Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Gröslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. XX, o zaplatenie 5.334,14 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -108 zo dňa 24.06.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.322,88 € spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“ 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.334,14 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo 14.03.2017 bolo medzi žalobcom, ako stavebnou sporiteľňou a žalovaným, ako klientom dohodnuté poskytnutie medziúveru vo výške 5.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 5,49 % ročne. Klient sa zaviazal finančné prostriedky medziúveru použiť výhradne na niektorý z účelov uvedených v čl. II. ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL, a to na účel stavebné úpravy, modernizácia a obnova B, RD, BD. Boli dohodnuté tieto základné parametre spotrebiteľského medziúveru: výška mesačnej splátky medziúveru 23,- eur, počet splátok medziúveru 104 (8,66 roka), úroková sadzba medziúveru 5,49 % ročne. Príplatok na poistenie pre prípad smrti 0,50 %. Počet splátok konštantného príplatku na poistenie pre prípad smrti 104. Poplatok za poskytnutie medziúveru 130,- eur, pričom sa neplatí samostatne, je zaúčtovaný na ťarchu medziúverového účtu. Poplatok za výpis z medziúverového účtu 5,- eur za rok - neplatí sa samostatne, je zaúčtovaný na ťarchu medziúverového účtu. Termín úhrady splátok medziúveru 1. - 16. deň mesiaca. Rovnaký termín splátok konštantného príplatku na poistenie. Ako základné parametre následného spotrebiteľského stavebného úveru boli dohodnuté: výška mesačnej splátky stavebného úveru 45,- eur, počet splátok stavebného úveru 91, úroková sadzba stavebného úveru 6 % ročne, výška konštantného príplatku na poistenie pre prípad smrti 0,50 eura mesačne, počet splátok konštantného

