Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa KOMPALA, a.s., so sídlom ES Badín 666, IČO: 43 844 103, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Krivak & Co, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gajova 13, proti odporcovi Mgr. I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B. E. XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SK LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, o zaplatenie 66.493,62 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -440 zo dňa 25. septembra 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď (prioritne) nepreukázal, že odporcovi reálne dňa 30.6.2011 odovzdal sumu 66.493,62 eur, a teda nebol naplnený zákonom (§ 657 Obč. zák.) vyžadovaný atribút zmluvy o pôžičke. Okresný súd zdôraznil, že v uznávacom prejave zo dňa 11.8.2011 (ktorý úkon navrhovateľ označoval za rozhodujúci) odporca za dôvod záväzku/uznávaného dlhu vymedzil práve pôžičku, pričom súd nemôže odporcov prejav vôle meniť, či ho nahrádzať vlastnou interpretáciou nerešpektujúcou výslovný písomný text. V tejto súvislosti doplnil, že samotným uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa. Pri závere o nepreukázaní reálneho poskytnutia sumy 66.642,26 eur odporcovi okresný súd zohľadnil najmä svedeckú výpoveď svedkyne Ing. C., ktorá potvrdila, že v pokladni spoločnosti - navrhovateľa

- sa dotknutá čiastka dňa 30.6.2011 nenachádzala; reálne odovzdanie peňazí netvrdil ani žiaden z (ďalších) vypočutých svedkov. Zároveň z výpisu z bankového účtu navrhovateľa bolo preukázané, že ani bezhotovostným prevodom dotknuté finančné prostriedky neboli prevedené odporcovi. Výdavkový doklad z 30.6.2011 okresný súd vyhodnotil len ako účtovnú evidenciu, ktorá (taktiež) nepreukazuje reálne prevzatie daného peňažného obnosu odporcom. Doplnil, že je daný i rozpor ohľadne výšky sumy, keď na dotknutom doklade je uvedená suma 66.642,26 eur a navrhovateľ sa domáha zaplatenia 66.493,62 eur. Kompenzačnú námietku odporcu okresný súd neposudzoval, lebo táto - vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu - ostala bez právnej relevancie, pretože predmetom započítania nemôže byť neexistujúca pohľadávka. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej -

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené. V otázke hodnotenia dokazovania popri nedôslednostiach pri vyhodnotení výpovede svedkyne Ing. C. poukázal i na jej zaujatosť (tak isto svedka Ing. T.) a zdôrazňoval originál výdavkového dokladu osobne podpísaného odporcom. K jeho údajnej rozporuplnosti - pre výšku

uplatňovanej sumy - uviedol, že navrhovateľ má ničím neobmedzené právo domáhať sa len časti svojej pohľadávky, pričom odporca dlh uznal len do výšky 66.493,62 eur. V otázke právneho posúdenia navrhovateľ zdôrazňoval zásadu „iura novit curia", v zmysle ktorej ak výsledky vykonaného dokazovania umožňovali podriadiť uplatňovaný nárok pod iné hmotné právne ustanovenie, než akého sa domáhal navrhovateľ, bolo povinnosťou okresného súdu posúdiť uplatňovaný nárok podľa tohto (iného) právneho titulu. V danej spojitosti mal odvolateľ za to, že ak aj okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik ústnej zmluvy o pôžičke, tak na základe výdavkového dokladu odporca prevzal 66.642,46 eur, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa.

Odporca považoval odvolanie protistrany za neopodstatnené a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zotrval na svojej argumentácii z priebehu konania pred súdom prvého stupňa a zdôraznil, že nie je možné prihliadať na uznanie dlhu z 11.8.2011 ako listinný dôkaz preukazujúci existenciu záväzku odporcu voči navrhovateľovi. K odvolacej argumentácii ohľadne iného právneho posúdenia odporca uviedol, že je nepoužiteľná na prejednávaný prípad, lebo navrhovateľ nijako nepreukázal, ako, kedy a v akej výške vznikol záväzok odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa

Zo všeobecného hľadiska krajský súd uvádza, že uznanie dlhu nie je samostatným záväzkovým dôvodom. Uznaním dlhu nie je možné založiť nový záväzok, ale len uznať záväzok už existujúci. V konkrétnostiach súdenej veci navrhovateľ v podstate v priebehu celého prvostupňového konania konkrétne nevymedzil, aký záväzok/dlh bol odporcom dňa 11.8.2011 písomne uznaný, t.j. neoznačil dôvod dlhu. Na výslovnú požiadavku okresného súdu na pojednávaní dňa 25.9.2014 tvrdil, že si uvedený nárok uplatňuje „na základe právneho úkonu uznania dlhu". Až na (doslova) naliehanie okresného súdu (skoro až v rovine formulovania záverov súdom len s následným verifikovaním účastníkom) uviedol, že malo ísť o záväzok vzniknutý na základe ústnej zmluvy o pôžičke.

Nadväzne je plne dôvodným záver okresného súdu o nepreukázaní reálneho odovzdania nárokovanej (resp. mierne vyššej) sumy odporcovi, čo je nevyhnutným predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke podľa § 657 Obč. zák. Aj keby neboli akceptované svedecké výpovede Ing. C. a Ing. T., navrhovateľ žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal (aspoň v rovine označenia dôkazov) prevzatie (údajne) požičanej sumy odporcom, ale v zásade ani len dostatočne skutkovo konkrétne uvedené netvrdil. Predovšetkým nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky boli poukázané odporcovi z účtu navrhovateľa alebo, že by v pokladni navrhovateľa bola k rozhodujúcemu dňu - 30.6.2011 - hotovosť vo výške 66.642,46 eur, ktorá by mohla byť odporcovi reálne odovzdaná. Je preto vecne správny záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom v danej otázke, čo priamo podmieňuje neúspešnosť uplatňovaného nároku z titulu (tvrdenej) zmluvy o pôžičke.

Nepreukázanie prevzatia sumy 66.493,62 eur, resp. 66.642,46 eur odporcom robí irelevantným akúkoľvek úvahu o možnom inom právnom posúdení. Bez ohľadu na to, že navrhovateľ v rámci odvolania, kedy po prvý krát argumentuje eventualitou bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, neuviedol nič bližšie k tomu, ako konkrétne (na základe akých skutočností/akej skutkovej podstaty) malo k bezdôvodnému obohateniu dôjsť, je uvedené bez významu, ak nebolo preukázané prevzatie dotknutej čiastky 30.6.2011 odporcom. Uznanie dlhu, ktoré považuje navrhovateľ za primárny dôkaz jeho nároku, bolo pritom striktne viazané na úkon, ku ktorému malo dôjsť práve v označený deň. V tejto spojitosti je vhodné dodať, že náležitým je i konštatovanie okresného súdu o tom, že výslovne písomne prejavenú vôľu účastníka o dôvode dlhu - pôžička - nie je možné zo strany súdu modifikovať.

Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že zo širších súvislostí uvádzaných oboma procesnými stranami je (minimálne) pravdepodobná existencia viacerých vzájomných práv a povinnosti medzi účastníkmi. Ak navrhovateľ aj za prítomnosti osôb, ktorým dôveroval a ktorých svedecké výpovede považuje za vierohodné, resp. za priamej účasti takýchto osôb (v pozícii svedkov úkonu), súhlasil s „vyrovnaním" zisteného účtovného schodku/rozdielu prostredníctvom uznávacieho prejavu odporcu, nedôslednosť v danom procese nemôže prenášať na konajúci súd v tom smere, aby bezprostredne súd vlastnou činnosťou tak skutkovo, ako i právne vymedzil okolnosti veci tak, aby navrhovateľ bol vo vzťahu k uplatňovanému nároku úspešný. Uvedená - odvolateľom naznačovaná -

požiadavka je v priamom rozpore s podstatou sporového konania a jednoznačne odporuje aj princípu rovnosti postavenia účastníkov v konaní pred súdom.

Zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci a priebehu konania okresný súd (procesne) rozhodol i o trovách konania, keď si (konkrétne vecné) posúdenie nárokov na ich náhradu vymienil na samostatné uznesenie po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. V zmysle v predmetnom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné