Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-4-2022.pdf
PDF · 143.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. M. nar. XX.X.XXXX a U. M. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Ing. U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. C. na Z. ul. č. XXX/X zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a C.. L. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na G. ul. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Ružovej ul. č. 33 v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 18.10.2021 č.k. 19P/173/2019-330 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku III.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14P/14/2018 - 112 zo dňa 1.6.2018, vo výrokoch rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom X. M., nar. XX.X.XXXX a U. M., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva takto :
II. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto:
Z v e r u j e maloleté deti X. M., nar. XX.X.XXXX a U. M., nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že obaja rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo, v týždňových intervaloch.
Maloleté deti X. a U. budú v osobnej starostlivosti matky od pondelka od 8:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. V osobnej starostlivosti otca budú maloleté deti X. a U. od pondelka 8:00 hod. každého párneho týždňa do pondelka do 8:00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Otec bude p o v i n n ý počas školského roka a riadneho prezenčného vyučovania deti v stanovený čas odovzdať v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, kde je matka povinná maloleté deti po skončení vyučovania v daný deň prevziať. Počas školského roka v čase dištančného vzdelávania deti v stanovený čas odovzdať matke a to tak, že jej ich odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná prevziať deti v stanovený čas v mieste svojho bydliska.
Matka bude p o v i n n á počas školského roka a riadneho prezenčného vyučovania deti v stanovený čas odovzdať v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, kde je otec povinný maloleté deti po skončení vyučovania v daný deň prevziať. Počas školského roka v čase dištančného vzdelávania deti v stanovený čas odovzdať otcovi a to tak, že mu ich odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný prevziať deti v stanovený čas v mieste svojho bydliska.
Každý z rodičov, u ktorého končí stanovený čas osobnej starostlivosti, je v dobe, kedy sa neuskutočňuje prezenčné vyučovanie, povinný odovzdať maloleté deti druhému rodičovi v mieste bydliska druhého rodiča. Obaja rodiča sú povinní v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča riadne pripravené.
Počas vianočných sviatkov maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12 do 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 18.00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho roka. Maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 27.12 od 18:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka.
Počas jarných školských prázdnin maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od piatka predchádzajúceho jarným prázdninám od 16:00 hod. do nedele, kedy sa jarné prázdniny končia, do 16:00 hod. Maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku od piatka predchádzajúceho jarným prázdninám od 16:00 hod. do nedele, kedy sa jarné prázdniny končia, do 16:00 hod.
Počas letných školských prázdnin maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky každý párny rok nepretržite od 1.7. od 08:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 08:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod. a každý nepárny rok od 15.7. od 19:00 hod. do 31.7. do 19:00 hod. a od 15.8. od 19:00 hod. do 31.8. do 19:00 hod. Maloleté deti X. a U. sa zverujú do osobnej starostlivosti otca každý nepárny rok nepretržite od 1.7. od 08.00 hod. do 15.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 08:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod. a každý párny rok od 15.7. od 19:00 hod. do 31.7. do 19:00 hod. a od 15.8. od 19:00 hod. do 31.8. do 19:00 hod.
Počas letných školských prázdnin je povinný ten z rodičov, u ktorého končí stanovený čas osobnej starostlivosti, odovzdať maloleté deti druhému rodičovi v mieste bydliska toho druhého rodiča, ktorého výkon osobnej starostlivosti začína. Obaja rodičia budú povinní v stanovenom čase odovzdávať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča riadne pripravené.
Každý z rodičov je o p r á v n e n ý vziať každé z maloletých detí na dovolenku mimo územia Slovenskej republiky v trvaní najdlhšie do 14 kalendárnych dní, pričom je povinný o tejto skutočnosti druhého rodiča vopred informovať. Každý z rodičov je povinný realizovať dovolenku s maloletými deťmi v týždni, v ktorom sú mu maloleté deti zverené.
Obaja rodičia sú p o v i n n í vzájomne sa informovať o všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa zdravotného stavu každého maloletého dieťaťa, školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách, športových aktivitách a výsledkoch a o dlhodobejších pobytoch v trvaní viac ako tri dni mimo miesta bydliska.
Každý z rodičov je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Trvalé bydlisko maloletých detí bude trvalé bydlisko matky.
Rodinné prídavky na obe maloleté deti bude poberať matka. Daňový bonus na maloletého X. si bude uplatňovať otec a daňový bonus na maloletého U. si bude uplatňovať matka.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. sumou 250 EUR mesačne, na výživu maloletého U. sumou 150 EUR mesačne, vždy do 10.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc doručením rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výroku III. podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a § 62 CMP a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie o určení vyživovacej povinnosti tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou 300 Eur mesačne, na výživu maloletého U. sumou 250 Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc doručením rozsudku. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Je toho názoru, že rozhodnutie súdu trpí vadou, vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a jeho výroková časť nie je dostatočne odôvodnená právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pritom treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 ObDo 32/2013). Súd sa v rámci vykonaného dokazovania nedostatočne vysporiadal ňou uvedenými argumentmi a nezohľadnil všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, aby rozhodnutie súdu bolo v konečnom dôsledku presvedčivé, spravodlivé a poskytlo zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Po oboznámení sa s výškou príjmu otca navrhla súdu, aby rozhodol tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého X. sumou 300,- Eur mesačne a na maloletého U. sumou 250,- Eur mesačne. Navrhovanú výšku výživného pokladá za adekvátnu a zároveň má za to, že vzhľadom na výrazný rozdiel vo výške jej príjmu a príjmu otca, by takáto suma výživného mohla z časti vyrovnať životnú úroveň detí počas toho, ako budú v jej osobnej starostlivosti. Nie je zrejmé, akým spôsobom dospel súd k záveru, že suma vo výške 400 Eur spolu na obe deti vyrovná ich životnú úroveň počas toho, ako sú deti v jej osobnej starostlivosti, keď jej príjem predstavuje sumu približne 700 Eur a aj spolu s výživným jej tak na pokrytie potrieb a potrieb maloletých detí ostáva suma 1.100 Eur. Na druhej strane, otec má príjem približne 2.570 Eur a aj po odpočítaní výživného v sume 400 Eur, mu na úhradu jeho potrieb a potrieb maloletých detí ostane suma 2.170 Eur, čo je nepomerný rozdiel a životná úroveň detí u otca tak pri súdom určenom výživnom ostáva aj tak výrazne vyššia ako životná úroveň detí u nej. Nesprávny skutkový a právny výklad súdu, ktorý ho viedol k rozhodnutiu o výške výživného, vyplýva aj z bodu 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vo vyššie citovanom bode 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyslovil, že nakoľko otec hradí výživné, môže ona uhrádzať výdaje tretím osobám, ako sú pravidelné poplatky v škole za školský klub detí a školskú jedáleň či mimoškolské aktivity maloletých detí, ktoré sa uhrádzajú pravidelne, napríklad školné na ZUŠ alebo krúžky. Tento právny názor súdu je v rozpore s účelom a zmyslom vyživovacej povinnosti určenej počas striedavej osobnej starostlivosti. Výživné na čas striedavej osobnej starostlivosti má slúžiť výlučne na vyrovnanie životnej úrovne detí u rodiča, ktorého životná úroveň je nižšia. To však neznamená, že určením vyživovacej povinnosti už rodič, ktorý je povinný platiť výživné, nemusí uhrádzať žiadne ďalšie výdavky maloletých detí. Práve naopak, každý z rodičov má hradiť náklady a potreby súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti na čas, kedy sú v jeho osobnej starostlivosti. Výživné má slúžiť len na to, aby rodič s nižšou životnou úrovňou mohol dopriať deťom to, čo rodič, ktorého životná úroveň je vyššia. V dôsledku tohto právneho názoru však otec od nej začal vyžadovať, aby deťom platila všetko, čo verifikujú aj textové správy otca, ktoré v prílohe odvolania predložila. Pokiaľ by odvolací súd takýto právny názor akceptoval, založil by tým stav, pri ktorom nielenže životná úroveň otca ostala aj po úhrade výživného nepomerne vyššia, ale jej životná úroveň by sa ešte znížila, pretože otcom hradené výživné nepostačuje na zaplatenie jednej polovici všetkých výdavkov maloletých detí. Prehľad výdavkov na starostlivosť o deti predložila súdu a je súčasťou spisu. Súdna prax zaujíma opačné stanovisko k otázke na čo má slúžiť výživné pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností formou striedavej osobnej starostlivosti v porovnaní s právnym názorom súdu prvej inštancie. Podľa uplatňujúcej sa súdnej praxe má výživné primárne slúžiť na úhradu mimoriadnych výdavkov s tým, že na bežných výdavkoch sa majú podieľať obaja rodičia spoločne, každý za čas, kedy sú maloleté deti v jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ z príjmu otca vo výške 2.570 Eur odpočíta nevyhnutné výdavky na bývanie v sume 160 Eur, stravu vo výške 450 Eur a cestovné náklady vo výške 250 Eur, a výživné na otcove tretie dieťa vo výške 150 Eur, otcovi ostáva suma 1.560 Eur, Aj po odpočítaní výživného pre maloletého X. a U. vo výške spolu 400 Eur, otcovi stále ostáva príjem vo výške 1.160 Eur. Je tiež potrebné zvážiť, že náklady na stravu neznáša otec v celom rozsahu, rovnako ako ani výživu jeho tretieho dieťaťa, ale podieľa sa na tom aj jeho partnerka. Navyše otec je povinný zariadiť si svoje životné plány tak, aby neukracoval svoje staršie deti, a preto samotná existencia novej vyživovacej povinnosti nemôže byť na ťarchu ich maloletých synov. Aj pri zostatku vo výške 1.160 Eur je však zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach otca na vyrovnanie životnej úrovne detí platiť vyššie výživné, než bolo súdom určené a to najmä, keď sa otec odmieta podieľať na akýchkoľvek výdavkoch maloletých detí. V ďalšom zdôrazňuje
