Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/157/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: KOMPALA a.s., so sídlom Skuteckého č. 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43844103, právne zastúpeného spoločnosťou Krivak & Co, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gajova č. 13, , 810 00 Bratislava, IČO: 36863475, proti odporcovi: Mgr. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. č. XXX, XXX XX Z., v konaní o náhradu škody vo výške 66.642,26 eur

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 66.642,26 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 66.493,62 eur a súčasne, aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca vykonával u navrhovateľa funkciu člena štatutárneho orgánu od 05.12.2007 do 21.06.2011. Po odvolaní z funkcie odporca (ako člen štatutárneho orgánu navrhovateľa bol zodpovedný za vedenie účtovníctva navrhovateľa) odovzdal dňa 11.08.2011 všetky účtovné doklady navrhovateľa novému členovi štatutárneho orgánu, pričom počas tohto odovzdávania sa zistilo, že v pokladni navrhovateľa chýba suma 66.642,26 eur. Odporca a v tom čase zároveň aj akcionár navrhovateľa v prítomnosti niekoľkých svedkov (t.j. Ing. H. Y., Ing. E. B., JUDr. X. D. a JUDr. H. U.) vyhlásil, že si uvedené finančné prostriedky z pokladne spoločnosti požičal dňa 30.06.2013 a následne uvedené písomne uznal za svoj peňažný dlh voči navrhovateľovi vo výške 66.493,62 eur. Odporca sa zároveň písomne zaviazal, že peňažné prostriedky v predmetnej výške vráti najneskôr do 31.12.2011. Keďže odporca navrhovateľovi v stanovenom čase peňažné prostriedky neuhradil, navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu peňažných prostriedkov v dodatočnej lehote, a to výzvou zo dňa 01.02.2012, pričom odporca napriek predmetnej výzve navrhovateľovi predmetné finančné prostriedky nevrátil. Z návrhu na začatie konania ďalej vyplynulo, že odporca ako predseda predstavenstva navrhovateľa zodpovedal za stav financií spoločnosti pri odovzdávaní účtovníctva novému vedeniu spoločnosti, pričom odporca vykonával svoju funkciu v príkrom rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami vedenia spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, čím jej spôsobil škodu vo výške žalovanej istiny.

Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 20.11.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2014 podal navrhovateľ návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania s tým obsahom, že voči odporcovi sa domáhal náhrady škody vo výške 66.642,26 eur

spolu s náhradou trov konania. Tunajší súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania v navrhovateľom požadovanom znení.

V písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2015 odporca okrem iného navrhol, aby súd návrh na začatie konania smerujúci voči nemu v súdenej veci v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a súčasne vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku.

