Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal odvolanie obžalovaného Ing. N. G. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. z 24.8.2021 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. z 24.8.2021 vo výroku o treste.

Na základe obžalovaný Ing. N. G., nar. X.X.XXXX v G., Česká republika, bytom P. č. XXX, okres T., štátny občan Belgického kráľovstva,

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.), § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) týždne.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Ing. N. G. uznaný za vinného v bode 1/ pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a bode 2/ pre trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému uložený podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31.12.2005) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 1 rok.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom bol nedostatočne zistený skutkový stav veci. Prvostupňový súd nepostupoval v súlade s ustanovením a Prvostupňový súd v rozpore s týmito ustanoveniami založil arbitrárnosť svojho postupu. Táto spočíva najmä v tom, že nereflektoval návrh na vykonanie znaleckého skúmania stavu pokladne s vyššou mierou citlivosti tak, aby toto reflektovalo skutočný stav pokladne v rozhodnom čase. Obžalovaný

o uvedené žiadal, nakoľko vyplácané finančné prostriedky boli poskytované ako zálohy zamestnancom, ktorí realizovali náplň predmetu podnikania spoločnosti General Road, a.s. Obžalovaný má za to, že vykonaním takéhoto doplnenia znaleckého skúmania je možné zistiť skutočný stav pokladne v rozhodnom čase, ktorý by zjavne potvrdil skutočnosti ním uvádzané. Bez náležitého vyhodnotenia faktického stavu pokladne v rozhodnom čase, nemožno hovoriť o zistení skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. Z uvedeného dôvodu je potrebné zistiť pomer objemu nezaplatenej dane a neodvedených odvodov k celkovému objemu záväzkov spoločnosti ku dňu splatnosti jednotlivých odvodov daní a odvodov poistného a odvodov zrážky dane z príjmu zo závislej činnosti ku dňu splatnosti cestnej dane a ku dňu splatnosti dane z pridanej hodnoty. K odvolaniu pripojil aj prílohu, ktorú tvorí výpočet skutočného stavu pokladne v rozhodnom čase vyhotovený obžalovaným. Taktiež pripojil prílohu č. 2, ktorá predstavuje sumarizáciu skutočného stavu pokladne za kalendárny rok 2000. Poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej, ak je spoločnosť insolventná, aby mohla uhrádzať všetky svoje záväzky ku dňu splatnosti, je povinná plniť a uhrádzať záväzky v poradí podľa ich dňa splatnosti. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že spoločnosť bola insolventná. Taktiež, že mala objem skôr splatných záväzkov niekoľkonásobne vyšší ako sú jej odvodové a daňové povinnosti, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Jediným zdrojom príjmov spoločnosti General Roud, a.s. bola pokladňa, ktorú spravovala O. C., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokyny na nakladanie s peniazmi dával pán A., pán C. a niekedy aj pán N.. Ona obžalovaného ani nepoznala, neprichádzala s ním do kontaktu. Nevie, či obžalovaný dával niekomu pokyny, možno pánovi C., ktorý jej priniesol do kancelárie bianco šeky, ktoré podpísal obžalovaný. Taktiež svedkyňa C. vo výpovedi pred súdom uviedla, že boli to pán C. a niekedy aj pán N., kto rozhodoval a podpisoval doklady nevyhnutné na nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti. Pokiaľ svedkyňa C. vypovedala odlišne od výpovede z prípravného