skutočnosť, ktorú uviedla aj vo svojom vyjadrení a to, že v zmysle akceptovanej právnej teórie, ak sú zárobkové a majetkové pomery jedného z rodičov lepšie oproti zárobkovým a majetkovým pomerom druhého rodiča, tento rodič by sa mal podieľať na nákladoch spojených so starostlivosťou o maloleté deti v percentuálne vyššej miere ako druhý rodič. Za dôležité pokladá apelovať na to, že vyrovnanie životnej úrovne detí u každého z rodičov je predovšetkým v záujme maloletých detí. Výživné zo strany otca neslúži na pokrytie jej výdavkov ale na to, aby deťom mohla dopriať to, čo majú u otca. Zákon umožňuje určenie výživného aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti najmä z toho dôvodu, aby deti u rodiča s nižším príjmom nestrádali, pretože s tým súvisia aj ďalšie negatívne javy, ako napríklad zväčšujúca sa citová väzba na toho rodiča, ktorý vie deťom poskytnúť vyšší materiálny štandard, z čoho doposiaľ otec ťažil. Záverom preto uvádza, že otcove majetkové a zárobkové pomery mu umožňujú prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou, pretože výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie nepostačuje na vyrovnanie životnej úrovne detí počas toho, ako sú v jej osobnej starostlivosti. Okrem toho je otec popri platení výživného povinný hradiť všetky výdavky maloletých detí počas toho ako sú v jeho osobnej starostlivosti a podieľať sa na ostatných nákladoch spolu so ňou rovným dielom.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej právna argumentácia je absolútne neopodstatnená a zmätočná. Súdna prax a rozhodnutia viacerých súdov, s ktorými mal možnosť oboznámiť sa počas prípravy odpovede na matkine odvolanie ale hlavne odôvodnenia týchto rozhodnutí hovoria o úplne inej argumentácii akú používa matka. Argumentácia zo strany matky je založená výhradne na porovnaní ich príjmov a ich výslednej disproporcionality, ktorá podľa nej jednoznačne zakladá životnú úroveň. V tomto prípade je však nutné uviesť, že životná úroveň nereflektuje iba výška príjmu, ale aj napr. majetkové pomery. Viaceré rozhodnutia súdov potvrdili, že aj rodič, ktorý má nižší príjem, môže vlastniť majetok, ktorého hodnota je vyššia a teda mu zabezpečuje životnú úroveň minimálne na úrovni druhého rodiča, ktorého príjem je vyšší. Vzhľadom na to uvádza, že jeho majetkové pomery a matky sú iba na prvý pohľad približne rovnaké, no pri bližšom skúmaní si dovolí tvrdiť, že sú na strane matky lepšie. Matka výhodne kúpila od svojich rodičov stavebný pozemok v obci Malá Ida, Panský les, kde si následne postavila rodinný dom. Podľa aktuálnych trhových cien nehnuteľností v danej lokality je hodnota matkinho podielu, t.j. pozemok plus dom v sume vyššej ako 300.000 Eur. Výška hypotekárneho úveru, ktorý matka spláca je 73.000 Eur. Matkina hypotéka je teda nepomerne nižšia, ako je cena jej nehnuteľnosti. Matkina výška hypotéky nedosahuje ani len cenu pozemku v tejto lokalite. Pre porovnanie uvádza, že hodnota ním obývanej nehnuteľnosti je 240.000 Eur, pričom výška hypotekárneho úveru je 150.000 Eur. Tieto čísla nesporne, podľa jeho názoru, dokazujú, že aj napriek tomu, že s matkou majú rozdielny príjem, jej majetkové pomery sú podstatne lepšie. So zreteľom na maloleté deti však konštatuje, že tak v prípade matky, ako aj u neho, majú zabezpečené približne rovnaké životné podmienky. Maloleté deti majú tak u neho ako aj u matky vo svojich vlastných izbách približné materiálne vybavenie, tv, herná konzola, X- box, notebook a pod. a ani maloleté deti nikdy neuvádzali, že materiálne pomery sú u neho iné, prípadne vyššie. Čo sa týka rozdielnej životnej úrovne, matka nikdy žiadnym spôsobom nepreukázala, že je u neho vyššia než u nej. Od právoplatnosti rozvodu nikdy nenamietala, že je životná úroveň u neho vyššia než u nej, a ani súd toto zistenie nepotvrdil, pričom jeho príjem bol už v tom čase vyšší než príjem matky. Toto jeho tvrdenie len potvrdzuje, že jeho vyšší príjem automaticky ešte nezakladá fakt, že aj životná úroveň detí je u neho vyššia. Je jeho výhradným právom vychovávať deti normálne, striedmo a primerane skromne aj keby bol jeho príjem desaťnásobne vyšší než príjem matky. Výška príjmu, tak ako to opačne tvrdí matka, absolútne neznamená automaticky vyššiu životnú úroveň. Navyše na súdnom pojednávaní dňa 4.10.2021 matka na otázku súdu, či jej vadí to, že deti majú napr. značkové oblečenie u neho, odpovedala, že jej to nevadí. Súd následne apeloval na matku, že v prípade rôznej životnej úrovne je potrebné o tom deti vychovávať a edukovať. Už naši starí rodičia nás od malička učili, že človek by sa mal zakrývať takou perinou, na akú má. Matka vo svojom odvolaní uvádza, že deti u nej strádajú, čo údajne zväčšuje citovú väzbu na neho. Považuje to za nezmysel, pretože je úlohou rodiča vychovávať svoje deti k úcte a v láske voči rodičom bez ohľadu na materiálny štandard, ktorý mimochodom v žiadnom prípade nie je odlišný, resp. matka nikdy žiadnym spôsobom nedokázala, že by bol odlišný. Je potrebné si uvedomiť aj to, že citová väzba sa primárne netvorí materiálnym zázemím, ale hlavne prostredím, v ktorom deti vyrastajú a zároveň je potrebné sa v tomto prípade zamyslieť, či možnú oslabenú citovú väzbu u matky nespôsobil aj fakt, že matka sa na pravidelnej štvrťročnej báze niekoľko krát rozchádzala a opäť schádzala s jej partnerom. Matka vo svojom odvolaní apeluje na neho, že je povinný si zariadiť svoje životné plány tak, aby neukracoval svoje staršie deti, lebo samotná existencia novej vyživovacej povinnosti nemôže byť na ťarchu maloletých synov. Vyprosí si od matky, aby zneužívala maloletú W. ako zastierací argument svojej finančnej nenásytnosti a pomstychtivosti a verí, že aj matka si svoje budúce životné plány zariadi tak, aby v žiadnom prípade neboli na ťarchu ich dvoch maloletých detí.