Na pojednávaniach navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania. Na doplnenie poukázal na to, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody, ktorú tento spôsobil porušením svojich povinností, a to tým, že ako štatutárny orgán, resp. ako člen štatutárneho orgánu navrhovateľa poskytol finančné prostriedky tretej osobe v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď finančné prostriedky poskytol konkrétne sebe, a to titulom pôžičky. Súčasne ako ďalší dôvod, pre ktorý sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy uviedol, že odporca bol ako člen štatutárneho orgánu svojím konaním zodpovedný za stav, že v účtovnej evidencii navrhovateľa bol mínusový zostatok vo výške, ktorý zodpovedá náhrade škody, ktorej zaplatenia sa domáha navrhovateľ v súdenej veci. Odporca ako člen štatutárneho orgánu navrhovateľa, t.j. člen predstavenstva, bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňala povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých akcionárov, teda nemohol uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy niekoho iného pred záujmami spoločnosti. Odporca si však pri nakladaní s majetkom navrhovateľa počínal tým spôsobom, že majetok navrhovateľa bol zmenšený o finančnú čiastku, ktorá bola následne doložená výdavkovým dokladom osobne podpísaným odporcom ako predsedom predstavenstva, ktorý vyhlásil, že sa jedná o pôžičku, ktorú si od spoločnosti prevzal. Navrhovateľ tieto okolnosti zistil až pri odovzdávaní účtovníctva zo strany odporcu navrhovateľovi dňa 11.08.2011, a tento deň je podľa názoru navrhovateľa prvým dňom, kedy sa mohol dozvedieť o škode a kto je povinný na jej náhradu. Súčasne poukázal na to, že z výdavkového pokladničného dokladu č. 21130020 jednoznačne vyplynulo, že predmetný schodok vznikol v čase, keď bol odporca u navrhovateľa predsedom predstavenstva a už z tejto samotnej skutočnosti je zrejmé, že odporca porušil svoju povinnosť ako člen predstavenstva a je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi učinenej prostredníctvom členky predstavenstva navrhovateľa v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania. Na doplnenie z hľadiska skutkového poukázal na to, že dňa 11.08.2011 sa nové vedenie navrhovateľa stretlo s odporcom, ktorý bol dovtedy predsedom predstavenstva navrhovateľa, ako aj s p. Majerovou a p. Krempom za účelom prevzatia účtovníctva navrhovateľa. Pri preberaní účtovníctva bolo zistené, že súčasťou predmetného účtovníctva je aj výdavkový pokladničný doklad č. 21130020 znejúci na sumu 66.642,26 eur, na ktorom bolo uvedené, že uvedená suma bola zo strany navrhovateľa poskytnutá odporcovi ako pôžička. Za týmto účelom bol dopytovaný samotný odporca, ktorého sa predmetný pokladničný doklad mal týkať, pričom odporca uviedol, že je to jeho záležitosť, ktorú on si vybaví s akcionármi navrhovateľa. Následne na predmetnom rokovaní odporca spolu s jeho právnou zástupkyňou navrhli, aby bol tento problém vyriešený uznaním záväzku, keď po vzájomnom odobrení odporca podpísal listinu „Uznanie záväzku“ zo dňa 11.08.2011 za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a právnej zástupkyne odporcu.

Odporca na pojednávaní vo svojej výpovedi nesúhlasil s návrhom na začatie konania ani len čiastočne. Poukázal na to, že vyhoveniu predmetnej žalobe bráni nedostatok podmienky konania, a to prekážka rozsúdenej veci, keď na tunajšom súde už ohľadne uvedenej sumy prebiehalo konanie vo veci vedenej pod sp.zn. , a toto skončilo zamietnutím návrhu na začatie konania v celom rozsahu, keď rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil aj odvolací súd. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s námietkou odporcu, zotrval na vznesenej námietke premlčania, keď poukázal na to, že odvtedy, ako sa navrhovateľ mohol dozvedieť o existencii škody, t.j. od odovzdania predmetných účtovných dokladov v auguste roku 2011 uplynulo už 5 rokov, a teda podľa jeho názoru je predmetný nárok premlčaný. On navrhovateľovi ako predseda predstavenstva žiadnu škodu nespôsobil. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 30.06.2011 znejúci na žalovanú sumu vyhotovil iba z toho dôvodu, že v rámci účtovníctva u navrhovateľa chýbala predmetná suma, avšak túto sumu si on rozhodne od navrhovateľa nepožičal. On v rozhodnom čase ako predseda predstavenstva navrhovateľa vybavoval investičný zámer v prospech navrhovateľa, ktorý sa mal týkať zákazky až vo výške 20 mil. eur, a v súvislosti s vybavovaním tohto

