Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-137-2023.pdf
PDF · 185.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/137/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci navrhovateľa – osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. D. XX, zastúpeného advokátom: prom. práv. Iveta Orlíková, adresa sídla Trnava, Kapitulská 6, proti otcovi navrhovateľa – osobe povinnej platiť výživné: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G. H. E. D. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. februára 2023 č. k. 40Pc/15/2022 – 108, v znení dopĺňacieho rozsudku z 20. septembra 2023 č. k. 40Pc/15/2022 – 158, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd zvýšil s účinnosťou od 29.06.2022 povinnosť otca prispievať na výživu oprávneného plnoletého syna zo sumy 100 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného syna (výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.06.2022 do 01.02.2023 v sume 918,67 eur otcovi povolil splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 38,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.) a rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/158/2006 – 462 zo dňa 10.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/21/2011 – 486 zo dňa 13.04.2011 v dotknutej časti týkajúcej sa výživného (výrok III.). Dopĺňacím rozsudkom súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2022 sa navrhovateľ ako osoba oprávnená na výživné („ďalej len oprávnený“) domáhal zvýšenia výživného, naposledy súdom právoplatne určeného dňa 06.05.2011 dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/158/2006 zo dňa 10.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/21/2011 – 486 zo dňa 13.04.2011 bola určená vyživovacia povinnosť jeho otca (ďalej len „povinný“) vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 15.05.2010. Od toho času nebolo súdnou cestou upravované výživné a povinný sa dobrovoľne nepodieľal na výžive oprávneného, ani sa o neho žiadnym spôsobom nezaujímal. Od poslednej úpravy výšky výživného (15.05.2010) nastali na strane oprávneného zmeny týkajúce sa jeho fyzického vývinu, ukončil stredoškolské štúdium, od 12.09.2022 navrhovateľ nastupuje ako študent 1. ročníka denného štúdia na vysokej škole Univerzity Komenského v Bratislave, fakulta managementu, čím mu vzniknú zvýšené náklady v spojení so štúdiom, s cestovaním, zaobstaraním podkladov a študijných materiálov k štúdiu a pomôcok, stravovaním a uspokojovaním jeho voľnočasových aktivít. Oprávnený nie je schopný samostatne sa živiť. Povinný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu,
že doposiaľ súdmi určené výživné je adekvátne možnostiam, schopnostiam a zdravotnému stavu povinného, ako aj nárokom oprávneného.
1.2 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Oprávnený je plnoletým synom E. F., ako osoby povinnej platiť výživné a matky I. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. D. XX. Rozsah vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/158/2006 – 462 z 10.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/21/2011 z 13.04.2021, ktorým rozhodnutím bol vtedy ešte maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň povinnému bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 15.05.2010.
1.2.1 V čase ostatného rozhodovania súdu mal vtedy maloletý oprávnený sedem rokov, bol žiakom 2. ročníka základnej školy, bol zdravý, žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mala s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené len bežné výdavky.
1.2.2 Matka bola zamestnaná v spoločnosti J. G. K., kde mala priemerný mesačný netto príjem vo výške 594,69 eur. Spolu so synom žila v rodinnom dome v C.. Okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemala a okrem vyživovacej povinnosti k vtedy maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky.
1.2.3 Povinný bol zamestnaný v spoločnosti K. G., ako technik predajného servisu, kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 384,71 eur a od 05.01.2009 do 14.05.2010 mu bola vyplácaná dávka nemocenského poistenia vo výške 452,13 eur. Okrem toho bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 144,10 eur. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky a okrem vyživovacej povinnosti k vtedy maloletému oprávnenému mal vyživovaciu povinnosť aj ku vtedy maloletej G. F., nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výživu bol na základe rozhodnutia súdu povinný prispievať od 05.03.2009 sumou 115 eur mesačne.
1.2.4 Oprávnený v čase podania návrhu naďalej žil v spoločnej domácnosti s matkou v rodinnom dome v C.. Od septembra 2022 je študentom 1. ročníka denného štúdia na vysokej škole Univerzity Komenského v Bratislave, fakulte managementu. V súvislosti s bývaním má spojené výdavky 127,34 eur, čo predstavuje pomerná časť výdavkov matky, ktoré matka vynakladá za odber plynu + TV, elektrickú energiu, internet, dodávku vody a stočné, z titulu platenia daní z nehnuteľností a odvoz komunálneho odpadu. Je zdravý a s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky spolu vo výške 482 eur (výdavky na stravu 200 eur, oblečenie/obuv 80 eur, osobnú hygienu 25 eur, náklady spojené s bývaním 127,34 eur a členské v športovom klube 50 eur). Na dochádzku do školy užíva osobné motorové vozidlo, pričom výdavky na pohonné hmoty a údržbu predmetného vozidla si hradí z vlastných príjmov získaných v rámci brigádnickej činnosti v spoločnosti Kaufland v.o.s., kde prevažne v nočných hodinách a počas víkendov dokladá tovar. Z tejto činnosti má v mimoskúškovom období nepravidelný netto príjem vo výške cca 370 až 400 eur mesačne. Počas skúškového obdobia jeho príjem z tejto činnosti je len zanedbateľný, nakoľko na takúto prácu nemá časový priestor. Na krytie finančných nákladov spojených s uspokojovaním jeho osobných potrieb mu zvykne prispieť nepravidelne aj starý otec. Okrem týchto príjmov a výživného zo strany otca nemá iné finančné príjmy.
1.2.5 Matka oprávneného si svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému plní dobrovoľne. Umožňuje mu bývať vo svojom rodinnom dome, kde v súvislosti s bývaním má matka výdavky vo výške 254,68 eur mesačne (plyn + TV 133,90 eur, elektrická energia 73,18 eur, internet 16,60 eur vodné stočné 11 eur daň z nehnuteľností 3 eur) odvoz komunálneho odpadu 17 eur). Naďalej je zamestnaná v J. G. K.. L., kde má priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.033 eur. Uplatňuje si daňový bonus a na syna poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemá.
