Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zast. JUDr. Lenkou Bílikovou, povereným zamestnancom, proti žalovanej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 273 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 273 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 273 eur od 11.06.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2022 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 273 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 273 Eur od 11.06.2020 do zaplatenia. V prípade nariadenia pojednávania navrhoval vydať rozsudok s totožným výrokom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej bola dňa XX.XX.XXXX vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 273 Eur, splatná do XX.XX.XXXX za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Akadémia PZ Bratislava za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovaná pohľadávku neuhradila v lehote splatnosti, preto bola žalovanej zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa XX.XX.XXXX na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy a zároveň výzva na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Predmetné výzvy boli žalovanej doručené dňa XX.XX.XXXX. Keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu ani po zaslaní výzvy na zaplatenie, dostala sa tým do omeškania, a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca poukázal na o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť“. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami SR (nález ÚS SR, sp. zn. ). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená počas doby nariadenia izolácie v karanténnom zariadení. Stravu by si žalovaná potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení, a preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil.

3. K podanej žalobe žalobca pripojil Faktúru č. XXXXXXXXXX spolu s doručenkou žalovanej, Výzvu na úhradu pohľadávok, po lehote splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 273 Eur zo dňa 19.10.2021 spolu s doručenkou žalovanej.

4. Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX -XX, ktorý bol žalovanej doručený dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému podala žalovaná odpor doručený súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom okrem iného uviedla, že vzniknutá pohľadávka je neprimeraná a presahuje denné limity stravovania.

5. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil vyjadrenie k odporu žalovanej v ktorom uviedol, že vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom XX.XX.XXXX od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej ako „ÚVZ SR“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej ako „“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa ustanovenia a ustanovenia č. zo dňa 15.03.2020, ktoré v bode D) opatrením č. zo dňa 16.03.2020 zmenil nasledovne „všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na dobu nevyhnutnú a vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní.“ Podľa písmena A6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 bolo ministerke vnútra SR uložené „vykonať so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“. Žalobca zdôraznil, že nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. v ustanovení stanovuje na predchádzanie ochoreniam a na to, aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, ustanovenie stanovuje povinnosť fyzickým osobám plniť nariadené a podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam, preto žalovaná absolvovala izoláciu v karanténnom zariadení. Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého platí: „Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.“. Predmetné ustanovenie určuje okruh osôb, ktoré sú povinné uhrádzať náklady spojené s plnením povinností ustanovených Ustanovenie však nerieši prípady, kedy náklady vzniknú subjektu, ktorý nie je orgánom verejného zdravotníctva a ktorý neuložil povinnosť podľa Fyzické osoby sú, podľa , povinné plniť na predchádzanie ochoreniam, a preto žalovaná mala povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Fyzické osoby neplatia všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Všetkým fyzickým osobám, ktoré mali povinnosť absolvovať izoláciu, bola zabezpečená strava rovnako, pričom žalovaná nepreukázala žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že zabezpečenú stravu neprijala. Skutočnosť, že žalovaná absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení a počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení jej bola zabezpečená strava nie je sporná, nakoľko táto skutočnosť vyplýva zo samotného odporu žalovanej. Žalobca uviedol, že pri vyčíslení výšky stravného vychádzal zo všeobecne záväzného právneho predpisu platného v rozhodnom čase, a to o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách stravného (ďalej ako „“). Podľa ustanovenia je

