Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-29-2015.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci maloletých detí D.: K., nar. XX.X.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: matka Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, otec K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XX I. X., S XTN S., J., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k.: XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX v časti úpravy vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom takto: zvyšuje výživné na maloletého K., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 23,- € mesačne na sumu 110,- € mesačne, ktoré je otec povinný vyplácať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15. 03. 2015.
Dlžné výživné za obdobie 15. 03. 2015 až august 2015 vo výške 478,50,- € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok.
Zvyšuje výživné na maloletú I. W., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 23,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od 15. 03. 2015.
Dlžné výživné za obdobie 15. 03. 2015 až august 2015 vo výške 368,50,- € zaväzuje otca splácať v mesačných splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. K. zo sumy 23 € mesačne na sumu 150 € mesačne a na mal. I. W. zo sumy 23 € mesačne na sumu 100 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. XC/XXX/XXXX a teda od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k podstatným zmenám na strane výdavkov na maloleté deti. Maloletá I. W. navštevuje 4. ročník základnej školy a mal. K. navštevuje SOŠ technickú. Otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne.
Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 27.5.2015 nesúhlasil so zvýšením výživného a to vzhľadom na výšku svojho príjmu a výdavkov, ktoré bližšie v podaní špecifikoval a preukázal listinnými dôkazmi.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť a zvýšiť výživné podľa zárobkových pomerov otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca a predloženými listinnými dôkazmi zo strany otca i matky o výške ich nákladov a príjmov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom matky, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca s maloletými a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých sumou 702.- Sk (23 €) na každé maloleté dieťa. Maloletý K. mal v čase rozhodovania súdu 8 rokov a maloletá I. W. mala 3 roky. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že otec bol v tom čase nezamestnaný, príjem matky v spise nie je uvedený.
Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že do marca 2015 bola matka zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom 345,59 €. Od 17.3.2015 je matka evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 19.3.2015 je matka práceneschopná. Matka poberá rodinné prídavky v sume 47,04 € mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi a plnoletým synom, ktorý jej mesačne prispieva na náklady na bývanie sumou 100 €. Náklady matky sú: plyn, elektrina a rozhlas + TV 193,42 € mesačne, nájomné 33,48 € mesačne, daň z nehnuteľností, poplatok za psa 39,12 € ročne.
Priemerné mesačné náklady na maloletého K. pozostávajú z týchto súm: poplatok ZRPŠ 15 €, zošity 20 €, montérky na odborný výcvik v škole 25 €, obuv 7,50 €, cestovné do školy 40 €, desiata 20 €, stravné v škole 25 €, strava doma 50 €, hygienické potreby 10 €, ošatenie 10 €, lieky 15 € ( maloletý je alergik). Priemerné mesačné náklady maloletého teda predstavujú sumu okolo 237 €.
Priemerné mesačné náklady na maloletú I.u pozostávajú z týchto súm: poplatok ZRPŠ 10 €, školské potreby 20 €, obuv 5 €, desiata 10 €, školský klub 4 €, stravné v škole 20 €, strava doma 30 €, hygienické potreby 10 €, ošatenie 20 €, lieky 20 € ( maloletá je alergik). Priemerné mesačné náklady maloletej teda predstavujú sumu 149 €.
Z vyjadrenia otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzdy otca za obdobie 1 - 5/2015 dosiahla výšku 1085 libier (1.477 €).
Náklady otca pozostávajú z týchto súm: nájomné 7450 libier, poplatok za vodu 47 libier, cancel 70 libier, poistka auto 75 libier, benzín do práce 80 libier, plyn 80 libier, elektrina 60 libier, strava a ošatenie 200 libier, telefón 20 libier. Náklady otca za mesiac dosahujú sumu 1.072 libier.
Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
U otca došlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný, v súčasnosti je príjem otca 1.477 €. U otca teda došlo k výraznej zmene pomerov, teda k nárastu príjmu.
Matka je v súčasnosti práceneschopná.
Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých priemerné mesačné životné náklady predstavujú sumu 237.- € u maloletého K. 149 € u maloletej I., s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, bol súd toho názoru, že potreby maloletých sa zásadne zvýšili v dôsledku ich rastu a dospievania (v čase poslednej úpravy mala maloletá 3 roky a maloletý 8 rokov, v súčasnosti má maloletá 10 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy, maloletý má 16 rokov a študuje na strednej škole), čím došlo u oboch detí k prirodzenému
nárastu nákladov na školskú dochádzku i nákladov na stravu a ošatenie. Porovnajúc zárobkové pomery otca a jeho nevyhnutné mesačné náklady spojené s bývaním, stravou a ošatením, súd upravil otcovi výšku výživného na mal. K. na sumu 110.- € mesačne a na mal. I. na sumu 90 e mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu javila primeraná predovšetkým k príjmovým pomerom otca a k jeho nevyhnutným priemerným mesačným nákladom a je v možnostiach otca platiť takto stanovenú výšku výživného.
Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde deti žijú.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletých, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým, otec neprispieva na ich výživu nad rámec súdom určeného výživného, výživné neplatí pravidelne.
Súd zvýšil výživné od marca 2015, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného v marci 2015 a zároveň súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie marec 2015 - august 2015 v celkovej výške 847.- € v úhrnných mesačných splátkach po 60.- € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.