Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Apollo Business Center II., blok H, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 609,44 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 44,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11,06 Eur od 21.09.2011 do 28.02.2013, 8 % ročne zo sumy 11,06 Eur od 21.10.2011 do 28.02.2013, 8 % ročne zo sumy 11,06 Eur od 21.11.2011 do 28.02.2013, 8 % ročne zo sumy 11,06 Eur od 21.12.2011 do 28.02.2013, 5 % ročne zo sumy 44,24 Eur od 01.03.2013 do zaplatenia

a to na účet žalobcu č.ú.: SK36 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 98,57 Eur a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č.ú.: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: N., VS: XXXXXXX, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 16.09.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 609,44 Eur s úrokmi vo výške 18,40% ročne zo sumy 451,17 Eur od 11.07.2014 do 03.08.2014 a zo sumy 401,17 Eur od 04.08.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 462,96 Eur od 11.07.2014 do 03.08.2014 a zo sumy 412,96 Eur od 04.08.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ako žalobca uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0621051943, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky, Sadzobník

a podmienky určené zverejnením. Žalovaná mala úver splácať splátkami vo výške 19,09 Eur mesačne splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.01.2007 po konečnú splatnosť 20.12.2011. Žalovaná ale splatila svoj záväzok len čiastočne a ani po výzve zo dňa 11.09.2013 svoj dlh neuhradila. Ku dňu 10.07.2014 voči nej žalobca eviduje pohľadávku vo výške 659,44 Eur, z čoho je istina 451,17 Eur, riadne úroky vo výške 11,79 Eur a úroky z omeškania vo výške 196,48 Eur. Istina je vypočítavaná v zmysle článku 5 bodu 5.2 Obchodných podmienok a to tzv. zloženým úročením úveru, keď zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli realizované včas, sa v deň ich splatnosti pripočítali k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky počítané z novej istiny, čo bolo realizované len do 30.09.2011 a od tohto dňa už istina nenarastala. Žalobca si uplatňuje úrok v dojednanej výške 18,40% ako aj poplatok za správu úveru v zmysle bodu 16.1.3 VOP vo výške 1,99 Eur mesačne a od 01.10.2010 vo výške 2,99 Eur mesačne. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak tie si zverejnením zo dňa 15.01.2009 žalobca určil vo výške 8% ročne a zverejnením dňa 01.03.2013 vo výške 5% ročne, čo je dokonca menej, ako určujú právne predpisy.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na platné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uznesenie ÚS SR sp. zn. z 19.06.2013 konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy občianskeho práva. Ďalej konštatoval, že predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.), a preto ide o úver bezúročný a bez poplatku s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 09.01.2014. Žalobca má tak nárok len na zaplatenie istiny, ktorú je možné zistiť tak, že výšku úveru vydelíme počtom splátok, kde istina jednej splátky je 11,06 Eur (663,88 Eur : 60). Žalobca má tak nárok na zaplatenie len 4 nepremlčaných splátok , t.j. spolu 44,24 Eur a v prevyšujúcej časti žiadal vedľajší účastník žalobu zamietnuť. Taktiež namietal neprijateľnosť poplatku za správu úveru, ktorý si žalobca uplatňuje, a to s poukazom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.06.2006 č.k. . Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 609,44 Eur v celkovej výške 115,31 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.02.2015: 2 x 39,83 Eur, režijný paušál 8,04 Eur a 8,39 Eur a 19,22 Eur DPH).

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 609,44 Eur, jedná sa o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), súd na prejednanie veci v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.05.2016 o 15.15 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu od 23.05.2016 od 9.30 hod..

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0621051943 (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo

výške 20.000,- Sk pri dojednanej úrokovej sadzbe 18,40% ročne, dojednanom poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk/mesačne a RPMN 27,04%. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver splátkami vo výške 575,- Sk mesačne splatnými k 20. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola 20.01.2007 a konečná splatnosť úveru bola 20.12.2011.

Zo žalobcom predloženého prehľadu o transakciách na úverovom účte (v spise na č.l. 25 až 33) súd zistil, že žalovaná zaplatila na splátkach žalobcovi spolu 380,- Eur.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 29.12.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 29.12.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 29.12.2006) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=29.12.2006>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Podľa § 517 ods. 2 k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0621051943 zo dňa 29.12.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazali splatiť v 60 splátkach po 575,- Sk mesačne. Taktiež bolo Prehľadmi o transakciách predloženými žalobcom, ktoré žalovaná nespochybnila, preukázané, že žalovaná za úver zaplatila spolu 380,- Eur

Aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľských zmlúv v ustanovení § 52 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (29.12.2006) považovala za spotrebiteľské zmluvy len kúpnu zmluva, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, osobitný zákon (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v

ustanovení § 23a ods. 1 v definícii tzv. typovej zmluvy uvádza, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) taktiež definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere (a jej zmluvné strany) tieto definície spĺňajú, a preto súd považoval predmetný zmluvný vzťah za vzťah spotrebiteľský.

