Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A.. X. M., narodený X.XX.XXXX, bytom Z. strelnici XX, E., zastúpený Mgr. Michal Ferčák, so sídlom Bernolákova 1652/29, Topoľčany, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpený JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 52058310, o zaplatenie 5890,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 26.11.2020 č.k. -137, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5.890,80 eura s úrokom z omeškania 5% ročne od 28.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny na tom skutkovom základe, že dňa 5.12.2017 prišlo k škodovej udalosti, ktorá vznikla poškodením nehnuteľnosti pod ťarchou snehu na adrese S. XX, E. - O.. Vzniknutú škodu žalovanej ohlásil, umožnil obhliadku a preukázal jej výšku, ktorá vznikla na prístrešku vo výške 3.668,46 eura a na stene rodinného domu vo výške 2222,34 eura. Žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti dňa 12.3.2018 bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že po preverení SHMÚ " výška snehovej pokrývky bola 5 cm a takáto snehová pokrývka a následné ťaženie nemohlo viesť k uvedenému poškodeniu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , ako aj ust. , a . Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nebolo sporným, že predmet poistenia, a to prístrešok a fasáda rodinného domu bol dňa 5.12.2017 poškodený, ale bolo sporným, či v dôsledku ťarchy snehu, k tomuto poškodeniu mohlo dôjsť, a či má žalobca právo na plnenie podľa . Žalovaná odmietla plniť, čo i len sčasti s odôvodnením, že nemohlo dôjsť k poškodeniu prístrešku a fasády domu ťarchou snehu, pretože zaťaženie ťarchou snehu nepresahovalo normou stanovenú hodnotu V konaní, teda boli sporné pochybnosti o výklade čl. XXIII bod 12 VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, ktoré dojednanie upravuje to, čo sa považuje za poškodenie nadmernou ťarchou snehu a pretože z toho ustanovenia nevyplýva aká je normou stanovená hodnota a ani to, že by sa malo jednať výlučne o statické pôsobenie ťarchou snehu, tak ako tvrdila žalovaná platí podľa výklad, ktorý je pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejší a to, že takáto hodnota nie je určená, a že nadmernou ťarchou snehu je aj ťarcha, ku ktorej môže prísť po zosuve snehu zo strechy. Žalovaná nenamietala tvrdenie žalobcu, že prišlo k zosuvu snehu zo strechy rodinného domu, čo bolo preukázané aj predloženou fotokópiou, a že prístrešok je pripevnený k fasáde rodinného domu tak, že na strechu prístrešku mohol spadnúť sneh zo strechy rodinného domu. V ďalšom poukázal na ust. , podľa ktorého nie je možné dôvod odmietnutia plnenia

dodatočne meniť, a na dodatočnú obranu žalovanej, že dôvodom odmietnutia plnenia je nesprávna konštrukcia prístrešku neprihliadol. Nevykonal znalecké dokazovanie z dôvodu, že úlohou znalca nie je vyjadrovať sa k norme a na dodatočný doplnený dôvod odmietnutia plnenia súd neprihliadol, a preto znalecké dokazovanie nevykonal. Keďže bolo preukázané, že prišlo k poistnej udalosti, a to nadmerným zaťažením prístrešku ťarchou snehu, v dôsledku čoho prišlo k jeho poškodeniu, aj poškodeniu fasády rodinného domu, má žalobca podľa právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Žalovaná nenamietala, že by výška škody nebola primeraná, preto súd tieto tvrdenia považoval za nesporné, z predložených listinných dôkazov za preukázané, a preto považoval žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5.890,80 eura za dôvodnú. Žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti listom zo dňa 12.3.2018, a preto sa podľa dostala od 28.3.2018 do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku podľa veta prvá . Preto žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces písm. e) ( súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci . Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny a v rozpore so zákonom, nakoľko nespĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie súdu. Mal za to, že súd prvej inštancie v priebehu konania pochybil a porušil zákona v ust. Článku VI ods. 1 , ako aj v článku 47 ods. 3 SR. Na uskutočnenie tejto zásady súd ukladá súdu povinnosť, aby obom stranám sporu zaistil rovnaké možnosti na uplatnenie ich prostriedkov procesného útoku. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní, konanom dňa 26.11.2020, aj napriek tej skutočnosti, že žalovaná sa ospravedlnila z pojednávania z preventívnych dôvodov, v súvislosti so šírením pandémie Covid-19. Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní rozhodol vo veci samej, pričom v zápisnici z pojednávania uviedol aj predbežné právne posúdenie veci, a keďže sa nezúčastnila pojednávania, nemohla na základe predbežného právneho posúdenia veci uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie zaslať zápisnicu z pojednávania a poskytnúť lehotu, aby sa mohli vyjadriť nielen k predbežnému právnemu posúdeniu, ale aj k uplatnenej výške nároku žalobcu. Súd však na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok a zápisnicu z pojednávania zaslal spolu rozsudkom tak, že sa nemohli vyjadriť , ani predložiť dôkazy na podporu takéhoto vyjadrenia. Týmto nezákonným procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 3.Žalovaná ďalej nesúhlasí s tým, že bolo preukázané, že došlo k poistnej udalosti, pre ktorú bolo dohodnuté majetkové poistenie žalobcu. Oznámenie o vzniku škodovej udalosti žalobca uviedol ako živelnú udalosť, ťarchu v snehu. Žalovaná listom zo dňa 12.3.2018 oznámila žalobcovi, že poistnú udalosť rieši bez poistného plnenia, nakoľko nemohlo dôjsť k poškodeniu ťarchou snehu, pretože pre danú lokalitu bolo zaťaženie len 28,6 kg na m2 a žalovaná túto škodovú udalosť aj likvidovala a zisťovala, či k tejto nadmernej ťarche snehu mohlo objektívne dôjsť. Žalovaná od počiatku tvrdí, že k poistnej udalosti neprišlo, pretože nešlo o škodu spôsobenú nadmernou ťarchou snehu. Bol to práve žalobca, ktorý počas konania zmenil dôvod ako mu vznikla škoda, tvrdiac, že vplyvom výrazného oteplenia v priebehu krátkeho časového obdobia došlo k rázovému zaťaženiu snehom, ktorý sa zosunul z veľkej časti strechy. Žalovaná navrhla vykonať dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctva, ktorý by zodpovedal na otázku, či zaťaženie konštrukcie snehom prekročilo normou stanovené hodnoty a tým by sa vyriešilo, či žalobca má nárok na poistné plnenie z titulu nadmernej ťarchy snehu (nie z iného, alebo nie). Zosuv snehu zo strechy predmetom skúmania nemal byť, a nie je ani príčinou škody, ktorá spadá pod poistné podmienky, resp. nie je krytá poistením, ktoré má žalobca uzatvorené. Pre žalovanú platí ustanovenie , ktoré hovorí o tom, že žalovaný nesmie dodatočne dôvod odmietnutia plnenia plniť, pričom uvedené žalovaná v žiadnom prípade neporušila. Toto musí platiť aj opačne, teda že ani žalobca dodatočne nesmie meniť dôvod (príčinu škody), od ktorého odvodzuje svoj nárok na poistné plnenie. Súd prvej inštancie svojvoľne určil, že sneh spadol zo strechy rodinného domu, takže musí ísť o náhodnú udalosť a je jedno z akého dôvodu došlo k takémuto zosuvu. Takéto svojvoľné úvahy sú neprijateľné. Poistné podmienky, príslušné pre poistenie rodinného domu žalobcu

neobsahujú pojem zosuv snehu, ale iba ťarchu snehu, aj to až nadmernú. Žalovaná je toho názoru, že pojmy nadmerné zaťaženie snehom a zosuv snehu, nie je možné stotožňovať, a teda ani konajúci súd by nemal pojem nadmerná ťarcha snehu takto nesprávne, až svojvoľne vykladať. Tiažou snehu alebo námrazy sa rozumie deštruktívne pôsobenie nadmernej hmotnosti snehu, alebo námrazy na strešné krytiny, nosné a ostatné konštrukcie budov. Za nadmernú hmotnosť snehu alebo námrazy sa považuje (statické) zaťaženie stavebnej konštrukcie, presahujúce platnou technickou normou stanovené hodnoty, pre zaťaženie striech snehom. Žalovaná chcela poukázať na to, že je potrebné znalecké dokazovanie, a teda ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, aby dal súdu, aj strán sporu odpoveď na otázku, či bola konštrukcia prístrešku v zmysle príslušnej normy (STN na zaťaženie snehu) správne navrhnutá a zrealizovaná, prípadne, či nebolo príčinou jej poškodenia práve nesprávny návrh alebo realizácia stavebného