Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/79/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NFŠ, a. s., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 50 110 055, právne zastúpený: 1./ Aldertree legal s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 908 891, 2./ Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. BOX 98, 820 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12681-9000/2019 zo dňa 04.03.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.04.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12681-9000/2019 zo dňa 04.03.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 01.04.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12681-9000/2019 zo dňa 04.03.2022 (ďalej len ako ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým Rada žalovaného podľa ust. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,zákon o verejnom obstarávaní“) zmenila prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 11505-6000/2018-OD/14 zo dňa 26.08.2019 (ďalej len ako ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že v ňom uviedla, že kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet ,,Vybavenie stavby NFŠ-audio-video technika, kabeláž a káblové rozvody“, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2018/S 008-013240 zo dňa 12.01.2018 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 10/2018 zo dňa 15.01.2018 pod značkou 702-MST porušil ust. zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, keďže podmienka účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa ust. zákona o verejnom obstarávaní stanovená kontrolovaným, v rámci ktorej kontrolovaný požadoval kľúčového experta: Systémový integrátor, ktorý mal spĺňať požiadavku minimálne dvoch skúseností s integráciou všetkých technológií do grafického rozhrania C4, v kumulácii so spojením predmetov zákazky, ktoré v tomto prípade netvoria jeden funkčný celok, a ktoré nebolo nevyhnutné obstarávať spolu v rámci jedného verejného obstarávania, bola v tomto verejnom obstarávaní diskriminačnou podmienkou účasti, ktorá v tomto verejnom obstarávaní obmedzila hospodársku súťaž, nakoľko kontrolovaný požadoval skúsenosti kľúčového experta: Systémový integrátor s integráciou všetkých technológií do grafického rozhrania C4 aj pre tie časti zákazky, ktoré integráciu do grafického rozhrania C4 nevyžadovali, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je verejne známou skutočnosťou, že ohľadom projektu NFŠ prebieha medzi žalobcom a Slovenskou republikou niekoľko súdnych sporov. Tieto spory sa týkajú zmlúv, ktorými sa štát v minulosti zaviazal podporiť projekt NFŠ, a to konkrétne dotačnej zmluvy (ktorou štát poskytol žalobcovi dotáciu) a zmluvy o budúcej zmluve (ktorou štát poskytol žalobcovi právo v podobe jednostrannej opcie predať štadión), a z ktorých sa teraz štát snaží všetkými možnými prostriedkami „vycúvať“. Obe formy štátnej pomoci (tak dotáciu ako aj opciu) pritom schválila Európska komisia. Po zmene vlády v roku 2020 však bez akejkoľvek zmeny právnych a skutkových okolností (čiže z politických dôvodov) nová vláda Slovenskej republiky začala odmietať plniť svoje záväzky zo zmluvných vzťahov so žalobcom. V dôsledku týchto úkonov Slovenskej republiky momentálne prebiehajú viaceré súdne konania, vrátane súdneho konania o žalobe Slovenskej republiky na vrátenie dotácie. Vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, ktoré formálne konštatuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, vzniká riziko, že Slovenská republika v súdnych sporoch začne argumentovať práve porušením zákona o verejnom obstarávaní a domáhať sa prípadnej zodpovednosti žalobcu. I keď by mali byť tieto snahy Slovenskej republiky obmedzené, zmluvná úprava tak dotačnej zmluvy ako aj zmluvy o budúcej zmluve obsahuje odkazy na postup v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. S poukazom na vyššie uvedené preto podľa žalobcu existuje riziko, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by mohla žalobcovi hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a to v podobe predčasného uplatnenia argumentácie a nárokov štátu vo veci údajného porušenia zákona o verejnom obstarávaní v prebiehajúcich súdnych sporoch so žalobcom ako aj prípadného negatívneho súdneho rozhodnutia v nadväznosti na uplatnenie takýchto prostriedkov/nárokov zo strany štátu.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2022. Toho istého dňa predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobcovi nebola napadnutým ani prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta ani iná povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho práv a povinností a žalovaný nezačal voči žalobcovi ani správne konanie o uložení pokuty. Argumenty žalobcu považoval žalovaný za čisto hypotetické a s napadnutým rozhodnutím žalovaného za úplne nesúvisiace. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú prax tunajšieho správneho súdu (napr. Uznesenia KS BA sp. zn. zo dňa 21.03.2018, zo dňa 16.02.2018, zo dňa 21.09.2018). Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu je nedôvodný, nakoľko neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku navrhol preto, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správny súd ako nedôvodný zamietol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

9. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody ako aj vážnym nenapraviteľným následkom, a to v podobe predčasného uplatnenia argumentácie a nárokov štátu vo veci údajného porušenia zákona o verejnom obstarávaní v prebiehajúcich súdnych sporoch so žalobcom ako aj prípadného negatívneho súdneho rozhodnutia v nadväznosti na uplatnenie takýchto prostriedkov/nárokov zo strany štátu. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku opiera o to, že Slovenská republika bude mať možnosť využiť napadnuté rozhodnutie v súdnych konaniach vedených proti žalobcovi v rámci prostriedkov procesnej obrany a útoku vo svoj prospech, pričom členovia Rady žalovaného sú v konečnom dôsledku nominantmi vlády Slovenskej republiky a bez riadneho preskúmania záverov Rady žalovaného zo strany súdu by nemalo byť Slovenskej republike umožnené zneužiť svoje mocenské postavenie štátu v súkromnoprávnych sporoch, kde platí rovnosť strán. Preto v dočasnom období je podľa názoru žalobcu nevyhnutné zabezpečiť, aby napadnuté rozhodnutie nemohlo slúžiť štátu ako účelový nástroj v súdnych sporoch, a to najmä v kontexte, ak sa preukáže, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. K takto prezentovanej argumentácii žalobcu správny súd uvádza, že žalobcom predpokladané ako pravdepodobné a subjektívne očakávané taktické kroky Slovenskej republiky voči žalobcovi v súdnom spore nie sú samé o sebe, bez ďalšieho, naplnením zákonnej dikcie priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd podotýka, že Slovenská republika ani nie je účastníkom tohto konania. Správny súd uvádza, že žalobca je oprávnený využiť právne nástroje v prípade, ak by otázka zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo rozhodujúca pre konanie v civilnom spore. Správnemu súdu neboli žalobcom uvedené žiadne argumenty, ktoré by preukazovali hrozbu následku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd zastáva názor, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbách ujmy neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, prípadne finančnej škody, ako ani vážny nenapraviteľný následok v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia.

12. Záverom tunajší súd uvádza, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

13. Záverom správny súd dodáva, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom. Verejný záujem je v prejednávanom prípade chránený zákonom o verejnom obstarávaní. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

14. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ust. , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .