Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoPr-7-2022.pdf
PDF · 145.99 KB
Case nature
Subarea
9CoPr/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: L.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Y. XXXX/XX, N., zastúpeného JUDr. Petrom Kubinom, advokátom, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, proti žalovanému: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00 156 752, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 64Cpr/13/2021-199 zo dňa 4. januára 2022 , takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení takto : I. Odvolací súd pozastavuje účinnosť oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ zo dňa 21. 10. 2021 urobeného žalovaným voči žalobcovi, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti tohto právneho úkonu podľa osobitného predpisu - zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). II. Žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania a výkonu oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením prevádzky VDŽ zo dňa 21. 10. 2021 voči žalobcovi počas doby pozastavenia jeho účinnosti. III. Žalobca je povinný podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu - oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ zo dňa 21. 10. 2021 podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým pozastaví účinnosť oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ zo dňa 21.10.2021 vykonaného žalovaným voči žalobcovi, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti tohto právneho úkonu podľa osobitného predpisu a ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a výkonu oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením prevádzky VDŽ zo dňa 21.10.2021 voči žalobcovi počas doby pozastavenia jeho účinnosti zamietol. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 1.1. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov predložených stranami sporu osvedčené, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 31.03.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol dňa 01.04.2015 medzi stranami sporu pracovný pomer. Následne bol dňa 02.12.2016 uzatvorený k predmetnej pracovnej zmluve dodatok, v zmysle ktorého (čl. VII) bolo konštatované, že od 02.12.2016 sa u žalovaného uvoľňuje pracovná pozícia „vedúci odboru prevádzky VDŽ“, ktorú bude od 02.12.2016 do dňa nástupu niektorého zamestnanca žalovaného, resp. nového zamestnanca zamestnávateľa na túto pozíciu, prípade do dňa zrušenia tohto pracovného miesta, vykonávať žalobca. Z článku č. VII bodu 4 tohto dodatku vyplývalo, že strany sporu sa dohodli, že dočasné poverenie žalobcu bude trvať od 02.12.2016 do dňa nástupu niektorého zamestnanca žalovaného, resp. nového
zamestnanca na túto pozíciu, prípade do dňa zrušenia tohto pracovného miesta, pričom žalovaný písomne oznámi žalobcovi dátum, kedy nastane uvedená právna skutočnosť vymedzujúca dĺžku trvania žalobcovho dočasného poverenia na pozícii vedúceho odboru prevádzky VDŽ, a to bez zbytočného odkladu po tom, ako táto právna skutočnosť nastane. Žalobca dňa 17.09.2021 prostredníctvom emailu požiadal generálneho riaditeľa žalovaného o osobné stretnutie, predmetom ktorého malo byť sedem prípadov nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami u žalovaného, ktoré špecifikoval v prílohe predmetného mailu, na čo kancelária generálneho riaditeľa žalovaného odpovedala ešte v ten istý deň mailom, že sa bude predmetným mailom žalobcu zaoberať v priebehu budúceho týždňa a budú kontaktovať žalobcu za účelom stretnutia. Žalobca dňa 20.09.2021 podal na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky trestné oznámenie, v ktorom žalobca poukázal na sedem prípadov, pri ktorých podľa žalobcu dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami žalovaného, pričom jeho trestné oznámenie bolo odstúpené Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru. Dňa 14.10.2021 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu s generálnym riaditeľom žalovaného za prítomnosti vedúcej oddelenia kontroly, predmetom ktorého bolo prerokovanie výsledkov prešetrenia podania žalobcu ohľadom nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami žalovaného obsiahnutých v zápisnicu o prešetrení podania 25P/2021. Zo zápisnice z tohto stretnutia vyplývalo, že výsledky prešetrenia zobral žalobca na vedomie, pričom v prípade poukázania žalobcu na nové informácie, sa žalovaný zaviazal tieto nové tvrdenia a informácie žalobcu opätovne preveriť. Výsledky prešetrenia doplňujúcich informácii boli žalobcovi oznámené dňa 09.11.2021. Žalovaný dňa 21.10.2021 uzatvoril so zamestnancom L.. V. L., nar. XX.XX.XXXX dohodu o zmene pracovných podmienky týkajúcu sa pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2019, na základe ktorej sa L.. V. L. zaviazal vykonávať prácu vedúceho odboru prevádzky VDŽ, a to s účinnosťou od 01.11.2021. Na základe uvedeného žalovaný dňa 21.10.2021 oznámil žalobcovi zánik dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ s účinnosťou od 01.11.2021 z dôvodu nástupu iného zamestnanca na výkon práce vedúceho odboru prevádzky VDŽ. Žalobca uvedené oznámenie prevzal dňa 22.10.2021. Toho istého dňa bola žalobcovi predložená aj dohoda o zmene jeho pracovných podmienok, ktorá reflektovala uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok žalovaného s L.. V. L. a oznámenie o zániku dočasného poverenia zo dňa 21.10.2021 s tým, že s účinnosťou od 01.11.2021 mal žalobca vykonávať prácu špecialistu strojnej časti v oblasti prevádzky VDŽ. Žalobca spočiatku dohodu podpísal, avšak kvôli výhradám týkajúcich sa predmetu práce a základnej zložky mzdy, svoj podpis na dohode prečiarkol. Následne dňa 25.10.2021 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vydal opatrenie o poskytnutí ochrany žalobcovi ako oznamovateľovi kriminality/protispoločenskej činnosti, na základe čoho Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“)dňa 12.11.2021 rozhodol o pozastavení účinnosti oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ. 1.2. Súd prvej inštancie na takto zistení skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) upravujúce podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúce pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu (§ 12) a ustanovenia zákona č. 365/2004 Z.z. upravujúce právnu ochranu vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 9 ods. 2). Poukázal nato, že zákon č. 54/2019 Z.z. umožňuje Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bezodkladne pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ktorý urobil zamestnávateľ voči zamestnancovi ako oznamovateľovi kriminality/protispoločenskej činnosti a s ktorým tento zamestnanec nesúhlasí, ak tento zamestnávateľ v lehote 15 dní odo dňa, kedy sa o predmetnom pracovnoprávnom úkone dozvedel, požiadal úrad o pozastavenie jeho účinnosti a zamestnávateľ nepreukázal, že dotknutý pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením zamestnanca o kriminalite/protispoločenskej činnosti. Takto pozastavená účinnosť trvá 30 dní od doručenia potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu, avšak ak v tejto lehote zamestnanec podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v pozastavení predmetného pracovnoprávneho úkonu, pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu sa predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o tomto návrhu. Následne, ak je zamestnanec v konaní o takomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, môže sa podľa zákona č. 365/2004 Z.z. (§ 9 ods. 2) domáhať určenia neplatnosti predmetného pracovnoprávneho úkonu. 1.3. V zmysle vyššie uvedeného prvoinštančný súd skúmal, či bola daná existencia pracovnoprávneho úkonu žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi a oznamovateľovi kriminality a či žalovaný ako zamestnávateľ neosvedčil, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením
zamestnanca o kriminalite/protispoločenskej činnosti. Zároveň platí, že obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade, ak nie je daná, čo i len jedna podmienka, nemožno takúto súdnu ochranu zamestnancovi poskytnúť. Súd prvej inštancie uviedol, že nato, aby úkon zamestnávateľa, prípadne zamestnanca, mohol byť označený ako právny úkon (resp. pracovnoprávny), musel by predstavovať prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré právne predpisy (t.j. Zákonník práce) s takýmto prejavom vôle spájajú. Pracovnoprávnymi úkonmi sú teda napríklad uzatvorenie pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovných podmienok, dohody o skončení pracovného pomeru, danie výpovede, okamžitého skončenie pracovného pomeru a podobne. V danom prípade však so samotným oznámením žalovaného zo dňa 21.10.2021 o zániku dočasného poverenia vedením odboru VDŽ nebolo možné spájať akýkoľvek právny následok, a to už vôbec nie následok zániku žalobcovho dočasného poverenia vedenia odboru VDŽ, pretože tento následok bol dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá keď nastala, spôsobila zánik predmetného dočasného poverenia žalobcu. Tou právnou skutočnosťou bolo uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok medzi žalovaným ako zamestnancom a L.. V. L. ako zamestnancom, ktorý na základe tejto dohody sa zaviazal vykonávať prácu vedúceho prevádzky VDŽ. Ako vyplývalo z čl. VII dodatku k pracovnej zmluve žalobcu a žalovaného, poverenie žalobcu vedením odboru VDŽ bolo dočasné, pričom táto dočasnosť bola ohraničená tým, že nastane jedna z troch predpokladaných právnych skutočností, a to: nástupom niektorého zamestnanca žalovaného do tejto pracovnej pozície alebo nástupom nového zamestnanca do tejto pracovnej pozície alebo zrušením samotnej pracovnej pozície. Možno mať síce za to, že tieto právne skutočnosti sú vždy následkom pracovnoprávneho úkonu žalovaného ako zamestnávateľa, t.j. dohodou o zmene pracovných podmienok s niektorým zo zamestnancov alebo uzatvorením pracovnej zmluvy s novým zamestnancom, ani v jednom prípade však nejde o pracovnoprávny úkon žalovaného voči žalobcovi, pričom len pracovnoprávny úkon zo strany žalovaného ako zamestnávateľa adresovaný žalobcovi ako zamestnancovi možno podriadiť pod ustanovenie § 12 zákona č. 54/2019 Z.z.. 1.4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že nebola daná prvá podmienka podľa § 12 zákona č. 54/2019 Z.z. pre úspešné domáhanie sa pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu, a to existencia samotného pracovnoprávneho úkonu, keďže žalobcom označený pracovnoprávny úkon - oznámenie zo dňa 21.10.2021 o zániku dočasného poverenia vedenia odboru prevádzky VDŽ nebolo možné za právny úkon považovať z dôvodu, že ním nedošlo k zmene, vzniku alebo zmene pracovných práv a povinností žalobcu a žalovaného, ale len k oznámeniu právneho následku, ktorý bol dôsledkom iného právneho úkonu žalovaného, ktorý však nebol adresovaný žalobcovi, a to dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej medzi žalovaným a L.. V.W. L. zo dňa 21.10.2021. Ak by sa aj ustanovenie § 12 zákona č. 54/2019 Z.z. malo vykladať čo najviac extenzívne v tom zmysle, že pozastaviť možno účinnosť akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu žalovaného, hoci aj takého, ktorý nebol voči žalobcovi urobený, zasiahlo by sa tým do práv a povinností iného zamestnanca. Tým by cieľ sledovaný zákonom č. 54/2019 Z.z. (ochrana oznamovateľa) neprimerane zasiahol do práv a povinností iných a takto novovytvorený právny stav by mohol zakladať ďalšie právne spory a vniesť do právnych vzťahov ešte viac právnej neistoty. Vzhľadom na to, že musia byť obe podmienky pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu splnené kumulatívne, nemohol byť žalobca v časti pozastavenia účinnosti oznámenia zo dňa 21.10.2021 úspešný, a preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Žalobca sa tiež domáhal, aby sa žalovaný zdržal uplatňovania a výkonu predmetného oznámenia zo dňa 21.10.2021. Predmetné oznámenie nepredstavuje právny úkon, ktorého uplatňovania a výkonu by sa mohol žalovaný zdržať, ako aj z dôvodu, že požiadavka zdržania sa uplatňovania a výkonu bola podmienená pozastavením účinnosti oznámenia, čomu však nebolo vyhovené, na základe čoho mal prvoinštančný súd za to, že nebolo osvedčené právo, ktorého ochrany sa žalobca neodkladným opatrením domáhal, čím nebola daná jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd nevzhliadol ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 1.5. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalovaným bolo osvedčené, že k obsadeniu miesta vedúceho odboru prevádzky VDŽ došlo už 01.11.2021, čím boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, že bol zbavený funkcie vedúceho odboru prevádzky VDŽ bez toho, aby toto miesto bolo obsadené. Rovnako boli predloženými listinnými dôkazmi žalovaným vyvrátené aj tvrdenia žalobcu o to, že nikdy zo strany žalovaného nedošlo k oznámeniu alebo vytknutiu nespokojnosti s jeho prácou, napr. nesprístupnenie objektov za účelom kontroly zo dňa 25.08.2021. Uvedené tvrdenia a skutočnosti však nemali vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto sa nimi súd ani nezaoberal.
1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1 C.s.p., na základe čoho žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobcu. 2. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca dôvodiac, že pokiaľ súd prvej inštancie zastal názor, že oznámenie o zániku dočasného poverenia („DP“) nepredstavuje pracovno- právny úkon nesprávne právne posúdil existenciu pracovno-právneho úkonu. Oznámenie o zániku DP je prejavom vôle žalovaného a s oznámením sú spojené právne následky pre žalobcu, nakoľko dňom uvedením v oznámení stráca účinnosť článok VII k dodatku k pracovnej zmluvy. Bez doručenia oznámenia o zániku DP by teda nemohlo zaniknúť dočasné poverenie žalobcu, nakoľko by nestrácali platnosť a účinnosť ustanovenia k dodatku k pracovnej zmluve týkajúce sa zániku DP. Oznámenie o zániku DP predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi, že nastala skutočnosť, ktorou má zaniknúť DP žalobcu vedením odboru prevádzky VDŽ, ale zároveň sa na tento právny úkon viaže strata platnosti a účinnosti článku VII dodatku k pracovnej zmluve. Ak súd prvej inštancie, ako aj žalovaný zánik dočasného poverenia žalobcu odvodzujú výlučne od nástupu L.. V. L. na výkon práce vedúceho odboru prevádzky uplatňujú nesprávny výklad a je v rozpore so samotným znením článku VII bod 4 dodatku k pracovnej zmluve, ktorý hovorí o dni nástupu na výkon práce vedúceho odboru prevádzku VDŽ. Súd prvej inštancie sa nezaoberal či s oznámením zániku DP sú spojené nejaké právne následky. Strata platnosti a účinnosti článku VII dodatku k pracovnej zmluve sa spája práve s dátumom uvedením v oznámení o zániku DP, to znamená voči žalobcovi nastáva zmena jeho pracovných podmienok až v nadväznosti na doručenie oznámenia o zániku DP v ktorom je takýto dátum uvedený. Je povinnosťou žalovaného, aby svojimi rozhodnutiami neoprávnene nezasahoval do práv a povinnosti zamestnancov, neporušoval ustanovenia Zákonníka práce a Zákona o ochrane oznamovateľov. Ak by žalobca prijal interpretáciu uvedenú v napadnutom uznesení, že oznámenie o zániku DP a že dočasné poverenie žalobcu vedením odboru prevádzku VDŽ zaniká výlučne nástupom iného zamestnanca na výkon tejto práce, malo by to viaceré závažné následky na postavení a ochrane práv zamestnancov vo všeobecnosti. Formalistickým výkladom súd prvej inštancie zbavil žalobcu jeho práva namietať platnosť a účinnosť úkonu, ktorý má preňho závažné negatívne následky (strata funkcie, zníženie platu, zmena pracovných podmienok). Súd prvej inštancie tým pripustil, že žalovaný, môže obchádzať ochranu, ktorú poskytuje žalobcovi aj ostatným zamestnancom Zákonník práce, ako aj Zákon o ochrane oznamovateľov. Žalobca nemá žiadnu možnosť brániť sa proti postihom zo strany zamestnávateľa v súvislosti s ich postavením ako oznamovateľov závažnej proti spoločenskej činnosti. Za významnú skutočnosť považuje, že ustanovenie článku VII bod 4 dodatku k pracovnej zmluve obchádza ustanovenia Zákonníka práce poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. 3MCdo/14/2010 podľa ktorého je sloboda určenia obsahu pracovnej zmluvy stranami limitovaná kogentnými ustanoveniami pracovno-právnych predpisov a zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na obsahu pracovnej zmluvy, ktorý by bol v rozpore s nimi. Problematické je ustanovenie článku VII bod 4 dodatku k pracovnej zmluve, v zmysle ktorého je druh práce žalobcu len dočasný, pričom jeho zánik žalovaný viaže na splnenie právnych skutočností, ktoré sú nezávislé od vôle žalobcu a podľa interpretácie súdu prvej inštancie nezávisle aj od akéhokoľvek právneho úkonu voči žalobcovi. Tieto právne skutočnosti sú neurčité, z dôvodu, ktorého toto ustanovenie o dočasnosti vykonávania tejto práce považuje za neplatné. Ustanovenie článku VII bod 4 dodatku k pracovnej zmluve považuje žalobca za neplatné aj z dôvodu rozporu s § 17 odsek 1 Zákonníka práce, ktorého právny úkon ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich prv je neplatný. K zmene druhu práce môže dôjsť buď dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá dohodu zamestnanca podľa § 54 Zákonníka práce. Jednostranný právny úkon, ktorým dochádza k zmene druhu vykonávanej práce je preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Zákonník práce teda umožňuje iba tieto spôsoby zmeny druhu vykonávanej práce, vrátane zmeny pracovných podmienok. Sloboda určenia obsahu pracovnej zmluvy je limitovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. Obsah dodatku k pracovnej zmluve podľa ktorého dochádza k zmene druhu práce a pracovných podmienok existenciou jednou z troch právnych skutočností, pri ktorých nie je zrejmé kedy a či vôbec nastanú obchádza, resp. je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce o zmene pracovných podmienok a o zmene druhu práce. 2.1. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval v súlade so Zákonom o ochrane oznamovateľov nakoľko neposudzoval tento nárok v kontexte účelu a zmysle tohto zákona ktorého okrem iného je ochrana oznamovateľa pred akýmikoľvek negatívnymi zásahmi zo strany zamestnávateľa, ktoré zamestnávateľ uskutočňuje v súvislosti s oznámením. Významnou skutočnosťou, ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal je, že úrad je orgánom verejnej moci a jeho rozhodnutia požívajú ako administratívno-právne akty prezumpciu správnosti. Tá samozrejme môže byť predmetom v súdnom konaní, avšak nemôže súd ignorovať právne a skutkové závery úradu a má povinnosť sa s nimi
vysporiadať. Súd prvej inštancie sa práve v predmetnom prípade žiadnym spôsobom nevysporiadal s potvrdením o pozastavení účinnosti oznámenia o zániku DP, ktoré vydal úrad. Úrad vyhodnotil oznámenie o zániku DP ako pracovno-právny úkon, ktorý bol urobený v príčinnej súvislosti s oznámením žalobcu, skutočnosť, ktorú nemožno ignorovať a rovnako nemožno prehliadať ani účel zákona o ochrane oznamovateľov. V nadväznosti na uvedené predkladá vyjadrenie úradu k uzneseniu. Zdôraznil, že pracovno-právny úkon v zmysle § 12 Zákona o ochrane oznamovateľov sa má posudzovať v nadväznosti na jeho účel a zmysel tak, aby sa ochrana poskytovaná oznamovateľom nestala len iluzórnou a formálnou. 2.2. Žalobca zastal názor, že súd prvej inštancie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia postupoval arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozpore s povahou inštitútu neodkladného opatrenia založil svoje rozhodnutie takmer výlučne na skutočnostiach tvrdených žalovaným. Žalobca nerozporuje právo žalovaného uplatniť svoje procesné práva a vyjadriť sa k návrhu, avšak súd prvej inštancie v súlade s účelom inštitútu neodkladného opatrenia má vychádzať predovšetkým zo skutočností tvrdených žalobcom. V danom prípade postupoval súd prvej inštancie opačne a posudzoval celé konanie podľa skutočností tvrdených žalovaným. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne vysvetlenie prečo sa prikladá k argumentácií žalovaného. Skutková okolnosť, či L.. V. L. naozaj nastúpil dňa 1.11.2021 na výkon práce vedúceho odboru prevádzky VDŽ je jedno z kľúčových skutočností od ktorých sa odvíja aj rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade ak by L.. V.W. L. nenastúpil do funkcie, nebola by naplnená jedna z podmienok zániku dočasného poverenia žalobcu. Z vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 4.11.2021 vyplýva, že žalovaný odôvodnil zrušenie poverenia žalobcu dočasným vedením, plánovanými organizačnými zmenami ako aj údajnou nespokojnosťou s prácou žalobcu, avšak k žiadnym organizačným zmenám v podniku nedošlo. Jediná organizačná zmena sa týkala ukončenia platnosti dočasného poverenia žalobcu, čo bezpochyby preukazuje účelovosť. Údajnú nespokojnosť s prácou žalobcu odôvodňuje žalovaný udalosťami, na ktoré žalobca nebol nikdy upozornený. Ide o udalosti, ktoré žalobca hodnoverne vysvetľuje v stanovisku oznamovateľa k vyjadreniu zamestnávateľa zo dňa 10.11.2021. Dôležitou skutočnosťou, ktorá vyplýva z obsahu vyjadrenia zamestnávateľa je, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2021 ani raz nespomenul meno zamestnanca, ktorý mal byť poverený vedením odboru prevádzky VDŽ. Ak by teda bola pravdivá skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný, že L.. V. L. nastúpil k 1.11.2021 na výkon práce, prečo jeho meno nie je ani raz vo vyjadrení zamestnávateľa spomenuté. K vyjadreniu nebola doložená dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorú mal údajne žalovaný podpísať s L.. V. L. dňa 21.10.2021. E-mail riaditeľa úseku žalovaného je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje, že ešte dňa 31.10.2021 nebol určený zamestnanec, ktorý by mal nastúpiť od 1.11.2021 na výkon práce vedúceho odboru prevádzky VDŽ, dôkaz, ktorý súd vôbec nezohľadnil. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na rozhodnutie úradu, ktorým pozastavil účinnosť oznámenia o zániku DP a neprihliadol ani na dôkazy a argumentáciu na ktorých založil úrad svoje rozhodnutie, nevysvetlil prečo sa odklonil od právneho posúdenia skutkového základu, ktoré ustálil úrad v potvrdení o postavení účinnosti. Žalobca namietal skutkovú okolnosť uvedenú v bode 12 napadnutého uznesenia v zmysle, ktorého mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný dňa 21.10.2021 uzatvoril so zamestnancom L.. V. L. dohodu o zmene pracovných podmienok. Dôkazy, ktoré žalobca uviedol v návrhu svedčia v prospech skutkového záveru, že žalovaný neuzavrel dňa 21.10.2021 dohodu o zmene pracovných podmienok s L.. V. L.. Ak súd prvej inštancie naviazal zánik dočasného poverenia žalobcu vedením odboru prevádzky na uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok, nesprávne právne posúdil spôsob akým zaniká dočasné poverenie žalobcu. Podľa článku VII bod 4 v dodatku k pracovnej zmluve žalobcu dočasné poverenie zaniká existenciou jednej z troch právnych skutočností. V tomto prípade mala táto právna skutočnosť spočívať v nástupe L.. V. L. na výkon práce a nie tak ako tvrdí súd prvej inštancie uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok medzi žalovaným a L.. V. L.. 2.3. V rámci odvolania žalobca doplnil svoj návrh o dva dôkazné prostriedky a to úradný záznam zo dňa 10.11.2021 vyhovený úradom po telefonickom rozhovore s poverenou zamestnankyňou, ktorá úradom potvrdila informáciu, že pracovné miesto vedúceho odboru prevádzky nebolo obsadené ani k tomu dňu. Žalobca tento návrh nepredložil súdu prvej inštancie, nakoľko zastával názor, že individuálne právne akty orgánom verejnej moci disponujú prezumpciou správnosti a prvoinštančnému súdu by malo stačiť rozhodnutie tohto orgánu, ktoré túto skutočnosť potvrdzuje. Žiadny zamestnanec žalovaného nemal vedomosť o poverení L.. V. L.; tak priamy nadriadený riaditeľ úseku L.. F. G., vedúca oddelenia O.. W. O.Á. T. a dokonca ani podriadení zamestnanci vedením odboru. Tieto dôkazy nasvedčujú tomu, že L.. V. L. nenastúpil k 1.11.2021. Druhý dôkazný prostriedok je čestné vyhlásenie zamestnanca L.. C. V. v ktorom uvádza, že dňa 30.10.2021 mu bola prostredníctvom telefonického rozhovoru ponúknutá