konania z 12.3.2003, na súde uviedla, že si nepamätá, že by niečo také uviedla, ako je to uvedené v zápisnici z prípravného konania. Nespomína si, či čítala zápisnicu z 12.3.2003. Podpis v zápisnici je jej. Nepamätá si, že by niečo také bola povedala. Nevie, prečo je to tam uvedené. Nevie, prečo je v zápisnici uvedené, že povedala, kto je štatutár spoločnosti. Taktiež potvrdila, že každá peňažná operácia musela byť schválená pánom C. a nie obžalovaným. Nikdy nemohla robiť nič bez pána C.. Aj táto výpoveď svedkyne C. vyžaduje potrebu doplnenia znaleckého skúmania tak, ako to navrhoval obžalovaný. Na jeho návrh však okresný súd nereflektoval. Postup okresného súdu vo vzťahu k vykonaniu dôkazov podmieňujúcich náležité zistenie skutkového stavu, je teda potrebné hodnotiť ako alibistický a arbitrárny. Arbitrárnosť postupu okresného súdu je okrem iného založená aj nerešpektovaním zásady bezprostrednosti, v zmysle ktorej súd rozhoduje výlučne na podklade dôkazov, ktoré sú vykonané pred ním. Nie je zrejmé, prečo okresný súd nereflektoval na odstránenie rozporov svedeckých výpovedí svedkyne C. vykonanom na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021. Nemožno sa preto stotožniť s nekritickým zdôvodnením Okresného súdu Čadca, ktorý sa obmedzil výlučne na konštatovanie povinností obžalovaného plniť záväzky svojim veriteľom pomerne. Takýto záver je potrebné kategoricky odmietnuť. V odvolaní ďalej namietal, že trestné stíhanie obžalovaného je vedené už 21 rokov. Táto skutočnosť má podstatný význam najmä z hľadiska účinku a vplyvu, ktorý má trestné konanie na konkrétneho jednotlivca. Aplikácia príslušných ustanovení o trestnom konaní je aj z toho dôvodu ovládaná zásadou zákonnosti, zásadou primeranosti a zdržanlivosti, ako aj zásadou rýchlosti konania. Práve tieto zásady slúžia na minimalizáciu negatívnych vplyvov, čo do kvality základných ľudských práv a slobôd, pričom ich účelom je zabezpečenie ich ochrany. Pokiaľ trestné konanie sa vedie už 20 rokov, Okresný súd v Čadci túto skutočnosť zohľadnil výlučne v oblasti výšky ukladaného trestu. Obžalovaný má za to, že postupom prvostupňového súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle SR. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Poukázal, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, po preskúmaní obsahu spisu, ako aj výpovedi svedkov, je potrebné konštatovať, že vec ani zo skutkového ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti, ktorá by odôvodňovala celkovú dĺžku konania viac ako 20 rokov. Takáto dĺžka je v danom prípade neprípustná. Tiež poukázal na správanie obžalovaného, ktoré v žiadnom prípade nebolo príčinou prieťahov, ku ktorým došlo. Avšak, čo skutočne možno považovať za príčinu spôsobenia prieťahov v konaní, je že prvostupňový súd nijakým spôsobom neriešil situáciu, kedy znalec, ktorý mal súdom stanovenú lehotu na vyhotovenie znaleckého posudku, túto lehotu nerešpektoval, a preto takéto konanie, resp. nekonanie súdu nemožno vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v súlade so základným právom obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci sa jedná o situáciu, v ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného už v poradí piatykrát, pričom doposiaľ boli všetky odsudzujúce rozsudky súdu prvej inštancie zrušené pre ich zjavnú nezákonnosť. Zo strany okresného súdu sa teda jedná o opakované a svojvoľné vydávanie nezákonných rozsudkov, ktoré zjavne nemajú oporu v doposiaľ zistenom skutkovom stave veci. Z uvedenej skutočnosti

