Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-25-2022.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: BREDY ENERGY, s. r. o., so sídlom Sečovská cesta 582/7, 040 22 Košice, IČO: 36 571 474, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31262961, proti žalovanému: PRS Prešov, s. r. o., so sídlom Prostějovská 4843/48, 080 01 Prešov, IČO: 52 162 613, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o zaplatenie 8.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/90/2020-80 z 11. novembra 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 17. apríla 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 8.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.000,- eur od 9. apríla 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že ako záujemca so žalovaným ako sprostredkovateľom 31. januára 2020 uzatvoril rezervačnú zmluvu č. R. (ďalej len „rezervačná zmluva“), predmetom ktorej bola rezervácia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. P. a LV č. XXXX pre k. ú. R.. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31. marca 2020. V zmysle článku II. bod 4. rezervačnej zmluvy 4. februára 2020 uhradil žalovanému sumu rezervačného poplatku vo výške 8.000,- eur prevodom na jeho účet. Z dôvodu, že do 31. marca 2020 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani inej obdobnej zmluvy medzi ním a predávajúcim (nehnuteľnosti) nedošlo, teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho naňho ako na záujemcu o kúpu nehnuteľnosti popísanej v rezervačnej zmluve, platnosť a účinnosť rezervačnej zmluvy zanikla v celom rozsahu. Napriek tomu mu žalovaný 6. apríla 2020 vystavil a zaslal faktúru č. XXXXXX na už uhradenú sumu rezervačného poplatku vo výške 8.000,- eur a e-mail, ktorým mu oznámil, že keď k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcim nedošlo do 31. marca 2020, ani do 6. apríla 2020, sumu zaplateného rezervačného poplatku uplatneného faktúrou č. XXXXXX vystavenou 6. apríla 2020 si v zmysle rezervačnej zmluvy ponecháva. S tým písomne vyjadril nesúhlas, pretože považoval tento postup žalovaného za nezákonný, lebo skončením platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy odpadol právny titul poskytnutia a zloženia rezervačného poplatku a e-mailom z 8. apríla 2020 označeným ako „Výzva na dobrovoľné plnenie“ vyzval žalovaného na vrátenie zaplateného rezervačného poplatku, pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani obdobnej zmluvy s predávajúcim nedošlo. Ako prílohu tohto e-mailu žalovanému zaslal (vrátil) faktúru č. XXXXXX. Na túto výzvu reagoval žalovaný e-mailom z 8.
apríla 2020, v ktorom uviedol, že jeho výzvu berie na vedomie a na e-mail odpovie po Veľkej noci, čo doposiaľ neurobil. Už vo výzve z 8. apríla 2020 poukázal na to, že žalovaný v súčasnosti nemá žiaden právny nárok na ponechanie si sumy vo výške 8.000,- eur titulom uhradeného rezervačného poplatku, keďže tento poplatok nepredstavuje akúsi odmenu pre sprostredkovateľa, ale predstavuje pomernú časť kúpnej ceny v prípade, že by došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ním a predávajúcim, k čomu však za trvania rezervačnej zmluvy nedošlo. Z ustanovení rezervačnej zmluvy vôbec nevyplýva, že ak medzi ním ako záujemcom o kúpu nehnuteľnosti a predávajúcim ako jej vlastníkom nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani inej obdobnej zmluvy, je žalovaný oprávnený ponechať si zaplatený rezervačný poplatok, pretože rezervačný poplatok mal slúžiť výhradne na úhradu časti kúpnej ceny za predpokladu uzatvorenia kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve alebo obdobnej zmluvy. Podľa článku II bod 9. rezervačnej zmluvy uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam inej obdobnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi predávajúcim a záujemcom, počas trvania rezervácie, sa suma zaplateného rezervačného poplatku podľa tejto zmluvy bude považovať za zaplatenú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ak nebude dohodnuté inak, ak táto suma nebola predtým záujemcovi vrátená. V tomto smere nemožno rezervačný poplatok v žiadnom prípade považovať za províziu pre sprostredkovateľa, keďže províziu vypláca realitnej kancelárii (resp. sprostredkovateľovi) samotný predávajúci. Ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti bol iba zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy, nie aj inej zmluvy s realitnou kanceláriou, ktorú predávajúci sa účelom predaja svojej nehnuteľnosti oslovuje. Klientom realitnej kancelárie je predávajúci a nie kupujúci (potenciálny kupujúci), teda on. V rezervačnej zmluve nebola medzi ním a žalovaným dohodnutá žiadna zmluvná pokuta za neuzatvorenie kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani inej obdobnej zmluvy, čo s ohľadom na neurčenie časového obdobia, dokedy by tak mal eventuálne učiniť, ani nebolo potrebné, a preto samotný rezervačný poplatok nemožno považovať ani za sankciu za prípadné nesplnenie si povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, či zmluvu jej podobnú, pretože takáto jeho povinnosť sa v rezervačnej zmluve ani nenachádzala. Z rezervačnej zmluvy jednoznačne vyplýva ako sa s uhradeným rezervačným poplatkom má nakladať, resp. na úhradu čoho má slúžiť, a teda sa má považovať za zaplatenú kúpnu cenu vo výške 8.000,- eur. Rezervačná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by žalovaného ako sprostredkovateľa oprávňovalo si rezervačný poplatok ponechať v prípade, že by k uzatvoreniu takejto kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani inej obdobnej zmluvy nakoniec nedošlo, keďže rezervačný poplatok nemá charakter poplatku za províziu ani charakter zmluvnej pokuty. Žiadne ustanovenie rezervačnej zmluvy mu ako potenciálnemu kupujúcemu neurčovalo žiadnu lehotu ani povinnosť, aby v zmluvne presne časovo vymedzenej lehote uzatvoril s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu. Keďže prípadné vrátenie nezaplateného rezervačného poplatku nebolo nijako časovo limitované ani podmienené uzatvorením akejkoľvek zmluvy s predávajúcim, jeho absencia nemôže byť pričítaná na jeho vrub v podobe prepadnutia zaplateného rezervačného prospech žalovaného. Rezervačná zmluva sama o sebe nie je zmluvou o budúcej zmluve v jej právnej podobe, ale má výsostne blokovací, rezervačný charakter vo vzťahu k nehnuteľnosti, ku ktorej má predávajúci záujem previesť vlastnícke právo na kupujúceho. Už v rezervačnej zmluva sa nemôže zmluvná strana zaviazať uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu, obsah a podmienky ktorej nie sú riadne definované a vopred známe z dôvodu, že takéto dojednanie by bolo neplatné. Predmetná rezervačná zmluva nie je zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ale nepomenovanou zmluvou s obmedzeným predmetom rezervácia (blokovanie) predaja nehnuteľnosti inému záujemcovi, z ktorej mu nevyplýval žiaden záväzok v určitej lehote uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu, či zmluvu o budúcej zmluve, resp. inú obdobnú zmluvu. V nadväznosti na to rezervačný poplatok nepredstavuje cenu za rezerváciu nehnuteľnosti, ale preddavok kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť, pretože ak by tomu tak nebolo, tak by okrem kúpnej ceny (jej preddavku) uhrádzanej predávajúcemu, musel navyše zaplatiť sprostredkovateľovi aj poplatok za rezerváciu. Z ustanovení rezervačnej zmluvy však nevyplýva, že by mal ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti po uzatvorení kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo inej obdobnej zmluvy s predávajúcim okrem sumy 8.000,- eur už uhradenej sprostredkovateľovi uhrádzať aj ďalší poplatok za rezerváciu nehnuteľnosti. Keďže žalovaného 8. apríla 2020 vyzval na vrátenie rezervačného poplatku uplatňuje si voči žalovanému úroky z omeškania v zákonnej výške od 9. apríla 2020 do zaplatenia dlžnej sumy a z dôvodu, že medzi stranami sporu existoval obchodnoprávny vzťah uplatňuje si voči žalovanému paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 36 ods. 2, § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako záujemca a žalovaný ako sprostredkovateľ 31. januára 2020 uzatvorili rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bola rezervácia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. P. a LV č. XXXX pre k. ú. R.. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31. marca 2020. V zmysle článku II bod 4. rezervačnej zmluvy žalobca 4. februára 2020 uhradil žalovanému sumu rezervačného poplatku vo výške 8.000,- eur prevodom na jeho účet. Z dôvodu, že do 31. marca 2020 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani inej obdobnej zmluvy medzi žalobcom a predávajúcim (nehnuteľnosti) nedošlo, teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho naňho ako na záujemcu o kúpu nehnuteľnosti popísanej v rezervačnej zmluve, platnosť a účinnosť rezervačnej zmluvy zanikla v celom rozsahu. Napriek tomu žalovaný 6. apríla 2020 vystavil a zaslal žalobcovi faktúru č. XXXXXX na už uhradenú sumu rezervačného poplatku vo výške 8.000,- eur a e-mail, ktorým mu oznámil, že keď k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcim nedošlo do 31. marca 2020, ani do 6. apríla 2020, sumu zaplateného rezervačného poplatku uplatneného faktúrou č. XXXXXX vystavenou 6. apríla 2020 si v zmysle rezervačnej zmluvy ponecháva. S tým žalobca písomne vyjadril nesúhlas, pretože považoval tento postup žalovaného za nezákonný, lebo podľa názoru žalobcu skončením platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy odpadol právny titul poskytnutia a zloženia rezervačného poplatku a e-mailom z 8. apríla 2020 označeným ako „Výzva na dobrovoľné plnenie“ vyzval žalovaného na vrátenie zaplateného rezervačného poplatku, pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ani obdobnej zmluvy s predávajúcim nedošlo. Ako prílohu tohto e-mailu žalovanému zaslal (vrátil) faktúru č. XXXXXX. Podľa názoru žalobcu po tom ako platnosť a účinnosť rezervačnej zmluvy k 31. marcu 2020 uplynula a žiadna zmluva s predávajúcim nebola uzatvorená, neexistuje žiadny právny titul, na podklade ktorého bol žalovanému pôvodne uhradený, a preto bol žalovaný bezprostredne po ukončení platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy povinný rezervačný poplatok v celom rozsahu vrátiť žalobcovi. Zánik a neexistencia právneho titulu, na podklade ktorého bol rezervačný poplatok žalovanému uhradený, znamená, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, a to skončením platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy. Nevrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplateného rezervačného poplatku zo strany žalovaného do 31. marca 2020 (dokedy bola platná a účinná rezervačná zmluva) súčasne znamená, že žalobca je od 1. apríla 2020 oprávnený od žalovaného požadovať okrem zaplatenia istiny aj úroky z omeškania v zákonnej výške.