príplatku na poistenie pre prípad smrti 91, poplatok za výpis z úverového účtu 5,- eur za rok. Termín úhrady splátok stavebného úveru 1.-16. deň mesiaca. Podľa čl. VII. ods. Zmluvy, klient v súlade s VOPP súhlasí s poistením na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti prostredníctvom zmluvy o hromadnom poistení uzatvorenom medzi stavebnou sporiteľňou a Wűstenrot poisťovňou, a.s.. Zároveň uviedol, že dohodnutý medziúver v sume 5.000,- eur bol žalobcom žalovanému vyplatený v 2 platbách - u1.000,- eur a neskôr 4.000,- eur, a to obe platby na žalovaným určený účet vo VÚB. Nakoľko žalovaný riadne a včas nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 30.11.2018 požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo vyčíslenej sume 5.334,14 eura. Uzavrel, že žalobcom v žalobe uplatnenú pohľadávku 5.334,14 eura ponížil o sumu 594,26 eura vkladov žalovaného od uzavretia zmluvy do dátumu predčasnej splatnosti medziúveru 30.11.2018 na účet medziúveru, poplatkov za vedenie účtu, uzavretie Zmluvy a výpisy z účtu v sume 29,- eur debetne účtovaných žalovanému na sporiteľskom účte v roku 2017, poplatkov za poskytnutie medziúveru, upomienku, výpis z účtu a ďalšiu upomienku v sume spolu 173,- eur debetne účtovaných žalovanému na medziúverovom účte v roku 2017, poplatkov za uzavretie zmluvy a za vedenie účtu, spolu v sume 25,50 eura debetne účtovaných žalovanému na sporiteľskom účte v roku 2018, a poplatkov za upomienky a za uzavretie zmluvy, spolu debetne účtovaných žalovanému na medziúverovom účte v roku 2018 v sume 189,50 eura, a to z nasledujúcich dôvodov: Pokiaľ sa týka započítania sumy vkladov žalovaného spolu v sume 594,26 eura na medziúverový účet na žalobcom uplatnenú sumu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení z 18.06.2021 špecifikoval svoj nárok, vysvetľoval súdu právnu konštrukciu fungovania medziúveru a stavebného úveru, a to, že počas medziúveru má dochádzať iba k úhrade úrokov a poplatkov, pričom istina ostáva nezmenená počas celej doby splácania medziúveru. A to aj v prípade, ak dôjde k predčasnému ukončeniu medziúveru z dôvodu nepridelenia cieľovej sumy, a teda nedôjde k jeho „preklopeniu“ na stavebný úver. Súd takúto právnu konštrukciu stavebného úveru a medziúveru považuje za rozpornú s dobrými mravmi, neetickú a neférovú voči spotrebiteľovi. Zvlášť s poukazom na to, ak si banka, stavebná sporiteľňa vyhradí právo jednostranného ukončenia medziúverovej zmluvy svojím jednostranným právnym úkonom. Ak má právo sama si jednostranne ukončiť medziúverovú zmluvu, v takomto prípade je absurdné, aby zo všetkých vkladov, ktoré na túto medziúverovú zmluvu dlžník zaplatil, nič nemala započítavať na istinu medziúveru, ktorú poskytla. V tomto kontexte po vyše 1,5 roku splácania, aj napriek tomu, že sa žalovaný neskôr dostal do omeškania a došlo k okamžitému zosplateniu úveru, aby po cca 1,5 roku splácania od 14.03.2017 do 30.11.2018, bola suma pohľadávky, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje vyššia než bol samotný poskytnutý úver 5.000,- eur, a to o 334,14 eura, takúto konštrukciu považuje za neetickú a v rozpore s dobrými mravmi. Ak by došlo k preklenutiu medziúveru na stavebné sporenie, takáto právna konštrukcia by mohla byť považovaná za legálnu. Ale nie, ak si stavebná sporiteľňa jednostranne vypovie alebo iným spôsobom ukončí zmluvu ako to bolo v tomto prípade a príde s konštrukciou, že po celý čas bol povinný žalovaný jej splácať iba úroky a poplatky. Napokon, takúto právnu konštrukciu nikde nepripúšťa ani ako v znení účinnom v dobe uzavretia zmluvy (14.03.2017), tak ani v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ sa týka nepriznania jednotlivých druhov poplatkov uviedol, že v roku 2017 si účtoval žalobca na sporiteľskom účte poplatok za uzavretie zmluvy 7,50 eura, na medziúverovom účte v roku 2017 poplatok za poskytnutie medziúveru 130,- eur. To isté v roku 2018 - poplatok za uzavretie zmluvy 7,50 eura a na medziúverovom účte v tom istom roku 37,50 eura. Ide v zásade o 4-násobné účtovanie poplatku za ten istý úkon banky. Je to nepochopiteľné, keďže v roku 2017 bola uzavretá jediná zmluva, a to spoločná zmluva o úvere a medziúvere, pritom ešte aj v roku 2018 žalobca účtuje za ten istý úkon na obidvoch účtoch (SU i MU) poplatky, kde na sporiteľskom účte takýto poplatok nazve „poplatok za uzavretie zmluvy“ a na medziúverovom účte rovnako tak. Takáto konštrukcia spoplatňovania žalovaného evokuje to, že ide len o snahu umelo si navýšiť odmenu za poskytnuté peniaze popri úroku u žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Napokon, poskytovanie medziúveru je bežnou bankovou činnosťou, resp. zásadnou bankovou činnosťou pri poskytovaní svojich produktov svojim klientom, preto táto činnosť nemôže osobitne spoplatnená ako nejaký druh osobitnej služby poskytnutej klientovi. Pokiaľ sa týka poplatkov k výpisu účtu a vedeniu účtu, tieto poplatky považoval za duplicitný poplatok toho istého úkonu. Nevidel rozdiel medzi vedením účtu a výpisom z účtu. Upozornil, že mimo vyššie uvedených právnych úvah súdu súd upozorňuje, že požadovanie vyššie uvedených poplatkov explicitne stavebnej sporiteľni zakazoval o stavebnom sporení v už v čase uzavretia úverovej zmluvy (marec 2017). Obdobná premisa platí i pre požadované poplatky za upomienky. V roku 2018 je len na medziúverovom účte 8x účtovaná upomienka, každá po 19,- eur. Toto rovnako evokuje, že úmyslom žalobcu nebolo reálne upomenutie žalovaného na problém, ale ďalšie umelé navýšenie si pohľadávky, odmeny za požičané peniaze.