Matka nemá snahu o vyšší príjem, aj keď je plne v jej možnostiach a schopnostiach takýto príjem dosahovať vzhľadom na jej vzdelanie, skúsenosti, osobnostné predpoklady a možnosti na trhu práce. Pripomína fakt, že matka je absolventkou vysokej školy ekonomického zamerania tak isto ako on. Jej nulovú snahu o lepšie platené zamestnanie a možnosť mať sa lepšie podporuje aj fakt, že matka sa po škole zamestnala v spoločnosti Qualt s.r.o., kde jej zamestnanie odporučil on. Matka v tomto zamestnaní zotrvala až do začiatku roka 2020, kedy u tohto zamestnávateľa skončila svoj pracovný pomer dohodou. Matka mohla od tohto zamestnávateľa dosahovať príjem okolo 680 Eur pri 30 hodinovom úväzku, pričom ak by pracovala na plný úväzok zarábala by pravdepodobne okolo 1.000 Eur. Matka sa takto vzdala práce s podstatne vyšším príjmom ako dosahuje aktuálne. Za posledné obdobie bola matka 10 mesiacov evidovaná na ÚPSVaR ako dobrovoľne nezamestnaná s dávkou, ktorá dosahovala polovicu jej príjmu, napriek tomu jej to nevadilo. Matka počas tohto obdobia údajne posielala životopisy a aktívne si hľadala prácu. Matka už pri odchode od zamestnávateľa Qualt s.r.o. mala prisľúbenú pracovnú pozíciu u nového zamestnávateľa Adams Consulting s.r.o., avšak nemohla sa zamestnať hneď, a až po nejakom čase, keďže Adams Consulting plánoval čerpať dotáciu z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie pracovného miesta, na ktoré zamestná uchádzača evidovaného na úrade práce. Týmto uchádzačom mala byť práve matka, čiže jej snahu hľadať si lepšie platenú prácu počas obdobia, kedy bola evidovaná na úrade práce, považuje za zavádzanie. Medzitým sa na trhu práce objavovali rôzne zaujímavé ponuky v oblasti účtovníctva vhodné tak pre junior účtovníkov ako aj skúsenejších účtovníkov s príjmom nad 1.000 Eur. Matkin aktuálny príjem je 720 Eur, čo je v priemere o 300 Eur menej, ako je aj dnes priemerný plat účtovníka v Košickom kraji podľa portálu platy.sk. Počas posledného roka v cca 4 mesačných intervaloch prehľadával portál profesia.sk s novými pracovnými ponukami v oblasti účtovníctva, pričom už aj absolventské pozície sa pohybovali v sumách podstatne vyšších ako zarába matka. Dnes je situácia na trhu práce veľmi dynamická, vôbec nie nepriaznivá a v Košiciach pribudlo veľa medzinárodných spoločností, ktoré ponúkajú lepšie platené pracovné pozície. Nerozumie dôvodom matky, kedy ako živiteľka 2 maloletých deti s ohľadom na ich budúce výdavky a takisto aj výdavky týkajúce sa hypotéky a ďalšie s tým spojené výdavky, zotrváva v tak slabo platenej práci, kedy aj upratovačka či chyžná bez VŠ vzdelania dosahuje rovnaký plat ako matka. Dôvodom môže byť asi len fakt, že dotované pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ Adams Consulting s.r.o. poberá dotáciu na jeho vytvorenie, musí udržať 24 mesiacov, takže matka sa vlastne dobrovoľne stala rukojemníčkou v tejto v podstate dobre zinscenovanej reality show s jej pracovným miestom. Z akého zdroja financovala matka svoje výdavky počas tohto obdobia ako aj obdobia jej PN, kedy mala denný vymeriavací základ 18,149 Eur je otázne. Matka takto sedela doma s mesačným príjmom cca 280 Eur počas tohto obdobia od januára do novembra 2020. Matka sa k tomu ani len nepriznala, o tomto sa dozvedel až na súdnom pojednávaní. Počas tohto pandemického obdobia dokonca matke napísal email, v ktorom navrhuje, aby si starostlivosť o deti rozdelili a matka tak mohla aspoň čiastočne chodiť do práce. Matka na tento email nereflektovala. Vo vzťahu k prepočtom k nákladom na maloleté deti, tieto z dôvodu väčšej prehľadnosti prepísal do tabuliek. V tabuľke č. 1 uviedol náklady jeho a matkine na maloleté deti, ktoré vynakladajú obaja rodičia v čase, kedy sa o deti osobne starajú