investičného zámeru on použil tieto finančné prostriedky spoločnosti výlučne v prospech navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľa došlo k urýchlenej výmene členov štatutárneho orgánu a rýchlym zmenám v spoločnosti, on už nemal možnosť iným spôsobom vyúčtovať predmetnú sumu. Vyjadril však názor, že externá účtovníčka navrhovateľa, ktorá vykonávala v tom čase účtovníctvo navrhovateľa, t.j. p. Majerová by týmito dokladmi mala pravdepodobne disponovať. Na doplnenie súčasne poukázal na to, že on bol v tom čase zodpovedný za vedenie predmetnej spoločnosti, keď on súčasne zodpovedal aj za vedenie účtovníctva navrhovateľa. Navrhovateľ v tom čase nemal žiadnych zamestnancov. Ako dôvod, pre ktorý nemal navrhovateľovi spôsobiť žiadnu škodu, uviedol, že on použil všetky peňažné prostriedky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha v súdenej veci, v záujme spoločnosti. On si od navrhovateľa žiadnu pôžičku nezobral, keď predmetné finančné prostriedky použil pre potreby navrhovateľa. Na jeho súkromný účet súčasne nikdy neboli poukazované žiadne finančné prostriedky zo strany navrhovateľa. On taktiež nikdy nevybral žiadne finančné prostriedky z účtu navrhovateľa, nakoľko on ako predseda predstavenstva nebol na to oprávnený, keďže oprávnenie vyberať hotovostné prostriedky z účtu mal v tom čase iba p. Krempa. Tento mu finančné prostriedky navrhovateľa odovzdával v hotovosti a on tieto peniaze následne použil na investičnú akciu. Súčasne ako dôvod, pre ktorý on účtovné doklady preukazujúce použitie finančných prostriedkov v záujme navrhovateľa nepredložil, uviedol to, že on sa cítil frustrovaný tým, že výsledky jeho práce boli takto znevážené, nakoľko on pracoval pre navrhovateľa cca 5 rokov, a to úspešne, a z tohto dôvodu on nemal nijakú extrémnu snahu predkladať ďalšie doklady. Potvrdil, že medzi jeho odvolaním ako predsedu predstavenstva a odovzdaním účtovných dokladov uplynula dlhšia doba cca 1,5 - 2 mesiace, avšak on nemal absolútne chuť predložiť predmetné doklady po tom, čo mu nové vedenie navrhovateľa urobilo.

Súd okrem výsluchov účastníkov konania vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca vykonával u navrhovateľa v rozhodnom čase funkciu predsedu predstavenstva. Medzi účastníkmi konania nebolo súčasne sporné, že odporca bol zodpovedný za vedenie predmetnej spoločnosti, t.j. navrhovateľa, a súčasne zodpovedal aj za vedenie účtovníctva navrhovateľa, ktoré fyzicky vykonávala externá účtovníčka p. Majerová. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že ku dňu odovzdávania účtovných dokladov, t.j. ku dňu 11.08.2011, bol súčasťou predmetného účtovníctva aj výdavkový pokladničný doklad č. 21130020 znejúci na sumu 66.642,26 eur, v ktorom bolo uvedené, že uvedená suma bola zo strany navrhovateľa poskytnutá odporcovi ako pôžička. Uvedené zhodné skutkové tvrdenia si súd v intenciách § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) osvojil a pri rozhodnutí z nich vychádzal.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či predmetná suma bola použitá v prospech navrhovateľa zo strany odporcu, keď účtovné doklady ohľadne použitia predmetnej sumy v prospech navrhovateľa zo strany odporcu v účtovníctve absentovali a samotný odporca ich napriek výzve súdu nepredložil z dôvodu, že sa nezachovali.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. -440 zo dňa 25.09.2014 mal súd preukázané, že na tunajšom súde prebiehalo konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 66.493,62 eur pozostávajúcu z dlžnej pôžičky spolu s príslušným úrokom z omeškania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že odporca vykonával u navrhovateľa funkciu člena štatutárneho orgánu od 05.12.2007 do 21.06.2011, keď po odvolaní z funkcie odporca (ako bývalý člen štatutárneho orgánu navrhovateľa zodpovedný za vedenie účtovníctva navrhovateľa) odovzdal dňa 11.08.2011 všetky účtovné doklady navrhovateľa novému členovi štatutárneho orgánu. Počas odovzdávania odporca v prítomnosti viacerých svedkov písomne uznal, že sumu vo výške 66.493,62 eur si dňa 30.06.2011 požičal z pokladne od navrhovateľa, a súčasne sa zaviazal, že tieto peňažné prostriedky vráti najneskôr do 31.12.2011. Žaloba v uvedenej právnej veci bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal reálne odovzdanie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške žalovanej sumy odporcovi. Na podklade odvolania navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -504 zo dňa 30.09.2015 rozsudok okresného súdu potvrdil, keď v odôvodnení poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal prevzatie požičanej sumy odporcom, ale v zásade to ani len dostatočne skutkovo konkrétne netvrdil. Predovšetkým nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky boli poukázané odporcovi z účtu navrhovateľa alebo, že by v pokladni navrhovateľa bola k rozhodujúcemu dňu 30.06.2011 hotovosť vo výške 66.642,46 eur, ktorá by mohla byť odporcovi reálne odovzdaná. Súčasne odvolací súd poukázal na to, že nepreukázanie prevzatia sumy 66.493,62 eur resp. 66.642,46 eur odporcom robilo irelevantným