funkcia dočasne povereného vedúceho odboru prevádzky, skutočnosti, ktoré sa dozvedel žalobca až následne a to náhodne pri rozhovore s L.. C. V.. 2.4. Záverom uviedol, že žalovaným vytýkané porušenia pracovnej disciplíny žalobcom sú klamlivé a hrubým zneužitím práva. Žalovaný síce uznáva, že žalobcu na žiadne z vytýkaných porušení pracovnej disciplíny nikdy písomne žalobcu neupozornil, postup, ktorý je v príkrom rozpore so Zákonníkom práce. Deklarované porušovanie pracovnej disciplíny sa stali v septembri 2020, v novembri 2020, v júli 2021 a v septembri 2021, od ktorých uplynula prekluzívna subjektívna lehota žalovaného. Je zjavné, že žalovaný používa argumenty ohľadne údajných porušení pracovnej disciplíny len preto, aby odvrátil pozornosť, že protiprávne ukončil dočasné poverenie žalobcu vedením odboru z dôvodu, že žalobca podal oznámenie o závažnej protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol , aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že článok VII odsek 4 k dodatku pracovnej zmluve vyslovene ustanovuje, že oznámenie má vo vzťahu k žalobcovi len notifikačný charakter a len konštatuje, že dočasné poverenie vedením odboru prevádzky VDŽ zaniklo k určitému dňu, ktorý je z dôvodu právnej istoty explicitne uvedený v oznámení. Rozhodujúcou skutočnosťou s ktorou bol spojený zánik dočasného poverenia bol nástup niektorého zamestnanca zamestnávateľa na výkon práce vedúceho odboru, alebo zrušenie tohto pracovného miesta zamestnávateľom. Oznámenie malo len informovať žalobcu, že takáto právna skutočnosť nastala a, že už nie je viac dočasne poverený vedením odboru. K zániku dočasného poverenia by došlo aj v prípade ak by sa oznámenie nedostalo do sféry dispozície žalobcu, pretože s jeho doručením neboli spojené žiadne právne účinky. Ak rozhodnou právnou skutočnosťou majúcou za následok zánik oprávnenia vykonávať funkciu dočasne povereného vedúceho odboru bolo eventuálne zrušenie tohto pracovného miesta výklad prezentovaný žalobcom je v rozpore nielen s článkom VII odsek 4 dodatku k pracovnej zmluve, ale i so samotnou povahou právnej skutočnosti v nej uvedenej. Legálna definícia pojmu právny úkon obsiahnutá v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka vyhovuje aj potrebám pracovného práva. A contrario teda platí, že ak prejav vôle nesmeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich z pracovno-právneho pomeru nemožno hovoriť o pracovno- právnom úkone. Oznámenie samo o sebe nespôsobovalo žiadne právne následky, t.j. nespôsobilo zánik oprávnenia žalobcu vykonávať prácu vedúceho odboru. Súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobcovi ako oznamovateľovi neposkytol pracovno-právnu ochranu spočívajúci v pozastavení účinnosti oznámenie, keďže neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 12 zákona č. 54/2019 Z.z. Z právneho hľadiska je nepodstatné kedy konkrétne poveril žalovaný vedeným odboru prevádzky iného zamestnanca. Právne významnou skutočnosťou je, že žalovaný uzatvoril s L.. L. dohodu o zmene jeho pracovných podmienok v zmysle ktorej sa L.. L. zaviazal vykonávať pre žalovaného prácu vedúceho odboru prevádzky a túto prácu začal reálne vykonávať. Aj keby dohoda o zmene pracovnej zmluvy L.. L. nadobudla účinnosť neskôr takýto postup by nebol protiprávny. Pracovno-právna ochrana priznaná sa totiž vzťahovala len na oznámenie, ktoré však vo vzťahu k žalobcovi nespôsobovalo žiadne právne účinky. Dočasné poverenie žalobcu zaniklo nezávisle od oznámenia. Pričom by zaniklo aj v prípade ak by mu žiadne oznámenie doručené nebolo, je teda irelevantné k akému dátumu zaniklo dočasné poverenie žalobcu a či toto bolo dňa 1.11.2021 dočasné alebo dňa 10.11.2021. 3.1. Žalovaný uviedol, že považuje za zarážajúce že ho žalobca obviňuje z účelového konania a obchádzanie ustanovenia zákona. Je pritom žalobca ten kto špekulatívne a účelovo využíva ochranu podľa zákona č. 54/2019 Z.z.. Žalobcu nemožno považovať za dobromyseľného oznamovateľa protispoločenskej činnosti, lebo ak by reálne konal v dobrej viere a mal by na zreteli hospodárske nakladanie s verejnými financiami upozornil by žalovaného bezprostredne potom čo sa o týchto skutočnostiach dozvedel a nie až s odstupom niekoľkých rokov kedy aj potencionálne objasnenie protispoločenskej činnosti je omnoho náročnejšie. Žalobca sa umelo snaží navodiť dojem, že kroky žalovaného uskutočnené voči nemu majú súvislosť s jeho oznámením proti spoločenskej činnosti. V článku VII odsek 4 dodatku k pracovnej zmluve bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá tzv. rozväzovacia podmienka účinnosti dodatku k pracovnej zmluve. Podstatou tejto podmienky je, že dočasné poverenie je platne účinné dovtedy kým nedôjde k splneniu k niektorej z rozväzovacej podmienky. Po splnení tejto podmienky dočasné poverenie zanikne. Dojednanie rozväzovacej podmienky v pracovnej zmluve nie je možné hodnotiť ako predchádzajúce sa vzdanie sa práv zo strany zamestnanca podľa ustanovenia § 17 Zákonníka práce a ani ako jednostrannú zmenu pracovných podmienok. Je prejavom zákonom dovolenej zmluvnej autonómie zmluvných strán, ktoré sa môžu slobodne dohodnúť na dobe trvania pracovného pomeru.
