloženie trestu domáceho väzenia v polovici upravenej sadzby, a to na 16 mesiacov, počas ktorých bude obžalovaný povinný podľa § 53 odsek 2 Trestného zákona každý deň vrátane víkendov a štátnych sviatkov v čase od 20.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese Y., T., vrátane priestorov k nemu patriacich, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole probačného a mediačného úradníka technickými prostriedkami a to zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 3 odsek 1 písmeno c) zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom svoje obydlie môže obžalovaný podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona opustiť len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným a len z naliehavého dôvodu na nevyhnutne potrebný čas. Pri ukladaní trestu domáceho väzenia súd skúmal splnenie všetkých zákonom ustanovených technických a právnych podmienok. Uloženie trestu domáceho väzenia bolo odôvodnené vzhľadom na osobu a pomery obžalovaného (mladá osoba, riadne zamestnaný, zaujal kritický postoj k prejednávanej veci, priznal sa a oľutoval svoje konanie, nahradil spôsobenú škodu). Skutok prejednávaný v tomto prípade bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo neumožňovalo súdu aplikáciu § 49 odsek 1 Trestného poriadku, napriek kriminálnej minulosti obžalovaného, ktorý bol v minulosti odsúdený za totožnú trestnú činnosť, kedy po požití alkoholických nápojov na verejnosti fyzicky napadol iného, spôsobil mu poškodenie zdravia a v tomto prípade sa inému ešte aj nebezpečne vyhrážal, súd bral do úvahy aktuálne okolnosti na strane osoby obžalovaného, ktorý je riadne zamestnaný a s poukazom na kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pristúpiť k represívnej funkcii trestu vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody a bude pre neho účelnejšie podrobiť ho kontrole probačným a mediačným úradníkom technickými prostriedkami, zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby. Zároveň súd na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu domáceho väzenia a na dosiahnutie jeho účelu integroval, s jeho súčasným uložením aj resocializačnú aktivitu, a to obmedzenie, spočívajúce v zákaze používania alkoholických nápojov (§ 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona), nakoľko práve alkohol bol u neho v oboch prípadoch spúšťačom jeho agresívneho správania. Obžalovaný sa síce ústne na hlavnom pojednávaní ospravedlnil za svoje konanie poškodenému, avšak poškodený nebol prítomný, preto súd obžalovanému uložil aj povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenému R. N.i (§ 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona). Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že je schopný napriek svojej kriminálnej minulosti zaradiť sa späť do vedenia riadneho života, nepáchať priestupky, ani žiadnu trestnú činnosť.
Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie dospel súd k záveru, že trest uvedený vo výroku rozsudku povedie obžalovaného k požadovanej náprave a bude postačovať aj na ochranu spoločnosti.
Keďže súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný uhradil poškodeným spôsobenú škodu v uplatnených rozsahoch, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spôsobenú škodu vo výške 170,91 eur a Sociálnej poisťovni spôsobenú škodu vo výške 41,- eur a poškodený Jozef N. si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto súd nerozhodoval samostatným výrokom o škode.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.