akúkoľvek úvahu o možnom inom právnom posúdení. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd uviedol, že zo širších súvislostí uvádzaných oboma procesnými stranami je (minimálne) pravdepodobná existencia viacerých vzájomných práv a povinností medzi účastníkmi konania. Ak potom navrhovateľ aj za prítomnosti osôb, ktorým dôveroval, a ktorých svedecké výpovede považuje za vierohodné, resp. za priamej účasti týchto osôb, súhlasil s „vyrovnaním“ zisteného účtovného schodku/rozdielu prostredníctvom uznávacieho prejavu odporcu, nedôslednosť v danom procese nemôže prenášať na konajúci súd v tom smere, aby bezprostredne súd vlastnou činnosťou tak skutkovo ako i právne vymedzil okolnosti veci tak, aby bol navrhovateľ vo vzťahu k uplatňovanému nároku úspešný.

Vzťah medzi členom štatutárneho orgánu a obchodnou spoločnosťou je vždy ex lege obchodnoprávnym vzťahom, čo vyplýva z § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a je zaradený medzi tzv. absolútne obchody. Tento vzťah sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Tým, že akcionári využili svoje právo podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti a rozhodli o tom, že poveria konkrétnu osobu výkonom funkcie v orgáne obchodnej spoločnosti, vyslovili jej dôveru, že táto bude zodpovedne a v záujme jednak obchodnej spoločnosti, ale tiež akcionárov, spravovať takto jej zverený majetok, ale nielen ho spravovať, ale aj tento majetok zveľaďovať. Medzi základné povinnosti členov predstavenstva patrí povinnosť 1/ vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, 2/ svoju funkciu vykonávať osobne, 3/ zachovávať mlčanlivosť, 4/ dodržiavať zákaz konkurencie, 5/ splniť si povinnosti spojené s konkurzom a 6/ plniť jednotlivé osobitné povinnosti. Konanie s náležitou starostlivosťou zahŕňa povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, pričom tento pojem možno vymedziť tak, že predstavuje uskutočňovanie úkonov týkajúcich sa spoločnosti zodpovedne a svedomite, pričom starostlivosť o majetok spoločnosti vykonáva štatutár v rovnakom rozsahu, ako by šlo o jeho vlastný majetok. Táto starostlivosť nepochybne zahŕňa aj starostlivosť o majetok akciovej spoločnosti, a to nielen v tom zmysle, aby na jej majetku škoda nevznikla jeho úbytkom alebo znehodnotením, ale aj aby majetok spoločnosti bol zhodnocovaný a rozmnožovaný v maximálnej možnej miere (viď uznesenia NS ČR vo veci zo dňa 27.03.2008 a spisová značka zo dňa 23.11.2005). Medzi osobitné povinnosti člena predstavenstva súčasne patrí aj povinnosť viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo (§ 192 Obchodného zákonníka). Uvedenými právami a povinnosťami jednoznačne disponoval vo vzťahu k navrhovateľovi aj odporca. V nadväznosti na oprávnenia a s tým súvisiace povinnosti člena predstavenstva akciovej spoločnosti v § 194 ods. 6 obsahuje úpravu osobitnej zodpovednosti členov tohto orgánu tým spôsobom, že ak členovia predstavenstva akciovej spoločnosti porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili, pričom zákon iba demonštratívne vymedzuje prípady vzniku zodpovednosti člena predstavenstva. Zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z koncepcie úpravy zodpovednosti členov štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti vyplýva, že iba v prípade, ak člen štatutárneho orgánu spôsobí škodu iným spôsobom ako pri výkone svojej pôsobnosti, je povinný nahradiť spôsobenú škodu za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (ustanovenie upravujúce všeobecnú zodpovednosť za škodu). Pre vznik zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za škodu, musia byť splnené nasledovné podmienky: a/ vznik škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu, a to najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, ktorého porušenia sa môže štatutárny orgán dopustiť tak úmyselným, ako aj nedbanlivostným konaním (resp. nekonaním), na ktoré bol inak povinný, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť členov štatutárnych orgánov za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a člen predstavenstva zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním, alebo nie. Tejto zodpovednosti sa môže zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov, a to v prípade, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, resp. sa člen štatutárneho orgánu zbaví zodpovednosti za škodu, ak táto škoda bola spôsobená v súvislosti s vykonávaním uznesenia valného zhromaždenia a uznesenie valného zhromaždenia nie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu, v prípade osobitnej zodpovednosti musí člen predstavenstva preukazovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno v spore o náhradu škody, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (bližšie viď Patakyová, M. a kol. . Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 793 s.).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania je dôvodný, keď v konaní bolo nepochybné, že odporca v rozhodnom období pred dňom 11.08.2011