projektu (prístrešku). Súd nemá oprávnenie hodnotiť vec po odbornej stránke, bez vykonania príslušného dokazovania, a preto žalovanej nie je zrejmé, prečo odmietol vykonať znalecké dokazovanie. Takýmto postupom súdu, dochádza podľa jej názoru, k porušeniu jej základného práva ako strany sporu, na spravodlivý proces zaručeným právnym poriadkom Slovenskej republiky v Čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ust. pre poistenie majetku stanovuje žalobcovi špeciálnu prevenčnú povinnosť, podľa ktorej je poistený dbať, aby poistná udalosť nenastala, čo zahŕňa aj aktívne vlastné konanie poistené, ktoré nie je viazané na plnenie príkazných noriem. Žalovaná trvá na tom, že pokiaľ by zrútenie prístrešku bolo spôsobené následkom nesprávne navrhnutej konštrukcie prístrešku, nie je povinná plniť z poistnej zmluvy, nakoľko poistná zmluva nebola uzatvorená na riziko vo vzťahu k nesprávne zrealizovanej stavbe. 4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti kladené na obsah súdneho rozhodnutia podľa ust. . Žalovaná vo všeobecnej rovine uvádza v podanom odvolaní viacero odvolacích dôvodov, avšak nedokázala preukázať opodstatnenosť ani jedného z nich. Žalovaná namieta porušenie práva na rovnaké postavenie strán sporu v civilnom procese, avšak opomenula ten fakt, že v konaní pred súdom prvej inštancie mala zo strany súdu, plne zabezpečené právo predniesť prostriedky svojej procesnej obrany, za rovnakých podmienok ako žalobca. Žalovanej boli doručené písomne podania žalobcu, ku ktorým mala možnosť sa vyjadriť a rovnako tak bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie, ktorého termín bol určený na 26.11.2020. Pred pojednávaním žalovaná zaslala minimálne tri písomné podania, mala tak nepochybne vytvorený viac ako dostatočný priestor na to, aby v konaní uplatnila všetky prostriedky svojej procesnej obrany. Obrana na odvolacie námietky žalovanej, že súd prvej inštancie zasiahol do rovnosti strán konania nie je nielen nepodložená, ale zjavne nepravdivá. Zodpovednosť za spôsob, akým žalovaná pristúpila k výkonu svojich procesných práv a povinností zaťažuje v plnej miere žalovanú, nie súd. Pokiaľ ide o pojednávanie, konané dňa 26.11.2020, žalovaná uviedla, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s tým, aby konajúci súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovanej muselo byť zrejmé, že na pojednávaní súd postupuje okrem iného v zmysle ust. 181 ods. 2 , napriek tomu výslovne súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti a o odročenie pojednávania nepožiadala. Nebol preto daný žiadny legitímny dôvod na odročenie pojednávania a žiadna zákonná prekážka nebránila súdu prvej inštancie v ukončení dokazovania, ani vo vydaní meritórneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k nej, žalovaná opakovania uvádzala, že k samotnej výške uplatneného nároku na poistné plnenie sa vyjadrí až po vykonanom znaleckom dokazovaní. Dovtedy považovala takéto vyjadrenie za predčasné. Žalovanej žiadna objektívna prekážka nebránila v tom, aby v niektorom zo svojom písomnom podaní rozporovala výšku uplatneného nároku. Pokiaľ toto svoje právo nevyužila, musí znášať všetky následky spojené s neunesením svojho bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V sporovom konaní, ktoré sa vyznačuje zásadou kontradiktórnosti súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, uplatnených stranami sporu včas. V nadväznosti na aplikáciu ust. , žalovaná tvrdí, že nie ona, ale žalobca dodatočne zmenil dôvody uplatneného nároku. Písomná komunikácia jednoznačne preukazuje, že takýto výklad listinných dôkazov zo strany žalovanej nie je pravdivý. Námietku upevnenia strešnej konštrukcie prevenčnej povinnosti, či protisnehových zábran na streche rodinného domu vzniesla žalovaná až počas súdneho konania. V súdnom spise sa nachádza vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.3.2018 a 19.4.2018, v ktorých jednoznačne vymedzila dôvody odmietnutia poistného plnenia. Týmto dôvodom mala byť výška snehovej pokrývky len 5 cm, a že predmetom poistenia je len statické, nie dynamické zaťaženie snehom. Práve výšku snehovej pokrývky v uvedenej správe SHMÚ použila žalovaná ako argument na odmietnutie poistného plnenia. Pád, resp. zošmyknutie snehu žalovaná nerozporovala, tvrdila len, že dynamické zaťaženie poistná zmluva nepokrýva. Vo vyjadrení zo dňa 2.10.2020 v nadväznosti na