Rovnako výška poplatku v sume 19,- eur nie je adekvátna miere vynaloženej námahy banky. Upomínanie klientov stavebnej sporiteľne možno rovnako považovať za bežnú činnosť banky, na ktorú má banka vytvorený vlastný softvér a vkladá do neho len výšky upomínaných súm a identifikačné údaje klientov. Konštatoval, že žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno o zaslaní upomienok v danom počte. Záverom uviedol, že po odčítaní všetkých týchto súm, priznal žalobcovi sumu 4.322,80 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorý si uplatnil po zosplatnení úveru a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Uvedené závery deklaruje aj tá skutočnosť, že žalobca síce v samotnom znení žaloby uvádza, že dlh má byť v sume 5.334,14 eura a uvádza to aj vo vyjadrení, ale vec sa javí tak, že zrejme sám nemá jasno v tom, koľko mu žalovaný dlhuje, lebo v žalobe je uvedené, že istina pohľadávky žalobcu je tvorená z nesplateného úveru 5.019,90 eura, nezaplatených kapitalizovaných úrokov 49,30 eura a nezaplatených poplatkov 215,- eura, čo je spolu 5.284,20 eura. Napokon, na vysvetlenie tejto nezrovnalosti ho vyzval už upomínací súd v Banskej Bystrici prípisom z 25.03.2019 (čl. 45 súdneho spisu), na ktorý žalobca v upomínacom konaní nereagoval. O trovách konania rozhodol podľa , .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že poplatky za uzavretie zmluvy a poplatok za poskytnutie medziúveru sú účtované 4-násobne a treba ich považovať za ten istý poplatok. Súd prvej inštancie túto úvahu odôvodnil iba tým, že ide o bežnú bankovú operáciu v prospech svojho klienta a takáto služba poskytnutá spotrebiteľovi nie je spoplatnená. Táto konštrukcia spoplatňovania žalovaného podľa neho „evokuje to, že ide len o snahu umelo si navýšiť odmenu za poskytnuté peniaze popri úroku u žalobcu vo vzťahu k žalovanému“. Podotkol, že všetky poplatky sú výslovne uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý si žalovaný riadne prevzal a so spôsobom účtovania za jednotlivé služby žalobcu bol opakovane oboznámený. [čl. VIII ods. 1, čl. X ods. 1 písm. a) a b) Úverovej zmluvy, čl. 29 ods. 2 VOP a i.]. Zdôraznil, že nepriznal žalobcovi ani poplatky za upomienky zaslané žalovanému ako následok opakovaného porušenia jeho platobnej disciplíny. Podľa neho ide o umelé navyšovanie pohľadávky. Aj tento záver je rozpore s objektívnou realitou. Jediným účelom upomienky je notifikovať žalovaného o tom, že je v omeškaní a poskytnúť mu priestor na dodatočnú úhradu omeškanej splátky. Navyše, je to práve žalovaný, ktorý vlastným pričinením spôsobil, že je žalobca nútený dané upomienky zaslať. Upomienkami pripojenými k tomuto odvolaniu preto žalobca preukazuje zaslanie jednotlivých upomienok, za ktoré účtoval poplatky vo výške 190,- eur. V dôsledku prekvapivého právneho záveru súdu bolo žalobcovi znemožnené predložiť upomienky skôr. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň priznať žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

5. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

6. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý spornú úverovú zmluvu právne kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú a v nadväznosti na to jej obsah podrobil prieskumu z hľadiska toho, či táto neobsahuje niektorú z neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle ust. . Za správny považuje odvolací súd aj jeho záver o tom, že žalobcom uplatňované poplatky za upomienky, ako aj poplatok za uzavretie zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd k tomuto záveru považuje za potrebné dodať, že súdna prax dlhodobo zastáva názor, že poplatky za upomienky nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž tieto mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je transparentné. Ich zmyslom je upozornenie a

súčasne výzva dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s ktorej plnením je v omeškaní. Ich účelom by preto nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by takto prinášal dodávateľovi neprípustný majetkový prospech. Za prípustné v tomto smere možno považovať iba uplatňovanie nákladov spojených s touto upomienkou, ktoré sú však nepochybne nižšie než uplatňovaný poplatok a navyše ich výšku je povinný dodávateľ aj preukázať. Tento poplatok nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktorej je poskytované spotrebiteľovi.

7 Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje odvolací súd aj uplatňovanie poplatkov napr. za poskytnutie úveru, poplatok za spracovanie úveru, za vedenie účtu a pod. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že takéto poplatky predstavujú neprípustné finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti výhradne záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto je nesporne aj poplatok za uzavretie zmluvy, ktorý žalobca v konaní uplatňuje, keďže aj v tomto prípade ide o poplatok za plnenie, za ktoré nedostáva spotrebiteľ žiadne reálne protiplnenie. Ide o administratívnu agendu veriteľa súvisiacu s poskytnutím úveru, a teda nejedná sa o žiadne plnenie, ktoré by si spotrebiteľ objednal, ale toto slúži výlučne v prospech veriteľa. Nepochybne ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v ust. .

8. Taktiež má odvolací súd za to, že z obsahu spisu nevyplýva, aby boli vyššie uvedené poplatky so žalovaným výslovne dojednané. Takýto záver totiž neodôvodňuje samotný poukaz žalobcu na to, že tieto vyplývajú z jeho Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú zverejnené na jeho obchodných miestach, resp. na jeho internetovej stránke. Je totiž zrejmé, že obsah týchto podmienok nemal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a teda tieto neboli predmetom dojednania medzi stranami sporu.

9. Pokaľ sa týka predloženia sporných upomienok žalobcom v odvolacom konaní odvolací súd uvádza, že v zmysle základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( ). Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Na dôkazy predložené v odvolacom konaní preto odvolací súd neprihliadal.

10. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. vrátane správneho výroku III. o trovách konania.

11. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).