vykonával funkciu predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti (t.j. navrhovateľa) a titulom predmetnej funkcie bol aj zodpovedný za vedenie spoločnosti vrátane vedenia účtovníctva. Keď potom v čase odovzdávania účtovníctva novému vedeniu navrhovateľa dňa 11.08.2011 bol ako súčasť predmetného účtovníctva predložený výdavkový pokladničný doklad č. 21130020 zo dňa 30.06.2011 znejúci na žalovanú sumu a označený ako pôžička poskytnutá navrhovateľom odporcovi, odporca rozhodne zodpovedal za správnosť tohto dokladu. Bez ohľadu na to, že v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp.zn. bol návrh navrhovateľa na vrátenie pôžičky smerujúci voči odporcovi zamietnutý z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne poskytnutia pôžičky, súd dospel k záveru, že odporca v konaní žiadnym právne zdôvodniteľným prinajmenšom racionálnym dôvodom nevysvetlil dôvody vypísania predmetného pokladničného dokladu a existenciu predmetného účtovného rozdielu, keď on bol jediný, ktorý bol vzhľadom na funkciu, ktorú v rozhodnom čase vykonával, kompetentný na zdôvodnenie uvedených skutočností. Odporca dokonca v konaní ani len netvrdil, že by predmetný záporný zostatok v účtovníctve navrhovateľa v tom čase v uvedenej výške nebol daný. V konaní iba dôvodil, že uvedená suma bola z jeho strany použitá v prospech samotného navrhovateľa, a to v súvislosti s investičným zámerom v prospech navrhovateľa v hodnote cca 20 miliónov eur. Napriek uvedeným tvrdeniam odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by podporil jeho skutkové tvrdenia, a to napriek tomu, že zo strany súdu mu bola poskytnutá dodatočná lehota na predloženie uvedených dôkazov. V súvislosti so vznikom predmetnej škody súd poukazuje na širší rámec skutkových okolností, za ktorých prebiehalo odovzdávanie dokladov vrátane účtovných dokladov zo strany odporcu novému vedeniu navrhovateľa. Odporca v čase odovzdávania dokladov (tak, ako to vyplýva z výpovede členky predstavenstva navrhovateľa Silvie Bastyr, ako aj z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, t.j. uznania záväzku zo dňa 11.08.2011, pokladničnej knihy a výdavkového pokladničného dokladu 21130020 zo dňa 30.06.2011) sa snažil „vyrovnať“ zistený účtovný schodok/rozdiel prostredníctvom svojho uznávacieho prejavu, s čím súhlasil samotný navrhovateľ. Týmto spôsobom potom v danom čase došlo k vysporiadaniu účtovného schodku u navrhovateľa. Navrhovateľ pri následnej obrane odporcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. mohol vychádzať iba z tvrdení uvedených mu odporcom v čase odovzdávania predmetných dokladov, a keďže samotný odporca bol poverený vedením navrhovateľa a zodpovedal za jeho účtovníctvo, zodpovedal aj za existenciu schodku na predmetnom účte. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že odporca v konaní nijakým spôsobom nespochybňoval existenciu účtovného schodku vo výške žalovanej sumy a jej vynaloženie v prospech navrhovateľa v rámci obchodného vedenia nepreukázal. V prípade, ak by odporca v konaní preukázal, že predmetné finančné prostriedky zodpovedajúce žalovanej sume reálne použil v záujme a v prospech navrhovateľa (čo bola aj jeho povinnosť ako predsedu predstavenstva zodpovedajúceho za vedenie účtovníctva spoločnosti), tak by sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti. S poukazom na uvedené, súd zodpovednosť odporcu za škodu vyhodnotil ako osobitný typ zodpovednosti prezumovaný § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, keď podľa názoru súdu už samotná existencia účtovného schodku u navrhovateľa (keď za účtovníctvo zodpovedal odporca ako predseda štatutárneho orgánu navrhovateľa) má za následok vznik nároku na náhradu škody v zmysle predmetného ustanovenia. V tomto smere súd poukazuje na to, že odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že k vzniku predmetného schodku došlo síce jeho konaním, resp. rozhodnutím, ale pri vynaložení odbornej starostlivosti a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Keďže účtovníctvom navrhovateľa do 11.08.2011 disponoval výlučne odporca, mal navrhovateľ reálnu možnosť vychádzať pri koncipovaní žaloby iba z reálneho stavu účtovníctva predloženého mu odporcom, z ktorého exaktne vyplýval predmetný schodok. Keďže odporca v konaní nijakým spôsobom nezdokladoval vznik predmetného schodku, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že predmetné finančné prostriedky boli použité v záujme spoločnosti.