Osobitná definícia spotrebiteľského úveru je obsiahnutá aj v citovanom zákone o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/ a b/), ktorý sa na tento právny vzťah taktiež vzťahuje.

Po preskúmaní zákonných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere (ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ) súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (náležitosť podľa § 4 písm. a/ ZoSÚ). Obsahuje len údaj o výške splátky (575,- Sk mesačne) bez výslovného stanovenia aká jej časť pripadne na istinu, úroky a iné poplatky. V tom smere sa súd plne stotožňuje so závermi Krajského súdu v Trnave prezentovanými v rozsudku sp. zn. zo dňa 09.01.2014, kde krajský súd konštatoval: „Ustanovenie § 4 z. č. 258/2001 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/> Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; RPMN) nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa (§ 4 ods. 4 zákona). Sankcia neplatnosti by neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú výšku úroku, ktorú odporca mal splácať ako odmenu navrhovateľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky ako aj neuvedenie výšky úroku nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ods. 5 veriteľ nemôže od spotrebiteľa úrok alebo poplatky požadovať.“

V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu prihliadať aj bez námietky vznesenej spotrebiteľom (ex officio) k prípadnému premlčaniu uplatneného nároku. Navyše je nutné uviesť, že premlčania nároku sa dožadoval vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe.

Vychádzajúc zo zmluvy o úvere mala žalovaná úver splatiť v 60 mesačných splátkach. Prvú splátku mala žalovaná uhradiť 20.01.2007 a poslednú (60.) dňa 20.12.2011. Žalobca podal žalobu dňa 19.09.2014, a tak s poukazom na 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle citovaných ustanovení § 101 a § 103 súd považuje za nepremlčané len splátky splatné po 19.09.2011, t.j. spolu 4 splátky splatné dňa 20.09.2011, 20.10.2011, 20.11.2011 a 20.12.2011 (konečná splatnosť úveru).

Vzhľadom na to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu úveru, t.j. sumu 663,88 Eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 11,06 Eur (663,88 Eur : 60 splátok). Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila žalobcovi spolu 380,- Eur, čo predstavuje necelých 35 splátok (380,- Eur : 11,06 Eur = 34,36 splátok) a jej plnenia bolo potrebné započítavať v prvom rade na splátky najskôr splatné, plnenia žalovanej neprevýšili výšku splátok, ktoré sú premlčané (pri nepremlčaných 4 splátok z celkových 60 bolo premlčaných 56 splátok), a teda zaplatenú sumu 380,- Eur nie je možné v žiadnom rozsahu započítať na splátky nepremlčané.

Pokiaľ ide o premlčaciu dobu, tak aj napriek tomu, že v Zmluve o úvere je výslovne uvedené, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka (Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu zmluvy o úvere ako zmluvného typu) a podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) sa touto časťou zákona (t.j. obchodné záväzkové vzťahy) spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úver , je nutné prihliadať na citované ustanovenie § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015 obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“.

Žaloba je tak dôvodná len čo do zaplatenia 4 nepremlčaných splátok pozostávajúcich z na splátky rozvrhnutej istiny úveru spolu vo výške 44,24 Eur (4 x 11,06 Eur).

Žalovaná sa so splácaním splátok dostala do omeškania, a preto má žalobca nárok v súlade s § 517 ods. 2 na úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej nepremlčanej splátky (21. dňa v mesiaci). Pri výške úroku z omeškania bol súd viazaný uplatneným nárokom žalobcu, ktorý úrok z omeškania žiadal vo výške 8% ročne a od 01.03.2013 vo výške 5% ročne, čo je v nižšej úrokovej sadzbe, ako je určené právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania len v ním žiadanej úrokovej sadzbe.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca bol v prevažnej časti neúspešný (úspešný bol v rozsahu 44,24 Eur z uplatnených 609,44 Eur), a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná mala v konaní úspech z väčšej časti, avšak náhradu trov konania si neuplatnila. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

V prevažnej časti bol úspešný aj vedľajší účastník na strane žalovanej. Ten si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej

- vyjadrenie zo dňa 23.02.2015), za ktoré by mu v prípade plného úspechu vo veci patrila náhrada vo výške 115,31 Eur za odmenu právneho zástupcu podľa § 10 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "AT") vo výške 2x 39,83 Eur + režijný paušál 8,04 Eur za úkon v roku 2014 a 8,39 Eur za úkon v roku 2015 (§ 16 ods. 3 AT) a nakoľko je právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázateľne platiteľom DPH, aj zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH (19,22 Eur). Vzhľadom na pomerný úspech žalovanej v rozsahu 92,74% (565,20 Eur z uplatnených 609,44 Eur), od ktorého úspechu sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na jej strane, patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov v rozsahu 85,48% (rozdiel úspechu 92,74% a neúspechu 7,26%). Preto súd priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 98,57 Eur (85,48% zo 115,31 Eur), ktoré mu nahradí v prevažnej miere neúspešný žalobca a to na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.