1.2.6 Povinný žije v prenajatom rodinnom dome. Do 31.10.2013 bol zamestnaný v K. G.. G. M. C., kde dosahoval príjem do februára 2012 v aktuálnej výške minimálnej mzdy (384,71 eur), v období od 03/2012 do 12/2012 bol povinný evidovaný ako zamestnanec danej spoločnosti, ale bez vymeriavacieho základu, od 01/2013 do 10/2013 bol mesačný príjem povinného u zamestnávateľa 68 eur brutto. Do 01.03.2017 bol povinný príležitostne formálne zamestnaný s mesačným príjmom od 42 eur do 110 eur brutto. Následne sa k 01.03.2017 zamestnal u spoločnosti E. N. s. r. o., kde jeho mesačný príjem
predstavoval 850 eur brutto a k ukončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 31.10.2017. Do 10.10.2018 mal povinný príležitostné príjmy u E., H. C., L. E. G., v E. L. H. G.. Od 10.10.2018 do 10.06.2019 bol povinný v K. G., G. s vymeriavacím základom cca 1.200 eur brutto, od 04.06.2019 do 03.06.2020 bol povinný zamestnaný v spoločnosti O., s. r. o. s mesačným príjmom 1.300 eur brutto. Následne bol povinný zamestnaný od 15.02.2021 do 30.09.2021 v spoločnosti K. s. r. o. s mesačným príjmom 1.320 eur brutto za 05/2021, 1.346,09 eur brutto za 06/2021. K dlhodobejšiemu zamestnaniu u povinného došlo opäť odo dňa 01.04.2022 v L. P. N., G., kde povinný dosahoval príjem 1.549,34 až 1.598,13 eur brutto, v mesiaci december 2022 v sume 1.856,26 eur brutto, čo predstavuje cca 1.135 eur mesačne netto. Povinný okrem toho poberal v roku 2022 invalidný dôchodok v sume 190,90 eur a od 01.01.2023 mu je vyplácaný invalidný dôchodok v sume 213,50 eur. Z uvedeného mal súd ustálený pravidelný mesačný príjem povinného od začatia tohto konania do 31.12.2022 v sume (1.135 + 190,90) 1.325 eur. Za nájom domu platí 300 eur mesačne. Je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území G. H. E., vedenými na LV č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“ parcela číslo 2060/3 – záhrada vo výmere 384 m2, parcela číslo 2061/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 435 m2, parcela číslo 2061/2 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 27 m2, parcela číslo 2061/3 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 180 m2, parcela číslo 2061/4 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 54 m2, rodinný dom súpisného čísla XXX stojaci na parcele 2061/3, garáž stojaca na parcele 2061/2 hospodárska budova stojaca na parcele číslo 2061/4, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku. Tieto nehnuteľnosti užíva v celom rozsahu bezodplatne jeho otec. Zároveň je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. H. E. vedených na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo 2063/352 – ostatná plocha o výmere 128 m2, parcela číslo 2063/353 – ostatná plocha o výmere 273 m2 a parcela číslo 2363/354 – ostatná plocha o výmere 251 m2. Na týchto pozemkoch stojí stavba rodinného domu, ktorá nie je doposiaľ zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom tretích osôb. Povinný vlastní osobné motorové vozidlo značky BMW X3. Okrem vyživovacej povinnosti k oprávnenému nemá inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby oprávnenej na výživné na zmenu rozsudku, ktorým bol doposiaľ upravený rozsah vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné, a to v dôsledku zmeny pomerov, a to podľa ust. § 157 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že nároky uplatnené oprávneným sú s časti dôvodné a v dôsledku zmeny v pomeroch na strane oprávneného ako aj jeho rodičov je potrebné zmeniť rozsudok, ktorým bol doposiaľ upravený rozsah vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému, a to zvýšením výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne od 29.06.2022, a že zároveň je dôvodné postupom podľa § 232 ods. 3 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) určiť povinnému na zaplatenie zročného výživného v sume 918,67 eur dlhšiu ako trojdňovú paričnú lehotu s tým, že v ostatnej časti je návrh oprávneného potrebné považovať za nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu po porovnaní s pomermi a zisteným stavom v čase ostatného rozhodovania súdu, najmä v konaní sp. zn. 20P/158/2006, nakoľko ďalšie konania sp. zn. 26P/4/2012 a sp. zn. 19P/26/2016 skončili zamietnutím návrhov povinného na zníženie výživného, dospel súd k právnemu záveru, že návrh oprávneného na zvýšenie súdom určenej povinnosti povinného prispievať na výživu toho času už plnoletého syna je dôvodným, keď od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola upravená povinnosť povinného prispievať na výživu syna sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 15.05.2010, došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj k podstatnej zmene pomerov na strane matky a povinného otca. Od posledného právoplatného rozhodnutia súdu (06.05.2011) uplynulo do dňa rozhodovania súdu v tomto konaní (01.02.2023) viac ako 11 rokov. V zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času, a v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti. Preto už samotné uplynutie doby viac ako 11-tich rokov treba považovať za takú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov na výživu odkázaného dieťaťa indikuje potrebu zvýšenia výživného. Nakoľko k podaniu návrhu na zvýšenie výživného došlo po 11-tich rokoch, zmena pomerov všetkých účastníkov bola o to markantnejšia a určená suma výživného 100 eur mesačne značne nezodpovedala
aktuálnym pomerom všetkých troch účastníkov, čo sa následne prejavilo v rozhodnutí súdu o zvýšení výživného viac ako o 100 % z pôvodne určenej sumy.
1.5 Z maloletého dieťaťa navštevujúceho 2. ročník základnej školy s bežnými pravidelnými odôvodnenými mesačnými výdavkami sa v dôsledku plynutia času stal študent prvého ročníka vysokej školy so zvýšenými výdavkami, ktoré súd ako dôvodné ustálil spolu vo výške 482 eur mesačne (strava 200 eur, oblečenie/obuv 80 eur, osobná hygiena 25 eur, náklady spojené s bývaním cca 127 eur, členské v športovom klube 50 eur). Oprávnený má aj ďalšie výdavky, ako náklady na pohonné hmoty osobného motorového vozidla, jeho údržbu, zákonné poistenie, avšak tieto výdavky si hradí vo vlastnej réžii brigádami v Kaufland v. o. s., kde dosahuje pravidelný mesačný príjem z dokladania tovaru v nočných zmenách popri dennom štúdiu v sume cca 370 až 400 eur s tým, že počas skúškového obdobia má príjem nižší až nepatrný, nakoľko pre plnenie si školských povinností mu nezostáva čas na brigádu. Z uvedeného mal súd za nesporné, že na strane oprávneného došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu.
1.6 Matkin pravidelný mesačný príjem v J. G., K. súd ustálil v rozpätí 1.012 eur až 1.033 eur netto. S ohľadom na vek dieťaťa je nepochybné, že plnenie jej vyživovacej povinnosti k dieťaťu sa transformovalo z pôvodne dominantnej osobnej starostlivosti k dieťaťu na 1. stupni základnej školy na peňažné uspokojovanie odôvodnených potrieb plnoletého syna. Pokiaľ pravidelné mesačné odôvodnené potreby oprávneného sú min. 482 eur mesačne, na ich uspokojovaní sa má pomerne podieľať tak povinný otec, ako aj matka.