Pokiaľ sa však navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom porušenia povinnosti zo strany odporcu prezumovanej v § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka, súd sa s týmto žalobným dôvodom nestotožnil. Súd poukazuje na to, že § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka vychádza z porušenia povinností členom predstavenstva okrem iných spočívajúcich v poskytnutí úveru, pôžičky členovi predstavenstva, a to konkrétne samotnému odporcovi. Základným predpokladom posúdenia vzniku zodpovednosti za škodu týmto titulom bolo prejudiciálne posúdenie otázky poskytnutia pôžičky zo strany navrhovateľa samotnému odporcovi v čase, keď odporca vykonával funkciu predsedu predstavenstva navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , keď v uvedenom konaní tunajší súd rozsudkom č.k. -440 zo dňa 25.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. -504 zo dňa 30.09.2015 žalobu navrhovateľa zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne reálneho odovzdania peňazí, ktoré mali byť predmetom pôžičky zo strany

navrhovateľa odporcovi. Súd potom z týchto rozhodnutí vychádzal, keď v konaní neboli ani len tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na iné posúdenie tejto prejudiciálnej otázky.

V rámci obrany odporcu týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 398 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza z obdobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na odlišný moment. V zmysle § 397 subjektívna doba je 4-ročná a začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, alebo sa o nich dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Pokiaľ ide o počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, medzi účastníkmi konania bolo zhodné, že navrhovateľ sa mohol prvýkrát dozvedieť o škode a kto za ňu zodpovedá v čase odovzdania predmetných účtovných dokladov, t.j. dňa 11.08.2011. Keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 06.11.2014 a návrh rozšíril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2014, nárok uplatnený v súdenej veci (keďže k premlčaniu by došlo až dňa 11.08.2015) nie je premlčaný. Na doplnenie súd uvádza, že podaním návrhu na začatie konania došlo k spočívaniu premlčacej doby.

Pokiaľ odporca súčasne namietal, že predmetný nárok nemožno v súdenej veci prejednať z dôvodu prekážky res iudicata, keď predmetná suma mala byť prejednaná už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , súd poukazuje na to, že konanie v uvedenej právnej veci sa síce týkalo tých istých účastníkov konania, avšak navrhovateľ sa domáhal v uvedenom konaní nároku na základe iných skutkových a právnych dôvodov, keď v konaní sp.zn. sa domáhal nároku na vrátenie pôžičky a v súdenej veci sa domáha zaplatenia nároku titulom náhrady škody. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. (t.j. rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -33 zo dňa 30.09.2015), ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že právny titul ako aj skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáhal navrhovateľ zaplatenia žalovanej sumy v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. , t.j. titulom pôžičky, nemožno rozšíriť na iné skutkové a právne dôvody a týmito dôvodmi sa zaoberal z dôvodu, že navrhovateľ nemohol prenášať na konajúci súd, aby tento bezprostredne vlastnou činnosťou tak skutkovo ako aj právne vymedzil okolnosti veci tak, aby navrhovateľ bol vo vzťahu k uplatňovanému nároku v predmetnej veci úspešný.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.