tak možno vyabstrahovať arbitrárnosť postupu prvostupňového súdu a z neho vyplývajúcu nezákonnosť napadnutého rozsudku, ako aj neúmerné opakované a nepodložené zasahovanie do subjektívnych práv obžalovaného. Ani po 20 rokoch vedenia trestného konania voči obžalovanému sa stále nepodarilo ustáliť skutkový stav, o ktorom by neexistovali dôvodné pochybnosti. S ohľadom na časový aspekt trestného konania, na ktorý poukázal, je potrebné poukázať aj na rozpory medzi svedeckými výpoveďami a znaleckým posudkom znalca Hyrošša. Vzhľadom na aktuálny časový odstup od začatia vyšetrovania je však zrejmé, že tento rozpor pravdepodobne nebude možné spoľahlivo rozptýliť. Uvedené má svoj základ v aplikácii zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorá v dôsledku svojej skutkovej, resp. faktickej povahy naberá na intenzite práve vplyvom času, po ktorý je trestné konanie vedené. Skutkový stav veci zistený znaleckým posudkom tak vplyvom času už nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať, pričom z tejto skutočnosti je zrejmé, že postupom času od údajného spáchania skutku sa trestné stíhanie zjavne míňa svojmu účelu. Poukázal, že je stíhaný ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný pôsobil ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti, a teda bol vrcholným predstaviteľom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Pokiaľ stanovy spoločnosti neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Za spoločnosť teda môže konať každý člen predstavenstva výlučne len v takom prípade, ak stanovy neurčia inak. Vo vzťahu k vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného je potrebné upriamiť pozornosť konajúceho súdu, že z doposiaľ zisteného skutkového stavu veci nie je sporné, že stanovy obchodnej spoločnosti General Roud, a.s. nikdy nestanovovali, že obžalovaný je oprávnený za spoločnosť konať samostatne. Takýto spôsob konania nevyplýva ani zo zápisov v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Práve naopak stanovy dotknutej obchodnej spoločnosti zhodne s obchodným registrom svedčia o tom, že za konanie spoločnosti smerom navonok bolo možno považovať výlučne také právne úkony obchodnej spoločnosti General Roud, a.s., ktoré boli podpísané výhradne dvoma členmi predstavenstva. Stanovy navyše nereglementovali medzi členom predstavenstva a medzi jeho predsedom. V tejto súvislosti je zjavne nesprávne a súčasne v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ak okresný súd považuje osobu obžalovaného za osobu, ktorá je zodpovedná za celý chod obchodnej spoločnosti. Je prinajmenšom naivné sa domnievať, že vedenie akciovej spoločnosti môže spočívať výlučne na jednej osobe. Zo žiadnych okolností preto nemožno ustáliť kategorický záver o výlučnej zodpovednosti predsedu predstavenstva za celý chod akciovej spoločnosti. V akciových spoločnostiach je bežným javom delegácia jednotlivých právomocí, a to medzi jednotlivých zamestnancov spoločnosti, ktorí nemusia byť nevyhnutne členmi štatutárneho orgánu spoločnosti. Takýto postup tak možno označiť za bežný vo vzťahu k riadeniu obchodnej spoločnosti, pričom takýto postup je plne v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami, ktoré zákonodarca koncipoval do požiadavky konania v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou. Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie určitý kvalitatívny štandard, ktorý je kladený na štatutárny orgán obchodnej spoločnosti ex lege. Obsahom právnej úpravy odbornej starostlivosti tak nie je a nikdy nebola požiadavka, aby sám štatutárny orgán disponoval v každej jednej situácii komplexnou znalosťou každej problematiky, s ktorou čo i len potenciálne môže v rámci výkonu svojej pôsobnosti prísť do kontaktu. Pre naplnenie znaku konania s odbornou starostlivosťou sa vyžaduje od konateľov určitá úroveň profesionality. Profesionalitou sa však nerozumie, že musia byť odborne kvalifikovaní alebo vzdelaní na každý možný aspekt ich funkcie. Odborná starostlivosť je práve naopak koncipovaná na schopnosti rozpoznať svoju vlastnú neznalosť v určitej oblasti, ktorú je štatutárny orgán v zmysle požiadavky konania s odbornou starostlivosťou povinný eliminovať prostredníctvom poverenia takej osoby, ktorá touto znalosťou v danej oblasti disponuje. Skutočnosťou relevantnou pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti je to, kto mal prístup disponovať s prostriedkami, ktoré sa v rozhodnom čase nachádzali v pokladni. Zo zisteného skutkového stavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by touto osobou bol obžalovaný, ale práve naopak, aj svedecké výpovede T. C. výslovne potvrdzujú, že touto osobou bol pán C.. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu je vyvodzovaná trestná zodpovednosť voči obžalovanému, t.č. predsedovi predstavenstva dotknutej spoločnosti. Obžalovaný dal do pozornosti aj skutočnosť, že v rozhodnom čase sa sťahoval zo zahraničia na územie Slovenskej republiky. Je nesprávne sa domnievať, že popri sťahovaní sa, bez reálnej možnosti samostatne konať v mene obchodnej spoločnosti a za súčasnej delegácie kompetencií v rámci organizačnej štruktúry spoločnosti, by sa obžalovaný čo i len potencionálne mohol dopustiť úmyselného trestného činu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný osobám podieľajúcim sa na riadení spoločnosti bezvýhradne dôveroval, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že podpísal tzv. „bianco“ šeky, aby vplyvom vývoja jeho osobnej situácie nebol dotknutý chod spoločnosti. Poukázal, že trestnoprávnu zodpovednosť je možné vyvodiť výlučne za predpokladu, ak sú naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu kumulatívne vrátane zavinenia. V kontexte nedostatočne zisteného skutkového stavu, t.j. bez dôvodných pochybností nemožno jednoznačne ustáliť záver o kumulatívnom

