Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-78-2016.pdf
PDF · 114.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 480,24 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 358,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 19.07.2013 až do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 86,57 € spolu s úrokom z omeškania:
O vo výške 8,75 % ročne zo sumy: · 42,97 € od 18.03.2013 až do zaplatenia, · 8,96 € od 17.04.2013 až do zaplatenia, O vo výške 8,5 % ročne zo sumy: · 16,68 € od 18.05.2013 až do zaplatenia, · 17,96 € od 18.06.2013 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.1 v znení:
„Zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre je 4,99 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplantá.
V. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.2. v znení:
„Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 €.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o. náhradu iných trov konania vo výške 10,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 03.03.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom pôvodne zaplatenia sumy 480,24 € s prísl. a po čiastočnom späťvzatí podaním zo dňa 20.05.2016 sumy 121,34 € s prísl. Čiastočnému späťvzatiu súd vyhovel postupom podľa § 96 O.s.p.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.2 O.s.p.) z dôvodu, že išlo o drobný spor podľa § 200ea O.s.p. a rozhodnúť bolo možné na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
Súd zistil nasledujúce:
Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:
a) faktúra č. 6748862786 s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €, b) faktúra č. 3749844201 s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €, c) faktúra č. 6750806235 s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €, d) faktúra č. 751771949 s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €, e) faktúra č. 752725592 s dátumom splatnosti do 18.07.2013 na sumu 358,90 €,
Žalobca požadoval zaplatiť z faktúry
a) sumu 42,97 €,
b) sumu 13,95 €,
c) sumu 21,67 €,
d) sumu 42,75 €,
e) sumu 0 € (z dôvodu späťvzatia).
Listom zo dňa 24.03.2016 požiadal súd žalobcu o vysvetlenie, z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť poplatok za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 16,50 € + DPH a aké sú skutočné náklady na spoplatnený úkon. Rovnako súd chcel vedieť z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €.
Žalobca súdu zaslal výňatok z TV služby - Cenník - 2013-05-01 kde sa nachádzajú poplatky s názvom: · prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €, · zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre - 4,99 €.
a) Faktúra č. 6748862786 s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €.
Sumu vyúčtovanú touto faktúrou priznal súd v požadovanom rozsahu 42,97 €.
b) Faktúra č. 3749844201 s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €.
V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd nepriznal. Priznaná suma má výšku 8,96 €.
Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/2011 uviedol: „V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).“ 28. Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z výše uvedeného principu rovností prostředků lze od dodavatele také očekávat (případně i vyžadovat), že se ve vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému jednání nelze poskytnout právní ochranu [srov. § 265 obchodního zákoníku nebo § 6 nového občanského zákoníku]. 29. V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná- li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. Jak bylo uvedeno v bodě 9, i ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová. 30. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ V danom prípade bola sankcia - zmluvná pokuta uvedená v rozsiahlom Cenníku, ktorý obsahuje značné množstvo údajov a súm. Keďže nejde o poplatok, za ktorý patrí spotrebiteľovi plnenie, z hľadiska transparentnosti a poctivosti je nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ na možnosť sankcie osobitne upozornený alebo aby sa sankcia nachádzala v zmluve v užšom zmysle slova (v listine, ktorú klient podpisuje). Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. c) Faktúra č. 6750806235 s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €.
V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b). Priznaná suma má výšku 16,68 €.
d) Faktúra č. 751771949 s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €,
V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b). V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná aj suma poplatku za prerušenie služieb pre neplatenie - 19,80 €, ktorú súd nepriznal z dôvodov nižšie uvedených. Priznaná suma má výšku 17,96 €.
Poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie - 19,80 € nepriznal súd z nasledujúcich dôvodov:
Vo veci OS Prešov sp. zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala zmluvy iného telekomunikačného operátora okresný súd uviedol:
„Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od 15.05.2009 ako
- poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €,
- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €,
- poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 €
sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.“
Okresný súd v odôvodnení pokračoval:
„Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.
Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich dôvodov: Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Súd výzvou zo dňa 01.07.2015 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov, odôvodnil prečo je výška rozdielna a aké sú skutočné náklady na uvedené úkony.
Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 iba lakonicky konštatoval, že poplatky vyplývajú zo sadzobníka poplatkov.
Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone (znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky - 31,56 €). Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu.
Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta - spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.
Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale určenie ich výšky musí byť transparentné a zodpovedajúce maximálne skutočným nákladom na ich vyhotovenie.
Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti subsumovať pod § 53 ods.4 písm.v) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté (pozn. súdu - primerané) protiplnenie.
Zo zmluvy, všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov je tak zrejmé, že za jedno porušenie zmluvných podmienok vo forme neuhradenia alebo oneskoreného uhradenia faktúry je spotrebiteľ sankcionovaný a) prerušením, resp. dočasným obmedzením služieb, b) poplatkom za prerušenie, resp. dočasné obmedzenie služieb, c) odpojením, d) poplatkom za odpojenie, e) poplatkom za znovupripojenie, f) úrokom z omeškania, g) zmluvnou pokutou,
z čoho tiež vyplýva, že poplatok za znovupripojenie nie je úhradou nevyhnutných nákladov dodávateľa ale zvyšovaním zisku prostredníctvom zmluvne vnútených sankčných mechanizmov.“
S vyššie uvedeným odôvodnením sa okresný súd stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej veci. Okresný súd vyzval žalobcu, aby uviedol aké sú skutočné náklady na úkon nazvaný ako „Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie“. Na uvedené žalobca nereagoval. To, že je predmetný poplatok uvedený v Cenníku, neznamená, že je bez ďalšieho zákonný. Podľa slovníka slovenského jazyka význam slova poplatok je - dávka <http://slovnik.azet.sk/ pravopis/slovnik-sj/?q=dávka>, suma <http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=suma> určená na zaplatenie za užívanie <http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=užívanie> niečoho, za nejaký <http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nejaký> úkon <http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/? q=úkon> (obyč. úradný <http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=úradný>) al. za nejakú službu. Procesný súd má za to, že cena za vedľajšie plnenie vyžadovaná dodávateľom od spotrebiteľa vo forme poplatku má slúžiť na refundáciu nevyhnutných nákladov dodávateľa vzniknutých v dôsledku konania spotrebiteľa a nemôže slúžiť na vytváranie zisku a obchádzanie sankčných mechanizmov. Pokiaľ sa tomu funkcia poplatku spreneverí, ide podľa súdu o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom Všeobecných obchodných podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša menší význam a zameriava sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj o ďalšie poplatky, ktoré zjavne nahrádzajú sankciu - zmluvnú pokutu) ale z dôvodu transparentnosti majú byť súčasťou zmluvy samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované služby treba považovať za neprijateľné.
Spoločné ustanovenia.
Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti faktúr vo výške 0,50% ročne 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,50% ročne a 8,75% ročne, tak ako to požaduje žalobca.
Neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásil súd podľa nasledujúcich právnych predpisov:
§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 153 ods.3 O.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
§ 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Trovy konania.
Predmetom konania bolo a) zaplatenie služieb vo výške 106,37 € a b) zaplatenie ZP vo výške 373,87 € (358,90 € + 3 x 4,99 €) €. a) Žalobca bol úspešný v sume 86,57 € (42,97 € + 8,96 € + 16,68 € + 17,96 €). Úspech žalobcu - 81,50 %, neúspech žalobcu - 18,50 %, čistý úspech - 63%. b) Žalobca bol neúspešný.
Súdny poplatok bol zaplatený v sume 28,50 €. Na zostávajúci predmet konania po čiastočnom späťvzatí pripadá SP - 16,50 €.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 63% zo sumy SP - 16,50 € = 10,40 €.
Náhradu trov súd konania teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho zastúpenia. Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“ Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.
Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej na - Nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný,
- ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
- za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv. formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů). Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášky Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000
Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa žalobou vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch SR, pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich uplatňovanie.
Žalovaný úspešný v časti konania týkajúceho sa zmluvnej pokuty, náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ju súd nepriznal (§ 151 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.