v rovnakom časovom pomere 50/50. Do nákladov zarátal aj náklady na bývanie (hypotéka a energie delené počtom osôb v domácnosti, zohľadňujúc fakt, že deti sú u každého rodiča polovicu mesiaca, t.j. 2 týždne). Z uvedeného vyplýva, že náklady na osobnú starostlivosť, kedy sú deti u každého rodiča, sú v princípe rovnaké. V tabuľke č.2 uviedol súhrnné náklady, ktoré sú hradené tzv. tretím stranám v sumách, tak ako sú hradené ním a matkou. Je nepopierateľné, že takmer všetky náklady na školu - strava, ZRPŠ, družina, iné školské poplatky, znáša matka. Takýmto spôsobom fungovali v podstate hneď od rozvodu. Matka túto skutočnosť nikdy nerozporovala, nikdy jej to neprekážalo, nikdy ho ani len nepožiadala, aby to prehodnotili a v tejto zaužívanej praxi nepokračovali. Pri aktivitách mimo školy - krúžky, AJ a pod. sa dohodli na úhrade aktivít v pomere 1/2 každý z rodičov. V tabuľke č.3 ako doplňujúcu informáciu uviedol ešte ďalšie náklady, na ktorých sa matka nepodieľala a ktorými sú vreckové a úhrada mesačných nákladov za mobilné telefóny detí. Vreckové využívajú deti aj v čase, kedy sú s matkou, nie raz si z neho zakúpili aj rôzne kódy do hier v X-boxe, ktoré hrajú iba počas času tráveného u matky. Mobilné telefóny využíva aj matka a jej rodina na komunikáciu s deťmi. V tabuľke č. 3 uviedol ďalšie náklady, ktoré využívajú deti rovnako u matky ako aj otca (vreckové, mobilné telefóny). Z prepočtov vyplýva, že náklady na dve maloleté deti u matky predstavujú 71 Eur, zatiaľ čo náklady na tie isté dve maloleté deti v rovnakom časovom rozsahu striedavej starostlivosti predstavujú u neho až 1.005 Eur. Za aktuálnej situácie predstavuje tento nepomer pre neho 13 násobne vyššiu vyživovaciu povinnosť na deti, ako má matka, pričom jeho príjem je iba 3,5 násobne vyšší. Matka vo svojom vyjadrení zámerne opomína fakt, že deti majú v striedavej osobnej starostlivosti, t.j. deti trávia rovnaký čas tak u matky ako aj u neho. Ak by všetky náklady hradené tretím stranám rozdelili na polovicu (tabuľka č.4), tak ako si to predstavuje matka, každý z nich by
uhrádzal po 81,50 Eur. Po odpočítaní daňového bonusu na jedno dieťa 40 Eur, keďže po novom si jeden daňový bonus uplatňuje on, predstavujú jeho náklady na deti sumu 1.006 Eur, čo je výrazný nepomer voči nákladom na strane matke a to v jeho neprospech. Za predpokladu, že by súd zvážil všetky náklady hradené tretím stranám, ktoré budú rovnako hradené tak matkou ako aj ním navrhuje, aby odvolací súd zmenil vydaný rozsudok a určil výživné vo výške 100 Eur na každé dieťa. Záverom uviedol, že matka ho nikdy neoslovila alebo neupozornila na to, že majú u neho deti viac ako u matky. Nikdy od začiatku konania o striedavej starostlivosti nenamietala, že by deti mali u neho vyššiu životnú úroveň. Údajnú vyššiu životnú úroveň si všimla, až tesne pred súdnym pojednávaním o výške výživného v momente, kedy predložil matke potvrdenie o výške jeho príjmu. Za posledné 4 roky nepovedal nič ohľadom nastavenia výživného uvedomujúc si fakt, že už aj 400 Eur je veľmi slušné výživné. Od začiatku sa výška výživného neodvíjala od reálnych, opodstatnených nákladov na deti, ale od výšky matkinej hypotéky. Matka od rozvodu nedeklarovala rast opodstatnených výdavkov na deti a dokonca, keď jej poslal naviac oproti výživnému ešte 100 Eur na zimnú obuv, vrátila mu ich obratom. Matka nemala potrebu riešiť výšku výživného ani v čase keď bola takmer 10 mesiacov evidovaná na úrade práce. Požadované výživné v sume 550 Eur na obe deti vôbec matku nenúti zamyslieť sa a realizovať zmenu jej aktuálnej pracovnej, resp. príjmovej situácie. Takto nastavené výživné jej umožní spoliehať sa výhradne na neho. Vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na rozhodnutia súdov.
