Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-59-2016.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: K. obchodná banka, a.s., T. XX, X., IČO: XX XXX XXX právne zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovaným: 1. Jozef Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/X, U. B. P., 2. Viera Y., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, U. B. P., v konaní o zaplatenie 47.342,15 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.2016, č.k. 10Cb/10/2014-128 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 47.342,15 eur spolu s úrokom vo výške 5,92 % ročne zo sumy 17.908,84 eur od 2.7.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 31.222,95 eur od 2.7.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 2 840,50 eur a trovy právneho zastúpenia 3 430,14 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2014 domáhal úhrady 47.342,15 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.4.2006 uzatvoril so žalovanými v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXX/XXXXXX/XXXX/N, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 74.022,44 eur. Žalovaní boli oprávnení Úver čerpať najneskôr do dňa 15.07.2009 (zmenené Dodatkom č. 4 na 23.10.2020). V zmysle Zmluvy a Dodatkov (Dodatok 1,2,3,4) sa Úver poskytol na kúpu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť do 15 rokov od termínu jeho dočerpania v dohodnutých splátkach.
Dňa 13.4.2006 uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vznik záložného práva potvrdzuje tiež výpis z LV. Z dôvodu, že žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, žalobca v zmysle zmluvy určil predčasnú splatnosť úveru a realizoval výkon záložného práva. Dražby prebehli neúspešne, náklady dražby boli vo výške 4 156,02 eur.
Ku dňu 1.7.2013 bol dlh žalovaných spolu vo výške 47.342,15 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 17 908,84 eur, riadneho úroku vo výške 12.794,80 eur, úroku z omeškania vo výške 16.119,20 eur a poplatkov vo výške 519,31 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Právny predchodca žalobcu so žalovanými uzavrel platnú zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností - bytov. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas, porušili podmienky dohodnuté v zmluve, preto žalobca pristúpil k jeho zosplatneniu, čo oznámil žalovaným listom zo dňa 24.5.2010 a následne pristúpil k realizácii záložného práva, čo oznámil listom zo dňa 13.12.2010. Dobrovoľné dražby však prebehli neúspešne. Žalovaný 1 nehnuteľnosti uvedené v zmluve ( byty) postupne predal. Výťažok z predaja nepostačoval na úhradu istiny.
Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne dlžnú sumu, istinu s úrokmi z úveru, ktorých výška bola uvedená v Zmluve o hypotekárnom úvere a sú v súlade s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku. Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania.
Žalovaní sa dostali do omeškania so splnením peňažného dlhu, pretože na výzvu žalobcu nezaplatili zosplatnený úver a zmluvné úroky z úveru do 23.5.2010. Súd preto v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalovaní odvolanie odôvodnili tým, v ust. § 205 písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; v ust. § 205 písm. c) O.s.p. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; v § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný v 1. rade bol v čase podpísania Zmluvy o úvere podnikateľ a úver bol dohodnutý na fyzickú osobu, resp. na fyzické osoby. Žalovaný v 1.rade mal možnosť pristúpiť k podpísaniu Zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti a aktivít, avšak ako vyplýva zo samotnej Zmluvy o úvere, konal ako fyzická osoba- nie podnikateľ. Žalovaná v 2.rade (manželka žalovaného v 1.rade) nikdy nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a manželovu aktivitu vnímala ako investíciu, nie ako podnikateľskú činnosť, resp. jej podnikateľskú aktivitu.
Žalovaní sú naďalej toho názoru, že námietka premlčania, ktorú vzniesli v konaní na prvostupňovom súde je dôvodná a odmietajú názor, že zmluva o úvere sa spravuje Obchodným zákonníkom. Žalovaní boli od počiatku uzrozumení so skutočnosťou, že ako fyzické osoby - nepodnikatelia pristupujú k Zmluve o úvere spadajúc pod rámec Občianskeho zákonníka a v rámci spotrebiteľského práva, ako koneční spotrebitelia.
V uvedenom prípade ako žalovaní spadajú pod rámec spotrebiteľského práva ako spotrebitelia a na úver sa vzťahujú ustanovenia upravujúce práva spotrebiteľov a teda aj § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré sú v Zmluve o úvere zakotvené.
Predmet kúpy v rámci získaného úveru boli síce nehnuteľnosti, ale išlo o nehnuteľnosti spájané s vlastníctvom rodiny a pre rodinné účely a nie v rámci podnikateľskej činnosti.
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015, sp.zn. 3MCdo 14/2014).
Ako žalovaní majú za to, že súd svojím rozhodnutím nesprávne právne posúdil charakter spornej zmluvy a ide o omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Žalovaní sú toho názoru, že zmluvy o úvere, resp. zmluvy rovnakého charakteru ako v ich prípade, predurčujú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou (i keď podľa Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod).
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne a navrhujú, aby: „Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.2016, sp.zn. 10Cb/10/2014 v zmysle § 220 O.s.p. alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 O.s.p.“.
K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, skutkový stav bol spoľahlivo a správne zistený a boli aplikované príslušné hmotnoprávne normy, preto žiada súd, aby odvolanie v zmysle § 218 O.s.p. odmietol. Ak súd podané odvolanie neodmietne žiada, aby súd rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa a preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť.
Spornou otázkou, ktorou sa zaoberal odvolací súd vzhľadom na obsah a rozsah odvolania bolo, či vznesená námietka premlčania bola posúdená správne vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súdom prvého stupňa.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne vykonal dokazovanie a náležite zistil skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili záväzky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 8XXX/XXXXXX/XXXX/N a jej dodatkov.
Sporné zostalo len posúdenie, či žalovanými vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané. Hlavným a rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju však nemusí uplatniť. Námietka premlčania je námietkou právnou.
V danej veci žalovaní uplatnili námietku premlčania.
Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov konania, pretože sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z uvedeného hľadiska je bezvýznamné, či žalovaný v 1.rade uzatváral zmluvu o úvere ako fyzická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka je kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Žalovaní v 1.rade a 2.rade nedodržali platobnú dispozíciu dohodnutú v zmluve, preto žalobca v súlade s čl. XI. bod 7 zmluvy určil predčasnú splatnosť úveru, pričom úver sa stal splatným 23.5.2010. Žaloba bola doručená súdu 10.2.2014, teda v zákonom stanovenej dobe.
Z horeuvedených dôvodov vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.
Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že z obsahu zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru vyplýva, že tento bol poskytnutý vo výške niekoľkonásobne presahujúcej sumu 20.000,00 eur za účelom kúpy nehnuteľnosti, pričom podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (§ 1 ods. 2 písm. a a d), tento zákon sa nevzťahuje na úver poskytnutý žalovaným v 1. a 2.rade.
Krajský súd v Košiciach na základe horeuvedeného rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalovaní v 1. a 2.rade neboli v odvolacom konaní úspešní a žalobca náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.