suma stravného za deň vo výške 11,60 Eur, k čomu bola pripočítaná suma 1,40 Eur za plastový obal. Súčtom uvedených súm vznikla paušálna suma za stravu vo výške 13 Eur za deň. Zároveň žalobca uviedol, že podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 platí, že „Financovanie karanténnych zariadení sa riadi usmernením generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1-2020/000496-006 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania zverejnenom na stránke www.korona.gov.sk.“ Podľa čl. 3 ods. 4 usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p: SKR-COKP1-2020/000496-006, zo dňa 11.11.2020 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania „Stravnou jednotkou je denná strava v odporúčanej celkovej výške 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu, ak ubytovanému bola dodaná celodenná strava (raňajky, obed, večera). Ak ubytovanému nebola dodaná celodenná strava, hodnota stravnej jednotky sa pomerne kráti podľa dodanej stravy vo výške 3,- eur za raňajky, 5,- eur za obed a 5,- eur za večeru“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bola dodaná strava počas nariadenej izolácie v zariadení Akadémia PZ Bratislava, ktorú absolvovala v období od 01.04.2020 do 22.04.2020, čo dokazuje aj dokument COVID-19 Reg 20 - Policajná akadémia BA s údajmi žalovaného a žalovanou podpísané „Ukončenie povinnej karantény v zariadení MV SR“, bola žalovanej vystavená faktúra č. 7060119872 na sumu 273,- EUR. Žalobca poznamenal, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je platiteľom DPH, čo je uvedené aj na vystavenej faktúre. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nebolo povinné vystavovať faktúru a v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov postačovalo vystaviť účtovný doklad. Napriek vyššie uvedenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vystavilo faktúry, ktoré obsahujú všetky náležitosti účtovného dokladu a obsahujú aj údaje nad rámec zákonnej povinnosti. Na záver žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -136 zo dňa 08.12.2021 publikovaným v Zbierke (ďalej ako „“). V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 168. predmetného nálezu Ústavného súdu SR aj konštatuje, že cit.: „uloženie povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu“. V bode 177. nálezu Ústavného súdu SR sa uvádza, že cit.: „Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto ústavný súd návrhu navrhovateľky na vyslovenie nesúladu ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia s , a a 2 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru, s čl. 35 ods. 3 druhou vetou, čl. 39 ods. 1 v spojení s a a ods. 4 a s , 3, 4 a 5, a v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu nevyhovel (výrok 3 nálezu)“. Prílohami vyjadrenia boli dokument COVID-19 Reg 20 - Policajná akadémia BA s údajmi žalovanej a žalovanou podpísané Ukončenie povinnej karantény v zariadení MV SR.

6. Dňa 15.08.2022 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní a zároveň doplnenie vyjadrenia, v ktorom uviedol, že podľa písmena A6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 bolo ministerke vnútra SR uložené „vykonať so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“. Žalobca uviedol, že karanténne zariadenie Akadémia Policajného zboru v Bratislave (ďalej ako „Akadémia PZ Bratislava“) je rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra SR v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. marca 2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení NMV SR č. 80/2022 zo dňa 01.06.2022. Akadémia PZ Bratislava ako rozpočtová organizácia žiadala o refundáciu finančných výdavkov, ktoré jej vznikli pri plnení úloh podľa Usmernenia hlavného hygienika SR v súvislosti s ochorením COVID-19, menovite pri zriadení Karanténneho strediska zo študentského domova Akadémie PZ Bratislava. V nadväznosti na dokument Zásady pre zariadenia poskytujúce ubytovanie osôb v karanténe v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 a jeho prílohy 11 Akadémia PZ Bratislava vytvorila k 31.03.2020