naplnení všetkých obligatórnych znakov dotknutých skutkových podstát trestných činov. Zo svedeckej výpovede svedkyne C. vyplýva, že v prípade obžalovaného absentuje okrem vymedzeného nedostatku naplnenia objektívnej stránky dotknutých skutkových podstát (vplyvom delegácie právomoci smerom dovnútra spoločnosti) aj naplnenie požiadaviek subjektívnej stránky konkrétnych trestných činov, t.j. znak úmyselného zavinenia na strane obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa , preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je čiastočne dôvodné pokiaľ ide o výrok o treste.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom už piatykrát, pričom predchádzajúce rozsudky boli na základe opravného prostriedku obžalovaného krajským súdom zrušené, a to najmä z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj formálnych chýb rozsudku, keď napr. odôvodnenie kvalifikácie nezodpovedalo kvalifikácii vo výrokovej časti rozsudku, resp. skutková veta nezodpovedala kvalifikácii skutku uvedenej vo výroku rozsudku. V tomto smere išlo nepochybne o nedostatky, ktoré je možné pričítať nesústredenosti prvostupňového súdu pri samotnom vypracovaní rozsudkov.

Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu - z 24.8.2021, po preskúmaní spisu krajský súd konštatuje, že v celkovom konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení , ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv u obžalovaného na obhajobu, pričom na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu, a to pri plnom uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. Pokiaľ ide o výrok o vine, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku postupujúc podľa uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k odsudzujúcemu rozsudku. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutkov, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005 - v bode 1/ a trestného činu nezaplatenia dane podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 - v bode 2/.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú a nestotožňuje sa s odvolacími námietkami obžalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a o potrebe doplnenia dokazovania - ďalším znaleckým posudkom.

V tomto smere krajský súd poznamenáva, že obžalovaný je usvedčovaný nielen svojou vlastnou výpoveďou, ale aj výpoveďami svedkov O. C., C. C., Ing. S. U., Ing. A. C., posudkom znalca Ing. Romana Hyrošša, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o výpovede obžalovaného a vyššie uvedených svedkov, krajský súd poznamenáva, že svedkovia boli vypočutí jednak v prípravnom konaní v roku 2001, teda v dobe bezprostredne po spáchaní skutku a následne s odstupom času na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na výpovede svedkov z prípravného konania, nakoľko prípadný odklon od týchto výpovedí s tým, čo uviedli na hlavnom pojednávaní, je vysvetliteľný najmä odstupom času, keď ako sami uviedli, na niektoré skutočnosti sa už nepamätali.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o obdobie, pre ktoré je trestne stíhaný, bol ako predseda predstavenstva spoločnosti General Road, a.s. Oščadnica, kompetentný na uhradenie dane a poistného príslušným orgánom len on, a teda len on mohol dať príkaz, aby poistné a daň boli uhradené. Je pravdou, že poistné a daň v tomto období uhrádzané neboli, čo odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré mala spoločnosť v pokladni uviedol, že z týchto peňazí boli uhrádzané mzdy zamestnancov a také náklady a platby, ktoré boli nevyhnutné pre chod firmy. Pokiaľ ide o preddavky vyplácané zamestnancom, tieto sa pohybovali do výšky až 700 000,- SK (23 236,- eur) V ďalšej výpovedi obžalovaný uviedol, že on sám bol zodpovedný za neplatenie splatnej dane. Príslušné daňové priznania on riadne odovzdal na daňový úrad, ale daňové nedoplatky vznikli z toho dôvodu, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný taktiež uviedol, že je možné, že ho účtovníčka alebo pani C. upozorňovali, že nemajú z čoho zraziť poistné a preddavok na daň, avšak jeho to nejak nebolelo, pretože je to dlh, ako ktorýkoľvek iný. Uviedol, že firma platila len to, čo bolo absolútne nevyhnutné na to, aby bol zabezpečený chod firmy.