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola 31. januára 2020 platne uzatvorená rezervačná zmluva, a to podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov, čím nepochybne vznikol akcesorický právny vzťah, keď určitému právu jednej zmluvnej strany zodpovedala povinnosť druhej zmluvnej strany a naopak. Žalovaný sa zaviazal zabezpečiť pre žalobcu rezerváciu v zmluve špecifikovaných nehnuteľností počas dohodnutej doby, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo (nárok), aby mu žalovaný zabezpečil rezerváciu v zmluve špecifikovaných nehnuteľností počas dohodnutej doby. Žalobca sa žalovanému tiež zaviazal zaplatiť za zabezpečenie rezervácie rezervačný poplatok vo výške 8.000,- eur a žalovanému vzniklo právo (nárok) na zaplatenie rezervačného poplatku vo výške 8.000,- eur za zabezpečenie rezervácie. Žalobca žalovanému rezervačný poplatok nepochybne uhradil. Avšak svoj záväzok si splnil aj žalovaný, keď vykonal rezerváciu nehnuteľností, za čo mu nepochybne prináleží zmluvne dohodnutá odmena (rezervačný poplatok). Hoci je pravdou, že v rezervačnej zmluve boli dojednané aj prípady, kedy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi zaplatený rezervačný poplatok (bolo to len v jednom prípade, keď žalobca bol ochotný uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadne rezervovaných nehnuteľností, ale k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo, nie však jeho zavinením). V rezervačnej zmluve bolo tiež dohodnuté, kedy bolo možné zaplatený rezervačný poplatok započítať na kúpnu cenu prevádzaných (rezervovaných) nehnuteľnosti. Bolo to však len v prípade, ak by skutočne došlo k uzatvoreniu kúpnej alebo obdobnej zmluvy medzi žalobcom ako záujemcom a vlastníkom predmetných nehnuteľností. Bola tu snaha predísť neprimeranej odplate žalovaného ako sprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti za jeho činnosti spojené so sprostredkovaním predmetných nehnuteľností, ako aj snaha zamedziť nadmernému zaťaženiu žalobcu ako záujemcu a potenciálneho kupujúceho ponúkaných nehnuteľnosti (aby súčasne v prípade kúpy predmetných nehnuteľnosti neznášal aj náklady na zaplatenie kúpnej ceny a náklady za zaplatený rezervačný poplatok). V samostatných, avšak vzájomne súvisiacich právnych vzťahoch založených jednak rezervačnou zmluvou
a jednak zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzatvorenou medzi žalobcom a záujemcom o predaj nehnuteľnosti (predávajúcim), boli také dojednania, ktoré v prípade uzatvorenia konečnej kúpnej zmluvy medzi záujemcom predaja a záujemcom kúpy, umožnili navodiť taký stav, že sprostredkovateľ sa akoby vzdá nároku na rezervačný poplatok, zaplatený rezervačný poplatok sa bude vo vzťahu k záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti považovať za zaplatenú časť kúpnej ceny (započíta sa na kúpnu cenu) a vo vzťahu k sprostredkovateľovi sa bude považovať za odplatu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti uhradenú mu zo strany predávajúceho. Medzi záujemcom o predaj nehnuteľnosti (vlastníkom nehnuteľnosti) a záujemcom o kúpu nehnuteľností (žalobcom) však nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o prevode rezervovaných nehnuteľností. Na strane žalobcu tak nedošlo k naplneniu odkladacej podmienky v zmysle článku II ods. 9. rezervačnej zmluvy, v súlade s ktorou by sa mal rezervačný poplatok započítať na úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Žalobcovi tak nezanikol nárok na odplatu za zrealizovanú rezerváciu (rezervačný poplatok) a ním prezentované tvrdenia sú tak v priamom rozpore s ustanovenia platnej a účinnej rezervačnej zmluvy. Zároveň zo žiadneho ustanovenia rezervačnej zmluvy nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že rezervačný poplatok nepredstavuje cenu za rezerváciu nehnuteľnosti, ale preddavok kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmlúv o prevode rezervovaných nehnuteľností z dôvodov na strane žalovaného.
6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcom uplatnenú pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodnú, keďže u žalovaného nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že rezervačnú zmluvu možno ako celok, tak ako bola naformulovaná žalovaným, považovať za absolútne neplatný právny úkon, pretože ako celok odporuje zákonu, a to z toho dôvodu, že jej predmetom mal byť úmysel potenciálneho kupujúceho uzavrieť v určenej lehote (doba rezervácie) zmluvu o prevode vlastníckeho práva k presne špecifikovanej nehnuteľnosti s predávajúcim, ktorý účastníkom zmluvného dojednania nie je. Táto zmluva porušuje zákaz vyjadrený v ustanovení § 51 Občianskeho zákonníka - neodporovať zákonu, ktorým je založenie zmluvnej povinnosti jedného či oboch jej účastníkov, a preto nemôže obsahovať žiaden vynútiteľný hlavný záväzok - záväzok uzatvoriť zmluvu ani preňho ako potenciálneho kupujúceho a predávajúceho ako potenciálneho predávajúceho v prípade, ak by sa niektorý z nich rozhodol zmluvu neuzatvoriť. Keďže je pre rozpor s účelom zákona zmluvné dojednanie o rezervácii nehnuteľnosti absolútne neplatné a nikdy nebolo spôsobilé založiť mu povinnosť sa zmluvne viazať s predávajúcim, nikdy mu nevznikla povinnosť strpieť prepadnutie rezervačného poplatku v prospech žalovaného a žalovanému platne nevzniklo žiadne oprávnenie si ponechať rezervačný poplatok. Tiež má za to, že žalovaný ako „platobné miesto“ len prijal zložený rezervačný poplatok ako tretí subjekt, ktorý mal byť pre prípad, ak by k uzatvoreniu zmluvy s predávajúcim došlo, priamo započítaný na prvú časť kúpnej ceny. Keďže k jej uzatvorenie nedošlo, žalovaný zadržiava rezervačný poplatok bez právneho titulu. Charakter (podstata) „poplatku“ sa odkladacou podmienkou uvedenou v článku II ods. 9 rezervačnej zmluvy nemenil, pretože či by nastala alebo nenastala právna skutočnosť, ktorou je uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním a predávajúcim, nič to nemení na tom, že suma 8.000,- eur mala od počiatku slúžiť na úhradu kúpnej ceny, resp. jej časti. Titul na podklade ktorého bola ním suma 8.000,- eur zložená na účet žalovaného ostal po celý čas platnosti rezervačnej zmluvy zachovaný a bolo len podmienkou právnej skutočnosti, či nastane alebo nie, t. j. či sa poplatok na kúpnu cenu reálne aj započíta (uzavrie sa kúpna zmluva) alebo nie. Teda, ak k právnej skutočnosti nedošlo (kúpna zmluva sa neuzavrela), podstata, dôvod a titul zloženia poplatku na účet žalovaného odpadli a z tohto dôvodu ide o plnenie, ktoré žalovaný zadržiava neoprávnene, pretože sa na jeho úkor obohatil. Rezervačnú zmluvu nepovažuje za dostatočne určitú na to, aby zakladala platný dvojstranný právny vzťah. Článok II bod 1. rezervačnej zmluvy, podľa ktorého rezervácia nehnuteľnosti sa vykonáva za poplatok, je absolútne neurčitý, lebo z
jeho znenia nie je jasné, za aký poplatok sa má vykonať rezervácia nehnuteľnosti, za akých podmienok a v akej výške má byť tento poplatok uhradený. Naviac žalovaný v texte rezervačnej zmluvy použil súčasne výrazy „poplatok“ a „rezervačný poplatok“, ktoré podľa neho nemožno automaticky stotožňovať. To, že rezervačný poplatok vyjadrený v ustanoveniach rezervačnej zmluvy nepredstavuje cenu za rezerváciu nehnuteľnosti, ale preddavok kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť jednoznačne potvrdzuje článok II bod 9. rezervačnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v znení: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb/90/2020-80 zo dňa 11.11.2021 tak že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.000,- € spolu s: - 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.000,- € od 09.04.2020 do zaplatenia, - paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je realitnou kanceláriou, hlavným predmetom podnikania ktorej je sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností. Jeho základnou úlohou ako sprostredkovateľa je vytvoriť podmienky, aby na jednej strane vlastník nehnuteľnosti mohol túto nehnuteľnosť predať a na strane druhej, aby osoba, ktorá má záujem o konkrétnu nehnuteľnosť, mohla túto nehnuteľnosť za určitých podmienok kúpiť. Za týmto účelom poskytuje svoje služby jednak vlastníkovi nehnuteľnosti (záujemcovi o predaj nehnuteľnosti), ale aj záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti, pričom tieto služby poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda za odplatu. Uzatvorenie rezervačnej zmluvy je v realitnej praxi bežným javom, ktorý má svoje opodstatnenie najmä pri obchodných prípadoch s vyššou trhovou cenou