1.7 Z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že u povinného je pri posudzovaní jeho možností a schopností platiť výživné potrebné vychádzať z príjmu, aký povinný dosahoval od apríla 2022 do decembra 2022, nakoľko tento príjem je v možnostiach a schopnostiach povinného, aj pri prípadnom do budúcna zhoršenom zdravotnom stave, dosahovať. Tvrdenia povinného ohľadne jeho pomerov v písomnom vyjadrení boli v priebehu konania postupne vyvrátené. Pokiaľ mal povinný za to, že si riadne plnil a plní vyživovaciu povinnosť, oprávnený preukázal, že povinný roky neplnil výživné v sume 100 eur mesačne, ale len v sume 50 eur mesačne a oprávnený inicioval nútený výkon súdneho rozhodnutia, exekúciu, aby vynútil u povinného splnenie vyživovacej povinnosti voči jeho osobe. Pokiaľ povinný tvrdil, že nebude schopný plniť akékoľvek zvýšené výživné, lebo už i výživné v sume 100 eur mesačne mu spôsobuje problémy, a nevlastní nehnuteľnosť, pri predložení fotodokumentácie nepochybne rodinného domu s garážou pri jazere v G. H. E., postaveného na parcele vo vlastníctve povinného, sa povinný odmietol vyjadriť. Je nesporné, že hodnota rodinného domu zobrazeného na fotografiách predložených oprávneným niekoľkonásobne prevyšuje deklarované ročné zárobkové možnosti povinného, povinný žiadne v minulosti existujúce vlastné úspory netvrdil, práve naopak, poukazoval na svoju opakovanú úverovú zadĺženosť, nepravidelný a nestabilný príjem zo zamestnaní na dobu určitú (9 mesiacov zárobkovo činný, 6 mesiacov poberajúci dávku v nezamestnanosti), zhoršený zdravotný stav, ktorý mu ale nijakým spôsobom neovplyvnil plnenie si pracovných povinností bez práceneschopnosti v roku 2022. Z listu vlastníctva k pozemku, kde stavba nie je zapísaná, súd prijal oprávneným tvrdené a povinným nesporované tvrdenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech záložného veriteľa, banky či inej fyzickej alebo právnickej osoby. Tvrdenie o pôžičke od švagra v sume 10.000 eur z mesiaca november 2022 povinný nepreukázal, pričom na otázku súdu uviedol, že nemajú dohodnutý ani úrok, ani termín splatnosti pôžičky. Ďalšie tvrdenie povinného o nevlastnení žiadnej hodnotnej hnuteľnej veci a zakúpení staršieho motorového vozidla výlučne zo zdravotných dôvodov, s nízkou hodnotou vzhľadom k veku a opotrebovanosti, takmer o nepredajnosti vozidla, súd po lustrácii vozidla s označením druh AC kombi, rok výroby/prvej evidencie 19.11.2008, s uvedením technických údajov vozidla „J kategória M1G – osobné terénne vozidlo“ značka BMW X REIHE, s automatickou prevodovkou, neuveril. Na pojednávaní dňa 26.10.2022 povinný stotožnil z vykonanej lustrácie aktuálnej inzercie obdobné vozidlo, ktoré sa na Q., označené ako BMW X3, nachádzalo s predajnou cenou 9.900 eur (inzercia zo dňa 25.10.2022). Súd tak mal za to, že povinný vlastní hodnotnejšiu predajnú hnuteľnú vec. Nakoniec, tvrdenie povinného o záujme nadviazať vzťah so synom v minulosti, bolo ostro negované jeho vlastným tvrdením na pojednávaní dňa 26.10.2022, keď povinný uviedol, že „tento človek je tu medzi nami, lebo jeho matka ma zavádzala, že nemôže otehotnieť, preto sme nepoužívali ochranu“. Oprávnený je 20- ročným synom povinného otca. Takéto vyjadrenie sa rodiča voči vlastnému dieťaťu nemožno – a už vôbec s odstupom 20tich rokov od narodenia potomka – zhodnotiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi, preukazujúce narušený vzťah otca k synovi, bez opravdivého záujmu o jeho nápravu.
1.8 Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je v možnostiach povinného dosahovať príjem zo zamestnania min. v sume 1.135 eur, pričom povinný v čase rozhodovania súdu je poberateľom invalidného dôchodku v sume 213,50 eur, t. j. mesačne úhrn príjmov povinného činí min. 1.348,50 eur netto. Súd porovnal z takto zisteného stavu pomery povinného v čase právoplatného rozhodnutia súdu dňa 06.05.2011, keď príjem povinného súd ustálil v sume – nemocenská dávka 452,13 eur a invalidný dôchodok 144,10 eur - 596,23 eur a dospel k záveru, že aj na strane povinného došlo od posledného súdneho určenia vyživovacej povinnosti k podstatnej zmene pomerov, keď z potenciálneho príjmu vyplýva súčasná schopnosť povinného dosahovať príjem cca 1.348,50 eur, pričom povinnému fakticky zanikla vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu, G. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je toho času 29 ročná, a z rozhodnutí súdov vyplývalo, že otec bol povinný v čase posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 20P/158/2006 prispievať na jej výživu sumou 115 eur mesačne.
1.9 Zhodnotením odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného s prihliadnutím na zárobkové pomery matky oprávneného, došiel súd k záveru, že podaný návrh oprávneného je s časti (v rozsahu 130 eur) dôvodný, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, k podstatnej zmene pomerov na strane matky a k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného syna, pričom nezanedbateľnou skutočnosťou bolo uplynutie viac ako 11 rokov od poslednej úpravy výživného, preto i v dôsledku plynutia času došlo k zvýšeniu pravidelných mesačných výdavkov oprávneného s poukazom na zmenu vývoja životných nákladov a infláciu cien služieb a tovarov. Súd rozhodol o zvýšení povinnosti povinného prispievať na výživu oprávneného zo sumy 100 eur na sumu 230 eur mesačne odo dňa podania návrhu, keď mal za to, že je v možnostiam, schopnostiach a majetkových pomeroch povinného podieľať sa touto sumou na výžive oprávneného. Súd mal za to, že na odôvodnených výdavkoch oprávneného sa majú podieľať obaja rodičia a po zohľadnení pomeru príjmov rodičov (1.033 eur u matky a 1.348 eur u otca) tak rozhodol o zvýšení povinnosti povinného prispievať na výživu oprávneného, keď určené výživné nedosahuje ani 20 % z čistého príjmu povinného.
