Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-39-2021.pdf
PDF · 137.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Z. XX, právne zastúpený JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/257/2016-270 zo dňa 19.5.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 4.536,75 eur titulom náhrady bolestného a sumy vo výške 3.217,- eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 1.512,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.049,- eur od 16.07.2016 do 31.10.2016, zo sumy 1.512,25 eur od 01.12.2016 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.073,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.432,- eur od 16.07.2016 do 14.12.2016, zo sumy 2.145,- eur od 15.12.2016 do 05.05.2021, zo sumy 1.278,- eur od 06.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 858,- eur od 11.01.2020 do 05.05.2021, zo sumy 215,- eur od 06.05.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví, a to bolestné vo výške 6.049 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.7.2016 do zaplatenia a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.432 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.7.2016 do zaplatenia. Nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca uplatnil z dôvodu, že pri dopravnej nehode dňa 28.9.2014 ako spolujazdec v motorovom vozidle utrpel poranenia, ktoré boli spôsobené v dôsledku nezvládnutia riadenia vodičom motorového vozidla E. K..
Žalobca v priebehu konania, v závislosti od poskytovania plnenia žalovaným, upravoval nárok tak, že v poslednej podobe žiadal zaplatiť bolestné vo výške 1.512,25 eur s 5 % úrokom z omeškania od 16.7.2016 do zaplatenia a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.003 eura s 5 % úrokom z omeškania od 16.7.2016 do zaplatenia zo sumy 2.145 eur a s 5 % úrokom z omeškania od 1.11.2019 do zaplatenia zo sumy 858 eur, ďalej kvantifikované úroky vo výške 320,58 eur a trovy konania. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/55/2015 zo dňa 19.6.2015, bol E. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože dňa 28.9.2014 v čase asi o 12:35 hod. viedol po ceste T./XXXX v smere od A. do obce P. osobné motorové vozidlo značky BMW EVČ: A vyššou rýchlosťou, ako bola dovolená, v dôsledku čoho vedenie motorového vozidla nezvládol, v pravotočivej zákrute vozidlom prešiel do protismeru, následne strhol vedenie vozidla vpravo, kde narazil do betónového obrubníka oddeľujúceho cestu od chodníka, opätovne prešiel do protismeru, prešiel mimo vozovku, kde pravou bočnou časťou vozidla narazil do stromu, pričom žalobca E. G., nar. XX.X.XXXX utrpel otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu oboch ramienok pravej lonovej kosti bez posunu úlomkov, drobnú tržnú ranu na zadnej strane ušnice, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu vonkajšej plošiny pravej holennej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu kostno-chrupavkovej časti vonkajšieho hrvoľa pravého stehna, prasknutie vnútorného postranného väzu pravého kolena, poškodenie zadovonkajšej časti predného skríženého väzu pravého kolena, odreniny na chrbte oboch rúk a na zadnej strane prstov a pomliaždenie a odreniny oboch predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosťou 10 - 12 týždňov. Ďalší spolujazdec A. N., nar. XX.X.XXXX utrpel ľahký otras mozgu, ľahké pomliaždenie pravej driekovej oblasti, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice a tržnú ranu záhlavia s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 28.9. do 7.10.2014. Vo veci bol vypracovaný lekársky posudok M.. B. A., M., ktorý v lekárskom posudku zo dňa 12.2.2016 stanovil bodové ohodnotenie bolestného v počte 352,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 200 bodov. Žalobca listom zo dňa 21.3.2016 si uplatnil u žalovaného nároky na náhradu škody na zdraví vo výške 9.481 eur. List bol žalovanému doručený 24.3.2016. Súčasťou tohto listu bol lekárky posudok, ďalej prepúšťacie správy z hospitalizácie za obdobie od 28.9. do 15.10.2014, od 4.2. do 6.2.2015, prijímacia správa zo 4.2.2015, lekárske správy z 5.11.2014, 24.10.2014, 21.11.2014, 20.1.2015, 2.2.2015 a 18.2.2015. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 28.10.2016 a uhradil žalobcovi bolestné vo výške 4.536,75 eur. Plnenie krátil v dôsledku spoluviny žalobcu, z dôvodu jeho nepripútania sa, v rozsahu 25 %. Následne emailom z 28.10.2016 likvidátor poisťovne požiadal právneho zástupcu žalobcu o zabezpečenie zdravotnej dokumentácie za obdobie 1 roka od ustálenia zdravotného stavu, nakoľko si žalobca uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca adekvátnu zdravotnú dokumentáciu nepredložil. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 8.12.2016 súd zistil, že žalovaný ukončil dňa 7.12.2016 šetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, uhradil žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 1.287 eur. Neuhradil položku 396a z lekárskeho posudku M.. B. A., M., pretože na základe zdravotnej dokumentácie nebolo preukázané uvedené obmedzenie. Následne celé plnenie krátil v dôsledku spoluviny žalobcu z dôvodu jeho nepripútania sa v rozsahu 25 %. Dňa 4.5.2021, v priebehu konania, žalovaný oznámil ďalšie ukončenie šetrenia poistnej udalosti a uhradil žalobcovi za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.930 eur, čím dolikvidoval v minulosti nevyplatenú položku 396a. Uvedenú položku tiež z titulu spoluviny žalobcu z dôvodu nepripútania sa krátil o 25 %. V relácii k predmetnej dopravnej nehode z 3.11.2016, prvoinštančný súd zistil, je uvedené, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi. Z výsluchu žalobcu však súd zistil, že v čase nehody sedel vedľa vodiča, keď nastupuje do motorového vozidla, zvykne sa pripútať, no nepamätá si, či bol v uvedený deň pripútaný, pretože utrpel silný otras mozgu. K relácii o dopravnej nehode bola vypočutá aj svedkyňa B. R., ktorá mala výjazd k tejto dopravnej nehode. V čase jej príchodu na miesto dopravnej nehody účastníci dopravnej nehody už neboli prítomní, pretože ich odviezla záchranka. Uviedla, že žalobca bol jediný, ktorý nevyletel z auta a jediný, koho vystrihovali. Z výsluchu žalobcu zistila, že tento nebol pripútaný a údaje „nahodila do systému“. Výsluch žalobcu nebol uskutočnený na policajnom oddelení, preto žalobcu musela vypočuť v nemocnici. Nevedela uviesť, prečo zápisnicu o výsluchu žalobca nepodpísal, v prípade, pokiaľ poškodený zápisnicu nemôže podpísať, o tejto skutočnosti sa pripojí do zápisnice o výsluchu záznam. Vodič motorového vozidla E. K. ako svedok v prejednávanej veci si nepamätal, či jeho spolujazdci boli pripútaní bezpečnostnými pásmi.
Z trestného konania, kde bol vypočutý žalobca, bolo zistené, že po nasadnutí do motorového vozidla sa pripútal bezpečnostným pásom a takisto aj vodič motorového vozila pripustil, že bol žalobca pripútaný. Svedok A. N. v trestnom konaní pri svojom výsluchu dňa 19.1.2015 potvrdil, že žalobca bol pripútaný. V trestnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom M.. O. Z., ktorý v znaleckom posudku č. XXX/XX uviedol, že poranenia poškodeného sú v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, pričom poškodený (teraz žalobca) mohol alebo nemusel byť pripútaný bezpečnostným pásom. Na návrh žalovaného boli vykonané znalecké posudky, a to T.. O. C., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že zranenia poškodeného súvisia s nárazom tela do bočnej časti vozidla. Zo spisového materiálu nie je možné určiť, či bol spolujazdec sediaci na pravom prednom sedadle pripútaný a nedá sa to určiť ani z povahy zranení. Znalec uviedol, že žalobca zostal zakliesnený vo vozidle a je technicky prijateľné, že ho na sedadle pridržiaval bezpečnostný pás. Ak by pripútaný nebol, reakčná sila nárazu by odhodila jeho telo do priestoru, kde sa nachádza sedadlo vodiča. Znalec M.. M. Z., znalec v odvetví traumatológia, v znaleckom posudku č. X/XXXX zistil, že žalobca bol pri dopravnej nehode pripútaný. Samotný bezpečnostný pás nespôsobil žalobcovi žiadne poranenie. Bezpečnostný pás bránil inému pohybu tela pri nehode a poraneniu iných častí tela, teda ľavej strany, eventuálne bránil iným zraneniam a katapultovaniu z vozidla. V prípade, ak by nebol žalobca pripútaný, jeho nepripútanie by nemalo vplyv na rozsah konkrétnej, skutočne spôsobenej škody na zdraví. Utrpel by približne rovnaké poranenia na pravej strane tela. Použitie bezpečnostného pásu by nezabránilo žiadnemu zraneniu žalobcu, avšak zabránilo by iným poraneniam, ktoré by vznikli v dôsledku protismerného pohybu jeho čela do ľavej strany, alebo pri vymrštení tela mimo vozidla. Znalec v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ustálil, na rozdiel od lekárskeho posudku M.. B. A., M., až na 250 bodov. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci aplikoval Občiansky zákonník, a to konkrétne ust. § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 ods. 1, § 429, § 441 a § 444 Občianskeho zákonníka. Ďalej aplikoval ust. § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vychádzal z § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 15, § 11 ods. 6, § 6 ods. 7, 8 zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vychádzal aj z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode dňa 28.9.2014, pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia, nebolo v prejednávanej veci sporné. Súd ďalej mal nespornú okolnosť, že za vzniknutú škodu zodpovedá poistený prevádzkovateľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla. Motorové vozidlo malo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. V priebehu konania bolo ustálené