Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., v zastúpení právne - Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom I. XXXXX/ XX, XXX XX S., proti žalovanému - N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX S., v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -166 zo dňa 15.07.2021, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) odvolaním napadnutým rozsudkom - v jeho výroku I. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného peňažný vklad ku dňu zániku manželstva v hodnote 929,46 eur na konkrétne vyšpecifikovanom bežnom účte v banke. Zároveň uložil povinnosť (vo výroku II.) žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie BSM sumu vo výške 11 485,98 eur a priznal jej proti žalovanému aj náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).

2. Pri právnom posúdení veci sa riadil podľa , , .

3. Na základe vyjadrení strán sporu zaradil do predmetu vyporiadania ich BSM zaplatené splátky na úver žalovaného vynaložené zo spoločného majetku na jeho ostatný majetok a zostatky na bežných účtoch strán sporu. Medzi nimi hodnotil za nespornú tú skutočnosť, že žalovaný v dobe pred uzavretím manželstva nadobudol do vlastníctva byt kúpou - na kúpu bytu mu bol poskytnutý úver tiež v dobe pred uzavretím manželstva. Počas trvania manželstva strany sporu v predmetnom byte bývali a úver bol splácaný z majetku patriaceho do ich BSM. Vychádzajúc z obsahu výpisu z úverového účtu žalovaného č. XXXXXXXXX súd konštatoval, že za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2018 boli zo spoločného majetku manželov zaplatené splátky úveru na výlučný majetok žalovaného v celkovej výške 19 658,06 eur a úver bol splácaný vo výške splátok 294,49 eur mesačne so splatnosťou 18. dňa v mesiaci aj za obdobie od vzniku BSM do 31.12.2012, v počte splátok 7 v celkovej výške 2 061,43 eur a keďže strany sporu uvádzané zistenia nepopreli súd ich kvalifikoval za nesporné, následne aj za preukázané, že zo spoločného majetku BSM boli zaplatené splátky na úver žalovaného v súhrnnej výške 21 719,49 eur.

4. Podľa potvrdenia o transakcii na bežnom účte využívanom žalovaným ku dňu zániku BSM bol zostatok na účte vo výške 929,46 eur a podľa potvrdenia z bežného účtu využívaného žalobkyňou za mesiac november 2018 bol zostatok na účte debetný vo výške 323,01 eur.

5. Zaplatené splátky na úver žalovaného predstavujú podľa hodnotenia súdu to, čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na ostatný majetok žalovaného, výlučne na splácanie jeho individuálneho záväzku, ktorý vznikol za účelom nadobudnutia jeho výlučného majetku. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania. Hoc povedal, že predmetným majetkom bola uspokojená potreba bývania aj žalobkyne, zdôraznil ale výlučný majetkový status žalovaného k predmetnému bytu a tiež jeho pozíciu výlučného dlžníka z úveru aj po rozvode manželstva. Skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom byte počas trvania manželstva spolu s deťmi strán sporu bývala súd kvalifikoval ako vyplývajúcu z plnenia povinnosti manželov žiť spolu a z plnenia vyživovacej povinnosti žalovaného - na ktorú žalovaný využíval svoj výlučný majetok. Práve z uvedeného dôvodu nemohlo podľa názoru okresného súdu dôjsť na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko tento majetok žalovaného neužívala bez právneho dôvodu. Súd tiež ozrejmil, že za finančné prostriedky vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania by bolo možné považovať bežné náklady napríklad na užívanie a údržbu tohto majetku, nie ale prostriedky na jeho nadobudnutie, keďže majetok nebol počas trvania BSM spotrebovaný, ale naďalej zostáva výlučným majetkom žalovaného.

6. Ani námietku premlčania časti pohľadávky vznesenú žalovaným v obrane okresný súd neakceptoval, v danej súvislosti argumentoval vznikom povinnosti žalovaného nahradiť finančné prostriedky vynaložené na jeho výlučný majetok počas trvania BSM až jeho vyporiadaním. Napokon za finančné prostriedky vynaložené na ostatný majetok žalovaného súd kvalifikoval aj zaplatený úrok z predmetného úveru argumentujúc, že platba záväzku žalovaného v danej časti je výlučne dôsledkom zvoleného spôsobu nadobudnutia predmetného bytu prostredníctvom úveru za žalovaným dohodnutých podmienok.