prevádzaných nehnuteľností. Účelom sprostredkovateľskej zmluvy ako nepomenovaného právneho úkonu je iba vytvorenie podmienok na to, aby k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mohlo v dohodnutej dobe vôbec dôjsť, a nie samotné uzatvorenie scudzovacej zmluvy k týmto nehnuteľnostiam, ako to tvrdí žalobca. Úmysel potenciálneho záujemcu o kúpu nehnuteľností, predaj ktorých sprostredkovateľ sprostredkúva, je predpokladom uzatvorenia rezervačnej zmluvy a nie jej dôsledkom, ako sa to žalobca snaží navodiť od začiatku tohto súdneho konania. Rezervačná zmluva vo svojej podstate posilňuje postavenie a právnu istotou žalobcu v rámci daného obchodného prípadu, a to aj pre prípad, že iný potenciálny záujemca by po jej uzatvorení ponúkol vyššiu kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Trvá na tom, že všetky ustanovenia rezervačnej zmluvy sú dostatočne určité, jasné a jednoznačné a ani použitím výkladových pravidiel prejavu vôle podľa Obchodného zákonníka nie je možné meniť obsah tejto zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, a to aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo, ako aj na správanie žalobcu po uzatvorení tejto zmluvy. Neobstojí ani argument žalobcu o tom, že rezervačná zmluva odporuje zákonu, resp. ho obchádza. Platný právny poriadok uzatvoreniu takejto zmluvy žiadnym spôsobom nebráni, naopak uzatvorenie takéhoto typu zmluvy výslovne pripúšťa. Peňažnú úhradu vo výške 8.000,- eur uskutočnenú žalobcom je potrebné v prvom rade považovať za jeho zmluvne dojednanú odplatu za planenie jeho záväzku podľa rezervačnej zmluvy a iba po splnení odkladacej podmienky uvedenej v článku II ods. 9. rezervačnej zmluvy ju možno považovať za zaplatenú časť kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Avšak k naplneniu tejto odkladacej podmienky nedošlo práve z dôvodov na strane žalobcu. Odkladacia podmienka taktiež primárne slúžila na ochranu žalobcu (ako záujemcu o kúpu nehnuteľnosti), aby nemusel znášať ďalšie náklady v súvislosti s kúpou predmetných nehnuteľností nad rámec vlastníkom požadovanej kúpnej ceny. Ak by sme aj pripustili, že predmetná úhrad mala byť skutočne preddavkom na úhradu kúpnej ceny, tak táto úhrada by mala byť priamo príjmom vlastníka predmetných nehnuteľností, ktorý však so žalobcom nevstúpil do žiadneho zmluvného vzťahu. Teda žalobca ani nikdy nemal žiadny platný právny titul, na základe ktorého by mohol takúto úhradu zrealizovať. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej zotrval na kvalifikácii rezervačného poplatku ako preddavku kúpnej ceny a na svojej argumentácii ohľadom výkladu obsahu rezervačnej zmluvy a absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v znení: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb/90/2020-80 zo dňa 11.11.2021 tak že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.000,- € spolu s: - 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.000,- € od 09.04.2020 do zaplatenia, - paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
11. K odvolacej replike žalobcu podal žalovaný odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že argumentácia žalobcu vychádza z nesprávnej interpretácie článku II bod 9. rezervačnej zmluvy. Má za to, že k žalobcom prezentovaným právnym záverom nemožno dospieť aj preto, že žalobca rezervačnú zmluvu uzatvoril slobodne a vážne a on ako sprostredkovateľ nemal žalovanú sumu iba opatrovať, resp. iba uschovať. K právnym názorom prezentovaným žalobcom dokonca nemožno dospieť ani aplikáciou výkladových pravidiel prejavov vôle podľa Obchodného zákonníka. Osobitne zdôrazňuje, že námietku žalobcu o absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy nemožno brať na zreteľ, nakoľko ju žalobca vzniesol až v odvolaní, a teda oneskorene. Na základe uvedených skutočností žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
17. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
19. Odvolací súd považuje za irelevantnú námietku žalobcu, že rezervačná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže jej predmetom mal byť úmysel potenciálneho kupujúceho uzavrieť v určenej lehote (doba rezervácie) zmluvu o prevode vlastníckeho práva k presne špecifikovanej nehnuteľnosti s predávajúcim, ktorý účastníkom zmluvného dojednania nie je, a to z dôvodu, že rezervačná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikli práva a povinnosti subjektom, ktoré ju uzatvorili, ako aj z dôvodu, že jej uzatvorenie sa bezprostredne nedotýka právneho postavenia vlastníka nehnuteľnosti, o ktorú prejavil žalobca záujem.
