Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX Q., proti žalovanej: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX, o zaplatenie sumy 1.465, 78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 26.04.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 26.04.2022 v tretej a štvrtej vete výroku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, t. j. v prvej a druhej vete výroku, zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -60 zo dňa 26.04.2022 n e d o t k n u t ý .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v časti o zaplatenie sumy 64,00 Eur konanie zastavil (veta prvá výroku). Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 313,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 313,84 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta druhá výroku). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (veta tretia výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal (veta štvrtá výroku). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.465,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 313,84 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tak, že dňa 18.07.2018 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500223140, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 91,54 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Celkom mala žalovaná zaplatiť na úver sumu 3.295,44 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátky č. 5 viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na možnosť uplatnenia práva veriteľa podľa , žalobca toto svoje právo uplatnil, čo oznámil žalovanej listom doručeným dňa 29.03.2019. Následne žalobca ku dňu 14.04.2019 uplatnil právo na mimoriadne zosplatnenie úveru. Podanou žalobou si žalobca uplatnil sumu predstavujúcu súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, pričom žalovaná mu doposiaľ uhradila z poskytnutej sumy úveru len sumu 2.122,16 Eur a 9 splátok poistného po 32,50 Eur. Záväzky žalovanej tak predstavujú sumu 1.465,78 Eur.

3. Podaním zo dňa 18.01.2022 doručeným súdu dňa 20.01.2022 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 64,00 Eur z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou po podaní žaloby, na základe čoho okresný súd konanie v uvedenej časti podľa zastavil. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 18.07.2018 so žalovanou v postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500223140. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle , nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch, pretože veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže žalobca v spore opak netvrdil, a ani nepreukazoval. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 18,92 % ročne, pri RPMN 20,56 % s tým, že celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 795,44 Eur a pozostávajú zo sumy úrokov, pričom celková suma, ktorú musí žalovaná zaplatiť, bola uvedená vo výške 3.295,44 Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 91,54 Eur, z toho splátka istiny úveru predstavuje 69,44 Eur a splátka úroku 22,10 Eur, so splatnosťou splátky k 17. dňu v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 17.08.2018 a dátum splatnosti poslednej splátky 17.07.2021. Zároveň bola v zmluve uvedená informácia o náhrade poistného (ak dlžník pristúpi k poisteniu schopnosti splácať úver), keď veriteľ ako poistník uzavrel so spoločnosťami ako poisťovateľmi: 1. MetLife Europe d.a.c. a 2. MetLife Europe Insurance d.a.c. rámcovú poistnú zmluvu č. 500.018 v znení jej dodatkov, predmetom ktorej je poistenie schopnosti dlžníka - poisteného (žalovanej) splácať úver. Prihláškou do poistenia si dlžník zvolil súbor poistenia Balík B s výškou náhrady poistného 32,50 Eur mesačne, s počtom platieb 36, so splatnosťou každej platby 17. deň v mesiaci, splatnosť prvej platby 17.08.2018 a splatnosť poslednej platby 17.07.2021. Zo splátkového kalendára zo dňa 18.07.2018 vyplýva, že žalobca v ňom žalovanej oznámil, že splátka úveru a úroku spolu so splátkou náhrady poistného predstavuje sumu 124,04 Eur. Z prehľadu platieb mal konajúci súd ďalej preukázané, že žalovanej bola dňa 18.07.2018 poskytnutá suma 2.500,00 Eur a žalovaná splatila na poskytnutý úver celkovo sumu 2.186,16 Eur, z toho sumu 2.122,16 Eur pred podaním žaloby a sumu 64,00 Eur po podaní žaloby. Z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 03.03.2019 vyplýva, že žalobca v ňom oznámil žalovanej omeškanie s úhradou splátok 14. až 16., pričom s najstaršou v omeškaní 74 dní. Zároveň v nej uviedol, že ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a súčasne uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy o úvere, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. 5. Preskúmaním úverovej zmluvy dospel okresný súd k záveru o tom, že táto neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ). Žalobca totiž dohodnuté poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť a aj do výpočtu RPMN. Je tak zrejmé, že dotknutá úverová zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa , t. j. správne uvedenie údaja o RPMN, v dôsledku čoho sa na poskytnutý úver v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň v texte zmluvy neboli uvedené konkrétne predpoklady ako napr. výška fixnej úrokovej sadzby, výška čerpania úveru, výška mesačnej splátky, poplatok za správu úveru a či pre výpočet RPMN bola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, keďže v zmluve bolo uvedené len „pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bude poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto zmluva zostane platná dohodnutý čas, veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára...“. Ďalším dôvodom pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa je podľa záverov prvoinštančného súdu aj absencia konania veriteľa, t.j. žalobcu s odbornou starostlivosťou podľa Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale ani z iných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise totiž nevyplýva, že by veriteľ (žalobca) akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu dlžníka (žalovanej). V zmluve ani iných dokumentoch nie sú uvedené žiadne údaje o osobnom stave žalovanej, nie sú zrejmé podklady, ktoré mali veriteľovi slúžiť na overenie solventnosti žalovanej ako dlžníka. Rovnako nebolo preukázané, že by si veriteľ overil stav dlžníka (žalovanej) lustráciou v dostupných registroch na zistenie, či má v danom čase aj iné