zosunutie snehu poukazovala na nedostatočné vyriešenie zábran proti zosuvu snehu zo strechy, a teda na možné pochybenie zhotoviteľa. Tvrdenie súdu, že žalovaná dôvody odmietnutia poistného plnenia dodatočne menila je logickým a správnym výsledkom vykonaného dokazovania a vychádza zo samotných vyjadrení žalovanej. Súd prvej inštancie následne v tejto súvislosti žalovanej zrozumiteľne vysvetlil, prečo jej návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania považuje za bezpredmetné. Žalobca výšku škody preukázal listinnými dôkazmi, žalovaná tieto dokumenty nevyvrátila, len tvrdila, že považuje za predčasné sa k výške uplatneného nároku vyjadrovať. Vznik poistnej udalosti preukázal fotodokumentáciou, zápisom o obhliadke a predsúdnou komunikáciou strán sporu. Zmluvné podmienky nároku na poistné plnenie preukázal poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami, teda zjavne ku všetkým svojím podstatným tvrdeniam predložil relevantné listinné dôkazy. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že súd neprihliadal na preukázané tvrdenia žalovanej a narušil tým rovnovážne postavenie strán. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku reagoval na všetky námietky a tvrdenia žalovanej, čo je nespochybniteľné z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie vysvetlil, akým spôsobom vyložil ust. čl. XXIII. bod 12 VPP a výklad súdu je podľa jeho názoru plne v súlade s . Žalovaná svojím návrhom na znalecké dokazovanie fakticky chcela docieliť to, aby obsah poistnej zmluvy dopĺňal znalec a určoval hodnoty, ktoré poistná zmluva neurčuje. Záverom uviedol, že žalovaná tvrdí, že na posúdenie doposiaľ ňou uvedených skutočností sú potrebné vedecké (odborné) poznatky, ktorými nedisponuje nielen žalobca, ani žalovaná. Žalovaná podľa jeho názoru potrebnými odbornými poznatkami disponovať musí, a jej argumentácia je iba snahou o presun zodpovednosti za neunesenie svojho bremena tvrdenia a dôkazného bremena na súd prvej inštancie, či žalobcu. 5.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že na dôvodoch svojho odvolania trvá v plnom rozsahu. Uviedla, že súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti, avšak nie s tým, aby súd rozhodol bez toho, aby vyhovel jej návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. S pojednávaním v neprítomnosti by súhlasila iba v tom prípade, ak by súd prvej inštancie žalobu zamietol v plnom rozsahu. Je presvedčená, že súd prvej inštancie pochybil, keď po predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní dňa 26.11.2021 jej neposkytol lehotu, aby sa mohla vyjadriť nielen k predbežnému právnemu posúdeniu, ale aj k uplatnenej výške nároku žalobcu. 6.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý opakovane zdôraznil, že zákonné podmienky na konanie pojednávania zo dňa 26.11.2020 v neprítomnosti žalovanej boli splnené. Zákonný dôvod na odročenie pojednávania v zmysle , daný nebol. Uvedenie predbežného právneho posúdenia veci v zmysle je obligatórnou súčasťou pojednávania, žalovaná preto musela mať o takomto postupe vedomosť a o svojich procesných právach a povinnostiach bola zo strany súdu riadne poučená. 7.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

8.Žalovaná ako prvý odvolací dôvod namieta porušenie ust. , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. , treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio justitie (odmietnutie spravodlivosti. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť , alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci to, ako súd viedol spor, znemožňujúci strane sporu realizáciu procesných oprávnení a mariac sa možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napr. , , , ). Tento pojem nie je možné vykladať explicitne, jeho vzťahovaním sa na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť.