20. Ako nepravdivé hodnotí odvolací súd tvrdenie žalobcu, že nikdy mu nevznikla povinnosť strpieť prepadnutie rezervačného poplatku v prospech žalovaného a žalovanému platne nevzniklo žiadne oprávnenie si ponechať rezervačný poplatok, pretože táto povinnosť a oprávnenie im v zmysle rezervačnej zmluvy vznikli vtedy, keď žalobca ani po uplynutí doby rezervácie neuzatvoril kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam alebo inú obdobnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve s predávajúcim.
21. K argumentácii žalobcu, že žalovaný ako „platobné miesto“ len prijal zložený rezervačný poplatok ako tretí subjekt, ktorý mal byť pre prípad, ak by k uzatvoreniu zmluvy s predávajúcim došlo, priamo započítaný na prvú časť kúpnej ceny, odvolací súd konštatuje, že tá by bola akceptovateľná, keby žalobca naozaj počas rezervácie nehnuteľností zmluvu s predávajúcim aj uzavrel.
22. Pokiaľ žalobca trval na tom, že podstata poplatku je nemenná a nemá na ňu vplyv uzatvorenie, resp. neuzatvorenie zmluvy medzi ním a predávajúcim, odvolací súd zdôrazňuje, že práve od uzatvorenia, resp. neuzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a predávajúcim záviselo, či suma uhradená žalobcom žalovanému vo výške 8.000,- eur sa stane aj preddavkom na kúpnu cenu, alebo zostane v hmotnoprávnom režime iba rezervačného poplatku. Peňažnú úhradu žalobcu je vzhľadom na tento skutkový a s ním súvisiaci právny stav veci potrebné považovať za zmluvne dojednanú odplatu podľa rezervačnej zmluvy. Peňažná úhrada žalobcu by sa bola bývala stala zaplatenou časťou kúpnej ceny za rezervovanú nehnuteľnosť až po splnení „odkladacej podmienky“ ktorú normoval článok II. bod 9 rezervačnej zmluvy. K jej naplneniu však nedošlo z dôvodov, ktoré je vzhľadom na závery dokazovania pred súdom prvej inštancie potrebné pripísať strane žalobcu.
23. Čo sa týka žalobcom namietanej neurčitosti článku II ods. 1. rezervačnej zmluvy odvolací súd uvádza, že poslednú vetu článku II bod 1. v znení „Rezervácia nehnuteľnosti sa vykonáva za poplatok.“, je potrebné vykladať v kontexte s ostatnými ustanoveniami rezervačnej zmluvy, najmä s článkom II bod 4., ktorý znie „záujemca sa zaväzuje za rezerváciu nehnuteľností zaplatiť rezervačný poplatok vo výške 8.000,- eur (slovom: osemtisíc eur)“.
24. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).