Svedkyňa C. C. uviedla, že obžalovaný bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. Mal podpisový vzor v peňažných ústavoch a každá peňažná operácia musela byť ním schválená. Pokiaľ ide o nezaplatenie splatnej dane, teda v danom prípade dane z pridanej hodnoty, príslušné daňové priznania boli spoločnosťou za jednotlivé obdobia riadne odovzdané na Daňový úrad Čadca, pričom príslušné nedoplatky vznikli z toho dôvodu, že spoločnosť mala nedostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ spoločnosť mala finančné prostriedky, tieto sa využili na nákup pohonný hmôt, náhradných dielov na zabezpečenie chodu frézovacích strojov a na úhradu miezd zamestnancov, teda na náklady zabezpečujúce nevyhnutný chod firmy.

Svedkyňa O. C. vypovedala, že obžalovaný bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. Mal podpisový vzor v peňažných ústavoch a každá peňažná operácia musela byť ním schválená. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré mala spoločnosť k dispozícii, z týchto boli hradené mzdy zamestnancov a náklady zabezpečujúce nevyhnutný chod firmy.

Svedok Ing. A. C. vypovedal, že obžalovaný bol predsedom predstavenstva spoločnosti, a teda aj štatutárnym orgánom spoločnosti. Obžalovaný bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. Mal svoj podpisový vzor v jednotlivých peňažných ústavoch a každú peňažnú operáciu schvaľoval jedine on. Pokiaľ mala spoločnosť nejaké finančné prostriedky, tieto sa využili na nákup pohonných hmôt, náhradných dielov, teda na zabezpečenie chodu firmy a na úhradu miezd zamestnancov.

Svedok Ing. S. U. uviedol, že obžalovaný ako predseda predstavenstva a štatutárny orgán spoločnosti v plnom rozsahu zodpovedal za celkový chod, teda riadenie celej spoločnosti. Taktiež každú peňažnú operáciu schvaľoval jedine obžalovaný.

Z vyššie uvedených výpovedí, či už obžalovaného alebo svedkov, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že bol to výlučne obžalovaný, ktorý rozhodol, že finančné prostriedky, ktoré mala spoločnosť k dispozícii, budú výlučne použité na zabezpečenie chodu firmy, teda na ďalšie podnikanie a nadobúdanie ďalšieho zisku, a to aj na úkor platenia povinných odvodov štátu. Možno teda konštatovať, že obžalovaný uprednostnil investovanie do podnikania na úkor uhradenia daní a poistného, teda finančné prostriedky, ktoré mala firma k dispozícii v takom množstve, že bola schopná si plniť svoje odvodové povinnosti, použil na ďalšie podnikanie. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že už v minulosti vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ obžalovaný namietal, že ako predseda predstavenstva nebol nositeľom oprávnenia konať navonok v mene spoločnosti samostatne, pre posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti je podstatný fakt, či a akým spôsobom on sám ovplyvňoval nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti, a to aj pokiaľ ide o platby voči subjektom uvedeným v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov jednoznačne a nepochybne vyplýva, že bol to výlučne a práve obžalovaný, ktorý rozhodoval o nakladaní s finančnými prostriedkami spoločnosti.

Nielen z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že zálohy pre zamestnancov mohli byť v kritickom období vyplácané až do výšky 700 000,- SK (23 236,- eur), ale aj z posudku znalca Ing. C. nepochybne vyplýva, že spoločnosť v kritickom čase disponovala takým množstvom finančných prostriedkov, ktoré

jej umožňovali plniť odvodové povinnosti podľa rozsudku prvostupňového súdu v celkovej výške 434 546,96 SK (14 424,32 eur).