1.10 Zameškané zročné výživné (pomerná časť za mesiac 01/2019 46,45 eur, za mesiac jún v pomernej sume 8,67 eur, a za mesiace júl 2022 až január 2023 v sume 910 eur, spolu 918,67 eur súd umožnil povinnému splácať v pravidelných mesačných splátkach po 38,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením si povinnosti aj len v jednej splátke. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/158/2006 – 462 zo dňa 10.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/21/2011 – 486 zo dňa 13.04.2011 v dotknutej časti týkajúcej sa výživného.
1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 CMP a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania oprávnenému z dôvodu, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania, v zmysle ktorej v mimosporovom konaní si každý z účastníkov znáša trovy konania sám a okrem toho účastníci náhradu trov konania priznať ani nežiadali.
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním len povinný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že vada konania súdu prvej inštancie spočíva v tom, že nevyhodnotil skutkový stav s ohľadom na všetky predložené dôkazy a tvrdenia. Pri posudzovaní možností a schopností povinného vychádzal z príjmu povinného zo zamestnania, ktorý dosiahol tento pred rozhodnutím vo veci samej, respektíve v čase podania návrhu oprávneného napriek tomu, že povinný namietal v konaní, že jeho pracovný pomer je dohodnutý len na dobu určitú, ktorá skutočnosť spôsobila aj vyšší príjem na strane povinného. Zároveň pri rozhodovaní nevzal do úvahy argumentáciu povinného, že vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav nebude schopný nastúpiť do pracovného pomeru a ani nevie, či bude poberateľom dávky v nezamestnanosti. Súd zároveň neprihliadol na dôvody, pre ktoré povinný v minulosti často menil zamestnávateľa a jeho zdravotný stav bagatelizoval. Taktiež
neprihliadol na to, že motorové vozidlo si zakúpil na odporúčania jeho ošetrujúceho lekára a že v skutočnosti nejde o terénne vozidlo.
2.2 Záver súdu o jeho schopnosti dosahovať príjem zo zamestnania aký dosahoval v období od apríla 2022 do decembra 2022 je v príkrom rozpore s konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej pre posúdenie schopností a možností rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, pripadne majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, pripadne majetkové pomery, dané okrem iného jeho fyzickým stavom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 27/1970.
2.3 Nesprávnosť rozhodnutia sa prejavila aj v tom, že po rozhodnutí súdu povinnému nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti.
2.4 Nesprávne súd zvýšil výživné od 29.06.2022, nakoľko v konaní bolo preukázané, že oprávnený začal navštevovať vysokú školu dennou formu štúdia až 12. septembra 2022. Až týmto dňom mu vznikli zvýšené náklady spojené so štúdiom, cestovaním, zaobstaraním podkladov a štúdijných materiálov, stravovaním a voľnočasovými aktivitami. Okrem toho v predložených výpočtoch nákladov oprávnený ani neuvádza tieto náklady ako náklady súvisiace so zmenou pomerov – nástupom na vysokoškolské štúdium. Súd zároveň pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že počas predchádzajúcich 12 rokov oprávnený ani jeho zákonný zástupca nemali potrebu žiadať o zvýšenie výživného.
2.5 Za vadu konania povinný považuje aj to, že súd vo veci rozhodol aj bez preukázania tvrdených skutočností a bez vykonania dôkazov, čo nasvedčuje, že vydal arbitrárny nepreskúmateľný rozsudok, ktorý zároveň nie je dostatočne odôvodnený.
2.6 Súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval § 75 ods. 1 ZR, keď neprihliadol na odôvodnené potreby oprávneného a jeho schopnosť získať finančné prostriedky potrebné na uspokojovanie jeho osobných potrieb aj vlastnou brigádnickou prácou. V tomto prípade súd vychádzal z nepresvedčivých a nepresných údajov o výške takéhoto príjmu uvádzaných oprávneným. Zároveň súd nesprávne aplikoval aj § 78 ods. 3 ZR, keď nevzal do úvahy aj zvýšenie životných nákladov na strane povinného.
2.7 Súd len na základe fotografií dospel k záveru, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti – stavby na jeho pozemku, a to parcely číslo 2363/352 vo výmere 128 m2, parcely číslo 2363/353 vo výmere 273 m2 a parcely číslo 2363/354 vo výmere 251 m2 nachádzajúcej sa ako ostatné plochy v katastrálnom území G. H. E., ktoré nehnuteľnosti povinný zdedil, a teda na ich nadobudnutie nepotreboval finančné krytie. Ku vlastníctvu ku stavbe rodinného domu sa povinný nevyjadroval z dôvodu, že v predmetnom dome nebýva a vlastník domu nemusí byť totožný s vlastníkom pozemku, na ktorom predmetný dom stojí.
2.8 Súd prvej inštancie v rozsudku nezdôraznil, že vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie G. H. E. je povinný vlastníkom len spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 k predmetným nehnuteľnostiam so svojimi súrodencami a otcom, ktorý v predmetnom dome býva, teda pre povinného nejde o preukázanie majetnosti.
2.9 Súd zároveň pri rozhodovaní nezohľadnil, že osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní, užíva za účelom uľahčenia svojej prepravy, že užívanie takéhoto motorového vozidla si vyžaduje jeho zdravotný stav a že na jeho obstaranie si bol nútený zobrať úver, ktorý do dnešného dňa spláca. Zároveň nevzal do úvahy, že hodnota uvedeného motorového vozidla na trhu sa pohybuje v priemere okolo 4.200 eur.
3. Oprávnený odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinného navrhol odvolanie zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava z 08.02.2023, ktoré povinný pripojil k odvolaniu, vyplýva, že povinným bol v čase od 01.01.2019 do 31.12.2022 zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, či už na kratší, alebo dlhší čas. Z predmetného potvrdenia je preukázané, že je v možnostiach, schopnostiach povinného pracovať, že jeho zdravotné problémy, ktoré však v konaní povinný nepreukázal, nie sú v takom rozsahu, aby mu bránili zaradiť sa do pracovného pomeru. Povinný až po podaní návrhu začal opätovne navštevovať lekárov, a to len za účelom, aby deklaroval zhoršenie svojho zdravotného stavu, čo sa mu však v konaní preukázať nepodarilo. Súd prvej inštancie správne ustálil príjem povinného a jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu oprávneného. Neobstojí ani námietka povinného, že súd nesprávne zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti povinného od podania
návrhu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že ku zmene pomerov došlo už v podstate pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko rozsah vyživovacej povinnosti bol upravovaný pred viac ako jedenástimi rokmi. Povinný sa žiadnym iným spôsobom ako platením výživného nepodieľal na nákladoch oprávneného, dokonca riadne neplatil ani výživné určenému súdom. Z dokazovania vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach povinného sa zamestnať, a to za dobrých pracovných podmienok. O schopnostiach zarobiť dostatok finančných prostriedkov svedčia aj náklady povinného na stravné vo výške 300 až 400 eur mesačne.