7. Na pojednávaní dňa 15.07.2021 vznesené tvrdenia žalovaného, že predmetom BSM a následne predmetom jeho vyporiadania je ďalší úver, záväzok, ktorý vznikol za účelom nadobudnutia osobného motorového vozidla a predmetom vyporiadania má byť aj tzv. bonifikácia jeho úveru na kúpu bytu - okresný súd neprihliadol, ako uviedol, predmetné skutočnosti sú nové skutkové tvrdenia o obsahu BSM a o tom aké záväzky počas trvania manželstva vznikli. Podľa názoru súdu ide o také prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré si žalovaný neuplatnil včas, navyše, žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení nepredložil a ani nenavrhol ďalšie dokazovanie vykonať.

8. Okresný súd po zaradení do masy BSM strán sporu : a.) zostatku sumy na bežnom účte využívanom žalovaným vo výške 929,46 eur, b.) záväzku vo výške 323,01 na bežnom účte využívanom žalobkyňou c.) splátok úveru splateného počas trvania BSM na výlučný majetok žalovaného vo výške 21 719,49 eur

- hodnotu masy BSM na účely jeho vyporiadania ustálil vo výške 22 325,94 eur (929,46 eur - 323,01 eur + 21 719,49 eur), následne 1 pripadajúcu na každú stranu sporu vo výške 11 162,97 eur. Vzhľadom na prikázanie zostatku na bežnom účte do výlučného vlastníctva žalovanému, ďalej že žalobkyňa prevzala záväzok - debetný zostatok na bežnom účte čo využívala ona ( debet splnila a predmetný účet bol zrušený preto nie je výslovne vo výroku rozsudku uvedený ) titulom úplného vyporiadania BSM určil povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške sumy 11 485,98 eur.

9. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodoval podľa a žalobkyni v spore úspešnej priznal tento procesný nárok voči žalovanému, ktorý od začiatku konania jej nárok popieral a navrhoval zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Súd zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne postupom podľa .

10. V zákonnej lehote sa odvolal žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku s následným vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Vytýka, že súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 15.07.2021, hodnotiac ich za oneskorené prostriedky procesnej obrany. Odvolateľ zdôrazňuje charakter žaloby o vyporiadanie BSM podľa neho spadajúci pod procesnoprávny rámec ust. ) v spojení s ako špecifický druh konania. V prípade jeho návrhu o zaradenie ďalšieho