10.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu, zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z toho dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán, postačujúce je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). 11.V danom prípade žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozhodol spor na pojednávaní dňa 26.11.2020 v jej neprítomnosti, napriek tomu, že sa na súde prvej inštancie ospravedlnila a súd na tomto pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie veci, a keďže sa pojednávania nezúčastnila, nemohla uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Z obsahu spisu na č.l. 124 vyplýva, že žalovaná sa dňa 19.11.2020 ospravedlnila z pojednávania, konaného dňa 26.11.2020 a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. V odvolaní uvádzala, že súhlasila by s pojednávaním v neprítomnosti len v tom prípade, ak by žaloba bola zamietnutá. 12.Podľa prvá veta, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastupovať. V zmysle ust. , je zrejmé, že pojednávanie sa môže odročiť aj na návrh strany sporu, alebo jeho zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak strana sporu, alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu sa dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z ospravedlnenia žalovanej je zrejmé, že táto súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, a akékoľvek následné podmienky, uvádzané v odvolaní, že by súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti len v prípade, ak by bola žaloba zamietnutá, sú irelevantné a pre vec nerozhodujúce. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej a vo veci aj následne rozhodol. Odvolací súd dospel k záveru, že súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby mohol pojednávanie uskutočniť v neprítomnosti žalovanej, a preto dospel k záveru, že nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.Žalovaná vo svojom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie v zápisnici z pojednávania uviedol aj predbežné právne posúdenie veci, a keďže sa nezúčastnila pojednávania, nemohla sa na základe tohto predbežného právneho posúdenia veci uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť a predložiť dôkazy na ich preukázanie. K tomuto odvolací súd dodáva, že v oprávňuje žalovaného vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Toto právo je prejavom rovnosti účastníkov konania (čl. VI. ods. 1 ) a súčasne aj výrazom z kladného princípu sporového konania podľa čl. IX. , v zmysle ktorého má strana právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môže k nim vyjadriť svoje stanovisko, v rozsahu ktorý určí zákon. V záujme vlastného procesného úspechu je žalovaný povinný substancovať svoje skutkové tvrdenia a formulovať ich vyčerpávajúco a s náležitou mierou určitosti. Pokiaľ popiera skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania, musí súčasne uviesť vlastné tvrdenia o sporných skutkových okolnostiach, inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné ( ). Ak súd koná v neprítomnosti žalovaného, oboznámi sudca prítomné osoby s obsahom jeho vyjadrení a ďalej postupuje v spore štandardným spôsobom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa vyjadrila k žalobe, a to prípisom zo dňa 29.1.2020 na č.l. 45 spisu, ako aj na č.l. 113 spisu a v obidvoch týchto vyjadreniach navrhla, aby súd do konania pribral znalca z odboru stavebníctva, ktorý by zodpovedal na otázky, či zaťaženie konštrukcie snehom prekročilo normou stanovené hodnoty, a či bola konštrukcia prístrešku v zmysle príslušnej normy správne navrhnutá a zrealizovaná, prípadne, či nebolo príčinou poškodenia prístrešku práve nesprávny návrh alebo realizácia. Zároveň uviedla, že k samotnej výške nároku, ktorý rozporuje sa vyjadrí až po ustálení, či právny nárok na poskytnutie plného poistného plnenia je daný a dôvodný. 14.Po úkonoch vyššie uvedených je súd pred ďalším postupom vo veci povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, a ktoré za nesporné. Postupuje pritom v súlade s uvedenými ustanoveniami . Za rovnakých podmienok sudca na pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu

dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednú stranu, za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu ( ) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania ( ). Sám pritom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ). Zo zápisnice z pojednávania, konaného dňa 26.11.2020 je nesporné, že súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci za neúčasti žalovanej, keď mal splnené podmienky pre to, aby mohol pojednávať v jej neprítomnosti. Ďalší priebeh pojednávania už nie je kogentne stanovený zákonom a určuje ho sudca. V súlade s , je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza pritom zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Pojednávanie vedie sudca tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní ( ), čo je z povahy veci podmienené jeho dôslednou prípravou a eventuálne aj procesne efektívnym predbežným prejednaním sporu. Keďže v danom prípade nebol dôvod na odročenie pojednávania, nebol daný žiaden legitímny dôvod na jeho odročenie a žiadna zákonná prekážka nebránila súdu prvej inštancie v ukončení dokazovania a vo vydaní meritórneho rozhodnutia. Žalovanej nič nebránilo v tom, aby v niektorom zo svojich písomných podaní rozporovala výšku uplatneného nároku, toto svoje právo však nevyužila a vždy uviedla, že k výške nároku sa vyjadrí až po doplnení dokazovania. Avšak ako bolo vyššie uvedené, súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a preto žalovaná si mohla byť vedomá, že takýto jej návrh v priebehu konania na doplnenie dokazovania môže byť zamietnutý, čo sa aj v danom prípade stalo a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. 