Karanténne stredisko a okrem materiálu, ktorý získala z Krízového štábu Ministerstva vnútra SR, bola Akadémia PZ Bratislava nútená ihneď a mimoriadne vynaložiť finančné prostriedky, ako aj čerpať zásoby z vlastných skladových rezerv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa na základe Rozpočtového Ministerstva vnútra SR č. 359/2020 refundovali finančné prostriedky, ktoré vznikli Akadémii PZ Bratislava pri plnení úloh v súvislosti s ochorením COVID-19, a to pri zriadení Karanténneho strediska zo študentského domova Akadémie PZ Bratislava, v dôsledku čoho Akadémia PZ Bratislava vynaložila finančné prostriedky, čerpala zásoby z vlastných skladových rezerv a poskytovala služby v súvislosti s ubytovaním repatriantov. Skutočnosť, že žalovaná absolvovala izoláciu v karanténnom zariadení Akadémia PZ Bratislava nie je sporná, nakoľko táto skutočnosť vyplýva aj (i) zo samotného odporu žalovanej, ďalej (ii) z dokumentu „COVID-19 Reg 20 - Policajná akadémia BA“ ako aj zároveň (iii) z dokumentu „Ukončenie povinnej karantény v zariadení MV SR“, s ktorým bola žalovaná oboznámená, čo potvrdzuje žalovaná aj svojím podpisom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bola dodaná strava počas nariadenej izolácie v zariadení Akadémia PZ Bratislava, ktorú žalovaná absolvovala v období od 01.04.2020 do 22.04.2020, čo dokazuje aj dokument „COVID-19 Reg 20 - Policajná akadémia BA“ s údajmi žalovanej a žalovanou podpísané „Ukončenie povinnej karantény v zariadení MV SR“, bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 273,- EUR. V zmysle vyššie uvedeného, Ministerstvo vnútra SR refundovalo Akadémii PZ Bratislava náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytnutím stravy pre žalovanú, ktorá absolvovala nariadenú izoláciu. Žalobca opätovne poukazoval na ustanovenie o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), v zmysle ktorého platí: „Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.“. Predmetné ustanovenie určuje okruh osôb, ktoré sú povinné uhrádzať náklady spojené s plnením povinností ustanovených Ustanovenie však nerieši prípady, kedy náklady vzniknú subjektu, ktorý neuložil povinnosť podľa Žalobca s poukazom na vyššie uvedené vymáha od žalovanej paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovanú to, čo mala podľa plniť žalovaná sama. V prípade, ak by sa prvoinštančný súd nestotožnil s doterajšou právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako aj v tomto dopĺňajúcom vyjadrení, je možné posúdiť nárok žalobcu voči žalovanej aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), cit.: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Podľa , cit.: „Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.“ Z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: -35 zo dňa 26.04.2013 vyplýva, cit.: „Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.“ Žalobca má za to, že ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s doterajšou argumentáciou žalobcu, tak nárok na priznanie žalovanej sumy 273,- EUR vznikol žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností žalobca naďalej zotrvávajúc v plnom rozsahu na svojich všetkých doterajších písomných podaniach má za to, že i/ nárok žalobcu je daný, ii/ žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela skutkové tvrdenie, že bola v karanténnom zariadení Akadémia PZ Bratislava od 01.04.2020 do 22.04.2020, iii/ žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť, že faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa XX.XX.XXXX je za stravu poskytnutú žalovanému v karanténnom zariadení.

7. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že dňa 31.03.2020 sa vracali vlastným autom z M. na Slovensko s tým, že vedeli už o protipandemických opatreniach, pričom v tom období v M. boli veľké protipandemické . Išli vlastným autom bez toho, aby ohrozovali nejaké tretie osoby a bezprostredne po príchode sa rozprávala s Úradom verejného zdravotníctva, ktorý požadoval oznámenie adresy, kde sa bude zdržiavať, že má zostať v domácej karanténe. Po príchode na hranicu však videli množstvo áut a boli oboznámení s tým, že nejdú do domácej karantény, ale že ich premiestnia do zariadenia Ministerstva vnútra na niekoľko dní. Najprv hovorili o tom, že tam budeme jeden, dva dni.

V tom čase neboli pozitívni, lebo mali antigénové testy negatívne. Nemali ani žiadne príznaky. Priviezli ich na policajnú akadémiu, kde museli poskytnúť svoje osobné údaje s tým, že ich tam ubytovali a bolo tam ubytovaných mnoho ďalších ľudí. Nikto vtedy nehovoril, že ide o štátnu karanténu, pretože štátna karanténa pokiaľ vie bola uzákonená až 03.04.2020. Po niekoľkých dňoch izolácie im bolo povedané, že ide o štátnu karanténu. Nič nepodpisovali o tom, že majú povinnosť platiť za stravu alebo prípadne za ubytovanie v tej štátnej karanténe. Postupne dochádzalo k vzájomnej nákaze ubytovaných a tak sa nakazila neskôr aj ona, avšak po 14. dňoch bola testovaná a už bola negatívna. Medzitým sa nakazil jej priateľ, ktorý bol s ňou a preto nemohla byť prepustená, lebo bola v kontakte s pozitívne testovanou osobou, a tak bola v tom zariadení až do 22.04.2020. Nepopiera skutočnosť, že boli umiestnení na policajnej akadémii od 01.04.2020 do 22.04.2020 a počas tejto doby im bola poskytovaná aj strava, ale ku kvalite tejto stravy sa však vyjadrovať nebude. Poukázala na to, že neboli oboznámení ani s tým, že majú platiť za stravu, ani nič také nepodpisovali. Odmieta platiť sumu, ktorá je predmetom žaloby.

8. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

9. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, fyzické osoby sú povinné plniť na predchádzanie ochoreniam podľa , až h) a pri ohrozeniach verejného zdravia podľa až d), až i), , , , , až nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie,

10. Podľa Úradu verejného zdravotníctva č. zo dňa 16.03.2020 bod 2 sa všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na dobu nevyhnutnú a vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní.

11. Podľa č. , sumy stravného pre časové pásma sú 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

12. Podľa nariadenia č. , Financovanie karanténnych zariadení sa riadi usmernením generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1-2020/000496-006 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania zverejnenom na stránke www.korona.gov.sk.

13. Podľa čl. 3 ods. 4 usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p: SKR-COKP1-2020/000496-006, zo dňa 11.11.2020 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania, stravnou jednotkou je denná strava v odporúčanej celkovej výške 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu, ak ubytovanému bola dodaná celodenná strava (raňajky, obed, večera). Ak ubytovanému nebola dodaná celodenná strava, hodnota stravnej jednotky sa pomerne kráti podľa dodanej stravy vo výške 3,- eur za raňajky, 5,- eur za obed a 5,- eur za večeru.

14. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia č., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. V danej veci žalobca preukázal, že žalovaná bola v karanténnom zariadení Akadémia PZ Bratislava v období od 01.04.2020 do 22.04.2020, rovnako žalobca preukázal, že žalovanej bola vyhotovená faktúra za poskytovanie stravy v období pobytu v karanténnom zariadení aj to, že táto faktúra bola žalovanej doručená, taktiež že žalovanej boli zaslané výzvy na plnenie s uvedenou lehotou na plnenie.

16. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení a taktiež vo vyjadrení pred súdom priamo na pojednávaní uviedla, že bola v karanténnom zariadení po tom čo sa vrátila dňa XX.XX.XXXX z M. až do 22.04.2020. Taktiež nepoprela, že počas tejto doby jej bola poskytovaná strava. Avšak popierala dôvod a výšku pohľadávky.

17. K namietanému dôvodu pohľadávky súd uvádza, že dôvod vyplýva priamo zo zákona konkrétne z , z ktorého vyplýva, že náklady uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Uvedené ustanovenie zákona je v súlade s SR, nakoľko aj Ústavný súd vo svojom náleze č.k. -136 zo dňa 08.12.2021 konštatuje, že uvedené ustanovenie prešlo testom proporcionality (bod 164).

18. K namietanej výške nákladov za stravu súd uvádza, že stravná jednotka na jeden deň bola vyčíslená na sumu 13 Eur v zmysle usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p: SKR-COKP1-2020/000496-006, zo dňa 11.11.2020, pričom stravná jednotka bola oproti č. 176/2019 Z.z o sumách stravného navýšená iba o 1,40 za plastové obaly, v ktorých bola strava hygienicky zabalená. Žalovanej bola poskytnutá strava počas 21 dní, v čase od 01.04.2020 do 22.04.2020. Teda žalobcovi prináležia náklady za stravu v sume vo výške 273 Eur, ktorá je výsledkom násobku sumy stravného za jeden deň a počtom dní počas ktorých bola žalovanej poskytnutá strava. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 273 Eur ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény.

19. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, keď žalovaná neuhradila faktúru v lehote splatnosti XX.XX.XXXX (dátum z faktúry) a ktorý si uplatnil odo dňa XX.XX.XXXX (deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky) pričom výška úroku z omeškania je v súlade s a Nariadenia vlády SR č., nakoľko základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaného bola 0,00% (5% + 0,00%), t.j. súd zaviazal žalovanú na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy.

20. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, s tým, že lehotu na plnenie určil v zmysle .

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Žalobca bol v spore úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na to, že nežiadal priznať nárok na náhradu trov, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.