majetku, záväzku do vyporiadania BSM ide o rozšírenie masy BSM ( jeho rozsah určujú obe strany konania ) a nie o procesnú obranu, preto bolo povinnosťou súdu vyporiadať po hmotnoprávnej stránke celú známu masu BSM. Navyše, súd uznesením nerozhodoval ani o tom, že ním navrhnuté dôkazy nevykoná a iba bez odôvodnenia dokazovanie ukončil. Odvolateľ je názoru, že uvádzaným nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. V ďalšej časti odvolania tvrdí, že v ust. zakotvená zásada - povinnosť každého z manželov uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania BSM. Preto na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody sa v zásade neprihliada. Splátky úveru tvorené istinou a úrokmi boli používané na splácanie hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť, v ktorej obidvaja/ako manželia bývali počas manželstva. Nejednalo sa o investície do jeho oddeleného majetku, ale o bežné splácanie pôžičky, ktorá súvisela so zabezpečením bývania. On nadobudol majetok pred vznikom manželstva a uhradil jeho kúpnu cenu, okolnosť jej úhrady aj z úveru je podľa odvolateľa bezpredmetná, ide o dva oddelené právne nároky, pri splátkach úveru ide o bežné výdavky v domácnosti spotrebované počas trvania manželstva. Na podporu tejto argumentácie (v otázke prípadnej investície do oddeleného majetku prostredníctvom stavebných úprav) odkázal na analogickú aplikovateľnosť záverov rozhodnutia NS ČR sp.zn. , podľa ktorého „ak manželia bývali bezodplatne v (rodičovskom) dome a súdy nezistia, že investície manželov sa diali bez vôle niektorej zo strán, mali by súdy urobiť záver, že tu bola konkludentne uzatvorená zmluva. Pokiaľ nebude zistený iný dôvod investície do nehnuteľnosti ako bývanie, bude treba uzavrieť, že išlo o investície vykonávané preto, že účastníci nehnuteľnosť užívali a teda investíciami zlepšovali vlastné bývanie; nemožno ani prehliadnuť fakt, že tak kompenzovali výhodu bezodplatného bývania“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že investície počas manželstva do majetku mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť kompenzáciou za bezodplatné bývanie. V súdenom prípade práve splátky predmetného úveru (porovnateľné s bežným nájomným v tom čase) boli kompenzáciou za to, že žalobkyňa mala zabezpečené bezodplatné bývanie. Žalobkyňa počas manželstva a bývania v byte nenamietala, že prostriedky BSM sú používané na úhradu hypotéky, prípadne na zanedbateľné investície do bytu, pričom odplata bola zjavne kompenzovaná možnosťou bývania, ktorú by inak ako manželia, teda ani žalobkyňa nemali. Pri zohľadnení domnelého platenia cca 6 rokov pri odhadovanej splatnosti hypotéky nebola výška zaplatenej istiny zjavne v nepomere k potencionálnym nákladom na bývanie. Ak by nemali zabezpečené bývanie prostredníctvom jeho oddeleného majetku, museli by platiť komerčný nájom, ktorý by prevyšoval splátku hypotéky. V žiadnom prípade preto splácanie úveru nemožno brať ako investície do oddeleného majetku, nakoľko ide o bežné výdavky, ktoré by museli byť tak, či onak vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania. Ak podľa prezentovaného názoru súdu užívaním predmetného bytu žalobkyňou bola plnená jednak povinnosť manželov žiť spolu a plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči žalobkyni a ich spoločným deťom, tak ide o povinnosť danú zákonom, o plnenie bežnej povinnosti a za náklady s tým súvisiace (splátky úveru) sa nemožno domáhať náhrady. Ak malo ísť podľa súdu o povinnosť jeho/žalovaného zabezpečiť bývanie žalobkyne ako vtedajšej manželke, táto povinnosť nemôže byť posudzovaná ako investícia do jeho ostatného majetku. Opakovane zdôrazňuje, že ak by žalobkyňa s ním nebývala v jeho byte, platili by riadne nájomné a masa BSM by sa zmenšila o rovnakú alebo väčšiu sumu zadefinovanú ako spotrebu. Zotrváva na tom, že splátky úveru, ktorým mali zabezpečené bývanie boli bežnou spotrebou a nevyporiadavajú sa v zmysle . Aj v prípade, že by sa vychádzalo z názoru súdu (čo naďalej popiera), že splátky úveru predstavujú to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, za investíciu do jeho majetku možno považovať len splátku istiny hypotéky, nakoľko úroky predstavujú len bežné výdavky.

13. Odvolateľ ďalej tvrdí, že súd sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevyjadril k námietke premlčania, hoc si ju uplatnil riadne a včas - čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku v uvádzanom rozsahu. Pri posúdení tejto námietky sa uplatňuje premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia upravená v ust. . Opakovane vznáša túto námietku voči nárokom žalobkyne za obdobie predchádzajúce dva roky dátumu podania žaloby, teda za obdobie od vzniku BSM do 05.03.2018 (dátum zaevidovania žaloby podľa elektronického súdneho spisu).

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení namieta žalovaným uplatnené argumenty v odvolaní. Zdôrazňuje, že manželstvo je okrem iného aj majetkovým spoločenstvom. Počas jeho trvania nie je dôvod na to,