S poukazom na dôkaznú situáciu potom nepovažuje krajský súd za opodstatnenú námietku obžalovaného, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a že dokazovanie je potrebné doplniť novým znaleckým posudkom. Z vykonaných dôkazov podľa názoru krajského súdu nepochybne vyplýva, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov, ktoré jej umožňovali plniť si svoje odvodové povinnosti. Neobstojí ani obhajoba obžalovaného, že spoločnosť mala dlh aj voči iným subjektom, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by odvodové povinnosti voči štátu v rozsahu uvedenom v rozsudku prvostupňového súdu spoločnosť neplnila len z toho dôvodu, že prednostne splácala záväzky voči iným subjektom. Naopak, bezpečne bolo podľa názoru krajského súdu preukázané, že spoločnosť si neplnila odvodové povinnosti výlučne len z toho dôvodu, že všetky finančné prostriedky, ktorými disponovala, investovala len do podnikania za účelom dosiahnutia ďalšieho zisku, a to aj na úkor plnenia si daňových povinností.

Z vykonaných dôkazov je teda zrejmé, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov, aby si mohla plniť daňové povinnosti a preto nepovažuje ani krajský súd za dôvodnú požiadavku obžalovaného doplniť znalecké dokazovanie v tom smere, aby bol preskúmaný skutočný stav pokladne spoločnosti v rozhodnom čase, keďže z vykonaných dôkazov je zrejmé, akým spôsobom, resp. v akom rozsahu boli vyplácané aj preddavky - zálohy zamestnancom spoločnosti.

Ako bolo už vyššie konštatované, tiež nebolo preukázané, že spoločnosť si neplnila odvodové povinnosti voči štátu preto, že uhrádzala prednostne záväzky v poradí podľa doby ich splatnosti.

Obžalovaný v odvolaní poukazuje na výpoveď svedkyne O. C. na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021, v ktorej okrem iného uviedla, že pokyny na nakladanie s peniazmi dával pán A., pán C. a niekedy aj pán N.. Nevie, či obžalovaný dával niekomu pokyny, možno pánovi C., ktorý jej priniesol do kancelárie bianco šeky, ktoré podpísal obžalovaný. Vyjadrenie svedkyne O. C. na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021 pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach, však podľa názoru krajského súdu vyznieva absolútne nepresvedčivo a zmätočne. Svedkyňa jednak uviedla, že si nepamätá, že by niečo také, ako je uvedené v zápisnici z 12.3.2003, uviedla a nepamätá si, že by niečo také povedala. Nepamätá si, či čítala túto zápisnicu, avšak podpis v zápisnici je jej. Na druhej strane v tej istej výpovedi svedkyňa uviedla, že to, čo vypovedala pred policajtom, vypovedala pravdu. Tieto výpovede s odstupom času nechce ani zmeniť a ani doplniť. Svedkyňa na jednej strane potvrdzuje, že v prípravnom konaní vypovedala pravdivo, skutočnosti uvedené v tejto výpovedi nechce ani zmeniť a ani doplniť, avšak na druhej strane uviedla, že si nepamätá, že by niečo také vypovedala v prípravnom konaní a že nevie, prečo je to tam uvedené. Za takýchto okolností považuje aj krajský súd za vieryhodnú výpoveď svedkyne O. C. z prípravného konania dňa 12.3.2003, nakoľko ide o výpoveď vykonanú v krátkom časovom období po spáchaní skutku obžalovaným, pričom jej výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021

- vykonaná s odstupom viac ako 20 rokov po spáchaní skutku, nie je presvedčivá, keďže ako sama svedkyňa okrem iného uviedla tiež, že pred policajtom vypovedala pravdu. Naviac, práve výpoveď svedkyne O. C. z prípravného konania je v súlade aj s výpoveďami svedkov Ing. U., Ing. C. a čiastočne aj výpoveďou samotného obžalovaného, z ktorých taktiež nepochybne vyplýva záver, že o použití finančných prostriedkov spoločnosti rozhodoval výlučne obžalovaný. Takže výpoveď svedkyne O. C. na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021, na ktorú poukázal v odvolaní aj obžalovaný, podľa názoru krajského súdu nespochybňuje trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovaného v tom smere, že nemôže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči obžalovanému ako predsedovi predstavenstva akciovej spoločnosti, nakoľko stanovy obchodnej spoločnosti nestanovovali, že obžalovaný je oprávnený za spoločnosť konať samostatne. Naopak stanovy dotknutej spoločnosti svedčia o tom, že za konanie spoločnosti smerom navonok bolo možné považovať výlučné také právne úkony obchodnej spoločnosti, ktoré boli podpísané výhradne dvoma členmi predstavenstva. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že už vyššie uviedol, že pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného je podstatný fakt, či a akým spôsobom ovplyvňoval nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti, a to aj pokiaľ ide o odvodové povinnosti voči štátu. V tomto smere je podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázaná trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného, nielen jeho vlastnou výpoveďou, ale aj výpoveďami vyššie