poškodenie zdravia žalobcu znaleckým posudkom v trestnom konaní a lekárskym posudkom. Žalovaný obodované položky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia po znaleckom dokazovaní uznal, plnenie žalobcovi poskytol. Žalovaný však plnenie krátil z dôvodu tvrdeného spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, pretože žalobca podľa žalovaného porušil povinnosť byť pripútaný počas jazdy bezpečnostným pásom, o 25 %. Prvoinštančný súd však mal preukázané, že žalobca bol pripútaný bezpečnostným pásom, čo vyplýva jednak z výpovedí uskutočnených v trestnom konaní, ako aj zo znaleckého posudku M.. M. Z., podľa ktorého v prípade, ak by žalobca nebol pripútaný, došlo by k iným poraneniam, a to v ľavej časti tela, prípadne k iným eventuálnym zraneniam pri katapultovaní z vozidla. Obaja súdom stanovení znalci (M.. Z. a T.. C.) dospeli k záveru, že ani pripútanie sa bezpečnostným pásom by nezabránilo zraneniam, aké utrpel žalobca, z čoho vyplýva, že ani prípadné porušenie tejto povinnosti žalobcu by nemalo vplyv na rozsah škody. Nebolo by preto možné aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd neprihliadol na zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného v trestnom konaní zo dňa 30.10.2016, pretože nie je podpísaná žalobcom. Údaj o tom, že žalobca nebol pripútaný nahodila do systému svedkyňa, ktorá túto zápisnicu vypracovala. Preto prvoinštančný súd priznal žalobcovi neuhradenú časť bolestného vo výške 1.512,25 eur, určeného podľa lekárskeho posudku, ako aj neuhradenú časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.073 eur, určenú podľa znaleckého posudku č. 6/2019, vypracovaného počas konania. Suma náhrady za jeden bod vychádzala z opatrenia ministerstva a predstavovala sumu vo výške 17,16 eur. Žalobca si riadne uplatnil nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, ktorý vypracoval M.. B. A., M., listom zo dňa 21.3.2016. K listu predložil lekársky posudok a lekárske správy. List bol žalovanému doručený 24.3.2016. Podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bol povinný žalovaný do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností a do 15 dní od skončenia prešetrovania
poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, neposkytol poistné plnenie v zákonom stanovenej lehote a dostal sa do omeškania s plnením po uplynutí 3 mesiacov a 15 dní od oznámenia škodovej udalosti, teda od 12.7.2016. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 16.7.2016, teda po uplynutí vyššie uvedenej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k bolestnému až dňa 28.10.2016. Náhrada za bolestné sa poskytuje na základe lekárskych posudkov, a nie lekárskych správ. Ak žalovaný nesúhlasil s bodovým hodnotením v predloženom lekárskom posudku, mal možnosť v uvedenej trojmesačnej lehote požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, čo však neurobil. V konaní nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by sa žalobca nejakým spôsobom bránil prevereniu bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku. Prvoinštančný súd uznal, že v ust. § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa nachádza odkaz na ust. § 799 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalobca je povinný predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, no v danom prípade si žalovaný vyžiadal tieto doklady od žalobcu až 28.10.2016. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti až 7.12.2016, resp. 4.5.2021, a preto súd o priznaní úrokov z omeškania zohľadnil takto poskytnuté čiastkové plnenia žalovaného. Žalovaný uhradil bolestné dňa 31.10.2016 a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 433a až dňa 14.12.2016. Prvoinštančný súd vychádzal z jednotlivých uplatnených nárokov pri určovaní momentu omeškania tak, že žalobca podaním doručeným žalovanému 9.1.2020 rozšíril žalobu týkajúcu sa položky 396a o sumu 858 eur. Ku dňu 11.1.2020, t.j. od druhého dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby žalovanému bol žalovaný v omeškaní so zaplatením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.003 eur [420 eur (položka 433) + 1.716 eur + 858 eur = 2.574 eur (položka 396a)]. Dňa 5.5.2021 uhradil žalovaný na položke 396a sumu vo výške 1.930 eur a teda zostatok dlžnej sumy na uvedenú položku činí 644 eur. Celková výška nezaplatenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia činí 1.073 eur (644 eur + 429 eur). Súd z úhrady vo výške 1.930 eur započítal na dlžnú sumu položky č. 396a čiastku vo výške 1.716 eur, t.j. čiastku v rozsahu 75 %, v dôsledku čoho sa jej zostatok znížil na sumu 1.287 eur (75 % zo sumy 1.716 eur), a preto žalobcovi patrí nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.287 eur (429 eur + 644 eur) od 6.5.2021 do zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.073 