aby si manželia vyrovnávali vzájomné nároky, resp. aby im tieto nároky počas manželstva zákon vôbec priznával. Po zániku manželstva naopak, existuje logický, praktický dôvod na to, aby to, čo manželia spoločne nadobudli, bolo medzi nich spravodlivo rozdelené. Úver žalovaného bol čisto jeho výlučným záväzkom. Tento by za iných okolností musel splácať sám zo svojich prostriedkov v rámci uspokojovania všetkých svojich materiálnych potrieb. Rozhodnutím uzatvoriť manželstvo akceptoval zákonnú úpravu na vytvorenie majetkového spoločenstva podliehajúceho princípu solidarity a spoločného uspokojovania potrieb. Žalovaný nielenže splácal svoj záväzok zo spoločných prostriedkov, ale za tento úver získal aj trvalú hodnotu - byt, ktorý sčasti zaplatila aj ona/žalobkyňa. Nemožno preto súhlasiť, že tento nárok má charakter nároku z bezdôvodného obohatenia, práve naopak, jej nárok v uvádzanej časti má podstatu v . Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia (v bode 10) sa vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. V súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou posúdil jej nárok z titulu splácania výlučného úverového záväzku žalovaného z prostriedkov BSM a vecne správne tak, že tento vzniká až dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Tento nárok preto nemôže byť premlčaný ako to tvrdí žalovaný. Ohľadom danosti nároku na kompenzáciu splátok úveru iba jedného z manželov spred manželstva poukázala na rozsudok NS ČR č.k. zo dňa 14.08.2001, z ktorého, okrem iného vyplýva, že tento nárok vzniká až po zániku manželstva a BSM, t.j. posudzuje sa podľa tých istých kritérií ako všetky ostatné nároky spadajúce do aktív BSM. Jej nárok je daný a opodstatnený a vzniká až rozvodom, premlčaný nie je. Stotožňuje sa v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu, keď nepripustil rozšírenie masy BSM uplatnený žalovaným na v poradí druhom pojednávaní dňa 15.07.2021. Ohľadom masy BSM žalovaný uviedol nové skutkové tvrdenia, ktoré smeroval k rozšíreniu masy BSM a k podaniu vzájomnej žaloby, avšak zanedbal svoju povinnosť zodpovedne a včas uplatniť svoje nároky, následkom čoho súd jeho úkon posúdil ako oneskorene urobený. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

15. Žalovaný v ďalšej písomnej reakcii argumentuje totožne ako v odvolaní, na svojich odvolacích argumentáciách zotrváva v celom rozsahu, naďalej požaduje zrušenie rozsudku okresného súdu s následným vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V nasledujúcom písomnom podaní žalobkyňa dodala, že nadobudnutím bytu žalovaný vyriešil nielen jej bytovú otázku, ale i svoju a spoločných detí, súčasne zväčšil svoj majetok o nehnuteľnosť ktorej cena v čase rástla. Splácanie úveru žalovaného zo spoločného majetku preto nemožno považovať za úkon bežnej spotreby alebo krytie bežných povinností. Peňažný záväzok voči peňažnému ústavu z investičného úveru na kúpu bytu je určite súčasťou pasív žalovaného. Plnenie tohto záväzku zo spoločných prostriedkov zväčšuje disponibilný majetok žalovaného tým, že zmenšuje hodnotu jeho záväzkov tak, ako to opísala aj písomnom vyjadrení k odvolaniu. Naďalej trvá na potvrdení rozsudku okresného súdu.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa .

18. Odvolací súd vykonaním odvolacieho prieskumu v rozsahu a z dôvodov odvolateľom v odvolaní vymedzených nezistil v postupe súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo vydaniu meritórneho rozsudku nedôslednosti takého charakteru, ktoré by viedli k odňatiu možnosti stranám sporu realizovať zákonom chránené a garantované práva im ako účastníkom konania. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia zodpovedal aj všetky podstatné skutkové a právne súvislosti na ktorých meritórne uzavretie prípadu založil a sa vyjadril z akých dôvodov žalovaným vznesené námietky neakceptoval.

19. Je nesporné, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 16.6.2012 zaniklo rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 28.9.2018 - právoplatnosťou tohto rozsudku dňa 6.11.2018 zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo ako manželov (ďalej iba „ BSM“).

20. Podľa ods. l ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd ( ), takýto procesný prostriedok/žalobu uplatnila u súdu aj žalobkyňa.

21. Krajský súd súhlasí s odvolateľom, že návrh/žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalobou podľa . Prípustnosť takejto žaloby ale ani okresný súd nevylúčil, práve naopak o žalobe konal a o nej aj meritórne rozhodol.