uvedených svedkov Ing. C., Ing. U. a svedkyne C., z ktorých jednoznačne vyplýva, že o použití finančných prostriedkov spoločnosti rozhodoval výlučne obžalovaný.

Keďže z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný z titulu svojho postavenia v spoločnosti uprednostnil použitie finančných prostriedkov spoločnosti na ďalšie podnikanie, teda dosiahnutie ďalšieho zisku na úkor plnenia si odvodových povinností voči štátu, neobstojí ani odvolacia námietka obžalovaného, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Za opodstatnenú však považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcu sa dĺžky trestného konania, najmä konania pred prvostupňovým súdom. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že na Okresný súd Čadca bola na obžalovaného podaná obžaloba dňa 27.11.2006, pričom v poradí piaty rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 24.8.2021, teda po takmer 15-tich rokoch. Krajský súd poznamenáva, že už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval neprimeranú dĺžku konania pred prvostupňovým súdom, a to bez zavinenia obžalovaného. Predchádzajúce rozhodnutia okresného súdu boli zrušované aj pre nedostatky samotných rozsudkov, z dôvodov ktorých boli rozsudky nejasné, nepreskúmateľné a z tohto dôvodu nesprávne. Vzhľadom na chyby predchádzajúcich rozsudkov možno konštatovať, že k týmto došlo výlučne z dôvodu nedostatočnej pozornosti samosudkyne pri vypracovaní rozsudkov, ako aj nedostatočného rozsahu vykonaného dokazovania napriek usmerneniu krajského súdu ohľadom rozsahu dokazovania. Krajský súd sa preto stotožňuje s konštatovaním obžalovaného, že postupom prvostupňového súdu bolo porušené právo obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce aj z SR. Aj keď krajský súd v minulosti poukazoval na túto skutočnosť s tým, že prvostupňový súd bude musieť na ňu prihliadnuť v prípade ukladania trestu obžalovanému, trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom nepovažuje krajský súd za primeraný a spravodlivý. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, to znamená, že nielen pred spáchaním trestného činu, ale aj po jeho spáchaní viedol riadny život. Nie sú známe o ňom žiadne negatívne poznatky. Za takýchto okolností považuje krajský súd, keď obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom

- trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 1 rok, za trest neprimeraný a najmä neúčelný. Obžalovaný svojím doterajším spôsobom života preukázal, že nemá problém viesť riadny život. Konanie, pre ktoré je stíhaný, možno teda nepochybne považovať za ojedinelé vybočenie z riadneho spôsobu života. Krajský súd sa preto nedomnieva, že by práve trest odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu, bol potrebný a dôvodný k náprave a prevýchove obžalovaného. Naopak, krajský súd s prihliadnutím na fakt, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, bol spáchaný v roku 2000, trestné stíhanie bolo začaté dňa 24.1.2021 a trvá teda viac ako 20 rokov a s poukazom najmä na fakt, že nepochybne nebolo zachované právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces spočívajúce na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dospel k záveru, že primeraným a spravodlivým trestom pre obžalovaného bude podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 800,- eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 týždne, k nariadeniu ktorého by došlo v prípade, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril. Ide o trest, ktorý možno podľa názoru krajského súdu považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a ktorý v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného. V neposlednom rade ide o trest, ktorý je podľa názoru krajského súdu potrebné chápať aj ako určitú satisfakciu za porušenie základného práva obžalovaného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.