15.Po vyriešení týchto procesných otázok, odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovanou v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené, a zodpovedá požiadavkám ust. , kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh stanoviska strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutie kladie citované ust. . Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. 16.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenie sa s dôvodmi, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ) a tým je postačujúce odkázať cez na odôvodnenie, obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 17.Žalovaná vo svojom odvolaní namietala opätovne tie isté dôvody ako namietala pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí náležite vyporiadal. 18.Žalobca ako poškodený pri svojom oznámení o vzniku škodovej udalosti ako príčinu a popis vzniku škody uviedol, že príčinou ťarchy snehu prišlo k odtrhnutiu prístrešku a k poškodeniu fasády a stierok u rodinného domu. Na základe tohto oznámenia škodovej udalosti žalovaná oznámila žalobcovi prípisom zo dňa 12.3.2018, že ukončila poistnú udalosť bez poistného plnenia, pričom predmetom poistnej udalosti bolo poškodenie prístrešku pod ťarchou snehu. Dôvodom neplnenia poistného plnenia bola skutočnosť, že na základe preverovania SHMÚ v oblasti Nitra bola výška snehovej pokrývky v celkovej výške 5 cm a uvedená výška snehu a následné zaťaženie neviedlo k uvedenému poškodeniu, ktoré je v zápise z obhliadky uvedené ako poškodenie príčinou ťarchy snehu. Podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov v čl. XVIII bol 2 sú upravené poistné riziká, a to doplnkové živelné poistenie, v bode 2 sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci v dôsledku poistnej udalosti, a to pod písmenom c) zosúvaním pôdy, zrútením skál alebo zemín, zosúvaním alebo zrútením

lavín, zemetrasením, ak je poistenou vecou budova, tiež „ťarchou snehu“ alebo námrazy (ďalej len „zosuv“). Podľa čl. XXIII. Bod 12 všeobecných poistných podmienok, ťarcha snehu alebo námrazy je poškodenie alebo zničenie poistnej veci nadmernou ťarchou snehu alebo ľadovej vrstvy. Za nadmernú ťarchu snehu alebo ľadovej vrstvy sa považuje zaťaženie stavebnej konštrukcie, presahujúce normou stanovené hodnoty. Pri zápise z obhliadky škodovej udalosti je ako príčina a priebeh vzniku škody uvedené, že príčinou ťarchy snehu prišlo k odtrhnutiu prístrešku na autá a poškodeniu fasády. Pri zápise bola vyhotovená aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že na prístrešku je zaznamenaný sneh vo vyššej hrúbke, na ktorú sa odvoláva žalovaná, a to že v oblasti bola pokrývka snehu len 5 cm, pričom je nesporné, že na prístrešku sa tento sneh nachádza práve zo zosuvu snehu z hlavnej strechy rodinného domu. Žalovaná pri likvidovaní poistnej udalosti sa teda odvoláva len na stanovisko SHMÚ, avšak žiadnym spôsobom nereagovala na skutočnosť, že na uvedenom prístrešku bola iná vrstva a hrúbka snehu, ako na ktorú sa odvoláva ona. Podľa všeobecných poistných podmienok sa doplnkové životné poistenie podľa čl. XVIII. Bod 2 vzťahuje aj na poškodenie ťarchou snehu, a preto je irelevantné, či k tomuto poškodeniu došlo zosuvom zo strechy rodinného domu, keď je nesporné, že k takémuto zaťaženiu prístrešku došlo. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s takto zisteným skutkovým stavom ako aj jeho právnym posúdením. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na ust. 97 ods. 4 , podľa ktorého nie je možné dôvod odmietnutia plnenia dodatočne meniť, a preto správne neprihliadal na dodatočnú obranu žalovanej, že dôvodom odmietnutia plnenia je nesprávna konštrukcia prístrešku, pretože toto nebolo dôvodom odmietnutia plnenia. Preto správne aj jej návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania nevyhovel, pretože namietanie nesprávnej konštrukcie prístrešku bolo až v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a nebol to dôvod pre odmietnutie poistného plnenia. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádzala, že k výške poistnej udalosti sa vyjadrí až po tom, čo bude preukázané, že poistná udalosť nastala. K tomuto odvolací súd dodáva, že nič nebránilo žalovanej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie i bez toho, či bola poistná udalosť preukázaná alebo nie, namietať výšku poistného plnenia. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdu prvej inštancie stotožňuje. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. , ako vecne správny potvrdil, keď rozhodnutie je správne i v časti o nároku na náhradu trov konania. 19.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 20.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).