3.1 Oprávnený predložil súdu dostatok dôkazov ohľadne nehnuteľného majetku povinného, ktorý sa na pojednávaní dňa 01.02.2023 k predloženým dôkazom odmietol vyjadriť, nespochybnil skutkové tvrdenia oprávneného o vlastníctve predmetného majetku a neuviedol ani vlastné tvrdenia o tom, kto je vlastníkom predmetného rodinného domu. Tieto uvádza až v odvolaní, keď tvrdí, že stavba nie je jeho, že v nej nebýva, a to bez akéhokoľvek dôkazu.
3.2 Povinný od samého začiatku úpravy práv a povinností k oprávnenému má zdravotné problémy, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa snaží tieto problémy zmierňovať, a to či už cvičením, respektíve rehabilitáciami, kúpeľnými pobytmi a pod. Predkladá len staré lekárske správy, ale žiaden dôkaz, že rieši svoje zdravotné problémy inými možnosťami. Podľa názoru oprávneného povinný svoje zdravotné problémy len formálne využíva v súvislosti s prezentáciou, že sa nemôže zamestnať, a preto nemá príjem, ktorý by mu umožňoval platiť výživné v akejkoľvek výške, ale na druhej strane jeho mesačné záväzky (úvery), životná úroveň a bežné náklady nezodpovedajú jeho tvrdeniam ohľadne jeho príjmov a majetku. Osvedčenie o evidencii vozidla bolo vydané povinnému 10.01.2022 pričom podľa potvrdenia banky si povinný zobral prvý bezúčelový úver dávno pred jeho nadobudnutím, t. j. 30.08.2021, keď bol zamestnaný v spoločnosti K. G. s mesačným príjmom 1.340 eur a druhý bezúčelový úver až 16.08.2022, keď bol zamestnaný v spoločnosti L. P. N. G. s príjmom okolo 1.600 eur, čo je s časovým odstupom po nadobudnutí motorového vozidla, takže zostáva otázka, kde povinný zobral finančné prostriedky vo výške 6.500 eur na kúpu predmetného motorového vozidla, nakoľko bezúčelové úvery sú s veľkým časovým odstupom pred a po nadobudnutí motorového vozidla. Povinný počas konania uviedol, že motorové vozidlo kúpil za cenu 6.500 eur dňa 10.01.2022, pričom ani nie po uplynutí jedného roka už uvádza hodnotu tohto vozidla len vo výške 4.200 eur, čo by znamenalo pokles hodnoty tohto majetku o viac ako 35 %, čo je neprijateľné. Povinný v každom konaní ohľadne úpravy výživného voči oprávnenému sa snaží svoje majetkové pomery zahmlievať a robí to aj v tomto konaní. Pokiaľ by bolo pravdivé jeho tvrdenie, že si musel požičať finančné prostriedky na splatenie exekúcie, toto je úplne irelevantné ohľadne jeho majetkových pomerov, pretože sa do exekúcie dostal vlastným správaním – neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe vo výške určenej súdom.
3.3 O zahmlievaní majetkových pomeroch svedčí aj to, že dňa tento darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 24.03.2023, číslo vkladové 1180/2023 sa vzdal svojho nehnuteľného majetku zapísaného na LV číslo XXXX v katastrálnom území G. H. E..
4. Povinný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu oprávneného zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, ako aj odvolacích dôvodoch. Podľa jeho názoru hodnotenie jeho zdravotného stavu je na posúdení odborníkov a zásadne odmieta hodnotenie predkladané právnym zástupcom, v zmysle ktorého je schopný sa zaradiť do pracovného procesu, má možnosti a schopnosti pracovať, čoho dôsledkom je potvrdenie sociálnej poisťovne a lustrácia súdu. V konaní totiž preukazoval, že výlučne v dôsledku jeho nedobrého zdravotného stavu jeho pracovné pomery boli len krátkodobé a že zamestnávatelia nerešpektujú jeho časté práceneschopnosti, ako aj návštevy lekárov v priemere 1 deň v rámci kalendárneho mesiaca. Povinný má zato, že dôvodom jeho častej zmeny pracovného pomeru je určite jeho zdravotný stav a chorobnosť.
4.1 Zo spotrebiteľských úverov financoval svoje záväzky, ktoré vznikli v čase, keď bol práceneschopný, takže určite si nefinancoval „nadštandardný život“. Popiera obvinenia právnej zástupkyne oprávneného, že by zmyslom jeho života bola celoživotná snaha vyhnúť sa plateniu výživného na syna.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 CMP), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu,
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh oprávneného na zvýšenie výživného z doterajších 100 eur na 300 eur mesačne od 29.06.2022. Súd prvej inštancie návrhu oprávneného čiastočne vyhovel a povinnému uložil povinnosť platiť na výživu oprávneného od 29.06.200 sumu 230 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh oprávneného zamietol.
5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že tento sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas povinného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8.1 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8.2 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
8.3 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
8.4 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
8.5 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).
8.6 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
8.7 V zmysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov.
8.8 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb – u školopovinných detí sa v zásade považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky – predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru, buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
8.9 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
8.10 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že od ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému (v roku 2011) došlo ku zmene pomerov jak na strane oprávneného, tak aj na strane jeho rodičov. V tom čase ešte maloletý oprávnený v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného voči nemu mal 8 rokov, nachádzal sa v starostlivosti svojej matky, bol žiakom prvého stupňa základnej školy (navštevovala 2. ročník základnej školy), bol zdravý a jeho potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Ku dňu podania návrhu oprávneného na zvýšenie výživného (09.06.2022) mal už 19 rokov, mal ukončené stredoškolské vzdelanie a bol prijatý na ďalšie štúdium na vysokej škole, bol zdravý a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené opodstatnené bežné výdavky vo výške 482 eur mesačne (pozn. odvolacieho súdu – takto ich ustálil súd prvej inštancie a v takomto rozsahu neboli spochybnené ani otcom). Podľa ustálenej súdnej praxe výdavky oprávneného spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb teda jednoznačne opakovane niekoľko krát vzrástli. Matka v roku 2010 mala príjmy 594,69 eur a okrem vyživovacej povinnosti ku vtedy maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Žila v rodinnom dome
u svojich rodičov a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky (rodičom platila 66 eur za bývanie, prispievala na odplatu za elektrinu, platila si investičné sporenie 18,26 eur a z dochádzkou do práce mala spojené výdavky vo výške 33 eur mesačne). Povinný v roku 2011 bol zamestnaný v spoločnosti K. G., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 384,71 eur a od 05.01.2009 do 14.05.2010 mu bola vyplácaná dávka nemocenského poistenia vo výške 452,13 eur. Okrem toho bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 144,10 eur. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky a okrem vyživovacej povinnosti k vtedy maloletému oprávnenému, mal vyživovaciu povinnosť aj ku vtedy maloletej G. F., nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výživu bol na základe rozhodnutia súdu povinný prispievať od 05.03.2009 sumou 115 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka oprávneného si svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému plní dobrovoľne. Umožňuje mu bývať vo svojom rodinnom dome, kde v súvislosti s bývaním má matka výdavky vo výške 254,68 eur mesačne (plyn + TV 133,90 eur, elektrická energia 73,18 eur, internet 16,60 eur, vodné, stočné 11 eur, daň z nehnuteľností 3 eur, odvoz komunálneho odpadu 17 eur). Naďalej je zamestnaná v J. G. K.. L., kde má priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.033 eur. Uplatňuje si daňový bonus a na syna poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemá. Povinný žil v prenajatom rodinnom dome a zo zamestnania dosahoval priemerný mesačný netto príjem v sume 1.135 eur a zároveň do 31.12.2022 poberal invalidný dôchodok vo výške 199,90 eur a neskôr vo výške 213,50 eur. Za nájom domu platil 300 eur a s uspokojovaním svojich ostatných odôvodnených potrieb mal spojené bežné výdavky. Bol spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa k v kat. území G. H. E., vedenými na LV č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“ parcela číslo 2060/3 – záhrada vo výmere 384 m2, parcela číslo 2061/1 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 435 m2, parcela číslo 2061/2 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 27 m2, parcela číslo 2061/3 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 180 m2, parcela číslo 2061/4 – zastavaná plocha nádvorie vo výmere 54 m2, rodinný dom súpisného čísla XXX stojaci na parcele číslo 2061/3, garáž stojaca na parcele číslo 2061/2, hospodárska budova stojaca na parcele číslo 2061/4, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/5 k celku, zároveň bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. H. E. vedených na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo 2063/352 – ostatná plocha o výmere 128 m2, parcela číslo 2063/353 – ostatná plocha o výmere 273 m2 a parcela číslo 2363/354 – ostatná plocha vo výmere 251 m2. Na týchto pozemkoch stála stavba rodinného domu, ktorá nebola zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Predmetné nehnuteľnosti neboli zaťažené záložným právom tretích osôb. Okrem toho povinný vlastnil osobné motorové vozidlo značky BMW X3. Okrem vyživovacej povinnosti k oprávnenému nemá inú vyživovaciu povinnosť.
8.11 Pokiaľ teda súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností dospel k záveru o potrebe zmeniť ostatné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému, jeho záver odvolací súd považuje za vecne správny a odvolacie námietky otca o nesprávnej aplikácii § 78 ZR na prejednávanú vec, takýto záver spochybňujúce, za plne nedôvodné.
9. Pokiaľ ide o samotný rozsah zvýšenia výživného zo strany povinného voči oprávnenému, odvolací súd uvádza: Ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov, odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), zároveň rozhodne aj o tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví aj v doposiaľ určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na výživu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 110/2015, v zmysle ktorého právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa a dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa.
9.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že nárast odôvodnených potrieb oprávneného v súvislosti s jeho bývaním, ale aj prechodom, či už na druhý stupeň základnej školy, ale aj následne prechodom na strednú školu súd premietol do zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti povinného v rozsahu 130 eur mesačne (zvýšenie výživného zo sumy 100 eur na sumu 230 eur mesačne od 29.06.2022) zohľadniac na jednej strane zvýšenie jeho príjmu o cca 1.021 eur netto mesačne (v roku 2011 mal netto príjem vo výške cca 531,81 eur a v roku 2023 vo výške cca 1.335 eur mesačne) ako aj skutočnosť, že povinnému zanikla vyživovacia povinnosť k dcére a že povinný sa popri výživnom žiadnym spôsobom nepodieľal na výchove a výžive oprávneného, avšak na druhej strane zohľadniac aj nárast jeho životných nákladov. Zostávajúci nárast odôvodnených potrieb oprávneného (ako boli v prvom rade náklady na bývanie, ale s časti aj náklady na stravu, oblečenie a školské potreby) ponechal na ťarchu matky, zohľadniac na jednej strane nárast jej mesačného netto príjmu o cca 438 eur (1.033 – 594,69 = 438,31) a na druhej strane zohľadniac aj pokles rozsahu priamej osobnej starostlivosti matky o oprávneného vzhľadom na jeho vyšší vek a z neho plynúci nárast schopnosti oprávneného osobne sa starať o uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb v širšom rozsahu, ako je to o maloleté dieťa vo veku osem rokov. V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné dodať, že podľa § 62 ods. 5 a § 63 ods. 2 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pokiaľ každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa, neobstoja ani námietky povinného, že pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenému je potrebné zohľadniť všetky jeho náklady spojené s uspokojovaním jeho potrieb. Preto neobstojí ani námietka povinného o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec.
9.2 Odvolací súd dáva do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade mal oprávnený v čase rozhodnutia 20 rokov, mal ukončenú strednú školu a bol prijatý na štúdium na vysokej škole. Nesporným bol zistený čistý mesačný príjem otca v sume 1.335 eur. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa pri jednom dieťati, ktoré navštevuje strednú školu uplatní 24 %-ný podiel z príjmu povinného rodiča, čo v prejednávanom prípade predstavuje sumu 320,40 eur z čistého mesačného príjmu povinného. Výživné zvýšené súdom prvej inštancie (230 eur) predstavuje iba cca 17 %-ný podiel z čistého príjmu povinného, t.j. je stanovené na úrovni, ktoré predstavuje len cca 2/3 metodikou predpokladaných odôvodnených výdavkov dieťaťa v stredoškolskom veku, pri príjme, ktorý dosahuje povinný.
