Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-59-2022.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/59/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Sunny Sky s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 363 871, zastúpeného zástupcom POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, v konaní o zaplatenie 83.418,57 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po podaní odvolania žalovaného zo dňa 05.10.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/30/2018-676 zo dňa 7. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/30/2018-676 zo dňa 7. septembra 2018, v napadnutých výrokoch I., II. z r u š u j e a konanie o zaplatenie 83.418,57 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 83.418,57 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 81.680,08 Eur od 23.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.738,49 Eur od 10.02.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne proti I. a II. výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní právneho zástupcu zo dňa 05.10.2018 (č.l. 701 spisu). Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po bližšej konkretizácii uvedených odvolacích dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí a stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalovaný v replike reagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v jeho vyjadrení a zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Žalobca sa v doručenej duplike vyjadril k tvrdeniam obsiahnutým v podaní žalovaného a zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. Po predložení spisového materiálu na Krajský súd v Žiline doručil žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu podanie, v ktorom uviedol, že v obdobnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13Cob/48/2018 bol vydaný rozsudok zo dňa 19.09.2018, ktorým súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uznal nárok žalobcu v plnom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal právny zástupca žalovaného dovolanie. Tvrdiac, že konanie o dovolaní v danej veci má zásadný význam pre prebiehajúce súdne konanie, navrhol súdu konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku sp. zn. 13Cob/48/2018 s poukazom na § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
7. Žalobca k návrhu žalovaného na prerušenie konania uviedol, že s týmto nesúhlasí s považuje ho za účelový. Argumentoval, že to, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne o podanom dovolaní nie je dôvodom na prerušenie ostatných prebiehajúcich súdnych konaní podľa § 164 CSP.
8. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/59/2019-1070 zo dňa 27.05.2019 odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 14Cob/59/2019 prerušil do skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018.
9. Žalovaný v podaní zo dňa 20.01.2020 predložil súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/18/2019 zo dňa 20.11.2019 týkajúci sa skutkovo a právne takmer totožnej veci, a to s apelom na princíp právnej istoty.
10. Žalovaný v podaní zo dňa 04.06.2020, označenom ako Návrh žalovaného na pokračovanie v konaní (č.l. 1137 spisu), oznámil, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 zo dňa 29.04.2020 bolo rozhodnuté o ním podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2020. Zároveň predložil právoplatné uznesenie NS SR a žiadal pokračovať v predmetnom konaní.
11. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/59/2020-1235 zo dňa 08.01.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní.
12. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 17.07.2020 (č. l. 1155) a v podaní zo dňa 29.01.2021 (č. l. 1242) navrhol súdu, aby s poukazom na § 164 CSP rozhodol o prerušení súdneho konania až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aktuálne vedenom pod sp. zn. Rvp 352/2020.
13. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/59/2020-274 zo dňa 03.02.2021 rozhodol tak, že „Odvolacie konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 14Cob/59/2020 prerušuje do skončenia konania o sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo veci porušenia základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 3Obdo/18/2019 zo dňa 20. novembra 2019, ktoré konanie je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 352/2020“.
14. V podaní zo dňa 10.03.2022 (č. l. 1343 spisu), ktorým žalovaný žiadal pokračovať v konaní, uviedol, že „Konajúci súd prerušil súdne konanie až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 352/2020 (t. j. do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti voči uzneseniu NS SR), nakoľko sú uznesenia Najvyššieho súdu SR toho času napadnuté ústavnými sťažnosťami neúspešných žalobcov. V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že Ústavný súd SR v Náleze, tak ako uvádzame vyššie, priamo nadviazal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý svoj právny názor v skutkovo a právne obdobných veciach prezentoval konštantne a jednotne. Je preto dôvodné predpokladať, že Ústavný súd SR aj o sťažnostiach neúspešných žalobcov rozhodne rovnako, ako
je to v Náleze III. ÚS 257/2020. Žiadame preto konajúci súd, najmä s poukazom na to, že už má k dispozícii právny názor Ústavného súdu SR na prejednávanú vec, aby rozhodol o pokračovaní v konaní a nepredlžoval stav právnej neistoty na strane našej spoločnosti“ (č. l. 1345 rub spisu).
15. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/59/2022-1390 zo dňa 25.07.2022 rozhodol o pokračovaní v prerušenom odvolacom konaní s odôvodnením, že odpadla prekážka, pre ktorú bolo odvolacie konanie prerušené.
16. V priebehu odvolacieho konania zaslal súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie zo dňa 19.05.2022 označené ako „Späťvzatie žaloby“, v ktorom v súlade s § 144 CSP zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, a to vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rámci tohto rozhodnutia dospel k odlišnému právnemu názoru, ako okresné a krajské súdy v skutkovo a právne obdobných veciach.
17. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 13.04.2022 (č.l. 1372 spisu) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí, s poukazom na § 370 ods. 1, 2, 3 CSP. Žalovaný v reakcii na uvedené doručil súdu písomné podanie, v ktorom so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas a navrhol, aby odvolací súd rozhodol o pripustení tohto späťvzatia žaloby, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario, za aplikácie § 370 ods. 1 a 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/30/2018-676 zo dňa 7. septembra 2018 zrušil a konanie o zaplatenie 83.418,57 Eur s príslušenstvom zastavil.
19. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
20. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
21. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.
22. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že východiskom pre zvolený postup a následné rozhodnutie krajského súdu v tomto štádiu konania bol § 370 ods. 1 CSP. Zo znenia uvedeného ustanovenia CSP je možné prijať záver, že sa vzťahuje na (meritórne) rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na jeho formu, t.j. bez ohľadu na to, či ide o platobný rozkaz, uznesenie alebo rozsudok. Nie je potom podľa krajského súdu vylúčený záver, že v prípade späťvzatia žaloby (i čiastočného) po vydaní každého z nich súdom prvej inštancie môže byť orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o takomto úkone procesnej strany - žalobcu, odvolací súd.
23. Keďže krajský súd považoval podmienky podľa § 370 ods. 1 až 2 CSP za splnené, vrátane podmienky súhlasu žalovaného, v rovine absencie jeho výslovného nesúhlasu s takýmto postupom vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 09.08.2022, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP pri aplikácii § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť, s poukazom na čo procesné zavinenie na zastavení
konania nesie potom práve žalobca (len primerane a podporne judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ...„ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“), a preto principiálne bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalovanému tak vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli (§ 256 ods. 1 CSP).
25. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.