3.2. K namietanej arbitrárnosti a porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami sporových strán a prihliadol na všetky skutočnosti uvedené v písomných podaniach a zodpovedal otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie a dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Mal zato, že súd prvej inštancie rovnako nebol povinný prihliadnuť na dôkazy, ktoré nemali žiadny súvis s predmetom tohto sporu a na rozhodnutie súdu nemali žiadny vplyv. K nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany prvoinštančného súdu uviedol, že tvrdenia žalobcu sú ničím nepodložené domnienky. L.. L. začal vykonávať prácu vedúceho prevádzky VDŽ na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.10.2021. Aj keby začal vykonávať prácu v iný deň táto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje neplatnosť neúčinnosť už uzatvorenej dohody o zmene pracovnej zmluvy L.. L.. Podstatné je, že L.. L. začal túto funkciu reálne vykonávať v dôsledku čoho nadobudla účinnosť rozväzovacia podmienka v článku VII odsek 4 dodatku v pracovnej zmluvy. Žalobcom predložené dôkazy v odvolacom konaní a to úradný záznam zo dňa 10.11.2021 z telefonického rozhovoru uskutočneného medzi pracovníčkou M.. D. M. a zamestnankyňou žalovaného, čestné vyhlásenie L.. V. C. a vyjadrenie riaditeľa právneho odboru O.. M. M. považoval žalovaný za neprípustné a žiadal aby odvolací súd na ne vôbec neprihliadol vzhľadom na tzv. neúplný apelačný systém. K nedodržaniu zákonom stanovaných prekluzívnych lehôt uvedených v ustanovení § 63 ods. 4 a § 68 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie je skončenie pracovného pomeru so žalobcom jednostranne z jeho strany. Dôvodom pre ktorý sa žalovaný rozhodol poveriť výkonom tejto práce iného zamestnanca bola dlhodobá nespokojnosť s prácou žalobcu. Žalovaný mal zato, že žalobca nesplnil zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nepreukázal potrebu ani účel jeho nariadenia a preto navrhol aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6.3. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
6.5. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
6.6. Podľa § 336 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
7. Nariadiť neodkladné opatrenie vo všeobecnosti je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu resp. hroziacu ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
7.1. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
8. V danom prípade sa žalobca ako zamestnanec a oznamovateľ kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov formou neodkladného opatrenia domáhal súdnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov ako zamestnanca vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným ako zamestnávateľom, konkrétne pozastavenia účinnosti oznámenia zo dňa 21.10.2021 o zániku jeho dočasného poverenia vo funkcii vedúceho odboru prevádzky VDŽ, ku ktorému podľa žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s podaním trestného oznámenia zo dňa 20.09.2021, ktorým poukázal na to, že u žalovaného zrejme dochádzalo v minulosti k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami.
9. Podľa § 12 citovaného zákona č. 54/2019 Z.z. ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu (ods. 1). Úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi (ods. 2). Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť (ods. 4). Úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6 (ods. 5). Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu (ods. 6).
9.1. Ustanovenie § 12 zákona č. 54/2019 Z.z. rieši ex post ochranu oznamovateľa, a to bez ohľadu na to, či urobil kvalifikované oznámenie alebo nie. Ochrana spočíva v možnosti úradu pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči oznamovateľovi, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Aj pri tejto možnosti ochrany sa navrhuje obrátené dôkazné bremeno, t.j. ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná úradom je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá takýto návrh, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Ako už správne konštatoval súd prvej inštancie (pozri odsek 18. napadnutého uznesenia) na to, aby súd mohol formou neodkladného opatrenia poskytnúť žalobcovi ním požadovanú súdnu ochranu a pozastaviť účinnosť ním tvrdeného oznámenia zo dňa 21.10.2021, je potrebné skúmať, či (1) bola daná existencia pracovnoprávneho úkonu žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi a oznamovateľovi kriminality a či (2) žalovaný ako zamestnávateľ neosvedčil, že takýto úkon nemá
príčinnú súvislosť s oznámením zamestnanca o kriminalite/protispoločenskej činnosti. Zároveň platí, že obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade, ak nie je daná, čo i len jedna podmienka, nemožno takúto súdnu ochranu zamestnancovi poskytnúť.