eur. Zvyšok z uhradenej sumy (1.930 eur mínus 1.287 eur = 643 eur) bol započítaný na položku 396a, t.j. na sumu 858 eur v rozsahu 75 %, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 858 eur od 11.1.2020 do 5.5.2021 a zo sumy 215 eur (858 eur mínus 643 eur) od 6.5.2021 do zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.073 eur. Prvoinštančný súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ECB pri začiatku omeškania v rozsahu 0 %, ku ktorej prirátal 5 percentuálnych bodov. Prvoinštančný súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku znalcom z odboru súdneho lekárstva za účelom zistenia, akým spôsobom došlo k zraneniam žalobcu a či žalobca bol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostnými pásmi, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že jeho pripútanie alebo nepripútanie by aj tak nemalo vplyv na rozsah spôsobenej škody na zdraví. Tento návrh nepovažoval prvoinštančný súd za relevantný pre zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu. Žalovaný pritom krátil plnenie iba preto, že mal za to, že žalovaný nepoužil tento bezpečnostný prvok vo vozidle. Žalovanému bol znalecký posudok M.. M. Z. doručený dňa 30.9.2019. K doručenému znaleckému posudku sa písomne nevyjadril a až dňa 12.5.2021 podal návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Žalovaný mal dosť času na vznesenie výhrad voči tomuto znaleckému posudku. Prvoinštančný súd v záujme hospodárnosti konania takýto návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku neakceptoval. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal zo zásady úspechu v prejednávanej veci. Poukázal na to, že výška priznaného nároku závisela od znaleckého posudku. Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nie je možné procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku znaleckého posudku zaťažiť žalobcu. Preto úspech žalobcu prvoinštančný súd posudzoval v závislosti od základu uplatneného nároku, a nie od výšky priznaného nároku. K čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby došlo zavinením žalovaného, ktorý plnil, a preto túto skutočnosť je potrebné považovať za úspech žalobcu. V danom prípade nárok žalobcu bol dôvodný čo do zaplatenia istiny vo výške 6.049 eur z titulu bolestného a vo výške 4.290 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa prvoinštančného súdu bude táto suma predstavovať základ pre výpočet trov, na ktoré má žalobca nárok v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a to proti výroku II. a IV. z dôvodov podľa § 365 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym záverom, keď nevyhodnotil listinný dôkaz „Reláciu polície o dopravnej nehode zo dňa 3.11.2016“, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi. Ďalej nevyhodnotil výsluch žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.9.2017, ktorý bol vo vzájomnom rozpore, keď na začiatku svojej výpovede uviedol, že sa pripútal a neskôr uviedol, že sa nepamätá, či bol pripútaný. Prvoinštančný súd napriek tomu prihliadol na výpovede z trestného konania, kde žalobca uviedol, že v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostnými pásmi bol. Prvoinštančný súd neprihliadol na výsluch svedka vodiča E. K. na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017, ktorý nevedel uviesť, či žalobca bol alebo nebol pripútaný. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil aj výsluch svedkyne nadpor. B. R., ktorá na pojednávaní dňa 15.11.2017 ozrejmila, že dňa 31.10.2016 vyhotovila zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného v trestnom konaní, kde žalobca uviedol, že nebol pripútaný v čase dopravnej nehody bezpečnostnými pásmi. Taktiež sa vyjadrila k tomu, prečo nie je zápisnica o výsluchu svedka podpísaná a že bol žalobca vypočúvaný v nemocnici. Žalovaný namietal v prvoinštančnom konaní závery znaleckého posudku č. 08/2018, vyhotoveného znalcom T.. B. C., ktorý nie je kompetentný zodpovedať otázky žalobcu týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravia u žalobcu, ako aj príčinnej súvislosti vzniku zranení u žalobcu. Znalec v odpovedi na otázku č. 6 zdôrazňuje úlohy bezpečnostného pásu, a to nielen pri zabránení predozadného pohybu, ale aj pri zachytení spodnej časti tela na sedáku sedadla či už pri prevrátení vozidla, alebo aj bočnom náraze. Naviac, znalec T.. C. si neprizval konzultanta - lekára za účelom zistenia, či k zraneniam, ktoré utrpel žalobca, mohlo dôjsť aj pri pripútaní sa bezpečnostným pásom. Prizvanie konzultanta navrhol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.2.2017. Prvoinštančný súd nevyhodnotil náležite námietky žalovanej týkajúce sa určenia miery spoluzavinenia, keď žalovaný znížil poskytnuté plnenie o 25 %. Žalobca tým, že nebol pripútaný, založil svoju účasť na škode a podstatným spôsobom