10. Zročné výživné povinného súd prvej inštancie vyčíslil ako rozdiel medzi určeným v odvolaním napadnutom rozhodnutí a naposledy určeným výživným odo dňa podania návrhu do dňa, do rozhodovania súdu, a to v celkovej výške 918,67 eur (pomerná časť za mesiac 01/2019 46,45 eur, za mesiac jún v pomernej sume 8,67 eur a za mesiace júl 2022 až január 2023 v sume 910 eur, spolu 918,67 eur súd umožnil povinnému splácať v pravidelných mesačných splátkach po 38,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením si povinnosti aj len v jednej splátke). Takýto postup ako aj naň nadväzujúci výpočet zročného výživného odvolací súd považuje za správny. Preto neobstojí ani námietka povinného o nesprávnosti výroku II. rozsudku ako aj na výroky I. a II. nadväzujúci výrok III. rozsudku.
11. Pokiaľ povinný v odvolaní namietal, že vada konania súdu prvej inštancie spočíva v tom, že nevyhodnotil skutkový stav s ohľadom na všetky predložené dôkazy a tvrdenia, a to najmä, že pri posudzovaní možností a schopností povinného vychádzal z príjmu povinného zo zamestnania, ktorý dosiahol tento pred rozhodnutím vo veci samej, respektíve v čase podania návrhu oprávneného napriek tomu, že povinný namietal v konaní, že jeho pracovný pomer je dohodnutý len na dobu určitú, ktorá skutočnosť spôsobila aj vyšší príjem na strane povinného a že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy argumentáciu povinného, že vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav nebude schopný nastúpiť do pracovného pomeru a ani nevie, či bude poberateľom dávky v nezamestnanosti a že po rozhodnutí súdu povinnému nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, odvolací súd uvádza, že takáto
námietka neobstojí, lebo súd je povinný pri rozhodovaní v konaní o zvýšenie výživného vychádzať zo stavu, ktorý existuje ku dňu rozhodovania o návrhu výživou oprávneného na zmenu rozsudku. Ak neskôr nastanú podstatné zmeny na strane povinného, a tieto zmeny budú mať trvalý charakter, môže povinný podať návrh na zmenu rozsudku. Na takéto hoc aj už predpokladané zmeny (uplynutie dohodnutej doby trvania pracovného pomeru rodiča výživou povinného – otca) súd nemôže pri rozhodovaní prihliadať. Obdobne súd nemôže pri rozhodovaní prihliadať ani na prípadné v budúcnosti očakávané pravdepodobné zmeny v zdravotnom stave povinného rodiča (plánované operácie, predoperačné vyšetrenia hoc aj s predpokladanou dlhodobejšou rekonvalescenciou) a s tým súvisiace prípadné zmeny v jeho schopnostiach platiť výživné. Ako už bolo uvedené, ak takéto zmeny nastanú a budú mať dlhodobý charakter, bude to zákonný dôvod na opätovné posúdenie možností a schopností povinného rodiča platiť výživné, a teda aj na posúdenie výšky výživného. Tu odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza zo stavu, ktorý tu existuje v čase, kedy rozhodnutie verejne vyhlasuje a nie je oprávnený špekulatívne určovať výživné pre prípad, že pomery na strane povinného sa následne v krátkej dobe po vyhlásení rozhodnutia prípadne zmenia.
12. Obdobne potom neobstojí ani námietka povinného, že súd zároveň neprihliadol na dôvody, pre ktoré povinný v minulosti často menil zamestnávateľa a jeho zdravotný stav bagatelizoval, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dôvodom zmeny zamestnania povinného bol jeho zlý zdravotný stav, nehovoriac o tom, že v prípade zmien zamestnania povinného dochádzalo ku zvyšovaniu jeho príjmu (u spoločnosti E. N. G. v roku 2017 vykazoval mesačný príjem vo výške 850 eur brutto, následne v rokoch 2018 – 2019 v spoločnosti K. G., G. vykazoval mesačný príjem vo výške cca 1.200 eur brutto, v rokoch 2019 – 2020 v spoločnosti O., G. mesačný príjem cca 1.300 eur brutto, v roku 2021 v spoločnosti K. G. vykazoval mesačný príjem vo výške cca 1.346 eur brutto a napokon v roku 2022 v spoločnosti L. P. N., G.. dosahoval mesačný príjem 1.549,34 až 1.598,13 eur brutto a v mesiaci december 2022 v sume 1.856,26 eur brutto, teda vo výške cca 1.135 eur netto).
13. Pokiaľ povinný namietal, že súd nedôvodne neprihliadol na to, že motorové vozidlo si zakúpil na odporúčania jeho ošetrujúceho lekára, a že v skutočnosti nejde o terénne vozidlo, odvolací súd uvádza, že takáto námietka neobstojí, lebo nakoľko pre rozhodnutie súdu o výške výživného je nepodstatné, či povinný motorové vozidlo kúpil na odporúčanie ošetrujúceho lekára, a či ide o terénne vozidlo. Podstatným je totiž to, že takúto majetkovú hodnotu povinný vlastní a že aj takáto majetková hodnota vypovedá o jeho životnej úrovni, a to vzhľadom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
14. Nenáležitým bol aj poukaz povinného na rozhodnutie NS SR sp. zn. R 27/1970 v súvislosti s ustálením príjmu povinného súdom prvej inštancie, nakoľko predmetné rozhodnutie zdôrazňuje to, že aj pokiaľ povinný reálne dosahuje nižší príjem, ako by vzhľadom na svoj vek, získané vzdelanie, pracovné zručnosti, pracovné príležitosti, ale aj zdravotný stav mohol dosahovať, súd nie je oprávnený vychádzať z takéhoto jeho reálneho príjmu, ale je pri rozhodovaní o výške výživného povinný vychádzať z potenciálne vyššieho príjmu povinného zodpovedajúceho veku povinného, získanému vzdelaniu, pracovným zručnostiam, pracovným príležitostiam, ale aj zdravotnému stavu výživou povinného. Nie však naopak, že ak povinný dosahuje vyšší príjem, ako by vzhľadom na svoj zdravotný stav mohol dosahovať, tak súd by mal vychádzať z jeho potenciálneho príjmu zodpovedajúcemu jeho zdravotnému stavu, ako sa mylne domnieva povinný.