4. Matka v odvolacej replike uviedla, že otec zámerne uvádza nepravdivé a skreslené informácie s cieľom odôvodniť zníženie výšky vyživovacej povinnosti, čo však nie je v záujme maloletých detí. Pre ozrejmenie uvádza, že na kúpu pozemku a stavbu rodinného domu si vzala najnižšiu možnú výšku hypotekárneho úveru, aby bola schopná ho splácať. V danej lokalite si mohla dovoliť postaviť dom iba preto, že pozemok vlastnili jej rodičia. Uviedla, že sa jedná o nízkoenergetický drevodom, pričom hodnota takéhoto domu je oveľa nižšia ako sú ceny dvojizbových bytov. Jej vynaložené náklady na stavbu domu sú o polovicu vyššie ako náklady otca. Na druhej strane poukazuje na to, že pokiaľ si otec môže dovoliť splácať úver vo výške 150 000 Eur, aj to svedčí o tom , že jeho pomery sú lepšie ako jej. Otec navyše vlastní 2 osobné motorové vozidlá, pričom druhé vozidlo mení približne každé 3-4 mesiace. Otec berie detí na rôzne pobyty spojené s lyžovaním alebo trailovým bicyklovaním. V lete ich vzal na dovolenku a následne absolvoval ďalšiu so svojou partnerkou a dieťaťom. Otec chodieva v značkovom oblečení, kupuje si drahé bicykle, čo si ona nemôže dovoliť. Vo vzťahu k pracovným možnostiam uviedla, že v minulosti bola zamestnaná v spoločnosti QALT s. r. o. Pracovala na pozícií asistentky a manažérky kvality. Po návrate z materskej dovolenky jej bolo oznámené, že jej pracovné miesto bolo zrušené a bolo jej ponúknuté miesto účtovníčky, pričom predtým v tejto oblasti nemala žiadnu prax. Absolvovala tak iba interné školenie, okrem ktorého mi neposkytli možnosť žiadneho ďalšieho vzdelávania v tejto oblasti. Mala na starosti účtovníctvo s obmedzenou agendou. Nevidela na tomto mieste žiadnu perspektívu kariérneho či mzdového rastu, vzdelávania a rozvoja. Na prelome rokov 2019/2020 sa u nej začali prejavovať dlhodobejšie a opakujúce sa zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa stala dlhšiu dobu práceneschopnou. Z uvedeného dôvodu sa so zamestnávateľom dohodli na ukončení pracovného pomeru. Následne sa zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie. Medzičasom jej spoločnosť Adams Consulting, s.r.o. poskytla pracovnú ponuku na pozícii „junior účtovníčky". Obratom o tejto skutočnosti informovala pracovníčku UPSVaR, ktorá žiadala o predloženie prísľubu pracovného miesta. Navyše v čase jej nezamestnanosti vrcholila koronakríza. Preto nemohla nástup na nové pracovné miesto urýchliť. Uvedená spoločnosť zabezpečuje interné, ako aj externé školenia pre svojich zamestnancov, umožňuje jej prácu účtovníčky vo všetkých oblastiach, nie iba v obmedzenom režime ako to bolo u predchádzajúceho zamestnávateľa. Zdôrazňuje, že hoci má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania, to ešte automaticky neznamená, že ju ako junior účtovníka príjmu do práce s vysokým mzdovým ohodnotením. Otec v štyroch tabuľkách prezentuje výšku nákladov na starostlivosť o maloleté deti. Vyčíslené náklady však nevychádzajú zo správnych údajov, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nie sú ničím podložené a preukázané. V tabuľke predložila reálne náklady na starostlivosť o deti spolu s označením obdobia, položky ako aj vyčíslenia, akým dielom prispel na nákup otec. Je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že náklady boli v poslednom čase vzhľadom na dištančné vzdelávanie nižšie, oproti nákladom v priebehu prezenčnej formy výučby. Za rok 2021 pritom výlučne deťom uhradila poplatky za jedáleň v ZŠ v sume 248,82 Eur ako aj družinu v sume 120 Eur, teda spolu 368,82 Eur, s tým, že na týchto sa otec žiadnym spôsobom nepodieľal. K tomu maloletým sama hradila ZRPŠ 34 Eur, triedny fond 20 Eur, ZUŠ výtvarnú 40 Eur, voľnočasové aktivity ako napr. parkour pre mal. X. 30 Eur, ako aj školské potreby vo výške cca 242 Eur, a lieky vo výške 361,73 Eur, kaderníka 160 Eur, ošatenie a obuv vo výške 1.700 Eur. V prílohe predložila pokladničné doklady o nákupe školských pomôcok, liekov a vitamínov, obuvi, oblečenia, športových potrieb, ako aj doklady o platbách
za voľnočasové aktivity. Nepomerný rozdiel medzi ich príjmami však nemôže byt' na ťarchu maloletých detí, pretože otec ponechal takmer všetky výdavky na jej pleciach, začal deti rozmaznávať, a aj počas vedenia súdneho konania si ich priazeň kupoval hmotnými vecami, ktoré však deti vždy museli nechať u otca. Týmto spôsobom otec do značnej miery ovplyvňoval maloletých, ktorí sa potom vždy k otcovi tešili, pretože vedeli, že dostanú nové veci, alebo sa budú môcť tešiť z toho čo si u otca naposledy ponechali. Má za to, že otec vedie deti k tomu, že peniaze predstavujú vyššiu životnú úroveň, ktorú má. Deti potom od otca prichádzajú ku nej a sú sklamané keď im nemôže dopriať značkové veci, bicykle, autíčka a iné hračky, a v tomto veku deťom ani nevysvetlí, že namiesto toho som im zaplatila družinu, alebo ZRPŠ, pretože to pre deti nie je hmotnou vecou, z ktorej by sa tešili. Aj z tohto pohľadu je dôležité, aby mali deti zachovanú rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov. Rozhodne nie je v záujme maloletých detí, aby pociťovali, že jeden z rodičov im môže dopriať viac ako ten druhý. Otec zámerne pred súdom moderuje výdavky, pričom na jej strane z nich uberá a na svojej strane k nim pridáva. Otec si zrejme neuvedomuje aká finančne náročná je starostlivosť o deti, pretože dlhé obdobie hradila všetky poplatky s tým spojené. Od momentu vyhlásenia rozsudku zo strany otca nedošlo k žiadnej iniciatíve, ktorá by nasvedčovala jeho záujmu hradiť výdavky spojené so základnými potrebami maloletých. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že zastáva názor, podľa ktorého, keď hradí výživné, iné výdavky maloletých sa ho netýkajú. Taktiež uviedla, že otec proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie nepodal preto jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 100 Eur pokladá za účelový, neprimeraný a bez právneho významu. Poukazuje na rozhodnutia súdov.