prispel ku vzniku škodlivého následku. Porušil tak generálnu prevenciu podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keď každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Prvoinštančný súd nepripustil návrh žalovanej na doplnenie kontrolného znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo za účelom zistenia, akým spôsobom došlo k zraneniam žalobcu a či bol žalobca v čase dopravnej nehody pripútaný. Žalovaný ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca nepredložil relevantnú zdravotnú dokumentáciu pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody zo dňa 21.3.2016. Až na základe výzvy žalovanej emailom zo dňa 28.10.2016 žalobca predložil zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej žalovaná pristúpila k čiastočnej úhrade plnenia. Preto sa nemohla dostať do omeškania, keď je zrejmé, že po doručení tejto zdravotnej dokumentácie pristúpila k úhrade dňa 8.12.2016. Žalovaný na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Uviedol, že tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na pojednávaní dňa 15.11.2017 ako svedkyňa bola vypočutá B. R., ktorá v čase nehody mala výjazd k nehode. Vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca bol jediný, ktorý nevyletel z auta a bol jediný, koho bolo potrebné vystrihovať z motorového vozidla. Žalobca na pojednávaní dňa 15.11.2017 k zápisnici podal vysvetlenie a uviedol, že v čase nehode bol pripútaný bezpečnostným pásom. Vtedy zápisnicu po dopravnej nehode vypisoval muž. Zápisnica, ktorá bola predložená súdu v trestnom konaní, bola podpisovaná ženou a je uvedené, že nemal zapnuté bezpečnostné pásy. Preto žalobca takúto zápisnicu nepodpísal. Žalobca poukázal na závery znaleckého posudku T.. C. č. 8/2018, ktorý z technického hľadiska poukázal na funkciu bezpečnostného pásu v uvedenom motorovom vozidle, kde pri bočnom náraze bezpečnostný pás použitý v tomto type vozidla by nedokázal zabrániť zraneniam, ktoré poškodený pri nehode utrpel. Uviedol však, že to, že žalobca ostal zakliesnený v motorovom vozidle, je technicky prijateľné, že ho na sedadle pridržiaval bezpečnostný pás. Ak by nebol pripútaný, reakčná sila od nárazu by odhodila telo žalobcu do priestoru, kde sa nachádza sedadlo vodiča. Preto, s poukazom aj na závery znaleckého posudku M.. Z., ktorý uviedol, že pripútanie alebo nepripútanie žalobcu bezpečnostnými pásmi by nemalo vplyv na rozsah konkrétnej skutočnosti spôsobenej škody na zdraví, ale ak by nebol pripútaný, nezabránilo by sa pohybu tela iným smerom a došlo by k poraneniu aj iných častí tela, teda na ľavej strane, alebo aj k iným zraneniam pri katapultovaní z vozidla.
Preto na strane žalobcu nedošlo k naplneniu predpokladov uvedených v § 441 Občianskeho zákonníka, kedy ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú zavinený protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Znalecké dokazovanie preukázalo, že nie je dôvod na zníženie plnenia na základe ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Škodlivý následok prípadného protiprávneho konania žalobcu (nepripútanie sa bezpečnostným pásom) by nebol v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, žalobca poukázal na to, že táto námietka je účelová. Žalobca podaním zo dňa 21.3.2016 u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví a rozsah škody preukázal relevantným spôsobom, a to lekárskym posudkom. Okrem lekárskeho posudku pripojil aj dostupnú zdravotnú dokumentáciu. Zo zákona vyplýva, že náhrada škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa preukazuje lekárskym posudkom, resp. znaleckým posudkom. Povinnosťou žalovaného bolo bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa tohto oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie. Žalovaný bol povinný plniť do 15 dní od ukončenia prešetrovania poistnej udalosti. Keďže k poskytnutiu plnenia nedošlo, musel žalobca podať vo veci žalobu. Žalovaný sa preto nesplnením zákonom stanovenej povinnosti určenej na preverenie plnenia a plnenie dostal do omeškania. Preto žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
5. K stanovisku žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, ktorá tvorí obsah jeho podaní. Argumentáciu žalobcu považuje za účelovú.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
7. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je, že prvoinštančný súd náležitým spôsobom nevyhodnotil spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode na zdraví, keď žalovaný tvrdí, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný a tým porušil svoju povinnosť (minimálne prevenčnú) na vzniknutej škode. Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku T.. C., ktorý si neprizval k vypracovaniu znaleckého posudku konzultanta, ďalej na nesprávne vyhodnotenie dôkazov, a to relácie polície, výsluchu žalobcu na pojednávaní a výsluchu vodiča na pojednávaní a svedkyne B. R., kde jednoznačne nebolo preukázané, že žalobca bol v čase dopravnej nehody pripútaný. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Citované zákonné ustanovenie rieši mieru zodpovednosti poškodeného (žalobcu) v prípade, že za škodu, ktorá mu vznikla, inak zodpovedá aj iná (poistený prevádzkovateľ motorového vozidla) osoba. Prvoinštančný súd pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k spoluzavineniu žalobcu na vzniknutej škode vyhodnotil všetky vykonané dôkazy náležitým spôsobom a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami (§ 365 písm. f/ CSP), ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. Žalovaný v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd svoje skutkové zistenia ustálil na základe nesprávnych záverov, keď nesprávne vyhodnotil niektoré dôkazy, z ktorých skutkové závery nevyplývajú. Vykonané dôkazy pred súdom, a to všetky, nielen niektoré, hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Prvoinštančný súd hodnotenie dôkazov náležitým spôsobom opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd hodnotil všetky dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Prvoinštančný súd hodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Tým dospel k správnym skutkovým zisteniam, pri hodnotení dôkazov neporušil žiadny procesný postup a výsledky hodnotenia týchto dôkazov zodpovedajú pravidlám formálnej logiky.
8. Ako to vyplýva z odvolacích námietok, prvoinštančný súd podľa žalovaného nevyhodnotil listinný dôkaz, a to Reláciu polície o dopravnej nehode zo dňa 3.11.2016. Z obsahu tejto listiny vyplýva podľa žalovaného, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi v čase dopravnej nehody. Ako to vyplýva z odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prvoinštančný súd sa týmto dôkazom náležite zaoberal, dôkaz vyhodnotil a dospel k záveru, že obsah tejto listiny je v rozpore so zisteniami prvoinštančného súdu z iných dôkazov, najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania.
Považoval za spornú hodnovernosť tejto listiny s poukazom na to, že listina nebola podpísaná žalobcom. Skutočnosť, že žalobca nebol pripútaný, ako to nakoniec vyplýva z výsluchu svedkyne nadpor. B. R., túto informáciu svedkyňa „nahodila do systému“ a vypracovala aj zápisnicu z 30.10.2016. Odvolací súd k tomuto dôkazu naviac udáva, že Relácia polície o dopravnej nehode bola vyhotovená až viac, ako 2 roky po dopravnej nehode pre účely poisťovne, preto obsah listiny je potrebné hodnotiť nielen samostatne, ale aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi.
9. Prvoinštančný súd podľa žalovaného nevyhodnotil náležitým spôsobom výsluch žalobcu a vodiča E. K. pred súdom, ktorí tvrdili, že pripútanie žalobcu nebolo jednoznačné. Z obsahu prvoinštančného rozhodnutia vyplýva, že tento výsluch sa vykonal viac ako 3 roky po dopravnej nehode. Prvoinštančný súd však poukázal aj na výsluch týchto osôb z trestného konania, kde ich stanovisko k pripútaniu žalobcu, v kratšom časovom úseku po dopravnej nehode, približne 1 rok, bolo v otázke pripútania sa žalobcu v čase dopravnej nehody jednoznačné, keď obaja tvrdili, že žalobca bol v čase dopravnej nehody pripútaný. Opäť pri vzájomných vyhodnoteniach uvedených dôkazov v súvislostiach a jednotlivo, pripútanie žalobcu v motorovom vozidle bolo viac pravdepodobné, keďže výpoveď z výsluchu krátko po dopravnej nehode bola jednoznačná v prospech žalobcu. Len plynutie času a výsluch uvedených osôb po dlhšej dobe túto jednoznačnosť oslabuje do pochybností, nie je však z dôkazov jednoznačne preukázané, že žalobca pripútaný nebol. Výsluch svedkyne nadpor. B. R. prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vyhodnotil, keď poukázal na to, že ostalo neozrejmené z výsluchu svedkyne, prečo Relácia polície nebola žalobcom podpísaná a ďalej k zápisnici nebol pripojený záznam o okolnosti, či žalobca je v dôsledku svojho zdravotného stavu nespôsobilý podpísať uvedenú zápisnicu. Prvoinštančný súd upozornil však na tú časť výpovede uvedenej svedkyne, kde svedkyňa poukázala na to, že žalobca bol jediný, ktorý bol z motorového vozidla vystrihovaný. Pri výsluchu svedkov je potrebné zohľadniť celú výpoveď svedka v kontexte s vykonávaným dokazovaním a hodnotením skutkových okolností, nie len tie časti, resp. vety, ktoré podľa žalovanej preukazujú žalovaným tvrdené okolnosti, že žalobca pripútaný nebol. Teda ak svedkyňa sa dopustila určitého pochybenia a v Relácii polície nezahrnula všetky okolnosti vyhotovenia a podpísania zápisnice, ako svedok z miesta nehody potvrdila, že žalobca nebol z motorového vozidla katapultovaný a javí sa byť v kontexte s ostatnými dôkazmi, najmä znaleckými posudkami, nanajvýš pravdepodobné, že bol pripútaný bezpečnostnými pásmi.