10. Vzhľadom na osvedčené skutočnosti ( pozri odsek 1.1.) odvolací súd zastáva názor, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že nebola splnené prvá podmienka podľa § 12 zákona č. 54/2019 Z.z. pre úspešné domáhanie sa pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu, a to existencia samotného pracovnoprávneho úkonu, keďže žalobcom označený pracovnoprávny úkon - oznámenie zo dňa 21.10.2021 o zániku dočasného poverenia vedenia odboru prevádzky VDŽ nebolo možné považovať za právny úkon z dôvodu, že ním nedošlo k zmene, vzniku alebo zmene pracovných práv a povinností žalobcu a žalovaného.
11. Poňatie a výklad pojmu pracovnoprávneho úkonu je zo strany súdu prvej inštancie príliš formalistický a rezignuje na teóriu právneho úkonu podľa pracovného a občianskoprávneho práva a je aj v rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, ktorý sa vo svojom Náleze sp. zn. I. ÚS 155/2017 uverejneného v Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 28/2017 zaoberal formalizmom pri výklade a aplikácii právnych predpisov. Konštatoval, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
11.1. Zákonník práce neobsahuje definíciu pojmu "právny úkon". Aj v pracovnoprávnych vzťahoch však pod právnym úkonom treba rozumieť prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce a § 34 Občianskeho zákonníka). Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Náležitosťami prejavu vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma. Ak nie je prejav vôle jednoznačný, možno pochybnosti o tom, aká vôľa bola prejavená a aký bol jej obsah, odstrániť výkladom. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 15 Zákonníka práce). Výklad právneho úkonu však môže vždy smerovať len na objasnenie toho, čo bolo skutočne prejavené; výkladom nemožno (dodatočne) meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať, doplňovať alebo meniť jeho obsah či účel. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri možnosti rôzneho výkladu právnych úkonov účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov, je povinnosťou súdu použiť výklad v prospech slabšej zmluvnej strany, teda v prospech zamestnanca a právne úkony preto treba interpretovať extenzívne tak aby nebránili možnosti zamestnanca namietať platnosť úkonov zamestnávateľa.
11.2. Vzhľadom na uvedené závery (pozri odsek 11-11.1.) ako aj na kontext a účel zákona č. 54/2019 Z.z. (pozri odsek 9.-9.1.) odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že oznámenie o zániku DP predstavuje jednostranný právnym úkonom v pracovnoprávnej oblasti, ktorým žalovaný (zamestnávateľ) nielen oznamuje žalobcovi (zamestnancovi), že nastala skutočnosť, ktorou má zaniknúť dočasné poverenie žalobcu vedením odboru prevádzky VDŽ, ale zároveň sa na tento právny úkon viaže strata platnosti a účinnosť článku VII dodatku k pracovnej zmluve. Inými slovami povedané, oznámenie o zániku DP je prejavom vôle žalovaného a s oznámením o zániku DP sú spojené právne následky pre žalobcu, nakoľko dňom uvedeným v oznámení o zániku DP strácal účinnosť článok VII (Dočasné poverenie) dodatku k pracovnej zmluve. Bez doručenia oznámenia o zániku DP by teda nemohlo zaniknúť dočasné poverenie žalobcu, nakoľko by nestrácali platnosť a účinnosť ustanovenia dodatku k pracovnej zmluve týkajúce sa zániku DP. Strata platnosti a účinnosti ustanovení článku VII dodatku k pracovnej zmluve sa spája práve s dátumom uvedeným v oznámení o zániku DP, tzn. voči žalobcovi nastáva zmena jeho pracovných podmienok až v nadväznosti na doručenie oznámenia o zániku DP, v ktorom je takýto dátum uvedený.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bola preukázaná existencia pracovnoprávneho úkonu žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi a oznamovateľovi kriminality a žalovaný ako ak zamestnávateľ nepreukázal, že tento pracovnoprávny
úkon nemal príčinnú súvislosť s oznámením žalobcu, pretože vytýkané porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu žalovaným zostali len v rovne ničím nepodložených tvrdení. Žalobca teda podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy keď účinnosťou a platnosťou oznámenia o zániku DP sa zasiahne do práv žalobcu, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným a konkrétne z funkcie dočasne povereného vedúceho odboru prevádzky VDŽ. Oznámenie o zániku DP má totiž právne následky napríklad v oblasti výšky mzdy, ktorá by sa účinnosťou oznámenia o zániku DP žalobcovi výrazne znížila a obdobne dôjde aj k zmene náplne práce a zmene ďalších práv, oprávnených záujmov a povinností žalobcu ako zamestnanca, ako aj povinností žalovaného ako zamestnávateľa.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutie (výrok I., II.). Pre úplnosť veci odvolací súd dodáva, že ostatnými odvolacími námietkami žalobcu (pozri odsek 2.2 až 2.4.) sa osobitne nezaoberal vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu.
14. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd vyhodnotil, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený riadne žalobou. Z tohto dôvodu jeho trvanie ohraničil právoplatným skončením konania vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu - oznámenia o zániku dočasného poverenia vedením odboru prevádzky VDŽ zo dňa 21. 10. 2021 podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.., a zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému takúto žalobu v určenej lehote, v zmysle ust. § 336 ods. 1, 2 C.s.p. (výrok III.).
15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal odvolací súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§432 ods.2 C.s.p.).