5. Otec v odvolacej replike uviedol, že matka žiadnym spôsobom nevyvrátila jeho tvrdenia a zároveň potvrdila, že stavebný pozemok výhodne kúpila od svojich rodičov. Aktuálne trhové ceny nehnuteľnosti v Košiciach a v blízkom okolí jasne dokazujú, že matkine majetkové pomery vôbec nie sú zlé a ak by sa dnes matka rozhodla napríklad svoj dom predať, mohla by si bez problémov zabezpečiť bývanie v trojizbovom byte, ktorý by nebol zaťažený hypotékou. To, že sa s partnerkou rozhodli kúpiť nehnuteľnosť blízko Košíc v roku 2018 bolo jedno z najlepších finančných rozhodnutí a svedčí o zrelom finančnom plánovaní do budúcnosti s dôrazom na maloleté deti. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že jeho životná úroveň je vyššia ako jej. V súvislosti s lyžovaním a bicyklovaním je nesmierne rád, že matka oceňuje, že s deťmi trávi voľný čas aktívne a nesedia pred X-boxom. Jedna z prvých vecí, ktoré matka sa rozhodla po rozvode urobiť bolo rozhodnutie predať na portáli modrykonik.sk lyže. Čo sa týka trailového bicykla, nie je hanba ak tomu matka nerozumie, opýtať sa aký je rozdiel medzi hardtailovým a trailovým bicyklom a ako sa pohybujú ceny jazdených trailových bicyklov. Ak má matka záujem zadovážiť si trailový bicykel, rád jej poradí, ako to urobiť čo najvýhodnejšie, presne tak, ako to urobil on. V ďalšom matka žiadnym spôsobom nepreukázala, ako sa podľa jej slov aktívne snažila nájsť si aj inú prácu, koľko pracovných pohovorov počas toho obdobia, čo bola nezamestnaná, absolvovala a či sa teda vôbec snažila nájsť si lepšie platenú prácu. Matka sa uspokojila s prísľubom od jej známej, zadarmo sa pre jej potreby školila a spoliehala sa, že prácu aj naozaj dostane. Ak matka naráža na výdavky na deti, ktoré uviedol vo svojej odpovedi , dovolí si poznamenať, že sú to jej náklady, ktoré spochybňuje a ktoré sama uviedla súdu na pojednávaní dňa 18.10.2021 a založila do spisu. Všetky jeho výdavky sú zrozumiteľné a prehľadne podložené a preukázané, čo sa rozhodne nedá povedať o výdavkoch na strane matky. Bližšie ich rozpisuje v tabuľke č.2 ako výdavky na maloleté deti za rok 2021 plus výdavky na maloleté deti z rokov 2019 a 2020 a ich dovysvetlenie. Výdavky na lieky a drogériu sú orientačné. Rovnako to isté platí aj pre lekáreň nakoľko bežné lieky ako nurofen, paralen, dithiaden, rôzne vitamíny a iné veci v domácej lekárni zdieľajú všetky deti spoločne. V tabuľke č. 3 uvádza matkou vyčíslené výdavky na deti a v odpovedi matky zo dňa 24.1.2021, ako aj jeho výdavky na deti, ktoré sa nemenia. V tabuľke č. 4 uvádza matkou vyčíslené výdavky tretím osobám, z ktorej jasne vidieť, že výdavky na školu a školské potreby, krúžky a mimoškolské aktivity sú ustálene na sume približne 180 Eur. Ostatné výdavky na oblečenie detí, obuv, lieky, drogériu a iné hradí každý z nich samostatne v týždni, kedy sú deti v ich starostlivosti. Matka uviedla na súdnom pojednávaní dňa 18.10.2021 výdavky na oblečenie a obuv pre deti za rok v sume 836 Eur. Matka však vo svojej odpovedi zo dňa 24.01.2022, 3 mesiace po pojednávaní, uvádza výdavky na oblečenie pre deti za rok v sume 1.679,54 Eur a výdavky na obuv v sume 337,84 Eur, čo predstavuje spolu sumu 2.017,38 Eur, čiže nárast o takmer 1.200 Eur. Tak isto sú zaujímavé výdavky na pomôcky do školy, ktoré matka vyčíslila 18.10.2021 v sume 150 Eur a v odpovedi zo dňa 24.01.2022 uvádza sumu 242,05 Eur, pričom podľa výdavkov, ktoré matka uviedla v odpovedi zo dňa 24.01.2022 tvoria podstatnú časť výdavkov tie výdavky, ktoré boli vynaložené na školské pomôcky do dátumu pojednávania 18.10.2021 a teda je zrejmé, že matka tieto údaje mala už pred pojednávaním a tak zámerne moderovala výdavky v štýle "aby to nejak vyšlo". Rovnako si tak matka zámerne pridala výdavky na voľnočasové aktivity zo sumy 60 Eur na 70 Eur asi rovnako v štýle "to sa niekde stratí".