10. Prvoinštančný súd na návrh žalovaného vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom T.. B. C.. Tento znalec vo svojom znaleckom posudku jednoznačne uviedol, a vysporiadal sa s tým aj prvoinštančný súd, že nie je možné, či bol žalobca pripútaný alebo nie. Znalec z technického hľadiska vyhodnotil pohyb tela žalobcu pri momente dopravnej nehody, kedy dospel k záveru, že, vzhľadom na to, že žalobca bol na sedadle pridržiavaný bezpečnostným pásom, nebol odhodený do priestoru motorového vozidla, do priestoru, kde sa nachádzalo sedadlo vodiča. Závery tohto znaleckého posudku majú technický charakter a vychádzajú z princípov skúmania deja z fyzikálneho hľadiska. Odborné lekárske posúdenie poškodenia zdravia pri vzniku dopravnej nehody skúmal znalec M.. M. Z., ktorý bol ustanovený na návrh žalovaného a tento znalec bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že použitie bezpečnostného pásu žalobcom by nezabránilo vzniku poškodenia na zdraví žalobcu, ale jeho nepoužitie by spôsobilo aj iné poranenia, než ich utrpel žalobca. Bola by poškodená aj ľavá časť tela žalobcu, nie len pravá časť tela. Ako to vyplýva zo záverov tohto znaleckého posudku, znalec jednoznačne uviedol, že žalobca bol pripútaný bezpečnostným pásom, pretože bezpečnostný pás zabránil inému pohybu tela pri nehode a poraneniu iných častí tela. Závery tohto znaleckého posudku priamo nadväzujú na fyzikálne a technické zistenia znalca T.. C.. To, že T.. C. nemal pri záveroch svojho znaleckého posudku konzultanta, bolo zhojené samostatným znaleckým posudkom M.. Z., ktorý vypracoval znalecký posudok samostatne s relevantnými závermi k zisteniam znalca T.. C.. Bolo by za tejto dôkaznej situácie bez akéhokoľvek významu nariaďovať doplnenie znaleckého posudku T.. C. o závery konzultanta, keď tieto závery vyplývajú zo znaleckého posudku M.. Z..
11. Závery znaleckého posudku M.. Z. majú pre posúdenie spoluzavinenia žalobcu zásadný charakter. Pri úvahe o spoluzodpovednosti žalobcu prvoinštančný súd vychádzal zo všetkých okolností prípadu zo záverov znaleckých posudkov a vyhodnotil vzájomný vzťah medzi konaním žalobcu a prevádzkovateľom motorového vozidla. Vyhodnotil všetky príčiny, ktoré viedli ku škode ako na strane prevádzkovateľa motorového vozidla, tak aj u žalobcu a pri úvahe, kto a v akej miere sa podieľal na vzniknutej škode na zdraví žalobcu dospel k záveru, že škodu spôsobil výlučne prevádzkovateľ motorového vozidla, nie žalobca ako poškodený, pretože okolnosť, že žalobca bol, či nebol pri dopravnej nehode pripútaný
bezpečnostnými pásmi, nemá vplyv na rozsah uplatňovaného nároku na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví a rozsah poškodenia zdravia žalobcu. Okolnosť, že by žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom, by spôsobila poškodenie na zdraví žalobcu vo väčšom rozsahu, ako ho utrpel, jeho telo by bolo poškodené nielen z pravej strany, ale aj z ľavej strany a dokonca by mohol byť z motorového vozidla v prípade, pokiaľ by nebol pripútaný bezpečnostným pásom, aj katapultovaný. To, že jeho zdravie bolo poškodené len v zistenom rozsahu, svedčí o tom, že bolo pridržiavané na sedadle bezpečnostným pásom, kde bolo zabránené pohybu žalobcu a vzniku ďalších zranení. Na vzniku škody za týchto okolností sa podieľal prevádzkovateľ motorového vozidla, resp. vodič, nie žalobca.
12. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného, hoci aj v podobe porušenia prevenčnej povinnosti, ako to nakoniec žalovaný tvrdí v odvolaní, zaťažuje žalovaného. Keďže žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že by použitím bezpečnostných pásov došlo k vzniku menšej škody, teda k nižšiemu ublíženiu na zdraví, naopak, bolo preukázané, že práve použitie bezpečnostných pásov zabezpečilo, že poranenie žalobcu bolo len na pravej strane tela, nie aj na ľavej strane tela, spôsobuje, že nie je zistená zodpovednosť žalobcu (spoluzodpovednosť) ako poškodeného na vzniknutej škode podľa § 441 OZ. Preto prvoinštančný súd správne vykonal dokazovanie, správne zistil skutkový stav a správne o zodpovednosti a spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu rozhodol.
13. Odvolací súd z obsahu prvoinštančného spisu nezistil, že by prvoinštančný súd návrh na doplnenie dokazovania na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia súdneho lekárstva za účelom zistenia, akým spôsobom došlo k zraneniam u žalobcu a či bol žalobca v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom, zamietol bezdôvodne. Ako to vyplýva z listín z obsahu prvoinštančného spisu, žalovaný v podaní zo dňa 6.4.2021, teda takmer po 1,5 roku od doručenia znaleckého posudku M.. M. Z., oznámil súdu, že požiadal znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. o zabezpečenie odborného stanoviska k obsahu a záverom znaleckého posudku. Do rozhodnutia prvoinštančného súdu tento odborný posudok žalovaný súdu nepredložil. Na pojednávaní dňa 19.5.2021 žalovaný na vykonaní kontrolného znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctvo trval, bližšie neuviedol dôvody vykonania tohto kontrolného znaleckého posudku. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď návrh žalovaného na takéto doplnenie dokazovania zamietol. Uvedený procesný návrh na vykonanie dokazovania je nehospodárny, z obsahu návrhu nie je jasné, aké okolnosti, z akého dôvodu je potrebné opätovne zistiť a prečo sám žalovaný nepredložil súdu závery odborného posudku spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorý znalecký posudok avizoval už v podaní zo dňa 6.4.2021. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný závery znaleckého posudku M.. M. Z.iadnym spôsobom nespochybnil, aj keď mal možnosť sa po doručení znaleckého posudku dňa 30.9.2019 k jeho záverom v lehote 10 dní vyjadriť. Žalovaný dokonca na základe záverov tohto znaleckého posudku, ako to vyplýva z podania zo dňa 12.5.2021, pristúpil na dolikvidáciu škodovej udalosti, žalobcovi doplatil za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok za položku 396a, ktorú v minulosti v lekárskom posudku vyhotovujúci lekár obodoval na 100 bodov a kde túto položku znalec M.. Z. zvýšil až na 150 bodov.
14. Odvolací súd skúmal aj odvolaciu námietku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, keď žalovaný namietal moment omeškania tvrdiac, že k úhrade po predložení všetkých relevantných dokladov pristúpil po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 8.12.2016. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza tak, ako to zistil prvoinštančný súd, s ktorými závermi sa v celom rozsahu stotožňuje, žalobca podaním zo dňa 21.3.2016 si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví. Uplatnil si nárok na bolestné a na sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoj nárok preukázal lekárskym posudkom, ktorý vypracovala zákonom stanovená osoba, lekár. Lekársky posudok má všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 437/2004 Z.z. a naviac k tomuto lekárskemu posudku žalobca pre žalovaného pripojil aj ďalšie lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu. Tieto okolnosti rozporované neboli. Ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. umožňuje poisťovni prešetriť uplatnený nárok do troch mesiacov a následne do 15 dní uskutočniť úhradu uznaného poistného plnenia. Lehota 3 mesiacov je určená na to, aby žalovaný, teda poisťovňa, v rámci svojich kapacitných možností si overila, či nárok je dôvodný čo do
základu a čo do výšky. Tým, že žalobca si uplatnil nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia riadne a včas u žalovaného a žalovaný riadne a včas neprešetril uplatnený nárok, riadne a včas neoznámil žalobcovi, že pristúpi k plneniu a v akej výške a nepoukázal mu plnenie, alebo neoznámil dôvod, pre ktorý neposkytne plnenie, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia čo i len nároku, ktorý neskôr uznal za dôvodný a čiastočne ho plnil dňa 8.12.2016.
15. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil. Potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že tento nárok priznal v plnom rozsahu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.