Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: 1/ K. nar XX.X.XXXX, 2/ I. W. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na návrh matky Z. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej Ú. č. XXX za účasti otca K. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho XX I. X., S. XTN S., J. o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.8.2015 č.k. - 59 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. K. z 23 € na 110 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 15.3.2015. Dlžné výživné za obdobie od 15.3.2015 až august 2015 v sume 478,50 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zvýšil výživné pre mal. I. W. z 23 € na 90 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke do 15. dňa v mesiaci vopred od 15.3.2015. Dlžné výživné za obdobie od 15.3.2015 do augusta 2015 v sume 368,50 € zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti zvýšeniu výživného pre maloleté deti napadol rozsudok súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním otec maloletých detí. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože príjem, ktorý zdokladoval činí 1.085 libier a má mesačné náklady v sume 1.072 libier. Po zaplatení všetkých nákladov mu zostáva 13 libier. Z uvedeného dôvodu nemôže uhrádzať súdom zvýšené výživné.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na majetkové pomery otca, ktorý zverejňuje fotografie na Facebooku a chváli sa známym a rodine na akej životnej úrovni žije. Poukazuje na to, že si splnil svoj vlastný životný sen, napr. kúpou drahej motorky, pričom jej maloleté deti už sa nemôžu zúčastniť ani dovolenky pri mori, ani sa zúčastňovať lyžiarskeho alebo plaveckého výcviku. Uviedla, že od začiatku manželstva sa otec detí staral len o seba, nezabezpečoval potreby, ani detí a finančné prostriedky míňal na svoje záľuby. Poukázala na zvýšené náklady na životné potreby, školské potreby, liečenie zdravotných problémov, keďže maloleté deti sú alergici, syn J. má arytmiu srdca a K. je alergik na pele a uštipnutie osou. Maloletá W. má kožné problémy a alergiu na potraviny. Uviedla, že aj ona má zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú pri dosahovaní vyššieho príjmu. Poukázala na to, že pravidelne mesačne uhrádza z príjmu inkaso, plyn, elektriku, nájom, zabezpečuje chod domácnosti, uhrádza poplatky deťom do školy a častokrát v priebehu mesiaca si musí požičiavať finančné prostriedky. Uviedla, že otec detí uhrádza nepravidelne výživné a preto sústavne žijú v neistote, pretože musí zabezpečovať finančné prostriedky na nákup školských

pomôcok, poplatkov do školy a podobne. Uviedla, že otec sa o deti nezaujíma, nevychováva ich, neplní si zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom má dostatok finančných prostriedkov na cestu na Slovensko a počas pobytu na Slovensku sa chodí kúpať aj s priateľkou do Maďarska, niekedy aj na dva týždne, avšak o deti sa nestará a na dovolenky ich neberie a z príležitostí sviatkov ich neobdarúvava. Uviedla, že má vedomosť o tom, že otec žije s priateľkou v spoločnej domácnosti a priateľka má svoj vlastný príjem.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežným potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného najmä s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov a v súčasnosti mal. I. W. je žiačkou 4. ročníka základnej školy a mal. K. navštevuje SOU Technické 1. ročník, čím sa podstatným spôsobom zvýšili ich odôvodnené potreby v súvislosti s vekom, rastom, dospievaním, školskou dochádzkou, mimoškolskou aktivitou a zabezpečovaním všetkých potrieb súvisiacich s horšením zdravotného stavu. Odôvodnené potreby maloletých detí sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a zvýšené výživného zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu potrebnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu a berúc do úvahy aj jej osobnú starostlivosť primeranú veku maloletých detí, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca. U rodičov taktiež došlo k podstatným zmenám pomerov v tom smere, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný a v súčasnosti dosahuje príjem 1.477 €/1.085 libier. Do marca 2015 bola matka zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom 345,59 € a od 17.3.2015 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 19.3.2015 je práceneschopná a poberá rodinné prídavky 47,04 €. Z obsahu spisu je preukázané, že matka uspokojuje všetky odôvodnené potreby maloletých detí kontinuálne, nie len finančne, ale aj osobnou starostlivosťou, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje, pretože rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní

si vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere aj poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti), preto berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom ich veku, jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Konajúci súd správne zistil príjmové možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, preto pri rozhodovaní o výživnom je potrebné prihliadnuť aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča, ktorý ako povinný rodič má dieťa sústavne pripravujúce sa na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálne možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného a správne rozhodol aj o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.