Pokladničné doklady, ktoré matka uvádza ako dôkazy sú nečitateľné, totálne zmätočné a chaotické, nejasné, sú z roku 2019 alebo z roku 2020, väčšinu výdavkov matka ani nezdokladovala, pričom väčšie položky ako zimné bundy, jesenné bundy a iné matka zakúpila ešte v roku 2020 a čo je podstatné, niektoré výdavky zmanipulovala, zámerne navýšila a dokonca aj použila pokladničné doklady od iných produktov a vecí, ktoré chlapci ani nemajú, resp. s nimi nesúvisia. Zhrnutím obsiahleho vyjadrenia uviedol, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o jeho vyššej životnej úrovni, nevyvrátila ani jeho tvrdenia o jej bytovej otázke, pričom jeho výdavky na deti a komunikácia s matkou sú jasným dôkazom, že úroveň detí u neho nie je vôbec vyššia ako u matky. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala snahu o získanie lepšie plateného zamestnania aj keď jej to schopnosti, možnosti, vzdelanie, skúsenosti a možnosti na trhu práce dovoľujú. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala relevantnosť zvýšených a opodstatnených výdavkov na deti, potvrdila, že výdavky deti hradené tretím stranám - najmä poplatky za školu, družinu, stravu, školské pomôcky, školské a mimoškolské aktivity neprevyšujú 180 Eur mesačne nakoľko na ostatných výdavkoch sa podieľa ich polovicou. Matkou vyčíslené výdavky na ošatenie, obuv, lieky, školské pomôcky sú zavádzajúce, neúmerne vysoké a nepodložené a sú len ďalšou snahou o cielenú manipuláciu celkových výdavkov, ktoré matka vynakladá. Matka pocítila silnú túžbu po zvýšení výživného až od leta 2021, kedy sa pred pojednávaním snažil o mimosúdnu dohodu uzavretím rodičovskej dohody s tým, že transparentne predložil príjem a navrhol matke rozhovory s cieľom vyhnúť sa naťahovaniu na súde. V momente, keď matka uvidela jeho výplatné pásky, tak akýkoľvek čo i len malý náznak potenciálnej dohody zmizol, matka stratila kontakt s realitou a jej stratégia je vymôcť čo najvyššie výživné bez ohľadu na opodstatnenosť výdavkov na deti. Matka sa premysleným klamstvom a cieleným ohováraním, ktoré sa nezakladá na pravde, snaží posledné 3-4 roky trvania súdneho sporu dosiahnuť svoju pomstu týmto spôsobom, len nevie či si matka dostatočne uvedomuje, že sa pohybuje na hrane trestného činu ohovárania, resp. či už náhodou matkine kroky voči jeho osobe nenapĺňajú skutkovú podstatu spomínaného trestného činu. Matka sústavne o jeho osobe šíri nepravdivé údaje/informácie z konkrétneho osobitného motívu (pomsty), ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť a narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu vážnu finančnú ujmu. Preto dôrazne žiada matku, aby prestala okamžite s takýmto konaním. Na základe vyššie uvedených tvrdení, dôkazov a vyčíslení výdavkov v tabuľkách, najmä v tabuľke č.4, z ktorej jasne vyplýva, že povinné výdavky na školu, školské a mimoškolské aktivity sú cca 180 Eur mesačne na obe deti, trvá na svojom návrhu o určenie výživného v sume 100 Eur na 1 dieťa.
6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.
7. Výroky rozsudku I., II. a IV. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práva a povinností k maloletým deťom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. K argumentácii matky týkajúcej sa arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu je potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom . Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový aj právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi a predstavami účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predkladaným výkonom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 2/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným, ako sa mylne domnieva matka v podanom odvolaní.
12. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím o určení výživného pre maloletého X. v sume 250 Eur mesačne a maloletého U. sumou 150 Eur mesačne na dorovnanie životnej úrovne detí počas intervalu striedavej starostlivosti u matky vzhľadom na rozdielne príjmové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že už zo samotného charakteru striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti vyplýva, že každý z rodičov si plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v rozsahu svojich možností, schopností a majetkových pomerov v čase, keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Dieťa takto participuje na majetkových pomeroch toho - ktorého z rodičov a na jeho životnej úrovni. Výnimočne, v prípade ak sú príjmové či majetkové pomery rodičov výrazne odlišné, je možné tomu z rodičov, ktorého pomery sú lepšie určiť vyživovaciu povinnosť, ktorú bude plniť na dieťa k rukám druhého z rodičov, a to za účelom dorovnania životnej úrovne dieťaťa aj počas intervalu starostlivosti o dieťa tým z rodičov, ktorý má podstatne nižšie príjmy či majetkové pomery. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená mechanickú rovnosť, tzn. že dieťaťu nemusia byť poskytnuté úplne rovnaké podmienky u oboch rodičov a teda určenie výživného na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa nemá za cieľ dorovnať životnú úroveň druhého rodiča. V týchto intenciách je preto následne potrebné i uvažovať o tom, či je potrebné zabezpečiť participáciu dieťaťa na životnej úrovni lepšie situovaného rodiča aj počas starostlivosti zabezpečovanej druhým rodičom. Rozsah dokazovania týkajúcich sa možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov je takto v prípade striedavej starostlivosti oboch rodičov primerane zúžený, majúci skôr informatívny charakter narozdiel od situácie, kedy je dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, kedy zákonná úprava vychádza akoby z premisy, že druhý rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, bude mať tendenciu vyhnúť sa v čo najväčšej miere plneniu vyživovacej povinnosti, pričom pri takejto forme starostlivosti je vždy potrebné prihliadať aj na pomery zabezpečovania starostlivosti o dieťa tým - ktorým z rodičov, ktorý je vždy vo výraznom nepomere, nakoľko druhý rodič sa s dieťaťom stýka len v obmedzenej miere. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k úplným detailom týkajúcich sa pomerov otca maloletých detí, ktorý zjavne nemá tendenciu vyhýbať sa svojej vyživovacej povinnosti, keďže sa domáhal, aby mohol zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o deti, čím zároveň deťom umožní participáciu aj na jeho majetkových pomeroch a matke bude poskytovať finančné prostriedky, aby mohla vo väčšej miere zabezpečovať výživu detí počas intervalu osobnej starostlivosti o deti.
13. Vzhľadom k tomu, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).