záväzky, príp. v akej výške a či je s ich úhradou v omeškaní, alebo tieto iné dlhy riadne spláca. Z obsahu pripojených listín vyplýva, že žalovanej ako dlžníkovi bol úver poskytnutý bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch, stave, teda bez možnosti urobiť si akýkoľvek obraz o jej sociálnych a zárobkových pomeroch. Z procesného hľadiska by súd prvej inštancie uvedený nedostatok predniesol na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia, keďže však žalobca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a pojednávania sa zúčastniť nemienil, sám sa obral o možnosť na túto okolnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať. Dôsledkom podcenenia bonity dlžníka zo strany veriteľa, ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, je neposkytnutie ochrany veriteľovi, pričom zákon stanovuje ako následok uvedeného bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle Uvedené úvahy zároveň zodpovedajú povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. 6. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,00 Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi do podania žaloby sumu 2.122,16 Eur a po podaní žaloby sumu 64,00 Eur. Vzhľadom na to, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní platieb realizovaných žalovanou. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny tak súd priznal žalobcovi sumu 313,84 Eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou istinou a žalovanou uhradenou sumou. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi voči žalovanej podľa v spojení s nariadenia vlády č. aj úrok z omeškania v rozsahu 5 % ročne z priznanej sumy 313,84 Eur od. 15.04.2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v spojení s 262 ods. 1 . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.465,78 Eur s príslušenstvom. Súd mu však priznal len sumu 313,84 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku bola úspešná žalovaná. Z uvedeného je zrejmé, že úspešnejšou stranou sporu bola žalovaná, ktorá by mala právo na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže si však žalovaná počas konania nárok na náhradu trov voči žalobcovi neuplatnila a v konaní jej ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v tretej a štvrtej vete výroku tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a zároveň prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. 9. Odvolateľ uviedol, že dôvody, pre ktoré poistné nie je súčasťou celkových nákladov spojených s úverom, vyplývajú z toho, že poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou na to, aby klient úver získal. Klient (žalovaná) dňa 16.07.2018 podpísala prihlášku do poistenia, z ktorej textu jasne vyplýva, že veriteľ nevyžaduje poistenie schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere, jej plnenie a poskytnutie úveru. Následne aj z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie nie je nutné pre získanie úveru a žalovaná mohla kedykoľvek žiadať o zrušenie poistenia, prípadne aj nezaplatenie náhrady poistného je dôvodom pre vypovedanie poistenia týkajúce sa klienta. Uzavretie poistenia teda nebolo predpokladom pre získanie úveru a nebolo tak potrebné, aby bolo súčasťou celkových nákladov a výpočtu RPMN. Ďalej odvolateľ nesúhlasil ani so záverom konajúceho súdu prezentovaným v napadnutom rozhodnutí o tom, že žalobca neskúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Tvrdil, že v tejto časti je záver súdu prvej inštancie nepodložený. Právna úprava nepozná povinnosť veriteľa automaticky predložiť v spore doklady preukazujúce postup podľa , a nasl. Pokiaľ mal konajúci súd pochybnosti, v súlade s princípom objektívnosti a nestrannosti súdneho rozhodovania mohol žalobcu vyzvať na predloženie relevantných podkladov o tom, či spomenutá povinnosť bola alebo nebola z jeho strany splnená. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade bola žiadosť o poskytnutie úveru predložená v júli 2018. Jej súčasťou bola i analýza bonity potenciálneho dlžníka (žalovanej), pričom správnosť a pravdivosť údajov získavaných od žalovanej bola potvrdená aj jej podpisom. Ďalej zo strany žalobcu (veriteľa) boli získané údaje overené využitím údajov z databázy NRKI, overením dokladu totožnosti (jeho strata či odcudzenie) a stránke Ministerstva spravodlivosti SR, dopytom v sociálnej poisťovni, ako aj na verejne dostupných databázach www.orsr.sk, www.zrsr.sk, www.finstat.sk, www.dlznik.sk a www.ru.justice.sk. Výška príjmov a výdavkov žalovanej bola vyhodnotená so zameraním najmä na výšku jej tzv. voľných zdrojov zostávajúcich po

úhrade všetkých už jestvujúcich výdavkov. V danom prípade vychádzal žalobca z vyššie uvedených zdrojov a výsledkom jeho skúmania bolo zistenie, že voľné zdroje žalovanej predstavujú sumu 126,93 Eur. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že schopnosť splácať úver na jej strane nebola žalobcom skúmaná, nejedná sa o pravdivé tvrdenie. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil do spisu ako prílohy podaného odvolania listiny označené ako „Dáta dopytu“.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle v tretej vete výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a tiež v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (t. j. vo štvrtej vete výroku) ako vecne správne potvrdil.

13. V rozsahu odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

14. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že žalobca sa vo svojom odvolaní nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí.

15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu v časti vyhovel a prečo jeho žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

16. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). Prípadná ďalšia argumentácia uvedená vo vyjadreniach strán sporu nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná ( ).

17. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ).

19. V prejednávanom spore sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii odbornej starostlivosti veriteľa (žalobcu) pri uzatváraní spotrebiteľského úveru s dlžníkom (žalovanou), prejavujúcej sa primárne pri skúmaní bonity potenciálneho dlžníka, čo viedlo súd prvej inštancie k správnemu záveru o hrubom porušení povinnosti podľa s následkom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa uvedeného zákona.

20. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca v rámci konania pred súdom prvej inštancie relevantným spôsobom preukázal, že pred uzatvorením zmluvného vzťahu so žalovanou ako dlžníkom (spotrebiteľom) pristúpil s odbornou starostlivosťou ku skúmaniu jej bonity. Je zjavné, že žalobca v konaní predložil všetky dôkazy, z ktorých mala byť podľa jeho úvahy vyvodená opodstatnenosť nároku uplatneného žalobou. Pokiaľ však žalovaný vo vzťahu k danej problematike (skúmaniu bonity žalovanej) neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, potom nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu. Podstatou právneho problému v posudzovanej veci bola otázka splnenia zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ust. t. j. posudzovania bonity žalovanej žalobcom pri uzavretí predmetnej úverovej zmluvy, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia tejto povinnosti.

21. Skutočnosť, či žalobca (ne)unesie dôkazné bremeno, nachádza svoj odraz až v rozhodnutí vo veci samej. V štandardnom sporovom konaní, medzi ktoré patrí i súdená vec, je neprípustné vyzývať strany sporu na prezentovanie konkrétnych skutkových okolností a predloženie dôkazov v tom zmysle, že ak ich uvedú, potom preukážu nimi opísané rozhodujúce skutočnosti a môžu byť v spore úspešné. Takýto postup súdu by bol v hrubom rozpore s princípom kontradiktórnosti sporového súdneho konania,

ako aj porušením ústavnej zásady rovnosti sporových strán. Z obsahu spisu v prejednávanom spore vyplýva, že žalobca a jeho právny zástupca boli na pojednávanie konané dňa 26.04.2022 riadne a včas predvolaní a listom zo dňa 21.03.2022 obidvaja ospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní a súčasne vyslovili súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Nadväzne na to súd prvej inštancie v súlade s ust. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a tiež riadne a včas predvolanej žalovanej, (ktorá však svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila).

22. Účasť strany na pojednávaní je však právom, ktoré žalobca a jeho právny zástupca v danom prípade nevyužili. Žalobca sa tak sám zbavil možnosti adekvátne procesne reagovať na predbežné právne posúdenie konajúcim súdom a prezentovať prostriedky procesného útoku, vrátane tých, ktoré by preukázali vynaloženie jeho odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy. Nadväzne z uvedeného dôvodu odvolateľom tvrdené procesné pochybenie konajúceho súdu majúce za následok zásah do jeho procesných práv ako sporovej strany odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

23. Žalobca v podanom opravnom prostriedku produkoval argumentáciu o tom ako pred uzavretím úverovej zmluvy skúmal bonitu žalovanej a zároveň svoje tvrdenia podporil predloženými listinami (dôkaznými prostriedkami), ktorý komplex prostriedkov procesnej obrany/útoku posúdil odvolací súd ako neprípustné novoty v rámci odvolacieho konania v zmysle a contrario. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu majú totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bolo teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca však produkované skutkové tvrdenia o skúmaní bonity žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojho procesného útoku neuplatnil, hoci bol konajúcim súdom poučený o podmienkach sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania a od počiatku disponoval kvalifikovanou právnou pomocou, keďže už v štádiu podania žaloby bol zastúpený advokátom (porovnaj ). Žalobca vo svojom odvolaní konkrétne neoznačuje žiaden z dôvodov uvedený v ust. , z ktorého by mohla byť vyvodzovaná akceptovateľnosť predmetných prostriedkov procesného útoku v odvolacom konaní (t.j. listinných dôkazov, ktoré pripojil ku svojmu odvolaniu). Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd sa touto odvolacou skutkovou argumentáciou žalobcu nemohol zaoberať.

24. Keďže odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii preukázania odbornej starostlivosti žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy, ktorá skutočnosť už sama o sebe postačuje na vyvodenie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa , z dôvodu hospodárnosti konania sa už nezaoberal ďalšími dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru prezentovanými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a ani k nim sa viažucou odvolacou argumentáciou žalobcu.

25. Na základe správneho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, na ktorý žalobca v postavení veriteľa poskytol žalobkyni sumu 2.500,00 Eur, keď žalovaná na tento úver zaplatila žalobcovi celkom sumu 2.186,16 Eur, súd prvej inštancie následne preto vo vete druhej výroku správne rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami žalovanej v celkovej sume 313,84 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Z uvedených dôvodov je odvolaním napadnutá tretia veta výroku o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšnej časti istiny a príslušenstva vecne správna.

26. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania (veta štvrtá výroku), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

27. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. v prvej a druhej vete výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu.

29. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).