15. Neobstojí ani námietka povinného, že súd nesprávne zvýšil výživné od 29.06.2022, nakoľko v konaní bolo preukázané, že oprávnený začal navštevovať vysokú školu dennou formu štúdia až 12. septembra 2022 a až týmto dňom mu vznikli zvýšené náklady spojené so štúdiom, cestovaním, zaobstaraním podkladov a študijných materiálov, stravovaním a voľnočasovými aktivitami a že súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že počas predchádzajúcich 12 rokov oprávnený ani jeho zákonný zástupca nemali potrebu žiadať o zvýšenie výživného, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zistil zmenu v pomeroch na strane oprávneného už oveľa skôr, ako si tento uplatnil nárok na zvýšenie výživného, a to v podstate už po uplynutí troch rokov od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného (ako už bolo uvedené vyššie za zmenu v pomeroch v zásade odôvodňujúcu zmenu určeného výživného sa považuje okrem iného u školopovinných detí aj prechod na iný stupeň školskej dochádzky – predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), avšak nakoľko matka maloletého v tom čase návrh na zvýšenie výživného v mene maloletého syna nepodala a zvýšené náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb znášala sama,
nemá to na jednej strane za následok stratu nároku syna na zvýšenie výživného (ako sa mylne domnieva výživou povinný otec), avšak na druhej strane v prípade plnoletých výživou oprávnených osôb zvýšené výživné možno priznať spätne v zásade najskôr len od podania návrhu na takéto zvýšenie. Ide v podstate o určitý druh sankcie za to, že výživou oprávnené plnoleté osoby si neuplatnili svoje nároky včas, bezprostredne potom, čo im vznikli. Okrem toho, ako to správne konštatoval aj samotný povinný, oprávnený si zvýšené náklady spojené so štúdiom na vysokej škole neuplatnil, nakoľko mu ešte nevznikli, a tak ani súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného z takýchto nákladov nevychádzal. Pokiaľ povinný tvrdí opak, jeho námietka pre jej nepravdivosť neobstojí. Súd v rozsudku totiž konštatuje, že ku zmene v pomeroch na strane oprávneného došlo už oveľa skôr ako bol podaný návrh na zvýšenie výživného (teda nie tým, že oprávnený nastúpi na vysokoškolské štúdium) a v súvislosti s nástupom oprávneného na vysokoškolské štúdium len konštatuje, že aj takáto zmena v pomeroch oprávneného nastane a bude mať vplyv na výšku jeho odôvodnených potrieb, avšak bez toho, aby s takýchto zistení robil záver o výške výživného.
16. Pokiaľ povinný namietal, že súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval § 75 ods. 1 ZR, keď neprihliadol na odôvodnené potreby oprávneného a jeho schopnosť získať finančné prostriedky potrebné na uspokojovanie jeho osobných potrieb aj vlastnou brigádnickou prácou, odvolací súd uvádza, že takáto námietka nemôže obstáť, lebo príležitostné príjmy výživou oprávneného, ktorý sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole súvisiace s jeho brigádnickou činnosťou, nemožno zohľadniť v neprospech oprávnenej osoby (tu pozri aj R 76/1968).
17. Nakoľko v konaní povinný skutkové tvrdenia oprávneného o vlastníckom práve povinného k stavbe na jeho pozemku, a to na parcele číslo 2363/352 vo výmere 128 m2, parcele číslo 2363/353 vo výmere 273 m2 a parcele číslo 2363/354 vo výmere 251 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. H. E. vôbec nepoprel a ani netvrdil, že by tieto neboli pravdivé, prípadne netvrdil, že iná konkrétna osoba je vlastníkom predmetného domu, neobstojí ani námietka povinného, že súd len na základe fotografií dospel k záveru, že povinný je vlastníkom predmetných nehnuteľností. To, že v dome údajne nebýva, nemá žiaden vplyv na záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie oprávneného, že dom je jeho majetkom a vypovedá o jeho životnej úrovni.
18. Obdobne potom neobstojí ani námietka povinného, že súd prvej inštancie v rozsudku nezdôraznil, že vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie G. H. E. je povinný vlastníkom len spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 k predmetným nehnuteľnostiam so svojimi súrodencami a otcom, ktorý v predmetnom dome býva, teda pre povinného nejde o preukázanie majetnosti, nakoľko ak povinný k predmetnej nehnuteľnosti vlastní hoc aj len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/5 k celku, je to jeho majetok, a tak súd je povinný na neho pri rozhodovaní prihliadať. To, že povinný za užívanie svojho majetku iným spoluvlastníkom nepožaduje primeranú odplatu (vzdáva sa majetkového prospechu bez vážnych dôvodov), nemožno vyhodnotiť na ťarchu výživou oprávneného nezohľadnením, či už takejto majetkovej hodnoty, alebo potenciálneho prospechu z nej plynúceho.
19. Pokiaľ povinný namietal, že súd zároveň pri rozhodovaní nezohľadnil, že osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní, užíva za účelom uľahčenia svojej prepravy, že užívanie takéhoto motorového vozidla si vyžaduje jeho zdravotný stav a že na jeho obstaranie si bol nútený zobrať úver, ktorý do dnešného dňa spláca a že hodnota uvedeného motorového vozidla na trhu sa pohybuje v priemere okolo 4.200 eur, odvolací sú uvádza, že ani táto námietka povinného nemôže obstáť, nakoľko z dokazovania nevyplynulo, že vlastníctvo toho konkrétneho vozidla, ktoré povinný vlastní (osobné motorové vozidlo značky BMW X3), si vyžaduje jeho zdravotný stav (v konaní bolo preukázané len to, že lekár odporučil povinnému, že ak už má záujem používať motorové vozidlo, tak je vhodným motorové vozidlo s vyšším posedom, nie však konkrétne vozidlo, ktoré povinný vlastní. Poznámka odvol. súdu – inak by to bolo, ak by povinný vzhľadom na svoj zdravotný stav bol nútený na svoju prepravu nevyhnutne používať napr. invalidný vozík a pod.) ako ani to, že na jeho obstaranie si bol nútený vziať úver. Ako to správne namietal aj oprávnený, z dokazovania nevyplynulo, že bezprostredne pred kúpou sporného motorového vozidla čerpal účelový úver na jeho kúpu, prípadne iný bezúčelový úver. Pre rozhodnutie vo veci nebolo zásadne podstatným, aká je časová hodnota predmetného vozidla, preto neobstojí ani námietka povinného o určení nesprávnej časovej hodnoty vozidla. Pre rozhodnutie bolo totiž podstatným to, že povinný vlastní osobné motorové vodidlo prémiovej značky, čo v zásade vypovedá o jeho životnej úrovni.
20. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ostatnými námietkami uplatnenými povinným už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že povinný ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o už zročnom výživnom (ktorého spôsob výpočtu a splatnosť neboli otcom spochybnené), ako aj o trovách konania.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, nakoľko nezistil žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania, v zmysle ktorej v mimosporovom konaní si každý z účastníkov znáša trovy konania sám.
24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).