22. Odvolateľ odkazuje na charakter konania spadajúceho pod procesno-právny režim ust. , o takýto typ konania ide i v súdenej veci čo znamená v prípade konania o vyporiadanie BSM ( a ), že súd v rámci svojej diskrečnej právomoci môže konečné vyporiadanie vykonať diametrálne odlišne od návrhu vymedzeného v petite žaloby, teda inak (viac) ako to navrhuje žalobca, musí to ale vyplývať z hmotného práva. Avšak v konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada len tie veci (majetok, záväzky) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže len pokiaľ ide o cenu vyporiadaného majetku a to, ako ich medzi manželmi rozdelí. Obsah spisu preukazuje, že strany urobili ako to vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 18.5.2021 predmetom konania majetok, záväzky v rozsahu, ktoré žalobkyňa v návrhu označila. Keďže žalovaný voči ich zaradeniu sa ohradil, nesúhlasil, súd na uvádzanom pojednávaní postupom podľa určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež uviedol predbežné právne posúdenie veci. Strana žalovaná do tejto fázy konania neuviedla, neoznačila existenciu ďalšieho majetku, ďalšieho záväzku patriaceho do BSM ktoré by malo byť predmetom konania. Ak sa malo jednať ako to označuje v odvolaní žalovaný - o známy majetok, známe záväzky, pohľadávky, ktoré mali tvoriť predmet konania, odvolací súd nevidel dôvod na to, aby žalovaný vyčkával. Ani súdu prvej inštancii nevysvetlil prečo ich už neoznačil, neuvádzal, neurobil predmetom konania najneskôr na pojednávaní dňa 18.5.2021, aby bolo možné prípadne posúdiť, či mu v tom bránili okolnosti objektívnej povahy, ktoré ovplyvniť nemohol a neozrejmil to ani odvolaciemu súdu v podanom odvolaní. Za konštatovanej procesnej situácie potom žalovaným uvádzané tvrdenia v jeho písomnom podaní zo dňa 14.7.2021 (deň pred konaním 2. meritórneho pojednávania) a na pojednávaní dňa 15.7.2021 (na ktorom súd meritórny rozsudok vydal) mohol okresný súd kvalifikovať podľa názoru odvolacieho súdu za tzv. nové skutkové tvrdenia „nové skutočnosti, vznesené žalovaným v rámci jeho obrany oneskorene" na ktoré okresný súd už mohol neprihliadať a dokazovanie k nim nevykonať. Odvolací súd poukazuje nad rámec vymedzených dôvodov odvolania ďalej na to, že z produkovaných skutkových tvrdení v písomnom podaní žalovaného zo dňa 14.7.2021 a na základe prednesu na pojednávaní dňa 15.7.2021 ani nie je možné vyvodiť, že by ním označené záväzky (ich zostatkové hodnoty vo vyčíslených sumách) mali práve charakter spoločných záväzkov manželov vyplývajúcich z jednotlivých žalovanými označenými zmluvami založených právnych vzťahov. Podľa tvrdení žalovaného by mal byť zaradený do pasív BSM

- zostatok pôžičky od otca žalobkyne (čo mal splatiť menovanému on) za ktorú pôžičku mala byť nadobudnutá spoločná vec - motorové vozidlo. Rozhodovacia prax súdov je ale ustálená v otázke, že ak manželia vynaložili určité spoločné finančné prostriedky (spoločná pôžička sa stáva nielen spoločným záväzkom ale aj zároveň spoločnými finančnými prostriedkami manželov) na získanie spoločnej veci, ktorá v čase zániku BSM existovala, nemôžu byť predmetom vyporiadania tieto vynaložené spoločné prostriedky ale len sama vec. V súdenom prípade predmetom vyporiadania by mohla byť hnuteľná vec - osobné motorové vozidlo ako existujúca ku dňu zániku BSM. Vo vyjadreniach žalovaného ale absentujú časové súvislosti nadobudnutia osobného motorového vozidla do BSM, či existovala za pôžičku nadobudnutá vec ku dňu zániku BSM, príp. z akého dôvodu sa nedožadoval zaradenia tejto veci do aktív BSM a z akého dôvodu žiada zaradiť iba zostatok pôžičky do pasív BSM. Obdobne, v prípade zaradenia zostatku tzv. spoločného záväzku - dlhu u K. G. do masy BSM žalovaný vôbec neopísal, neuviedol časové vymedzenie vzniku tohto záväzku, právny základ, účel nadobudnutia, spôsob použitia a pod. V súhrne to znamená, že žalovaný ako strana sporu nedôsledne plnil povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia zaťažovalo jeho) čo nemohol nahradiť iba odkazom na označené dôkazy, ani iba ich pripojením v listinnej forme.

23. Niet pochýb o tom, že hmotno-práva úprava - v ust. zakotvuje základné zásady z ktorých je potrebné pri vyporiadaní BSM podľa vychádzať. Jednou zo zásad je aj povinnosť každého z manželov nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

24. Vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že byt v ktorom manželia počas trvania manželstva i so svojimi maloletými deťmi bývali netvoril predmet ich BSM ale bol individuálnym majetkom žalovaného nadobudnutý ním do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva. Možno súhlasiť so žalovaným, že okolnosť zaplatenia kúpnej ceny za byt z úveru nie je okolnosťou podstatnou. Z vecno-právneho hľadiska je ale pre súdenú vec podstatná preukázaná skutočnosť, že úver má charakter individuálneho záväzku, ktorý žalovanému vznikol v dobe ešte pred uzatvorením manželstva a tento individuálny záväzok žalovaného bol splácaný počas trvania BSM až do jeho zániku zo spoločných prostriedkov v BSM. Úhradou splátok úveru splácaním zo spoločného získal žalovaný majetkovú výhodu - keďže hodnotou zaplatených splátok - vynaložených na jeho individuálny záväzok sa znížilo jeho individuálne úverové zaťaženie, z uvedeného dôvodu sa zlepšil aj jeho majetkový status k predmetu jeho individuálneho vlastníctva. Žalobkyňa preukázala vynaloženie spoločných prostriedkov ku dňu zániku BSM na splácanie výlučne úverového dlhu žalovaného v súhrnnej výške konštatovanej okresným súdom (vrátane úrokov z úveru ako odplaty za úver). Vzhľadom na výsledok vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že nie je žiadny dôvod odchýliť sa od zásady, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (viď. v ust. časť druhej vety ) .

25. Rozhodne nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že splátky výlučne jeho úverového dlhu splácané zo spoločných prostriedkov počas trvania BSM by mali mať charakter tzv. bežných výdajov spotrebovaných na účely bývania, prípadne mali charakter kompenzácie za to, že žalobkyňa mala v byte zabezpečené bezplatné bývanie - v uvádzanej súvislosti argumentujúc žalovaný závermi rozhodnutia NS ČR sp.zn. , ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nie sú pre súdenú vec aplikovateľné, keďže v uvádzanom rozhodnutí NS ČR bola predmetom riešenia otázka investovania spoločných prostriedkov manželov prostredníctvom stavebných úprav do oddeleného majetku tretích osôb, nadväzne tak aj vychádzané z úplne iných skutkových okolností. V tomto súdenom prípade úverový dlh bol osobným záväzkom žalovaného čo mal splácať sám. Ako to správne konštatoval okresný súd charakter bežných výdajov v súvislosti s bývaním v byte spĺňa náhrada nákladov spojených s jeho užívaním a odoberaním energií a náhrada za dodané služby uhradzovaná každý mesiac - takýto nárok ale predmetom konania a vyporiadania nebol.

26. Žalobkyňa v byte žalovaného počas trvania ich BSM nebývala bez právneho dôvodu, po uzavretí manželstva totiž so žalovaným a maloletými deťmi tvorili rodinné spoločenstvo, zdieľali v byte spoločnú domácnosť, poskytovali rodičovskú starostlivosť spoločným deťom. Bezdôvodné užívanie bytu navrhovateľkou počas trvania manželstva a počas trvania BSM účastníkov odvolací súd úplne vylučuje a argumenty odvolateľa o vzniku akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne odvolací súd hodnotí za neopodstatnené. Napokon okresný súd zodpovedal v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia relevantným spôsobom svoje skutkové a právne úvahy na základe ktorých existenciu bezdôvodného obohatenia v súdenom prípade vylúčil (s jeho závermi sa odvolací súd v uvádzanej časti stotožňuje) nadväzne preto nebol a nie je ani v aktuálnom štádiu rozhodovania dôvod sa zaoberať plynutím premlčacej lehoty z pohľadu ust. .

27. Aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania konštatuje odvolací súd vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu. Postup pri rozhodovaní podľa zásady úspechu/ neúspechu strán v spore má oporu v aplikovanom ust. .

28. V súhrne všetkých uvádzaných úvah a súvislostí odvolací súd nemohol odvolaniu žalovaného vyhovieť, práve naopak hodnotiac vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu jeho rozsudok podľa potvrdil.

29. Keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd podľa v spojení s priznal žalobkyni v odvolacom konaní úspešnej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva, že o výške náhrady týchto trov rozhodne postupom podľa súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .